Pamiatková starostlivosť na Slovensku má dlhú históriu a jej právny rámec sa neustále vyvíja. Organizovaná pamiatková starostlivosť na Slovensku siaha do 40. rokov 19. storočia, konkrétne do roku 1853, kedy začala aj na území Slovenska vykonávať svoju činnosť C. k. centrálna komisia, zriadená cisárskym nariadením v rakúskej časti habsburskej monarchie v roku 1850.
V roku 1846 Spolok uhorských lekárov navrhol zriadenie štátneho orgánu pre starostlivosť o kultúrne pamiatky. V roku 1872 bola pri ministerstve kultu zriadená Uhorská dočasná komisia pre pamiatky s cieľom súpisu, dokumentácie, kategorizácie a údržby pamiatok. V roku 1881 sa komisia pretransformovala na stálu Štátnu pamiatkovú komisiu. Po rozpade Uhorska a vzniku Československej republiky v roku 1918 sa pamiatková starostlivosť stala súčasťou verejnej pôsobnosti štátu.
V roku 1919 bol v Bratislave zriadený Vládny komisariát pre zachovanie pamiatok na Slovensku, ktorý sa v roku 1922 premenoval na Štátny referát pre ochranu pamiatok na Slovensku. Počas druhej svetovej vojny utrpel pamiatkový fond Slovenska vážne škody. Po vojne bol v roku 1951 zriadený Pamiatkový ústav v Bratislave, ktorý sa stal štátnym vedeckým a výskumným pracoviskom v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok.
V roku 2001 NR SR schválila zákon č. 49/2002 O ochrane pamiatkového fondu. Týmto zákonom, ktorý nadobudol platnosť 1. 4. 2002, bol Pamiatkový ústav transformovaný na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktorý vykonáva štátnu správu s celoslovenskou pôsobnosťou na úseku ochrany pamiatkového fondu.
Súčasná legislatíva a pamiatkový fond
Právny rámec pre ochranu pamiatok na Slovensku vytvára Zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a jeho vykonávacia vyhláška. Tento zákon je základným právnym predpisom upravujúcim ochranu pamiatkového fondu na Slovensku.
Podľa tohto zákona je Pamiatkový fond súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí vyhlásených za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Národná kultúrna pamiatka (NKP) je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyhlasuje za národnú kultúrnu pamiatku hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu, a to na základe podkladu na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku, ktorú vypracúva Pamiatkový úrad Slovenskej republiky alebo Krajský pamiatkový úrad z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej či fyzickej osoby.
Zákon definuje aj Pamiatkovú rezerváciu, ktorú na návrh ministerstva vyhlasuje vláda nariadením, v ktorom vymedzí jej územie, a Pamiatkovú zónu, ktorú na návrh pamiatkového úradu vyhlasuje ministerstvo rozhodnutím, v ktorom vymedzí jej územie.
V bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Ochranné pásmo vyhlasuje na základe stanoviska obce pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení ochranného pásma sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky.
Zákon tiež definuje Archeologický nález ako hnuteľnú vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou.
Ústredný zoznam pamiatkového fondu (ÚZPF)
NKP a PÚ sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý poskytuje základné údaje na jeho ochranu na území celej Slovenskej republiky. Ústredný zoznam pamiatkového fondu (ÚZPF) má štyri registre, a to register nehnuteľných NKP, register hnuteľných NKP, register pamiatkových rezervácií a register pamiatkových zón.
Vybrané národné kultúrne pamiatky sú súborom 72 najvýznamnejších a najvzácnejších pamiatok na území Slovenskej republiky, ktoré boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky pred prijatím a vyhlásením Zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorým zmenil systém evidencie pamiatkového fondu. Pamiatky sa do tejto kategórie vyhlasovali formou nariadenia predsedníctva SNR a neskôr nariadením vlády Slovenskej republiky. Súčasná legislatíva považuje za národné kultúrne pamiatky všetky nehnuteľné pamiatkové objekty a hnuteľné pamiatkové predmety, ktoré sú zapísané v ÚZPF. Pôvodná kategória 72 národných kultúrnych pamiatok sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie zachováva iba ako údaj v príslušnom registri ÚZPF. Tieto pamiatky tvoria aj dnes významnú časť pamiatkového fondu. Ide o 69 nehnuteľných NKP alebo ich súborov a 3 hnuteľné NKP alebo ich súbor (dielo majstra Pavla v Levoči, dielo Szilassyho a Diecézna knižnica v Nitre, pričom diecézna knižnica sa stala súčasťou knižničného fondu, ktorý je chránený podľa zákona o knižniciach).
Štatistiky pamiatkového fondu (údaj k 1.12.2023):
- Hnuteľné národné kultúrne pamiatky: 15 363
- Pamiatkové predmety: 37 920
- Nehnuteľné národné kultúrne pamiatky: 10 164
- Pamiatkové objekty: 17 764
- Pamiatkových rezervácií: 28
- Pamiatkových zón: 82
- Lokalít Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO: 6
Pamiatkový fond môžeme členiť a jeho vývoj sledovať podľa viacerých hľadísk (stavebno-technický stav, vlastnícka forma, prírastok a úbytok NKP, územné rozdelenie, druhové určenie, typologické členenie a ďalšie). Sledované údaje nám formou tabuliek a grafov poskytujú zaujímavú časovú či priestorovú perspektívu vývoja pamiatkového fondu.
Základná ochrana a povinnosti vlastníkov
Ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
Základná ochrana národnej kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
Každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu národných kultúrnych pamiatok a základnú ochranu pamiatkových území a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.
Dôležitou súčasťou zákona sú ustanovenia o právach a povinnostiach vlastníkov kultúrnych pamiatok. Základnú ochranu národných kultúrnych pamiatok vykonáva na svoje náklady vlastník pamiatky a využíva ju v súlade s jej pamiatkovou hodnotou. Okrem ďalších povinností priznáva súčasná legislatíva vlastníkom národných kultúrnych pamiatok aj práva a určité výhody.
Vlastník je povinný starať sa o kultúrnu pamiatku, udržiavať ju v dobrom stave a chrániť ju pred poškodením, znehodnotením alebo zničením. Ak vlastník zamýšľa predať kultúrnu pamiatku alebo jej časť, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu zastúpenému ministerstvom. K ponuke je potrebné priložiť kópiu listu vlastníctva a v prípade, že vlastník splnomocní inú osobu, je potrebné priložiť i splnomocnenie. Štát musí zaplatiť za kultúrnu pamiatku cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak.
Vlastník pamiatky má právo požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci, požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky, ktorá sa realizuje napríklad prostredníctvom dotačného programu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Obnovme si svoj dom.
Orgány štátnej správy v oblasti pamiatkovej starostlivosti
Na Slovensku existuje niekoľko orgánov štátnej správy, ktoré sa zaoberajú pamiatkovou starostlivosťou:
- Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MK SR): Je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť kultúry, vrátane pamiatkovej starostlivosti. Ministerstvo môže vydať povolenie na dočasný vývoz kultúrnej pamiatky z územia Slovenskej republiky najdlhšie na dva roky.
- Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ SR): Je odborná organizácia MK SR, ktorá vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany pamiatkového fondu.
- Krajské pamiatkové úrady (KPÚ): Sú organizačné zložky PÚ SR, ktoré vykonávajú pamiatkový dohľad v jednotlivých krajoch Slovenska.
- Obce: Môžu rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ SR) je kľúčovou inštitúciou v systéme pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Je to právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pamiatkový úrad sa pri výkone ochrany pamiatkového fondu riadi najmä zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Medzi hlavné úlohy PÚ SR patrí:
- Vykonávanie štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu.
- Vypracúvanie návrhov na vyhlásenie vecí za kultúrne pamiatky, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón.
- Vedenie ústredného zoznamu pamiatkového fondu.
- Vykonávanie pamiatkového dohľadu nad obnovou a reštaurovaním kultúrnych pamiatok.
- Rozhodovanie o nevyhnutnosti vykonania záchranného archeologického výskumu.
- Posudzovanie žiadostí fyzických osôb na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti v oblasti pamiatkovej starostlivosti.
- Spolupráca s inými orgánmi štátnej správy, obcami a ďalšími organizáciami v oblasti pamiatkovej starostlivosti.
- Schvaľuje zásady ochrany pamiatkového územia.
Krajské pamiatkové úrady
Krajské pamiatkové úrady (KPÚ) sú organizačné zložky PÚ SR, ktoré vykonávajú pamiatkový dohľad v jednotlivých krajoch Slovenska. Medzi hlavné úlohy KPÚ patrí:
- Vykonávanie pamiatkového dohľadu nad obnovou a reštaurovaním kultúrnych pamiatok.
- Vydávanie rozhodnutí o podmienkach vykonania úprav nehnuteľností alebo stavieb v pamiatkovom území a v ochrannom pásme.
- Poskytovanie súhlasu stavebnému úradu v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme.
- Podávanie podnetov príslušnému orgánu na zakázanie alebo obmedzenie nepovolenej činnosti, ktorá ohrozuje zachovanie kultúrnej pamiatky.
- Rozhodovanie o druhu, rozsahu a spôsobe vykonávania výskumu na kultúrnych pamiatkach a pamiatkových územiach.
- Prijímanie oznámení o nálezoch vecí pamiatkovej hodnoty.
- Odovzdávanie údajov archeologickému ústavu potrebné na vedenie evidencie archeologických nálezísk.
- Zabezpečovanie odbornej konzervácie, vhodného využitia a prezentácie nehnuteľných archeologických nálezov a archeologických nálezísk.
Hnuteľnú kultúrnu pamiatku možno trvalo premiestniť iba na základe rozhodnutia krajského pamiatkového úradu. Rozhodnutie krajského pamiatkového úradu si vyžiada vlastník aj v prípade dočasného premiestnenia, ktoré vyžaduje odbornú demontáž kultúrnej pamiatky. Nehnuteľnú kultúrnu pamiatku alebo jej časť možno premiestniť iba na základe rozhodnutia krajského pamiatkového úradu. Ak ide o trvalé premiestnenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo jej časti, krajský pamiatkový úrad vydá rozhodnutie po predchádzajúcom vyjadrení obce.
Úloha obcí
Obce zohrávajú dôležitú úlohu v pamiatkovej starostlivosti na lokálnej úrovni. Môžu rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností obce možno zaradiť okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce.
Pamiatkový výskum, obnova a reštaurovanie
Obnova kultúrnej pamiatky je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. V rozhodnutí o zámere obnovy krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie.
Pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu. V rozhodnutí krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti.
Pamiatkový výskum na vedecké a dokumentačné účely môže vykonávať fyzická osoba, ktorá má osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu, a pamiatkový úrad alebo ním zriadená právnická osoba. K žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa prikladá úradne osvedčená kópia dokladu o dosiahnutom vzdelaní, doklad o odbornej praxi a odborný posudok pamiatkového úradu alebo archeologického ústavu o absolvovaní odbornej praxe.
Ministerstvo odníme osvedčenie o odbornej spôsobilosti fyzickej osobe, ak vykonáva pamiatkový výskum v rozpore s týmto zákonom alebo ak jej zavinením došlo k vážnemu poškodeniu pamiatkových hodnôt. Ministerstvo zverejňuje zoznam fyzických osôb, ktoré majú platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti v konkrétnom odbore pamiatkového výskumu na svojom webovom sídle.
Archeologický výskum je oprávnený vykonávať pamiatkový úrad alebo ním zriadená právnická osoba. V priebehu obnovy kultúrnej pamiatky a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme vykonáva krajský pamiatkový úrad štátny pamiatkový dohľad. Ak v priebehu obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti dôjde k odkrytiu nepredpokladaného nálezu, ten, kto práce vykonáva, je povinný ohlásiť nález krajskému pamiatkovému úradu a až do vydania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu.
Výzvy a aktuálne problémy v pamiatkovej starostlivosti
Pamiatkový úrad má prísť o dlhoročných odborníkov a odborníčky, ktorí dohliadali na to, aké objekty sa stanú národnými kultúrnymi pamiatkami. „Bude to vážna, citeľná strata pre úrad, ktorý bude kompetenčne a odborne oslabený,“ hovorí tajomníčka odborárov pri Pamiatkovom úrade Anna Tuhárska. Ľudia na úrade, s ktorými sme hovorili, s prepúšťaním v rámci krátenia rozpočtu rátali, no rušenie celého odboru ochrany pamiatok považujú za „šokujúce“.
„Odbor ochrany pamiatkového fondu je totiž jedným z kľúčových odborných pracovísk Pamiatkového úradu. Odbor ochrany pamiatok tvorí dnes 12 ľudí, ide o odborníkov na jednotlivé typy architektúry či objekty a územia. Sú to ľudia, ktorí napríklad vypracúvajú odborné posudky, keď je nejaký objekt navrhnutý na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Okrem toho fungujú ako metodické centrum a pracujú na samostatných výskumných úlohách. V minulosti napríklad mapovali kalvárie a krížové cesty, ale aj stav technických pamiatok.“
Viac než výpovede, s ktorými od začiatku roka viac-menej rátali, zamestnancov odboru zaráža, že má padnúť celý odbor. „Je to pre nás nesmierne paradoxné, veď zákon, na základe ktorého sa pamiatková ochrana a starostlivosť vykonáva, sa volá Zákon o ochrane pamiatkového fondu.“
Situáciu vyhrocuje fakt, že medzi pamiatkarmi už niekoľko mesiacov panujú obavy z toho, že ministerstvo chce podľa vzoru Maďarska zásadne meniť spôsob pamiatkovej starostlivosti a rozvrátiť nastavené pravidlá aj počet národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. „Už dlhšie v kuloároch počúvame o drastickej redukcii počtu národných kultúrnych pamiatok, a preto sa pýtame, či tomu plánu pamiatkový úrad týmto rozhodnutím nepritakal.“
„Žiadame o prehodnotenie zrušenia odboru ochrany pamiatok na Pamiatkovom úrade, lebo to môže mať devastačné následky nielen pre oblasť pamiatok a ich fyzického stavu, ale môže to rozvrátiť aj spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a výkonom v praxi,“ povedala Henrieta Moravčíková. Bohunka Koklesová upozornila, že katedra reštaurovania, kde prebieha reštaurovanie a konzervovanie sakrálnych pamiatok z múzeí a galérií, nemôže ďalej fungovať bez dohľadu a expertízy odboru, ktorý má byť zrušený a s ktorým v minulosti úzko spolupracovali.
Na možné následky znižovania počtu pamiatkarov upozornil aj David Raška zo združenia Gotická cesta, ktoré sa venuje obnove pamiatok na Gemeri a Malohonte. Sú to regióny, ktoré patria k najchudobnejším, a už dnes je podľa neho pre vlastníkov pamiatok čoraz ťažšie starať sa o stavby a zháňať financie na ich obnovu. „Denne im v tom pomáhame a koordinujeme prácu s odborníkmi z pamiatkových úradov, čo je v celom procese zásadné.“
Nový stavebný zákon, ktorý je v súčasnosti pripravovaný, vyvoláva obavy v oblasti pamiatkovej starostlivosti. Podľa kritikov by mohol viesť k oslabeniu ochrany pamiatok tým, že prenesie rozhodovanie o stavebných činnostiach na krajské pamiatkové úrady, ktoré na to nemajú špecializáciu.
tags: #starostlivost #o #kulturnu #pamiatku