Nárok na zamestnaneckú prémiu: Kto ju môže dostať a za akých podmienok?

Zamestnanecká prémia bola zavedená zákonom o dani z príjmov s cieľom motivovať nízkopríjmové skupiny obyvateľstva k zamestnaniu a predstavuje formu negatívnej dane. Tento príspevok sa zameriava na vysvetlenie podmienok nároku na zamestnaneckú prémiu a jej vplyv na motiváciu pracovať aj za nižšiu mzdu.

Čo je zamestnanecká prémia?

Zamestnanecká prémia je koncipovaná ako nástroj podpory pre zamestnancov s nízkym príjmom, ktorých základ dane je nižší ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. V praxi to znamená, že ak zamestnanec neplatí žiadnu daň štátu, po zavedení zamestnaneckej prémie môže dostať sumu "zápornej dane" od štátu.

Podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu

Podmienky pre vznik nároku na zamestnaneckú prémiu sú presne definované v § 32a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Na priznanie nároku za príslušné zdaňovacie obdobie je potrebné splniť všetky podmienky. Už pri nesplnení jednej z nich nárok na zamestnaneckú prémiu nevznikne.

Medzi základné podmienky patria:

  • Príjmy zo závislej činnosti: Daňovník musí mať zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona o dani z príjmov, ktoré boli vykonávané len na území Slovenskej republiky. Tieto príjmy zahŕňajú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Do posudzovaných príjmov sa započítajú aj príjmy z prostriedkov sociálneho fondu a príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania.
  • Minimálna a maximálna výška príjmu: Dosiahnuté zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti musia byť v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy.
  • Doba poberania príjmu: Posudzované príjmy musia byť poberané aspoň šesť kalendárnych mesiacov.
  • Neuplatnenie postupu podľa § 43 ods. 7: Daňovník si nesmie uplatniť postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43.
  • Ďalšie príjmy: Daňovník nesmie poberať iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode (§ 43 ods. 7). Konkrétne sa tým myslia príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov, napr. príjmy z podnikania, z prenájmu, z kapitálového majetku, ani príjmy zo zahraničia.
  • Poberanie dôchodku: Daňovník nesmie byť na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (starobný, predčasný starobný, výsluhový) alebo dôchodok mu nesmel byť priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia.
  • Príspevok na udržanie v zamestnaní: Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu (§ 50a zákona č. 5/2004 Z. z.).

Výpočet zamestnaneckej prémie

Výška zamestnaneckej prémie závisí od výšky dosiahnutých príjmov a od výpočtu základu dane.

Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a súčasne nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy.

Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca.

Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Plná výška alebo pomerná časť prémie

Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške.

Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Dôležité upozornenie: Kalendárne mesiace, za ktoré daňovník dosiahol posudzované príjmy iba na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa do obdobia požadovaných šiestich kalendárnych mesiacov poberania príjmov nezapočítajú.

Grafické znázornenie podmienok nároku na zamestnaneckú prémiu

Spôsob uplatnenia zamestnaneckej prémie

Zamestnanec si zamestnaneckú prémiu uplatňuje po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) buď u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania preddavkov, alebo v podanom daňovom priznaní u miestne príslušného daňového úradu.

Vyplatenie zamestnaneckej prémie zamestnávateľom:

Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, zamestnávateľ zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa § 38 ods. 6.

Vyplatenie zamestnaneckej prémie daňovým úradom:

Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Podobenstvo o rybárovi a obchodníkovi

Príklad výpočtu:

Pán Xavér bol zamestnancom v pracovnom pomere počas celého roka 2016. V zamestnaní dosiahol za rok 2016 príjem 4900 eur. Odvody z príjmov zamestnanca boli pri uplatnení odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie vo výške 460,60 (SP) + 40,80 (ZP) = 501,40 eura. Základ dane pána Xavéra tak bol 3798,60 eura. V tomto prípade by mal nárok na zamestnaneckú prémiu vypočítanú podľa odseku 3, ak by spĺňal ostatné podmienky.

Tabuľka: Sumy zamestnaneckej prémie v minulosti

Rok Maximálna suma zamestnaneckej prémie (EUR)
2009 157,04
2010 157,04
2013 42,98
2015 0
2016 0

POZOR na sankcie za nelegálne zamestnávanie od 1. 1.

Novelou zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n.

Ilustrácia minimálnej mzdy a jej násobkov

tags: #moze #pri #pn #vzniknut #narok #na