Kompletný sprievodca starostlivosťou o akváriové rastliny

Pestovanie akváriových rastlín je fascinujúca kombinácia biológie, dizajnu a ekológie. Správne zvolené a pestované akváriové rastliny dokážu úplne zmeniť vzhľad nádrže, vytvoriť prirodzené prostredie pre ryby a zároveň pomáhajú stabilizovať celý ekosystém akvária. Mnoho začínajúcich akvaristov si myslí, že pestovanie rastlín je komplikované a vyžaduje špeciálne vybavenie. Pravdou však je, že väčšina akváriových rastlín je pomerne nenáročná a dokáže prosperovať aj v jednoduchších podmienkach.

Rastliny v akváriu plnia veľmi dôležitú úlohu, keďže pôsobia ako prirodzené filtračné médium, rybky ich využívajú ako miesta na skrývanie, čo platí nielen pre čerstvo rozplávaný poter, no aj pre bojazlivé druhy, ktoré potrebujú mať pocit bezpečia. Rastliny navyše produkujú kyslík a pomáhajú rybám, ktoré počas rozmnožovania vytvárajú penové hniezda na hladine tým, že stabilizujú vodnú hladinu. Sú tiež vítaným spestrením stravy pre mnoho druhov akváriových rýb.

Výber akváriových rastlín

Pri výbere rastlín je potrebné uvažovať dopredu a najprv si pozrieť ich požiadavky, oboznámiť sa s podmienkami, v ktorých konkrétna rastlina prosperuje. Nanešťastie rastliny nerozdeľujeme iba podľa miesta, kde a ako rastú na plávajúce, a na tie určené do popredia, pozadia, stredu nádrže, ale aj na také, ktoré vyžadujú tvrdú alebo mäkkú vodu. Taktiež ich delíme podľa náročnosti na osvetlenie na tie, ktorým musí byť poskytnuté silné, či tlmené svetlo, na druhy, ktoré môžu byť pestované v tropických nádržiach, či v akváriách so studenou vodou, v sladkovodných, alebo brakických vodách. Navyše tu ešte máme druhy, ktoré pridávame do akvárií podľa toho, či ich nami zvolené ryby náhodou nepotrebujú ako súčasť svojej stravy, a na opačnej strane máme rastliny, ktoré zas nemôžu byť pestované kvôli tomu, že naše ryby by ich ľahko vytrhli zo substrátu - to všetko musí akvarista zvážiť ešte predtým, ako si konkrétnu rastlinku zakúpi.

Akváriové rastliny dosahujú rôzne veľkosti a podľa toho sú aj kategorizované - sú kompatibilné s rôznymi umiestneniami v nádrži. Je zrejmé, že vysoké rastliny musia byť umiestnené v zadných častiach akvária. Rastliny, ktoré dosahujú strednú výšku by mali byť osádzané do stredných častí, a rastliny, ktoré dosahujú malého vzrastu, sú vhodné na pestovanie v popredí nádrže.

Typy rastlín podľa umiestnenia:

• Rastliny do popredia: Sú krátke a zvyčajne vyžadujú starostlivosť skúseného akvaristu. Za žiadnych okolností by ste nemali pritlačovať rastliny v popredí k prednému sklu, pretože to brzdí rast koreňov. Patria sem napríklad Riccia fluitans, alebo mnoho zakrpatených Cryptocoryne, ktoré sú využívané ako rastlinstvo, ktoré vytvára „koberec“.
• Sekundárne rastliny (do stredu nádrže): Sú expanzívne a potrebujú veľa miesta. Preto pri ich vysádzaní pamätajte na to, aby ste medzi rastlinami ponechali dosť veľké priestory.
• Vysoké rastliny (do pozadia): Ľahko sa pestujú. Môžete ich vysádzať v trsoch, blízko seba, alebo jednotlivo. Dokonale skryjú filter a ďalšie príslušenstvo. Typickým príkladom sú Vallisnerie, ktoré rastú dlhé a majú listy podobné tráve.
• Plávajúce rastliny: Nepotrebujú žiaden substrát a jednoducho plávajú na hladine. Smerom ku dnu produkujú korene a pomocou nich z vody odčerpávajú nitráty, no taktiež živiny. Často vyžadujú ruku skúseného akvaristu. Vytvárajú fantastický vizuálny efekt a sú skvelé čističe: čistia vodu od ťažkých kovov. Príklady zahŕňajú Azolla caroliniana, Hygroryza aristata, Lemna minor, Ludwigia helminthorrhiza, Phyllanthus fluitans, Pistia stratiotes.
• Epifyty: Na rozdiel od plávajúcich rastlín sa ľahko pestujú. Sú najčastejšie umiestnené na kameňoch alebo koreňoch. Zástupcami epifytov sú napríklad anubias a pečeňovky.

Niektoré druhy rastlín sú viac vhodné pre konkrétne typy akvárií a akvaristi sa často snažia dosiahnuť prirodzeného vzhľadu, ktorý je známy ako biotopové akvárium.

Rastliny pre konkrétne biotopy:

• Amazonské prostredie: Pre nádrž so Skalármi alebo Terčovcami sa môžeme pokúsiť vytvoriť Amazonské prostredie s rastlinami, ktoré sú pre tento región charakteristické. Skaláre sa radi schovávajú v rastlinstve, čo je podtrhnuté aj tým, že divoké Skaláre sú pásikavé, prípadne so vzorovaním, ktoré v poraste splynie, a teda rastliny typu Vallisneria im určite nebudú prekážať a radi sa budú v takomto prostredí zdržiavať. Terčovce zas zvyknú obývať stredné vrstvy akvária, jedine ak sa kŕmia, prídu aj k hladine. Z toho teda vyplýva, že ideálnou rastlinou pre Terčovce sú rôzne druhy Echinodorus.
• Ázijské biotopy: Mrenky štvorpruhé pochádzajú z Ázie a ich domovské prostredie je často zaplnené lístím, časťami rastlín, a preto sa fantázii pri chove týchto rýb medze nekladú. Mrenky rady oddychujú v poraste, a to predovšetkým v noci, keď sa svetlá nad akváriom zhasnú. Keďže niekedy majú tendenciu obhrýzať rastliny, mali by ste zvoliť odolné druhy.
• Africké cichlidy: Ak plánujete biotopové akvárium s africkými cichlidami, môžete sa zaobísť aj bez živých rastlín, pretože mnohé z nich majú tendenciu rastliny poškodzovať.

Základné faktory starostlivosti o rastliny v akváriu

Podvodné záhradkárčenie je takmer zhodné s tým suchozemským, keďže všetky cielene pestované rastliny vyžadujú starostlivosť. Pre zdravý a krásny rast rastlín v akváriu je dôležité pravidelné hnojenie a dodávanie CO2, čo podporuje ich rast, farebnosť a životaschopnosť. Okrem toho je potrebné odstraňovať odumreté listy a pravidelne pretrhávať rastliny. Medzi základné faktory starostlivosti o rastliny v akváriu patrí správne osvetlenie, vhodná voda, správny substrát a pravidelné hnojenie.

Správne osvetlenie

Rovnako ako suchozemské rastliny, aj tie vodné si vytvárajú energiu na stavbu svojich tiel vďaka procesu, kedy sa v ich zelených bunkách - chlorofyloch - mení oxid uhličitý na kyslík a glukózu (fotosyntéza). Dostatočné osvetlenie je kľúčové pre fotosyntézu a zdravý rast rastlín. Dĺžka a intenzita osvetlenia sa líšia podľa druhu rastliny.

• Dĺžka osvetlenia: Štandardne sa odporúča svietiť 6-8 hodín. V závislosti od druhu rastlín môže byť potrebná doba kratšia alebo dlhšia. Takzvané „dlhé dni“ (osvetlenie nádrže je v rozmedzí 12 až 16 hodín denne) podporujú rast, no zároveň môžu byť príliš dlhé pre mnoho rastlín, ktoré pochádzajú z oblastí v blízkosti rovníka. Dlhá doba, počas ktorej necháme osvetlenie počas dňa zapnuté, taktiež môže vyvolať zvýšený rast a reprodukciu rias. V prípade, že k takémuto javu došlo, mali by sme buď znížiť intenzitu osvetlenia, alebo skrátiť dobu osvetlenia našej nádrže. Rastliny potrebujú pravidelný prísun svetla, inak sa im rozhasí rytmus fotosyntézy a pokapú. Svetlo je dôležité pre zdravie rastlín a živočíchov. Pri zábehu stačí svietiť 6 - 7 hodín denne, neskôr môžete svietiť dlhšie. Svietenie by však nemalo prekročiť 11 hodín, inak podporíte bujnenie rias.
• Intenzita osvetlenia: Zakorenené rastliny obvykle vyžadujú veľké množstvo svetla, teda oveľa viac ako sa obvykle nachádza v obytných priestoroch, a ich nároky môžu rásť úmerne s vekom nádrže, v ktorej sú pestované. Optimálna dávka svetla pre maximálny rast sa pohybuje medzi 3 až 5 Wattmi na každých 4,5 litra vody. Jávsky mach alebo Cryptocoryne budú spokojné aj s osvetlením, ktoré nedosahuje viac ako 500lx.
• Spektrum a Kelviny (K): Okrem intenzity a doby svietenia venujte pozornosť aj svetelnému spektru. Aj takáto „maličkosť“ dokáže mať vplyv na rast rastlín. Každý typ osvetlenia by mal mať na krabici jasne vyznačené to, aké spektrum produkuje. Väčšina rastlín v akváriu bude rásť správne pri hodnotách 5000K, no príliš vysoké hodnoty nad 6800K rastline nepomôžu. Poludnie je symbolizované hodnotou 6500K. Spektrum môžete regulovať pomocou kvalitného osvetlenia s nastaviteľným spektrom.

Kvalita vody

Kvalita vody nie je dôležitá len pre živočíchy, ale aj pre rastliny. Preto je nutné pravidelné sledovanie parametrov vody ako pH, tvrdosť, dusičnany (NO3) alebo fosforečnany (P04). Treba mať na pamäti, že každý druh akváriových rastlín môže mať odlišné preferencie na parametre vody. Ak odhalíte vyššie alebo nižšie hodnoty, môžete si pomôcť prípravkami alebo prírodnou formou - zmes listov. Vždy dbajte na dávkovanie a na ďalších obyvateľov akvária.

• Celková tvrdosť (GH): Síce nie všetky rastliny vyžadujú rovnaké parametre, no pre optimálny rast rastlín by mala byť celková tvrdosť - GH vody okolo 100 ppm. To zabezpečí nielen dostatok minerálov, ale aj stabilitu pH. Privysoká uhličitanová tvrdosť - KH však spôsobuje odvápňovanie.
• pH: Aj keď existujú rastliny, ktoré znesú aj extrémnejšie hodnoty, optimálne pH pre rast rastlín je medzi 6,7 až 7,3.
• Teplota: Rovnako dôležitá je aj teplota vody. Väčšine rastlín vyhovuje teplota od 22 do 28 °C. Čo však majú všetky rastliny spoločné je, aby teplota vody bola stabilná a nedochádzalo k prudkým výkyvom.

Správny substrát

Substrát je dôležitou súčasťou akvária, a to hlavne pre rastliny. Poskytuje im oporu a umožňuje im absorbovať živiny. Pri výbere substrátu je dôležité zvážiť typ rastlín, ktoré chcete pestovať. Výživný substrát poskytuje rastlinám vhodné podmienky na zakorenenie a zároveň dodáva rastlinám potrebné výživné látky. Substrát sa dáva na dno akvária vo výške cca 2-3 cm. Následne sa na substrát nasypte klasický substrát (piesok, drť…). Na dno akvária je vhodné umiestniť hrubšiu vrstvu substrátu, ktorá sa pomaly zanesie výkalmi rýb, a tieto budú následne rozkladané koreňmi rastlín, ktoré v nádrži pestujeme. Nielen korene, ale aj nitrifikačné baktérie v takomto substráte nájdu vhodné prostredie a pomôžu tak v akváriu udržiavať vhodné podmienky pre chov rýb. Ak ale nie je hrúbka substrátu dostatočná, výkaly sa môžu uvoľňovať späť do akvária a tým môže dôjsť k zamoreniu vody amoniakom, čo v konečnom dôsledku vedie u rýb k stresu, chorobám a aj k úmrtiam.

Typy substrátov:

Na trhu je dostupných mnoho rôznych typov substrátov, každý s vlastnými špecifickými vlastnosťami. Prehľad populárnych akváriových substrátov:

Okrem bežných substrátov je možné využiť tiež substrát z porézneho ílovitého materiálu, ktorý je špeciálne určený pre lepšie zakorenenie rastlín.

Pravidelné hnojenie

Všetky rastliny, bez rozdielu, potrebujú výživu v podobe dusíka, draslíka, železa (na tvorbu chlorofylu) a fosforu. Zvyčajne sa k vodným rastlinám tieto zložky dostávajú z vody, ale berú si ich aj zo substrátu svojimi koreňmi. Je dôležité zapamätať si to, že akváriové rastliny potrebujú železo na produkovanie chlorofylu, zeleného pigmentu, ktorý je nutné pre správny priebeh fotosyntézy. Iné látky, akými sú napríklad uhlík a zinok sú zas nutné pre metabolizmus rastliny.

Aj keď substrát poskytuje určitú dávku živín, rastliny často potrebujú pravidelné dopĺňanie živín vo forme hnojív, aby rástli optimálne a zostali zdravé. Hnojenie v akváriu je kľúčom k tomu, aby mali rastliny prístup ku všetkým potrebným živinám, vrátane makroživín (dusík, fosfor, draslík) a mikroživín (železo, mangán, zinok a iné). Rôzne rastliny majú rôzne nároky na živiny, a preto je vhodné sledovať úroveň živín v akváriu a podľa toho prispôsobiť dávkovanie hnojív. Navyše je všeobecne známe, že rastliny s červenými listami vyžadujú viac železa ako zelené rastliny. Vodné rastliny využívajú na rast dusík a fosfor, ako aj draslík, železo, horčík, mangán a ďalšie prvky. Väčšina dusíka a fosforu pochádza z potravy a odpadu rýb, avšak ďalšie prvky sa musia do akvária pridávať pravidelne.

Typy hnojív:

• Tekuté hnojivá: Sú vhodné pre rastliny, ktoré prijímajú živiny predovšetkým cez listy. Obsahujú zmes makroživín a mikroživín, čo z nich robí univerzálny prostriedok pre väčšinu akváriových rastlín. Môžete ich medzi sebou kombinovať podľa potrieb rastlín, no je praktické používať hnojivá od jednej značky, pretože rôzni výrobcovia môžu mať rôzny pomer živín.
• Hnojivové tablety a kapsuly: Používajú sa priamo do substrátu a sú vhodné pre rastliny s rozsiahlym koreňovým systémom, ako sú napríklad echinodorus alebo kryptokoryna. Hnojivá v tabletách sa pomaly uvoľňujú, čím poskytujú dlhodobý prísun živín priamo ku koreňom rastlín.
• Hnojivá vo forme hliny: Pridávajú sa do substrátu.

Dávkovanie hnojív:

Vo všeobecnosti platí, že hnojivá by mali byť v akváriu použité raz mesačne, no husto zarastené nádrže budú vyžadovať iný prístup ohľadom množstva a frekvencie hnojenia. Samotné dávkovanie hnojiva je často pre mnohých, najmä začínajúcich akvaristov nemalou výzvou. Pri hnojení je kľúčové dodržiavať správne dávkovanie. Každé akvárium je jedinečné a faktory ako veľkosť nádrže, typy rastlín, osvetlenie a prítomnosť CO₂ ovplyvňujú potrebu živín. Nadmerné hnojenie môže viesť k premnoženiu rias, zatiaľ čo nedostatok živín môže spôsobiť zakrpatený rast alebo choroby rastlín. Preto je nutné pred hnojením skontrolovať aktuálne hodnoty živín. Ak je hnojenie potrebné, dodržujte odporúčané dávkovanie podľa veľkosti vášho akvária, pretože nadmerné hnojenie môže spôsobiť problémy s kvalitou vody. Ak pridávate do akvária hnojivá, nesmiete zabudnúť na dodržiavanie pokynov na obale! Nikdy nedávajte do akvária hnojivá pre suchozemské rastliny! Treba dávať pozor na zloženie, pretože niektoré živočíchy, ako krevetky, raky a kraby, sú citlivé na meď a iné ťažké kovy.

Oxid uhličitý (CO2)

Oxid uhličitý je súčasťou fotosyntézy a pomáha optimálnemu vývoju rastliny. Je kľúčovou zložkou pre fotosyntézu akváriových rastlín a má zásadný vplyv na ich rast. Pre niektoré druhy rastlín, najmä tie náročnejšie, môže byť potrebné dodávať CO₂ do akvária, aby sa zabezpečil ich optimálny rast a zdravie. Prečo rastliny potrebujú CO2? Odpoveď nám dáva fotosyntéza, v ktorej rastliny získavajú potrebné zložky na rast - samotný uhlík, tvorí asi 50% hmotnosti rastlín (po odrátaní vody), je teda rozhodujúci pre stavbu ich tela a teda aj rast.

CO2 sa prirodzene vyskytuje a vytvára v prostredí vášho akvária dýchaním rýb a rozkladom organického materiálu atď. Pri jeho dodávaní a kvalitnom osvetlení sa výrazne stimuluje rast rastlín, farebnosť a celková životaschopnosť. Dokonca aj rastliny, ktoré by prežili bez akéhokoľvek dodatočného CO2, môžu začať rásť oveľa rýchlejšie. Fľaša oxidu uhličitého s regulátorom by mala udržiavať jeho úroveň na 5 až 12 mg/l, čo je nutné dodržiavať, keďže vyššie koncentrácie by mohli poškodiť pečeň rýb. Takéto dávkovacie zariadenia pre akváriá sú v podstate odvodené zo zariadení, ktoré sa používajú v skleníkoch. Najjednoduchšie dávkovače oxidu uhličitého sú tie, ktoré sa dajú manuálne používať a najvychytenejšie sú tie, ktoré majú v sebe merače pH a sú pripojené ku svetlu, takže keď sa svetlo vypne, vypne sa aj tento dávkovač, lebo v noci aj rastliny spotrebúvajú kyslík.

Tak, ako je to asi so všetkým, aj s CO2 to môžete prehnať. Jeho vysoká hodnota nakoniec nemusí ublížiť iba rybám, ale aj samotným rastlinám. To sa stane hlavne vtedy, keď je vo vode veľa CO2, ale nie je tam dostatok svetla, čiže ho rastliny nemôžu dostatočne spotrebovať a obmedzí sa proces fotosyntézy.

Spôsoby dodávania CO₂:

• Špecializované CO₂ systémy: Ide o komplexné systémy s fľašou CO2, redukčným ventilom a difúzorom.
• Tekuté hnojivá obsahujúce CO₂: Ponúkajú jednoduchšie riešenie pre menšie akváriá alebo akvaristov, ktorí nechcú investovať do plnohodnotného CO2 systému.
• Prírodné metódy (kvasenie droždia): Ide o cenovo výhodnú metódu, no jej regulácia je náročnejšia.

Filtrácia a prúdenie vody

Filtračný systém podporuje rastliny, lebo udržuje vodu čistú a tým podporuje fotosyntézu. Poznáme filtračný systém, ktorý je umiestnený do substrátu, no ten nie je vhodný pre akváriá s rastlinami. Permanentné prúdenie vody okolo koreňov zabraňuje ich vývoju a môže spôsobiť aj ich hnitie. Na druhej strane elektrické filtre pomáhajú rastlinám prosperovať, pretože pohyb vody z filtra jemne pohybuje rastlinami, zabraňuje usadzovaniu výkalov na nich, zosilňuje ich a umožňuje všetkým rastlinám dostať sa ku svetlu. Filter nám pomáha čistiť vodu od rybacích výkalov, nezjedenej potravy a hnijúcej rastlinnej hmoty. Vytvára prúd, takže premiešava vodu vydýchanú od rýb s vodou okysličenou od rastlín. Filter musí bežať nonstop: Filtrácia vodu nielen čistí, ale ju aj okysličuje.

Sadenie akváriových rastlín

Pestovanie rastlín v akváriu je extrémne návyková činnosť. Pre niektorých akvaristov sa to stalo skutočnou vášňou. Ak si aj vy chcete vytvoriť svoj vlastný podmorský svet, vašou prvou úlohou bude výber rastlín. Pri kúpe rastlín si tieto požiadavky akváriovej rastliny overte, aby ste sa vyhli problémom s rastlinami v akváriu a nadmernej produkcii rias. Predovšetkým dávajte pozor na korienky a stonky, pretože zlomená stonka môže novokúpenú rastlinu zabiť, rastlina jednoducho zhnije. Ak ste ale kúpili rastlinu s odumierajúcimi listami, pred zasadením do akvária tieto listy odstráňte. Ak si už zriaďujete biotopové akvárium, dbajte aj na kvalitu nakúpených rastlín, keďže kvalitné rastlinky sa skôr zakorenia a taktiež začnú rásť skôr ako tie, o ktoré nebolo v predajni dobre postarané.

Príprava rastlín pred sadením:

Väčšina rastlín sa predáva v plastovom košíčku a korene má obalené minerálnou vatou alebo kokosovým vláknom. Opatrne zložte košíček a jemne odstráňte vatu alebo kokosové vlákno, chrániace koreň. Odstráňte poškodené a zožltnuté listy a zastrihnite korienky. Ak sú korienky príliš dlhé, môžete ich skrátiť cca 2 - 3 cm od základne. Vo väčšine prípadov je vo vate zabalených viacero kúsok odrezkov, ktoré môžete od seba oddeliť. Rizóm by nikdy nemal byť umiestnený do substrátu.

Mnohé rastliny, ktoré sa hojne rozmnožujú a rastú rýchlo sú predávané iba ako akési výhonky, ktoré sú určené na rozmnožovanie. No ak na takéto niečo narazíte, zvyčajne je dobré nakúpiť takejto rastliny väčšie množstvo, pretože je to cenovo výhodné a v budúcnosti môžu takéto výhonky vytvoriť jedinečnú scenériu. Taktiež vytvorí vhodné prostredie pre poter a malé ryby. Nevýhodou výhonkov je to, že musia zakoreniť a kým sa tak stane, musia byť často pevne fixované na jednom mieste, čo obvykle znamená pripevnenie o kameň.

Spôsoby sadenia:

• Sadenie rastlín v košíku: Vo všeobecnosti u takto balených rastlín bude prvým krokom odstránenie košíka. Ak to ide ťažšie, jemne stlač košíček a vyber minerálnu vatu. Následne opatrne odstráň vatu z korienkov. Rastlinu umiestnite na vhodné miesto do akvária (nižšie rastliny do popredia, vyššie rastliny do zadných častí). Rastlinám zahrňte korene substrátom, ale nie podzemok ani stonku, pretože následne by mohlo dôjsť k ich uhynutiu. Rastlinu nenasádzajte príliš hlboko, aby bol umožnený prísun vzduchu ku korienkom. Ak ste v obchode dostali rastlinku aj s košíčkom, v ktorom bola umiestnená v predajni, môžete takto rastlinu umiestniť aj vo svojej nádrži s tým, že košíček umiestnite do substrátu, aby ho nebolo vidieť.
• Sadenie stonkových rastlín: Ak sadíte stonkové rastliny, sadenie je o to jednoduchšie. Nemusíte ich vyberať z minerálnej vaty, stačí ak odrezky rastlín odstrihnete tesne nad ňou a následne ich nasadíte.
• Sadenie rastlín in vitro: In vitro rastliny bývajú balené v plastovom obale s gélovým médiom. Preto pri sadení opatrne vyber rastliny a umy ich pod tečúcou vodou, aby si sa zbavil/a prebytočného gélu. Keďže sa v obale nachádza viac kusov vybranej rastliny, je vhodné ich od seba oddeliť. Na toto môžete použiť pinzetu a následne ich zasadíte do substrátu. Aj v tomto prípade rastliny nenasádzajte príliš hlboko. V tomto balení však nájdete aj plávajúce rastliny, ktoré premyjete pod tečúcou vodou a umiestnite na hladinu vody. Rovnako aj machy, ktoré jednoducho premyjete a pripevníte o dekorácie niťou alebo lepidlom na rastliny.
• Sadenie rastlín vo zväzku: Rastlinu premyjete pod tečúcou vodou, odstránite pliešok aj vatu a odstrihnete z rastliny odumreté listy. Následne rastlinu zasadíte do vhodného substrátu.
• Sadenie hľuzovitých akváriových rastlín: Rastliny ako aponogeton alebo tiger lotus nemajú klasický koreň ale hľuzu, v ktorej uchovávajú živiny. Bežne v akvaristikách dostať buď samotnú hľuzu alebo hľuzu zabalenú v košíku. Listy na hľuze však pri predaji nie sú pravidlom u všetkých predajcov. Sadenie hľuzovitých rastlín spočíva v položení hľuzy na substrát.

Pripevňovanie rastlín k dekoráciám:

Niektoré druhy rastlín ako bucephalandry, microsora, bolbitisy a anubiasy nie je vhodné sadiť do substrátu. Tieto druhy rastlín jednoducho pripevníte o dekorácie niťou alebo lepidlom určeným na akváriové rastliny. Jávsky mach môže byť dokonca pripevnený o rôzne akváriové dekorácie, akými sú napríklad naplavené drevá, no je potrebné zdôrazniť, že nielen táto rastlina sa pripevňuje o objekty v akváriu - napríklad Anubias nana je druhom, ktorý tiež môžeme často nájsť pripevnený nitkami, prípadne iným materiálom, ktorý nepoškodzuje rastlinku. Pri takto upevnených rastlinách je iba otázkou času, kedy sa ich korene prispôsobia a pevne prichytia o podklad, čím zanikne potreba stále upevňovať rastlinu nitkami, a podobne. Na uchytenie je možné použiť aj rybársky vlasec, no dbajte na to, aby bol upevnený tak, že žiadna ryba v ňom za žiadnych okolností neuviazne! Navyše takéto umelohmotné vlákna sa vo vode nerozložia a ani rybami neprejdú v prípade náhodného požitia tak jednoducho, ako vlákna z prírodných materiálov.

Náradie pri sadení rastlín:

Na starostlivosť o rastliny nepotrebujete žiadne špeciálne náčinie, stačia vám nožnice na strihanie nechcených výhonkov, a nitky na upevnenie rastliny v prípade, že ju práve sadíme, alebo jej nevieme zabezpečiť stabilné miesto v substráte. Pri sadení akváriových rastlín je užitočné mať k dispozícii niekoľko základných akváriových nástrojov, ktoré vám pomôžu s presným a efektívnym umiestnením rastlín do substrátu:

• Pinzety: Sú ideálne na jemnú manipuláciu s rastlinami, najmä pri sadení drobných druhov alebo kobercových rastlín.
• Nožnice: Sa používajú na skracovanie korienkov a odstrihnutie poškodených alebo odumretých listov.
• Sadzače: Sú praktickým pomocníkom pri sadení akváriových rastlín vo väčších akváriách, kde potrebujete dosiahnuť na dno.
• Tácky a misky: Slúžia na oplachovanie rastlín pod tečúcou vodou alebo na dočasné uskladnenie rastlín počas sadenia.

Použitím správneho náradia si sadenie rastlín výrazne uľahčíte a dosiahnete presné a estetické umiestnenie, ktoré prispeje k zdravému a prosperujúcemu akváriu.

Pravidelná údržba akváriových rastlín

Údržba je pre akvárium veľmi dôležitá, pretože pomáha udržiavať akvárium čisté so správnymi parametrami vody. Pravidelným odstraňovaním odumretých alebo chorých listov a stoniek zbavujete akvárium rozkladajúcej sa biomasy, ktorá by postupne znižovala kvalitu vody. Navyše tak podporujete rast nových a zdravých výhonkov. Akváriové rastliny sú ako podvodná záhrada. Už len pohľad na bujnú vegetáciu prináša pokoj a príjemne naladí. Dobre udržiavané rastliny v akváriu potešia svojim vzhľadom. Zároveň musíte vedieť, že rastliny nemajú len dekoratívnu funkciu.

Pretrhávanie a zastrihávanie:

Rastlinky, ktoré bujne rastú jedna cez druhú, nelahodia oku. Pravidelné pretrhávanie alebo prestrihávanie nielenže vytvorí oku lahodiacu scenériu, ale aj podporí rast nových zdravých výhonkov. Akonáhle vaša rastlinka vyrástla až príliš vysoko, zoberte akvaristické nožnice a odstrihnite ju na požadovanú výšku. Odstrihnutú časť môžete opäť zasadiť. Listy, ktoré začínajú hnednúť, jednoducho odtrhnite. Vždy však opatrne, aby ste rastlinu nepoškodili alebo celú nevytrhli. Taktiež nezabúdajte odstraňovať odumreté listy, ktoré plávajú na hladine.

Presadenie je vhodné urobiť v prípade, že hustota listov zabraňuje rastlinám v spodných častiach prijímať svetlo a tým pádom sa rozvíjať.

Problémy s rastlinami:

• Hnednutie a rozpadávanie listov: Často sa stáva, že po zasadení nových rastlín, ich listy rýchlo zhnednú a začnú sa rozpadávať. Toto nie je choroba, ale iba prispôsobovanie sa novým podmienkam a zdravá rastlina by mala čoskoro produkovať nové listy a výhonky tak, že úplne nahradia tie odumreté. Ak ale už rastlina v akváriu nejaký ten čas jestvuje, a ak jej listy začnú hnednúť a rozpadávať sa, je to znak toho, že rastline chýbajú výživové látky, alebo sa jedná o problém so svetlom. Preto vždy monitorujte svoju nádrž aspoň raz týždenne a pravidelne sa o rastliny starajte. Choré listy spoznáte tak, že majú nažltnutú farbu, hnedé škvrny alebo pomaly rastú. Na odstránenie chorých častí akváriových rastlín vám odporúčame použiť nožnice alebo pinzety, ktoré viete využiť aj pri ich zastrihávaní. V prípade, že sa jedná iba o zhnednutie listov, problém tkvie v nedostatku alebo prílišnom množstve svetla a rastlina jednoducho prestane rásť, prípadne rastie strašne pomaly a rast sa obnoví až v miestach, kde rastlina dostáva primerané množstvo svetla.
• Úpadok rastlín po kvitnutí: Ďalším prípadom sú rastliny, ktoré časom upadajú. Najrozšírenejším prípadom, kedy k takémuto javu dôjde je po období s nižšou výškou vodného stĺpca, čím sa časti rastliny dostávajú nad hladinu a na vzduch. Často k tomuto dôjde v období rozmnožovania, kedy rastliny kvitnú a následne ich hmyz opeľuje (množstvo dnes známych akváriových rastlín bolo pôvodne suchozemskými, no neskôr sa prispôsobili životu v riekach a jazerách). Približne rok po kvitnutí rastlina postupne slabne a môže odumrieť, aj keď veľa rastlín žije aj 3 a viac rokov.
• Riasy: Zelená voda v akváriu je problémom predovšetkým pre začiatočníkov a neskúsených akvaristov. Je to spôsobené nevhodnými podmienkami, ako je príliš veľké množstvo rýb, zvyšky potravy a nadmerné vystavovanie nádrže slnku. Medzi najčastejšie problémy pri starostlivosti o akvárium patrí vznik a rozvoj rias. K tomu dochádza zvyčajne z troch dôvodov, medzi ktoré patrí nevhodné a nadmerné osvetlenie, nadbytok živín vo vode a nedostatok živých rastlín. Zdravé a rastúce rastliny sú jedným z najlepších konkurentov rias - ak sa darí rastlinám, prirodzene potláčajú riasy.

Rozmnožovanie rastlín:

Rastliny, ktoré sú sústavne ponorené pod vodou, sa rozmnožujú asexuálne alebo vegetatívne. Niektoré druhy rastlín, ako je napríklad Valisnéria, vypúšťajú výhonky, na konci ktorých vyrastie nová rastlina (ako napríklad jahoda). Tieto výhonky môžu byť nad substrátom (Anubias - rozmnožuje sa pomocou rizómov), ale aj pod ním (Echinodorus - tieto produkujú poplazy, ktoré sú podobné rizómom, no rastú pod vrchnou vrstvou substrátu). Ak rastlina rastie hlboko, výhonky sú v substráte. Ak rastlina nie je dostatočne hlboko, tak tieto výhonky budú vytŕčať nad zemou. Niektoré rastliny vytvárajú určité časti, ktoré začnú koreniť, a to je vlastne zárodok novej rastliny. Tieto časti môžete odrezať a posadiť, alebo iba ohnúť a korene dať do substrátu. Napríklad Echinodorus vytvára nové rastliny z poplazov vychádzajúcich zo spodnej časti rastliny, zatiaľ čo z Taxiphyllum alternans vyrastajú nové rastlinky z krajov listov, ktoré sa dokážu oddeliť a plávať na hladine. Ale ak ich odstrihnete, môžete ich zasadiť.

tags: #starostlivost #o #rastliny #v #akvariu