Imobilita je definovaná ako neschopnosť voľného a účelového pohybu, čo predstavuje závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je osoba, ktorá nie je schopná samostatného, voľného a účelového pohybu, a preto je v rôznych bežných činnostiach odkázaná na pomoc inej osoby. K rozvoju imobility u pacientov môže viesť viacero zdravotných problémov, pričom najčastejšie ochorenia spôsobujúce imobilitu sú rôzne chronické a degeneratívne ochorenia kostrového, svalového a nervového systému, ako aj následky úrazov či cievnych mozgových príhod.
Dlhodobá imobilita má závažný vplyv na telesný aj psychický stav človeka. V dôsledku dlhodobej inaktivity, najmä u starších ľudí, postupne dochádza k zmenám v činnosti viacerých orgánových systémov. Tento komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu, označujeme ako imobilizačný syndróm. Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta.
Prejavy imobilizačného syndrómu
Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na:
- Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach.
- Somatické: atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy.
Imobilný senior sa nedokáže samostatne pohybovať a väčšinu času trávi v posteli alebo na invalidnom vozíku. Pri imobilite postupne dochádza k fyzickým a psychickým zmenám označovaným ako imobilizačný syndróm. Ide o negatívne reakcie tela a psychiky na dlhodobú nehybnosť. Dlhodobé pripútanie na lôžko je mimoriadne stresujúce a zaťažujúce pre ľudský organizmus. V rámci imobilizačného syndrómu dochádza k fyzickým zmenám, ku ktorým patria zmenšovanie svalovej hmoty následkom nečinnosti, zhoršenie funkcie kardiovaskulárneho systému a zvýšenie krvného tlaku a rizika mozgovej príhody. Zhoršenie srdcovej funkcie začína po 3 až 5 dňoch imobility. Pri dlhodobom pobyte na posteli dochádza k zhoršenému dýchaniu, ktoré je plytké a vyžaduje väčšiu účasť brušných svalov pri dýchaní. Zhoršuje sa vyprázdňovanie močového mechúra, v ktorom sa hromadí moč, dochádza k inkontinencii a infekciám močového traktu. Senior má oslabenú chuť do jedla a problémy s vyprázdňovaním. Z hľadiska kožného systému imobilita spôsobuje tvorbu dekubitálnych vredov, na tele sa objavujú preležaniny a suchá ,,vločkovitá“ koža. Nehybnosť spôsobuje aj straty dusíka, bielkovín, sodíka, draslíka, fosforu, horčíka, síry a zinku, čo všetko vedie k zhoršeniu celkového zdravotného stavu. Imobilita sa odzrkadľuje aj na psychike seniora. Schopnosť pohybovať sa totiž ovplyvňuje sebaúctu, ktorá u väčšiny ľudí závisí od pocitu samostatnosti, užitočnosti či potrebnosti. Starí imobilní ľudia môžu mať pocit bezmocnosti a cítia sa byť záťažou pre druhých. To vedie k sebaľútosti, apatii, neochote komunikovať, depresii, strachu, nepokoju, nervozite a niekedy aj agresivite.
Senior si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť, pretože sa nedokáže sám najesť, umyť, prejsť na WC ani prezliecť. Je úplne odkázaný na pomoc opatrovateľky. Manipulácia so seniorom je často nesmierne náročná, hlavne ak nie sú k dispozícii pomocné zariadenia, ktoré by umožnili ľahší presun seniora z jedného miesta na druhé. Opatrovateľka preto musí byť telesne aj duševne zdatná, najmä ak seniora trápia spolu s fyzickými aj psychické choroby.
Zásady starostlivosti o imobilného pacienta
Pri starostlivosti o imobilného pacienta by ste mali postupovať podľa nasledujúcich zásad:
- Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
- Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
- Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
- Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
- Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.
Hygienická starostlivosť
Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha.
Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:
- Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať i hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
- Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
- Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.
Pri umývaní by ste mali byť naozaj dôkladní. Je potrebné odstrániť z pokožky nečistoty, pot aj odumretú pokožku. Pri pacientoch, ktorí sú schopní používať toaletu, môže byť vhodným riešením zaobstaranie toaletného kresla. Toaletné kreslá sú vytvorené tak, aby uľahčili seniorom a zdravotne znevýhodneným ľuďom používať toaletu v súkromí a bezpečne. Na výber máte z viacerých typov a prevedení podľa potreby pacienta.
Kúpanie
Hlavným cieľom kúpania je očistiť telo od všetkých nečistôt, potu, choroboplodných zárodkov, odlupovanej pokožky a ďalších vecí. Takéto čistenie chráni telo pred infekciami a zároveň podporuje zdravý krvný obeh a pohodlie pacienta. V závislosti od možností a pohyblivosti pacienta je možné túto procedúru vykonať ako kompletný posteľový kúpeľ, čiastočný kúpeľ, kúpeľ vo vani alebo sprchovacom kúte. V prípade posteľového kúpeľa vám postačí lavór s teplou vodou, umývacie rukavice alebo žinky a uteráky.
Ústna hygiena a starostlivosť o nechty
Netreba zabudnúť na ústnu hygienu dvakrát denne. Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.
Prebaľovanie ležiaceho pacienta
Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Prebaľovať ležiaceho pacienta by ste mali vždy ráno po zobudení, večer pred spaním a potom podľa potreby vždy, keď je plienka znečistená. Častejšie prebaľovanie môže byť potrebné u inkontinentných pacientov.
Ako prebaliť ležiaceho pacienta:
- Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií.
- Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
- Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
- Opatrne ho otočte na bok.
- Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
- Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
- V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
- Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
- Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.
- Plienka má vpredu siahať tesne pod pupok, vzadu k pásu.
Pri ťažkom stupni inkontinencie, ktorý sa zvykne týkať starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou. Správny výber inkontinenčných pomôcok vyvinutých špecialistami je prostriedkom na zlepšenie celkového fyzického aj psychického pohodlia pacienta.
Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)
Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov.
Najlepším spôsobom, ako vzniku dekubitov predísť, je pacienta pravidelne polohovať. To znamená, že ležiaceho pacienta je potrebné otáčať, prípadne meniť jeho pozíciu tak, aby nebol tlak vyvíjaný neustále len na jednu časť tela. Buďte však opatrný - aj polohovanie má svoje pravidlá a musí byť urobené správne. Ďalším zo skvelých spôsobov, ako pacientovi pomôcť s prevenciou proti preležaninám, sú masáže. Masáž pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi, čo je veľmi dôležité nielen pre ochranu pred dekubitmi, ale aj pre celkové prekrvenie organizmu. Starostlivosť o pacienta na lôžku zahŕňa i starostlivosť o poranenie kože a tkanív pod ňou, ktoré sú výsledkom príliš dlhého sedenia alebo ležania v jednej polohe.
Podávanie stravy a tekutín na lôžku
Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient počas dňa dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia. Ak sa pacient môže posadiť, použite opierku chrbta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor.
Psychická pohoda a prostredie
Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka. Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blízkemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných. Možno ste si to doteraz neuvedomovali, no ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a pacientom, ktorí sa pohybujú výlučne s pomocou druhého alebo využitím pohybovej pomôcky, môžu aj menšie nezrovnalosti predstavovať veľký problém. Zamerajte sa na vysoké prahy, koberce, či ostré rohy nábytku. Zbavte sa nepotrebných vecí a doplnkov. Kvalita života závisí aj od toho, ako dôstojne a pohodlne sa pacient na lôžku cíti.
Seniorovi sa snažíme vyplniť čas a priviesť ho na povzbudivé myšlienky. Ak je to možné, pobyt v posteli by mal byť skrátený na nevyhnutný čas. Seniora treba usadiť na invalidný vozík a presunúť ho do inej časti bytu alebo na čerstvý vzduch. Dbáme o to, aby boli uspokojené všetky jeho potreby a aby jeho izba bola príjemná, čistá a uprataná, pravidelne vetraná a s vhodnou izbovou teplotou. Opatrovateľka by sa mala o seniora dôkladne starať a všímať si aj tie najmenšie zmeny na jeho zdraví, aby sa predišlo zbytočným hospitalizáciám v nemocnici, ktoré sú veľmi stresujúce.
Aj napriek tomu, že senior je imobilný, jeho voľný čas nemusí pozostávať len z nehybnosti a ticha. Vyplniť voľný čas môže pozeraním televízie, počúvaním rozhlasu alebo audiokníh. Príjemne stráveným časom môže byť aj rozhovor s opatrovateľkou a členmi rodiny. Rodina by nemala na seniora zabúdať, ale mala by ho pravidelne navštevovať, aby sa necítil opustený a vylúčený z ich života.
Pohybové cvičenia a rehabilitácia
Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti. Sestra poskytuje základnú ošetrovateľskú rehabilitačnú starostlivosť, na ktorú potom nadväzuje fyzioterapeut so svojou odbornou špecializovanou starostlivosťou. Tento typ ošetrovateľstva sa uplatňuje najmä v dlhodobej starostlivosti o chorých, v ADOS a hospicoch.
Polohovanie je súbor polôh, ktoré majú preventívny, liečebný a úľavový význam. Polohu zaujíma pacient sám alebo ju mení sestra a to pravidelne a systematicky. Pacient musí byť v posteli uložený tak, aby sa zabránilo komplikáciám, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobej nehybnosti (prevencia imobilizačného syndrómu, preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie svalov a šliach, atrofie svalstva…). Polohovanie zmierňuje bolesť, umožňuje odľahčenie určitých častí tela od tlaku, trenia, zabraňuje sekundárnym zmenám na koži. Každá zmena polohy sa zapíše do polohovacieho plánu. Pasívne pohyby realizuje sestra počas manipulácie s imobilným pacientom počas polohovania a najmä hygieny. Pasívne pohyby môže vykonávať aj prístroj napr. motodlaha.
K aktívnym ošetrovateľským kompetenciám patrí mobilizácia a vertikalizácia pacienta, alebo ako ho dostať z postele, čo najskôr ale efektívne a bezpečne. Na začiatok imobilného pacienta posadzujeme na chvíľu zopárkrát v priebehu dňa podľa stavu pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že ak pacient dlhodobo ležal, môže dôjsť k tlakovej dekompenzácii a k mdlobám. Pre ležiaceho pacienta je posadzovanie intenzívny zážitok a treba zvoliť vhodnú komunikáciu a ak už pride k dekompenzácii, tak pacienta uložiť späť na posteľ a počkať kým sa stav upraví. Keď je zvládnutá posadzovacia fáza, staviame pacienta pomaly na nohy, nacvičujeme presuny z postele na vozík a späť. Po nabratí sily a odvahy v stoji sa môžu realizovať prvé kroky. Nácvik sebaobslužných činností alebo aktivít denného života ako hygiena, obliekanie, vyzliekanie, stolovanie, jednoduchá toaleta na posteli pomáha pacientovi v získavaní nezávislosti od ošetrujúceho personálu. Sestra sa podieľa najmä vhodnou komunikáciou, trpezlivým prístupom a voľbou vhodných pomôcok.
Dostupná pomoc a podpora
Ak je pacient imobilný, starostlivosť o neho môže prebrať rodina, opatrovateľka či príbuzný. Informovať sa môžu na úradoch: UPSVaR - odbor sociálnych vecí a rodiny, Mestský úrad - sociálny odbor, alebo Obecný úrad. Imobilným pacientom slúžia agentúry domácej starostlivosti, zariadenia sociálnych služieb či domovy pre seniorov. Personál ADOS vám poradí pri vybratí zdravotnej pomôcky. Pri zdravotných či polohovacích pomôckach vám poradí náš personál ADOS. Nie je dobré hneď si niektoré pomôcky zaobstarať.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe vašej žiadosti, lekárskeho nálezu, či posudku, môže poskytnúť niekoľko typov príspevkov, v závislosti od kondície vášho príbuzného v domácej starostlivosti. Patrí sem napríklad peňažný príspevok na opatrovanie, osobnú asistenciu, príspevok na zapožičanie zdravotníckej pomôcky, ale aj na nevyhnutnú úpravu bytových priestorov.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť je čiastočne, alebo plne hradená zo zdravotného poistenia, pokiaľ je predpísaná lekárom. Klient si ju však môže hradiť aj sám, alebo s pomocou rodiny - najmä pokiaľ ide o seniorov a pacientov s vážnejším stavom.
tags: #starostlivost #o #imobilneho #pacienta