Starostlivosť o životné prostredie a environmentálna výchova v školách

Škola nie je len miestom vzdelávania, ale aj priestorom, kde sa formujú postoje a hodnoty detí. Starostlivosť o životné prostredie by preto mala byť neoddeliteľnou súčasťou školského života. Školy môžu realizovať rôzne projekty a aktivity, ktoré prispievajú k ochrane prírody a zvyšujú environmentálne povedomie žiakov.

Dôležitosť environmentálnej výchovy

V škole trávime často aj viac ako tretinu svojho času. Škola - jej prostredie, fungovanie, pravidlá, príležitosti, ktoré vytvára - nás formuje, inšpiruje, rozvíja. Environmentálna výchova je celoživotný proces, ktorý sa zameriava na časový rozmer od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti. Sústreďuje sa od lokálnych až po globálne problémy. Stimuluje rozvoj senzibility, porozumenia, uvedomenia kritického myslenia a schopnosť riešiť problémy. Podnecuje rozvoj hodnôt a ďalších motivačných činiteľov citlivých na životné prostredie.

Podľa výskumu „Slovenská klíma 2022“ sa viac ako tri štvrtiny (78 %) ľudí zhodujú, že klimatická zmena už prebieha a dve tretiny (66 %) respondentov pociťujú, že ovplyvňuje náš každodenný život. Až 71 % opýtaných si myslí, že výučba o zmene klímy a ochrane životného prostredia na všetkých základných a stredných školách by bola vhodnou reakciou na zmenu klímy a školy by sa do ochrany klímy mali zapájať viac ako doteraz (70 %). Ochrana životného prostredia je pre mladých ľudí mimoriadne dôležitou témou. Podľa prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ z konca roka 2022 takmer dve tretiny (65 %) mladých ľudí vo veku 18 - 29 rokov pociťuje obavy z klimatickej zmeny. Aj to je dôvod, prečo by sa školy mali viac venovať zeleným témam.

Environmentálna výchova v predškolskom zariadení

S environmentálnou výchovou začíname od najútlejšieho veku pri rešpektovaní vekových a individuálnych zvláštností detí. V predškolskom veku sú deti k všetkému navôkol omnoho citlivejšie a vnímavejšie ako dospelí. Sú prístupnejšie novým názorom, podnetom a nápadom. Pri poznávaní prírody ako organickej súčasti životného prostredia pôsobíme najmä na emocionálnu a vôľovo-aktívnu stránku osobnosti dieťaťa. Cieľom environmentálnej výchovy v predškolskom zariadení je, aby sa deti dôsledne zaoberali témou prírody a životného prostredia. Pritom by mali nadobudnúť vedomosti, schopnosti a pripravenosť ekologicky myslieť a konať.

Čiastkovými cieľmi je dôležité u dieťaťa:

• osvojovať si rôzne spôsoby oboznamovania sa so spoločenským a prírodným prostredím (pravdivo, v súlade s aktuálnymi, spoločenskými a prírodovedeckými poznatkami).
• utvárať pozitívny vzťah k bezprostrednému i širšiemu spoločenskému a prírodnému prostrediu, všímať si podstatné vlastnosti predmetov a javov a príčinné súvislosti prírodných a spoločenských javov a postupne chápať vzťahy medzi nimi (na elementárnej úrovni).
• utvárať emocionálne bohatý vzťah k prírode (pociťovať radosť z existencie a krás prírody - živej a neživej).
• uvedomiť si význam a hodnotu životného prostredia pre človeka i pre rôzne živočíchy.
• prebúdzať elementárne cítenie, to znamená byť citlivý na aktuálny stav prírody a prejavy ničenia prírody a životného prostredia vôbec. Utvárať základy environmentálnej kultúry.

Taktiež sa snažíme u detí vypestovať ochranárske postoje. Nechceme, aby u detí prevažovala pohnútka zbytočne odtrhnúť kvet, zlomiť konár stromu, alebo zničiť mravenisko. Prajeme si, aby sa posilnilo prežívanie a radosť z ich existencie. Hry využívame ako najprirodzenejší prostriedok environmentálnej výchovy, pričom máme na zreteli, že musia byť veku primerané a zaujímavé. Dbáme na to, aby každú hru a aktivitu deti vnútorne precítili a tak krok po kroku sa nám podarí vypestovať v deťoch lásku k zemi a k životu na nej.

Environmentálna výchova na základnej škole

Environmentálna výchova dnes nie je na slovenských školách povinná, hoci environmentálne vzdelávanie je súčasťou prierezových tém. V súčasnosti je teda na rozhodnutí školy, akou formou ho do školského vzdelávacieho programu začlení.

Prvý stupeň ZŠ (1. - 4. ročník)

Z dotazníka, ktorý vyplnili učitelia prvého stupňa Základnej školy, čiže 1. až 4. ročníka vyplýva, že žiaci sa počas prvých štyroch rokov oboznamujú s ochranou životného prostredia, kultúrnohistorických a prírodných pamiatok v predmetoch ako prvouka, prírodoveda, vlastiveda, ale aj čítanie, sloh, výtvarná výchova a pracovné vyučovanie.

Najdôležitejšie témy, ktoré učitelia v jednotlivých ročníkoch prvého stupňa vyučujú sú:

• Živočíchy na jeseň a v zime, kŕmenie vtákov, pozorovanie zvierat v prírode, v sade a záhrade.
• Zdravie a my, znečistenie ovzdušia výfukovými plynmi, znečisťovanie vody.
• Bezhlavé vyrubovanie lesov, ochrana životného prostredia, odpad, zber druhotných surovín.
• Ochrana svojho okolia, šetrenie energie, čistý vzduch.

Žiaci prvého stupňa trávia viac času v prírode ako starší žiaci, preto aj ich vzťah k nej je lepší. Mladšie deti trávia pomerne významný čas v školskom klube. Výhodou je, že deti v Základnej škole v Suchej nad Parnou môžu tento čas tráviť aj v areáli prírodného ekolaboratória, kde môžu vnímať prírodu a získavať k nej kladný citový vzťah.

Druhý stupeň ZŠ (5. - 9. ročník)

Na druhom stupni Základnej školy, teda v šiestom až ôsmom ročníku sa žiaci oboznamujú s environmentálnou výchovou priebežne vo viacerých prírodovedných, spoločenskovedných a výchovných predmetoch a na triednických schôdzkach. V niektorých predmetoch tvoria jeden a viac učebných celkov. Sú to: prírodopis, zemepis, občianska výchova, pracovné vyučovanie, dejepis. Chemické a fyzikálne procesy v prírode objasňujú menším počtom hodín predmety chémia a fyzika.

Najvýznamnejšie témy v jednotlivých predmetoch:

Prírodopis celým svojim obsahom vedie k poznávaniu prírody a jeho ochrane. Občianska výchova sa v deviatom ročníku zaoberá v prvom polroku základom ekonomiky a celý druhý polrok venuje environmentálnym problémom. Dejepis celým obsahom vedie k poznávaniu histórie a kultúrneho dedičstva. Náboženská výchova vedie celým svojim obsahom k zodpovednému využívaniu zeme, interiorizácii hodnôt, usmerňuje základnú voľbu k ochrane a úcte k životu a svetu.

Napriek sústavnému vzdelávaniu žiakov však nemôžeme povedať, že by poznatky žiakov a ich záujem o svoje okolité životné prostredie a jeho ochranu bol na dobrej kvalitatívnej úrovni. Záleží to samozrejme od intelektuálnych a emočných daností každého dieťaťa, ale i od priority hodnôt, ktoré preferuje rodina a kamaráti. Možno niektorí žiaci môžu mať kvantitatívne dobré vedomosti, avšak zvnútornenie a skutočný záujem poznať a chrániť svoje bezprostredné okolie sa často pohybuje v oblasti nezáujmu a nevedomosti zo strany nielen detí, ale aj ich rodičov. Pre efektívne vyučovanie, individuálny prístup, projektové vyučovanie by bolo treba pracovať v triede s menším počtom žiakov.

Program Zelená škola

Zelená škola je rozsiahly výchovno-vzdelávací program určený pre materské, základné a stredné školy, ktoré sa chcú aktívne podieľať na ochrane životného prostredia. Program podporuje spoluprácu v rámci školských komunít a ponúka príležitosti pre žiakov, učiteľov a rodičov, aby spoločne pracovali na zlepšení svojho okolia. Na Slovensku funguje tento projekt od roku 2004 a získal uznanie Environmentálneho programu OSN (UNEP) ako model vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj.

Princípy a ciele Zelenej školy

Cieľom programu je podpora školských komunít, v ktorých si ich členovia vyskúšajú čaro i nástrahy spolupráce. Zelená škola sa zameriava na znižovanie spotreby vody, zvýšenie počtu hodín strávených učením vonku a celkovo na zlepšenie vzťahu k životnému prostrediu.

Sedem krokov k Zelenej škole

Na získanie titulu Zelená škola je potrebné absolvovať 7 krokov, ktoré vedú k systematickému zlepšovaniu environmentálneho profilu školy:

1. Kolégium Zelenej školy: Vytvorenie skupiny ľudí (rodičia, učitelia, žiaci), ktorí sa aktívne podieľajú na realizácii programu. Kolégium za pomoci žiakov a učiteľov vypĺňa pracovné listy, kde si na základe výsledkov vyberú tému, ktorej sa budú celé dva roky venovať.
2. Environmentálny audit: Zhodnotenie aktuálneho stavu školy v oblasti životného prostredia. S deťmi sa po zvolení témy pustili do auditu k téme voda. Spísali silné a slabé stránky, spotrebu vody na osobu za mesiac.
3. Environmentálny akčný plán (EAP): Stanovenie cieľov a úloh na zlepšenie environmentálnej situácie v škole. Sem sa spíšu výsledky auditu a ciele, ku ktorým sa chcú dopracovať jednotlivými aktivitami.
4. Monitoring a hodnotenie: Sledovanie pokroku a hodnotenie dosiahnutých výsledkov. S deťmi monitorovali spotrebu vody po zavedení opatrení.
5. Proenvironmentálna výučba: Integrácia environmentálnych tém do vyučovacieho procesu. Deti sa snažia viesť ku vzťahu k prírode a tým aj ku šetreniu vodou, triedeniu odpadu.
6. Informovanie a zapájanie: Zvyšovanie povedomia o environmentálnych témach a zapájanie celej školskej komunity do aktivít. Do všetkých týchto aktivít chceme všetkých zapojiť a podrobne informovať prostredníctvom rozhlasu, webovej stránky a nástenky.
7. Kódex Zelenej školy: Stanovenie pravidiel a zásad správania sa k životnému prostrediu v škole.

Príklady aktivít v rámci Zelenej školy

Zeleň a ochrana prírody patrí v Zelenej škole medzi najčastejšie volené témy, napríklad s cieľom skrášliť prostredie a okolie školy, vytvárať príležitosti na priame zapojenie detí i rodičov. Medzi ďalšie prioritné témy patrí Doprava a ovzdušie alebo téma Odpad, ktorá sa zaraďuje do aktivít v rámci tried a školy.

Ciele môžu zahŕňať:

• Znížiť spotrebu pitnej vody o 5%.
• Zvýšiť počet hodín učenia vonku o 100%.

Základná škola Saratovská ul. absolvovala od školského roku 2014/2015 program Zelená škola. Škola bola už dvakrát ocenená vlajkou a certifikátom Zelenej školy.

Praktické aktivity na ochranu životného prostredia v škole

Okrem zapojenia sa do komplexných programov, ako je Zelená škola, môžu školy realizovať aj množstvo menších, ale rovnako dôležitých aktivít.

Triedenie odpadu a zber papiera

Triedenie odpadu je základná aktivita, ktorá by mala byť samozrejmosťou v každej škole. Žiaci sa učia rozlišovať jednotlivé druhy odpadu a správne ich triediť do určených nádob. Zber papiera je tradičná aktivita, ktorá pomáha znižovať spotrebu dreva a chráni lesy. Školy môžu organizovať pravidelné zbery papiera a motivovať žiakov k aktívnej účasti. Aktivity môžu zahŕňať aj akcie ako „Daruj knihu, poteš iných“, kde žiaci môžu darovať prečítanú knihu do školskej knižnice. Všetky darované knihy budú označené menom darcu a budú slúžiť na požičiavanie pre všetkých žiakov.

Šetrenie vodou a energiami

Školy by mali viesť žiakov k šetreniu vodou a energiami. Môžu realizovať rôzne opatrenia, ako napríklad:

• Inštalácia úsporných vodovodných batérií a splachovačov.
• Využívanie dažďovej vody na zavlažovanie záhrady.
• Vypínanie svetiel a elektronických zariadení, keď sa nepoužívajú.

Do nádržiek splachovačov na toaletách sme s chlapcami vložili plastové fľaše plné vody, čím sa snažíme ušetriť 0,5 litra vody na jedno spláchnutie. Maxíkov tatino, ako člen kolégia, sa sám ponúkol, že nám daruje nepoužívaný sud na dažďovú vodu. Pravidelne kontrolujeme, či sa voda zadržiava.

Vytvorenie školskej záhrady a environmentálneho centra

Školská záhrada je skvelý spôsob, ako priblížiť deťom prírodu a naučiť ich pestovať rastliny. V spolupráci s mestom Trstená sa podarilo zabezpečiť pozemok, vhodný na vybudovanie školskej záhrady - budúceho environmentálneho centra. Spolu so žiakmi sme vysadili ovocné stromy a kry drobného ovocia. Vybudovali sme aj niekoľko vyvýšených záhonov na pestovanie zeleniny. Opeľovačom sme postavili hmyzí hotel a pár čmelínov. Vysadíme pre nich aj lúčne medonosné byliny. Na podporu zdravia z prírody sme vybudovali bylinkovú špirálu, na ktorej budeme pestovať liečivé bylinky. V budúcich rokoch plánujeme vybudovať okolo záhrady aj živý plot a postupne naše vzdelávacie ekocentrum zveľaďovať.

Realizovaním projektu CBC PHARE Spoločný fond malých projektov SR -AT 2002/000 -642.03 -0013 Učíme sa navzájom sa podarilo vytvoriť prírodné environmentálne laboratórium, ktoré pozostáva z častí: Ekolaboratórium - situované v areáli školskej záhrady, Ekocentrum - v knižnici obecného úradu a Náučný chodník v katastri obce Suchá nad Parnou. Už v tejto fáze sa na riešení aktívne podieľali aj žiaci, čím získavali zručnosti a vzťah k hodnotám, ktoré sami pomohli vytvárať.

Ekolaboratórium pozostáva z abiotickej a biotickej časti. V abiotickej časti majú žiaci možnosť sledovať klimatické, hydrologické a pôdne procesy. V klimatickej stanici môžu pozorovať zmeny teploty, vlhkosti pomocou termohydrografu, merať aktuálnu rýchlosť vetra pomocou anemometra, merať množstvo zrážok pomocou zrážkomeru a merať vonkajšiu teplotu vzduchu. Obsahuje tiež dve kufríkové sady obsahujúce laboratórium na analýzu vody - Aquamerck, pôdne laboratórium na stanovenie obsahu dusičnanov, dusitanov, amoniaku v pôde, komposte či inde - Agroquant. V biotickej časti sa žiaci učia rozoznávať pôvodné a stanovištne vhodné dreviny a ornitofaunu viazanú na biotopy tohto územia. Spoznávajú rastliny a živočíchy typické pre danú oblasť.

Prírodné ekolaboratórium môžu využívať nielen počas vyučovania, ale i v čase voľnočasových aktivít. Formou prechádzok sa oboznamujú s náučným chodníkom, ktorý zvyšuje environmentálne povedomie nielen im, ale aj rodičom a návštevníkom obce. V ekocentre na Obecnom úrade sa dozvedia odborné informácie o svojej obci: reliéfe, hydrologických a klimatických podmienkach, geologickom podklade, pôdnych druhoch, reálnej vegetácii a živočíchstve, obyvateľstve, záujmových organizáciách, súčastnom využití zeme, stresových javoch, kultúrno - historických pamiatkach, službách, no tiež príležitostiach obce rozvíjať sa. Čitateľský krúžok tu poriada besedy.

Využívanie externých zdrojov a programov

Školy môžu využívať aj ponuku externých organizácií a agentúr, ktoré sa zaoberajú environmentálnou výchovou. K téme odpady a predchádzanie ich vzniku má svojou ucelenou ponukou programov najbližšie Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Žiaci sa môžu dozvedieť, čo je odpad, kde vzniká a kam putuje z nášho smetného koša. Ako môžeme predchádzať jeho vzniku? Ako spracúva odpad príroda? Program ich prevedie životom plastovej fľaše, od jej vzniku až po koniec na skládke či v mori. Žiaci sa zamyslia nad jej príbehom a pokúsia sa ho zmeniť.

OZV ENVI - PAK organizuje už 20 rokov sériu vzdelávacích aktivít v oblasti triedenia odpadu na školách naprieč celým Slovenskom. Pre školy má pripravené interaktívne aktivity, pomocou ktorých žiakom vysvetľuje, ako odpad správne triediť, resp. ako predchádzať jeho tvorbe. Pri vzdelávaní využívajú digitálne hry, triediace pexeso či vzdelávaco-hravú aktivitu Človeče, nehnevaj sa.

„Edukácia detí v školách a škôlkach je stále veľmi dôležitá. Deti v útlom školskom veku si ešte len vytvárajú svoje návyky. Čo sa naučia v škole, prinesú domov, a potom sa to dostáva aj k rodičom a starým rodičom. Možno to na prvý pohľad tak nevyzerá, ale deti majú na svojich rodičov veľký vplyv a tiež vedia byť doma veľkým ´kontrolórom´ či inšpiráciou,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu OZV ENVI - PAK.

Mladí reportéri pre životné prostredie

Jedným z inovatívnych prvkov na školách je i rovesnícke vzdelávanie, pri ktorom starší žiaci odovzdávajú svoje vedomosti a skúsenosti mladším žiakom. Zaujímavým projektom s medzinárodným presahom sú Mladí reportéri pre životné prostredie (YRE), ktorí sa do environmentálnej výchovy zapájajú v ZŠ Narnia i ďalších školách po Slovensku. Žiaci s podporou pedagógov skúmajú enviro problémy vo svojom regióne, hľadajú súvislosti, komunikujú s ďalšími subjektmi ako úrady, firmy, odborníci či verejnosť. Zistenia premieňajú na vlastné návrhy riešení, tie realizujú, overujú a potom o nich reportujú novinárskou formou. Žiaci už zožali úspech s reportážami o upcyklovaní, vtáčích obyvateľoch sídlisk, tajnom živote trhoviska, žabom taxi či o malej cene a veľkej hodnote zálohovaných PET fliaš.

„Mladí reportéri pre životné prostredie sú skvelý program, v ktorom deti musia nájsť a identifikovať ekoproblém vo svojom okolí, spojiť sa s odborníkmi, nájsť riešenie, realizovať ho a až potom o ňom napíšu. V podstate menia svet - písali o nich už ako o slovenských ´Grétach´, ktoré nekričia, ale konajú. Okrem toho sa im neuveriteľne darí každý rok aj v medzinárodnej súťaži, zrejme práve vďaka ich akčnosti, netradičným riešeniam a tomu, že naozaj žijú tým, čo robia,“ vyjadrila sa Ľubica Noščáková, učiteľka z Narnie.

tags: #starostlivost #o #prirodne #prostredie #a #zivotne