Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života a starostlivosť o zomrelých je dôležitým prejavom úcty k ľudskosti, tradíciám a hodnotám. Na Slovensku prešla oblasť pohrebníctva dlhým vývojom, od stredovekých bratstiev až po moderné krematóriá. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave starostlivosti o zomrelých, s dôrazom na zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (21) a súvisiace zákony.
Historický kontext pohrebníctva na Slovensku
Už odpradávna sa ľudstvo staralo o svojich zomrelých, čo dokazujú archeologické a historické nálezy. V strednej Európe sa formovanie obradov, ako ich poznáme dnes, začalo približne v 10. storočí, pričom tieto úkony prebrala najmä katolícka a neskôr aj evanjelická cirkev. Po vzore židovskej kultúry existovali na našom území pohrebné bratstvá, ktoré sa starali o telesnú schránku zomrelého. Tieto bratstvá spolu s príbuznými nahrádzali dnešné pohrebné služby.
Dôležitým momentom bol zákaz pochovávania v mestách, ktorý vydala Mária Terézia v roku 1784 v dôsledku epidémií a chorôb. To si vyžiadalo nový systém práce so zomrelými.
V období prvej Československej republiky (1918 - 1938) sa pohrebníctvo začalo formovať ako samostatná živnosť alebo podnikanie. Zákony umožňovali zakladanie súkromných pohrebných ústavov. V 30. rokoch 20. storočia sa objavili prvé špecializované firmy, ktoré poskytovali kompletný pohrebný servis. Po roku 1948 boli súkromné pohrebné služby znárodnené a starostlivosť o pohreby prešla pod komunálne služby miest a obcí.
Skutočná profesionalizácia a legislatívne vymedzenia prišli až po roku 1989.
Vývoj legislatívy v oblasti pohrebníctva
Problematika pohrebníctva bola v minulosti upravená vyhláškou Ministerstva zdravotníctva č. 47/1966 Zb. o pohrebníctve, ktorá komplexne upravovala otázky oznámenia úmrtia, prehliadky mŕtvych, pitvy a odoberania tkanív a orgánov, pochovávania, spopolňovania, ako aj prevádzkovania pohrebísk a krematórií. Táto vyhláška bola zrušená vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SSR č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve, ktorá takisto upravovala otázky oznámenia úmrtia, prehliadky mŕtvych, pitvy a odoberania tkanív a orgánov z tiel mŕtvych, ako aj otázky pochovávania, prepravy mŕtvych a prevádzky pohrebísk a krematórií.
Zásadnou zmenou bol zákon NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý upravil otázky oznámenia úmrtia, prehliadky mŕtveho, určovania momentu smrti a vykonávania pitvy, ako aj odoberania a prenosu orgánov z tiel mŕtvych a ustanovenia § 1 až 8 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve zrušil.
Zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, priniesol komplexnú právnu úpravu pre činnosti súvisiace s pochovávaním zomrelých vrátane zabezpečovania a výkonu služieb spojených s pochovávaním. Tento zákon bol viackrát novelizovaný, a to novelou č. 98/2014 Z.z. (účinná od 15. apríla 2014), novelou č. 366/2018 Z.z. (účinná od 1. januára 2019) a novelou č. 131/2021 Z.z. (účinná od 1.
Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve
Do prijatia zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve neexistoval žiadny jednotný, samostatný zákon, ktorý by komplexne upravoval oblasť pohrebníctva. Táto činnosť bola regulovaná nepriamo a roztrieštene viacerými predpismi nižšej právnej sily - najmä vyhláškami, smernicami a internými normami. Po prijatí tohto zákona nastal prelom v poskytovaní pohrebných služieb a tiež k definovaniu povinností správcu pohrebiska, prevádzkovateľov krematórií a nutnosť absolvovať vzdelanie v akreditovaných školiacich inštitúciách.
Kľúčové aspekty zákona č. 131/2010 Z. z.
- Definície pojmov: Zákon definuje dôležité pojmy ako "ľudské pozostatky", "ľudské ostatky", "pohrebisko", "krematórium", "prevádzkovateľ pohrebnej služby" a ďalšie.
- Povinnosti zdravotníckych zariadení: Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný uložiť ľudské pozostatky do chladiaceho zariadenia, ak ho má, alebo do vyčlenenej miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych (5 ods. 2 písm. a). Ak sa pri liečbe osoby aplikoval rádionuklid, je povinný postupovať podľa pokynov (3 ods. 3).
- Preprava ľudských pozostatkov: Vozidlo na prepravu ľudských pozostatkov musí byť vybavené chladiacim zariadením (6 ods. 2). Preprava potrateného ľudského plodu musí byť doložená žiadosťou (3 ods. 9).
- Pohrebná služba: Prevádzkovanie pohrebnej služby je živnosťou (8 ods. 1). Pohrebná služba nesmie využívať chladiace zariadenia a iné miestnosti v zdravotníckom zariadení alebo zariadení sociálnych služieb (8 ods. 5).
- Krematóriá: Zákon upravuje povinnosti prevádzkovateľa krematória, vrátane vedenia evidencie o spopolnených ľudských pozostatkoch a ukladaní ľudských pozostatkov do chladiaceho zariadenia až do spopolnenia (11 ods. 3).
- Pohrebiská: Obec zriaďuje a spravuje pohrebiská (16 ods. 1). Zákon stanovuje požiadavky na zriadenie nového pohrebiska, vrátane hydrogeologického prieskumu (16 ods. 6).
- Nájom hrobového miesta: Prevádzkovateľ pohrebiska prenecháva za nájomné nájomcovi hrobové miesto na uloženie ľudských pozostatkov (21 ods. 2). Zákon upravuje aj výpoveď nájomnej zmluvy (22 ods. 1).
- Priestupky a správne delikty: Zákon definuje priestupky a správne delikty na úseku pohrebníctva a stanovuje sankcie za ich porušenie (27 a 28).
Dôležité ustanovenia zákona č. 131/2010 Z. z.
- Povinnosti pri úmrtí: Po úmrtí osoby, ktorej sa poskytovala zdravotná starostlivosť, je poskytovateľ povinný ponechať mŕtve telo po dobu dvoch hodín od úmrtia na lôžku (5 ods. 1 písm. a). Následne je potrebné uložiť ľudské pozostatky do chladiaceho zariadenia alebo vyčlenenej miestnosti (5 ods. 2 písm. a).
- Časový rámec pre pochovanie: Ľudské pozostatky, ktoré nie sú uložené v chladiacom zariadení, sa musia pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 24 hodín od úmrtia (3 ods. 3). Ak sú uložené v chladiacom zariadení, musia sa pochovať do 14 dní od úmrtia (3 ods. 4).
- Pochovávanie potratených plodov: Rodič potrateného ľudského plodu môže požiadať o jeho vydanie poverenej pohrebnej službe na pochovanie do štyroch dní od vzniku tejto skutočnosti (3 ods. 7). Ak rodič nepožiada o vydanie, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zabezpečiť jeho spopolnenie (3 ods. 8).
- Ochranné pásmo pohrebiska: Vlastník pozemku v ochrannom pásme pohrebiska má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku (16 ods. 8).
- Dĺžka tlecej doby: Prevádzkovateľ pohrebiska je povinný dodržiavať dĺžku tlecej doby podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona.
- Evidencia pohrebiska: Prevádzkovateľ pohrebiska je povinný viesť evidenciu pohrebiska podľa § 17 ods. 4 písm. h) zákona.
Všeobecne záväzné nariadenia (VZN) obcí
Okrem celoštátnej legislatívy majú dôležitú úlohu aj všeobecne záväzné nariadenia (VZN) obcí, ktoré upravujú poriadok na pohrebiskách. Napríklad, VZN mesta Bánovce nad Bebravou č.
Poriadok na pohrebiskách (podľa VZN mesta Bánovce nad Bebravou)
- Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky pohrebiská na území mesta Bánovce nad Bebravou (cintoríny, urnový háj, rozptylová lúka).
- Telo zomrelého musí byť pochované spravidla do 96 hodín, nie však pred uplynutím 48 hodín od úmrtia.
- Pohrebiská zriaďuje mesto. Na zriadenie pohrebiska je potrebný súhlas obvodného hygienika.
- Správa po dohode s obviadným hygienikom rozdelí pohrebisko na jednotlivé časti, v ktorých určí miesta pre hroby a hrobky, vyhradí osobitné miesta pre urny a zároveň určí sadovú úpravu jednotlivých častí pohrebiska.
- Správa je povinná prepožičať miesto na hrob najmenej na tleciu dobu a miesto na urnu na 25 rokov od prvého uloženia; miesto na hrobku sa prepožičiava minimálne na 50 rokov.
- Zomrelí sa spravidla ukladajú len po jednom do každého hrobu.
- Zomrelý musí byť uložený v zemi na dobu, ktorá vzhľadom na zloženie pôdy nesmie byť kratšia ako 10 rokov (tlecia doba).
- Pred uplynutím tlecej doby sa môže telo zomrelého (ostatky) vyňať zo zeme (exhumovať) z úradnej moci alebo na žiadosť pozostalých.
- Užívateľ je povinný udržiavať prepožičané miesto na pohrebisku v riadnom stave.
- Na vybudovanie stavby na pohrebisku alebo na úpravu existujúcej stavby je potrebný predchádzajúci súhlas správy.
- Právo na prepožičané miesto zaniká po uplynutí doby, na ktorú bolo miesto prepožičané, ak pomery na pohrebisku neumožňujú prepožičanie miesta na dlhšiu dobu.
- Pohrebiská sú verejnosti prístupné každý deň od 6.00 do 21.00 hod.
- Na pohrebisku sú občania povinní správať sa tak, aby bola zachovaná dôstojnosť tohto miesta.
- Pri zrušení pohrebiska sa postupuje podľa platných predpisov o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.
Poriadok pre domy smútku (podľa VZN mesta Bánovce nad Bebravou)
- Dom smútku je určený pre dôstojné rozlúčenie so zomrelým.
- Správa je povinná prijímať rakvy so zomrelými k dočasnému uloženiu v chladiacom zariadení a na požiadanie za odplatu vykopať hrob alebo pripraviť urnovú schránku.
- Pracovníci správy sú povinní pri styku s pozostalými a účastníkmi rozlúčky vystupovať slušne a ochotne.
- Každá rakva musí byť označená štítkom s uvedením mena a priezviska, osobných dát a miestom úmrtia zomrelého.
- Telo zomrelého, exhumované a nezotleté ostatky musia byť uložené v samotnej rakve.
- Dom smútku pre dočasné uloženie zomrelých musí mať chladiace zariadenie s možnosťou dostatočného vetrania chladeného priestoru alebo miestnosti, v ktorej je chladiaci box.
- Na požiadanie pozostalých pred rozlúčkou bude zosnulý vystavený 30 - 60 minút.
- Zomrelému sa nemôžu dávať do rakvy šperky a iné cenné predmety.
Bezpečnosť a hygiena pri manipulácii so zomrelými
Manipulácia so zomrelými predstavuje potenciálne riziko prenosu infekčných chorôb. Preto je dôležité dodržiavať prísne hygienické opatrenia a používať pracovné ochranné pomôcky. Každá pohrebná služba musí mať vypracovaný prevádzkový poriadok, ktorý schvaľuje príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Tento poriadok stanovuje základné hygienické normy, ktoré musia pracovníci pohrebníctva dodržiavať.
V prípade, že pracovník pohrebnej služby nevie, v akom zdravotnom stave sa nachádzal zosnulý, treba s okamžitou platnosťou pristupovať k jeho telu ako k vysoko infekčnému. Telá zosnulých, ktoré sú výrazne hnilobne zmenené, devastačne poranené, alebo mali rôzne infekčné ochorenia, sa musia pochovávať v uzatvorenej rakve bez možnosti fyzickej rozlúčky s telom zosnulého.
Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS)
Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS) aktívne prispieva k tvorbe a novelizácii zákonov v oblasti pohrebníctva. Asociácia sa stala členom EFFS Európska federácia pohrebných služieb a FIAT-IFTA Svetová federácia pohrebných služieb. SAPaKS presadzuje legislatívne pravidlá, ktoré určujú práva a povinnosti nielen pre PS a správcov pohrebísk, ale aj povinnosti a práva pozostalých pri zachovaní dôstojnosti zosnulého.
Problémy a výzvy v slovenskom pohrebníctve
Medzi hlavné problémy, s ktorými sa slovenské pohrebníctva stretávajú, patrí nezáujem úradov v prípadoch porušenia zákona alebo etického kódexu. Ďalším problémom je stav cintorínov, nedostatok pohrebných miest, majetkovo nevysporiadané pozemky a nedodržiavanie ochranného pásma cintorínov.
Budúcnosť pohrebníctva
Budúcnosť pohrebníctva na Slovensku spočíva v modernizácii a profesionalizácii služieb, s dôrazom na zachovanie dôstojnosti a úcty k zomrelým. Dôležitá je aj otvorená diskusia o problémoch v tejto oblasti a aktívna spolupráca s verejnosťou, samosprávami a štátnymi orgánmi.
Darovanie orgánov po smrti
V súvislosti s úmrtím je dôležité spomenúť aj možnosť darovania orgánov. V Slovenskej republike túto oblasť zastrešuje Slovenské centrum orgánových transplantácií (SCOT), niekedy označované aj ako Národné centrum orgánových transplantácií (NCOT) - www.ncot.sk. Toto centrum funguje nepretržite a vedie Národný transplantračný register, čakacie listiny pre jednotlivé orgány, register dobrovoľných darcov a register osôb, ktoré po smrti odmietli darovanie orgánov, tkanív a buniek.
Darovať orgány alebo tkanivá môže živý aj mŕtvy darca. V oboch prípadoch musia byť splnené veľmi prísne kritériá, aby takýto odber mohol vôbec prebehnúť. V prípade náhleho, ale aj očakávaného úmrtia môžu byť z tela mŕtveho darcu odobraté orgány a tkanivá, avšak rovnako tu musia byť splnené náročné kritériá, ktoré sa líšia aj pre jednotlivé orgány. Napríklad zdravotný stav darcu a konkrétneho orgánu, vek darcu, čas od smrti a podobne.
Na Slovensku platí, že v prípade úmrtia sa predpokladá súhlas nebohého na darcovstvo. Pokiaľ sa teda konkrétna osoba sama za seba a dobrovoľne neprihlási do registra „nedarcov“, príbuzní už toto dodatočne zmeniť nemôžu. Avšak sú zdravotnícke zariadenia, kde sa v prípade náhleho úmrtia, resp. Z právneho hľadiska je smrť právnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik fyzickej osoby ako právneho subjektu, teda zánik jej právnej spôsobilosti [spôsobilosť mať práva a povinnosti, § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)]. Smrťou zanikajú alebo sa transformujú mnohé práva, ktoré boli s danou osobou spojené. Smrťou osoby napr. zaniká pracovný pomer, dochádza k strate vlastníckeho práva a odvíjajú sa od nej ďalšie právne inštitúty, ako napr. dedenie, zmena osobného stavu manžela/manželky na vdovec/vdova, detí na siroty s príslušnými oprávneniami vyplývajúcimi z právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a pod. Smrť však môže mať vplyv aj na tretie osoby, v našom prípade máme na mysli najmä medicínsko-právne následky, napr. vznik súvisiacich povinností zdravotníckych pracovníkov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (prehliadka mŕtveho, povinné hlásenia a oznámenia orgánom), začatie konaní (občianskeho, trestného, administratívneho), prípadne aj s uložením sankcie či povinnosti nahradiť škodu alebo nemajetkovú ujmu. Spomenúť taktiež treba problematiku odberu orgánov od zomretého a transplantácií, ale aj zásadné otázky okolo klinickej smrti a rozhodovania o resuscitačnej liečbe. Aktuálna právna úprava, ako bude uvádzané ďalej, má viaceré úskalia. To treba považovať nielen za „akademický“ medicínsko-právny problém, ale vnímať aj v kontexte, že vymáhanie peňažných náhrad za (reálne či fiktívne) nemajetkové ujmy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nielen poškodenými, ale v prípade zomrelých ich blízkymi osobami, má vzostupnú tendenciu [možno aj preto, že od poplatku sú oslobodené súdne konania vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti - § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a súčasne náhrada trov konania v prípade neúspechu takejto žaloby sa u neúspešného žalobcu neodvíja od výšky vymáhanej čiastky, ale vždy zo sumy 3 000 € - § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. Pojem konštatovať smrť náš právny poriadok nepozná a ani nepoznal, napriek tomu sa v zdravotníckej praxi bežne používa. Pojem „konštatovať“ znamená: nestranne zisťovať, zistiť, stanovovať, stanoviť, potvrdzovať, potvrdiť fakt. [2] Danú problematiku upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ZS“) v ustanoveniach § 41 až 43 v piatej časti: Postup pri úmrtí. V týchto ustanoveniach zákon používa štyri pojmy: úmrtie, smrť, mŕtve telo, mŕtva osoba. Slovenská právna úprava používa ešte pojmy ako zomrelý (napr. zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“), mŕtvola (napr. Trestný poriadok, zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve). A hoci sa na prvý pohľad zdá, že každý týmto pojmom rozumie a ich význam je jasný, nemusí to byť tak. Aj v samotnej právnej vede sú rôznorodé názory na vymedzenie pojmu smrti, o ktorej sa živo diskutuje na rôznych fórach a ktorá sa pertraktuje v medicínskej i právnickej odbornej literatúre. Pre potreby tohto príspevku je potrebné sa aspoň do určitej miery vysporiadať s pojmami úmrtie, smrť, mŕtve telo a mŕtva osoba. Pojmy úmrtie a smrť sa do istej miery považujú za synonymá. Aj v latinčine existuje pre smrť viacero pojmov, v medicíne používané hlavne letum a mors. [3] Taktiež nie je jednoznačné, ako chápať rozdiel medzi mŕtvou osobou a mŕtvym telom, keďže sa vzťahujú na tú istú entitu. Mŕtva osoba už nie je fyzickou osobou so spôsobilosťou mať práva a povinnosti v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka. Avšak po smrti fyzickej osoby nezaniká právo na ochranu jej osobnosti, ktoré môžu uplatniť manžel, deti, prípadne jej rodičia (§ 15 Občianskeho zákonníka). Takže mŕtva osoba tak môže do istej miery ostať osobou v právnom slova zmysle, ale zjavne len osobou sui generis. Na druhej strane u mnohých právnych teoretikov prevažuje názor, že mŕtve ľudské telo je vecou. [4] Avšak aj v tomto prípade treba uznať, že ide o vec sui generis, ktorú nemožno podriadiť pod § 118 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je zaujímavé, že minulá právna úprava, no aj tá súčasná v niektorých prípadoch (napr. transplantácie) toto spája do jedného pojmu - telo mŕtveho (darcu, inak povedané telo mŕtvej osoby - teda telo patriace mŕtvemu človeku), kde splýva personálny i vecný aspekt. Ako je zrejmé, telo mŕtveho človeka tak treba považovať za osobitnú entitu sui generis, a preto sa dá považovať za správny názor, že mŕtve ľudské telo je tiež objektom sui iuris, odlišným od veci aj od osoby. Ak budeme vychádzať zo zaužívanej právnej úpravy, smrť - mors znamená trvalé zastavenie dýchania a srdcovej činnosti (takže musia byť súčasne prítomné obe zastavenia, § 43 ods. 2 zákona o ZS) alebo nezvratné vyhasnutie všetkých funkcií celého mozgu (takže musia byť všetky a celého - smrť mozgu, § 43 ods. 3 zákona o ZS). Takže už ide o určitý stav tela. Pojem úmrtie, podľa nášho názoru, treba chápať skôr ako určitý proces (umretie), ktorý je síce veľmi krátky v zmysle časového intervalu (prípadne iba virtuálny), avšak týmto procesom dochádza k zániku či vyhasnutiu života osoby a nastáva smrť. (V idealistickom ponímaní pri úmrtí dochádza k definitívnemu odchodu životnej podstaty - duše z tela, takže napokon ostáva len mŕtve telo bez duše, nastala smrť. V klinickej praxi sa používa pojem exitus letalis, doslova smrteľný odchod. [6] V materialistickom ponímaní sa v procese úmrtia premení živý človek na mŕtve telo. z 21. Čl. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci vrátane poskytovania registrovaných1a) alebo povolených1b) humánnych liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu,1c) diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu1d) a dietetických potravín, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu1e) s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. (2) Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. (3) Neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu jej života alebo zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom osoba bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj taká zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje pri pôrode a pri vyšetrení, diagnostike a liečbe rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba môže byť zdrojom takejto rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, ak si zdravotný stav tejto osoby vyžaduje poskytovanie neodkladnej starostlivosti počas prepravy do zdravotníckeho zariadenia alebo medzi zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná preprava darcu ľudského orgánu alebo príjemcu ľudského orgánu, ak si ich zdravotný stav vyžaduje poskytovanie neodkladnej starostlivosti počas prepravy, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu, ak by odklad ich prepravy mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu, ak by odklad prepravy tohto ľudského orgánu mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu tohto ľudského orgánu. (5) Konzílium je poradný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka zložený zo zdravotníckych pracovníkov určených poskytovateľom, ktorí sú vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi. (12) Biomedicínsky výskum je získavanie a overovanie nových biologických, medicínskych, ošetrovateľských poznatkov a poznatkov z pôrodnej asistencie na človeku. Biomedicínsky výskum v ošetrovateľstve a v pôrodnej asistencii umožňuje aj podporovať schopnosti jednotlivcov a rodín alebo zlepšovať optimum funkcií a minimalizovať tie, ktoré sú príčinou ochorení. (17) Pôrodná asistencia je zdravotná starostlivosť pôrodnej asistentky s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu2) o ženu a dieťa počas fyziologického tehotenstva, pôrodu a šestonedelia, zdravotná starostlivosť o reprodukčné zdravie a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti pri gynekologických a pôrodníckych chorobách. (18) Prax pôrodnej asistencie je riadenie a poskytovanie starostlivosti pôrodnej asistentky metódou ošetrovateľského procesu. (19) Ošetrovateľský proces je systematická, racionálna a individualizovaná metóda plánovania, poskytovania a dokumentovania ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie. Jeho cieľom je určovať skutočné alebo predpokladané problémy osoby v súvislosti so starostlivosťou o zdravie, naplánovať uspokojenie zistených potrieb, vykonať, dokumentovať a vyhodnotiť špecifické ošetrovateľské zásahy na ich uspokojenie. Súčasťou ošetrovateľského procesu je určenie sesterskej diagnózy. (23) Zdravotný obvod určí poskytovateľovi primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľovi primárnej špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti podľa odseku 22 samosprávny kraj príslušný podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,2a) pre ktoré sa zdravotný obvod určuje. (26) Prijímateľ zdravotnej starostlivosti je každá fyzická osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa § 2 ods. (37) Dlhodobá zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe s obmedzenou funkčnosťou, ktorej bola určená choroba, pre ktorú jej bola poskytnutá akútna zdravotná starostlivosť alebo neodkladná starostlivosť alebo pre ktorú možno očakávať, že si bude vyžadovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti; dlhodobá zdravotná starostlivosť sa poskytuje s cieľom zlepšenia kvality života, predĺženia života, podporovania samostatnosti osoby v oblasti sebestačnosti a umožnenia osobe zotrvať podľa možností čo najdlhšie v jej domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí. Akútna zdravotná starostlivosť podľa prvej vety je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pre chorobu, ktorá spôsobila náhlu zmenu jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií. Za osobu s obmedzenou funkčnosťou podľa prvej vety sa považuje osoba, ktorá z dôvodu choroby alebo viacerých chorôb zvyšujúcich riziko zhoršovania jej zdravotného stavu alebo z dôvodu poškodenia jej telesných, zmyslových alebo duševných schopností, nie je sebestačná v aktivitách denného života a môže byť u nej indikovaná potreba ošetrovateľskej starostlivosti. (38) Následná zdravotná starostlivosť je taká dlhodobá zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe spravidla po poskytnutí akútnej zdravotnej starostlivosti alebo neodkladnej starostlivosti, s cieľom maximálneho možného obnovenia kognitívnych, telesných, zmyslových a duševných funkcií osoby odstránením vzniknutých funkčných porúch alebo náhradou niektorej funkcie jej organizmu alebo zmiernením prejavov a dôsledkov jej choroby. Za následnú zdravotnú starostlivosť sa nepovažuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa § 2 ods. (40) Obmedzovací prostriedok je opatrenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorého účelom je odvrátenie nebezpečného konania pacienta s príznakmi psychickej poruchy alebo s psychickou poruchou, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo k priamemu ohrozeniu zdravia pacienta alebo iných fyzických osôb obmedzením jeho voľného pohybu. (43) Multidisciplinárny tím je poradný orgán a pomocný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, zložený z konzília podľa odseku 5 a podporného tímu podľa odseku 36, ktorý zabezpečuje osobe komplexnú starostlivosť. 1. začínali najskôr od 13. 2. (3) Zdravotnú starostlivosť poskytovanú počas doplnkových ordinačných hodín uhrádza osoba podľa cenníka všetkých zdravotných výkonov, ktoré poskytuje poskytovateľ. (5) Na vyšetrenie v doplnkových ordinačných hodinách poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti môže byť objednaná a v doplnkových ordinačných hodinách poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti môže byť vyšetrená len osoba, ktorá má s týmto poskytovateľom uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa § 12 ods. (1) Zoznam zdravotných výkonov je súhrn zdravotných výkonov, ktoré sa vykonávajú pri chorobách uvedených v medzinárodnej klasifikácii chorôb, ktorú ministerstvo zdravotníctva uverejňuje na svojom webovom sídle. Zoznam zdravotných výkonov obsahuje kód zdravotného výkonu, kód zdravotného výkonu z číselníka zdravotníckej informatiky, zaradenie zdravotného výkonu do skupiny zdravotných výkonov, podskupiny zdravotných výkonov a triedy zdravotných výkonov, názov zdravotného výkonu, charakteristiku zdravotného výkonu, odbornú spôsobilosť na vykonávanie zdravotného výkonu vyjadrenú profesijným titulom, vykonávanie a vykazovanie zdravotného výkonu, miesto vykonávania zdravotného výkonu a nositeľa zdravotného výkonu. (8) Zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením vcelku alebo čiastkovo v členení podľa jednotlivých špecializačných odborov. (1) Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom.4) Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. (3) Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. (4) Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. (5) Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 21). Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca [odsek 5 písm. V prípade ženy, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom (§ 11 ods. 11), je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný poskytnúť poučenie tejto žene. Informovaný súhlas dáva žena, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Ustanovenia § 6 ods. 2, 3, 4, 8 a § 6 ods. (1) Podmienkou vykonania umelého prerušenia tehotenstva je písomný informovaný súhlas po predchádzajúcom poučení. (2) Poučenie predchádzajúce informovanému súhlasu sa musí poskytnúť spôsobom ustanoveným v § 6 ods. 1. utajenia jej osoby v súvislosti s pôrodom (§ 11 ods. 2. 3. (4) V prípade, ak ide o neplnoletú osobu, je podmienkou vykonania umelého prerušenia tehotenstva okrem písomného informovaného súhlasu uvedeného v odseku 1 aj písomný informovaný súhlas zákonného zástupcu neplnoletej osoby po predchádzajúcom poučení. 1. 2. 3. b) identifikačné údaje poskytovateľa, ktorý môže tejto osobe poskytovať špecializovanú paliatívnu zdravotnú starostlivosť, v rozsahu názov poskytovateľa, adresa poskytovateľa, meno a priezvisko lekára so špecializáciou v špecializovanom odbore paliatívna medicína. a) ustanoví podrobnosti o informáciách poskytovaných žene podľa § 6b ods. 2 a vzor písomných informácií podľa § 6b ods. b) ustanoví podrobnosti hlásenia o poskytnutí informácií podľa 6b ods. c) určí organizáciu zriadenú ministerstvom zdravotníctva zodpovednú za prijímanie a vyhodnocovanie hlásenia o poskytnutí informácií podľa § 6b ods. 3 a za kontrolu dodržiavania lehoty stanovenej v zákone medzi poskytnutím informácií a vykonaním umelého prerušenia tehotenstva podľa § 6b ods. (2) Ministerstvo zdravotníctva zverejní na svojej internetovej stránke zoznam občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve. Zoznam podľa prvej vety ministerstvo aktualizuje najmenej raz za kalendárny štvrťrok. 1. 1.1. 1.2. 2. 2.1. 2.2. 3. 4. (2) Všeobecná ambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodov 1.1 a 1.2 a primárna špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodov 2.1 a 2.2 sa vykonáva v určenom zdravotnom obvode podľa § 2 ods. (7) Ústavnú pohotovostnú službu vykonávajú zdravotnícki pracovníci určení poskytovateľom na základe pracovnoprávneho vzťahu a po vzájomnej dohode poskytovatelia poskytujúci primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú ambulantnú starostlivosť podľa odseku 1 písm. (8) Zdravotná starostlivosť v mobilnom odberovom mieste sa poskytuje ako iná špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodu 3 v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v mobilnom odberovom mieste. (1) Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje (ďalej len „domáca starostlivosť“). Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe aj bez prítomnosti osoby v ambulancii prostredníctvom elektronickej komunikácie po... Špecializačné štúdium sa začína v septembri alebo vo februári príslušného školského roka podľa zostaveného učebného plánu. Pozostáva z praktickej časti a teoretickej časti, pričom praktické vzdelávanie má prevahu. realizuje sa v Nemocnici sv. Špecializačné štúdium sa končí špecializačnou skúškou pred komisiou. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. posúdenie bolesti. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 1. 2. 3. Odborný garant študijného programu: PhDr. Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života a starostlivosť o zomrelých je dôležitým prejavom úcty k ľudskosti, tradíciám a hodnotám. Na Slovensku prešla oblasť pohrebníctva dlhým vývojom, od stredovekých bratstiev až po moderné krematóriá. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave starostlivosti o zomrelých, s dôrazom na vyhlášku č. 21 a súvisiace zákony.