Človek odpradávna vyhľadával spoločnosť. Už v praveku ľudia žili v tlupách, pomáhali si, a tak mohli prežiť. V skupine si delili prácu, jedlo aj povinnosti. Sám by človek určite neprežil. Okrem toho, samota je ťažká. Nemáme sa s kým podeliť o radosť, o žiaľ, bolesť, či starosti. Veru, aj bolesť sa ľahšie znáša, ak sa o ňu podelíme.
Človek je bytosť hlboko zakorenená v sociálnom kontexte. Od narodenia sme závislí od interakcií s ostatnými pre prežitie a rozvoj. Táto závislosť formuje našu identitu, správanie a vnímanie sveta. Človek prichádza na svet ako biologický tvor, ale sociálnym sa stáva až v priebehu svojho života prostredníctvom socializácie.
Socializácia a sociálne učenie
Socializácia je celoživotný proces sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého si jedinec osvojuje sociálne normy, hodnoty, postoje a formy sociálneho správania. Ide o proces začleňovania sa do spoločnosti a formovania ľudskej osobnosti. Tento proces prebieha v niekoľkých fázach:
- Primárna socializácia: Prebieha v detstve a dospievaní a formuje základy osobnosti.
- Sekundárna socializácia: Prebieha v dospelosti a zahŕňa socializáciu v produktívnom veku a v starobe.
Sociálna interakcia, teda vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, je základným kameňom sociálneho života. Sociálne učenie je proces, pri ktorom sa učíme od ostatných prostredníctvom napodobňovania, sociálneho spevňovania a identifikácie.
Komunikácia ako základ prežitia
Komunikácia je prenos informácií. Komunikáciu pozorujeme aj u nižších organizmov, najrozvinutejšia je však u človeka. Živočíchy, ktoré žijú v skupinách, potrebujú medzi sebou komunikovať. Všetky tieto formy prenosu informácie pozorujeme aj u človeka, ktorý má ale už druhú signálnu sústavu a je tvor spoločenský.
Medzi ľuďmi sa vyvinula komunikácia na vyššej úrovni - reč. Je to najjednoduchší spôsob vyššej formy komunikácie, a to priamej. Umožňuje zaznamenávať a uchovávať informáciu dlhší čas. Človek od začiatku svojho bytia zakresľoval informácie. Dnes si moderný človek nevie predstaviť život bez telefónu, o pár rokov túto úlohu zastane internet.
| Forma komunikácie | Charakteristika |
|---|---|
| Priama (reč) | Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob výmeny informácií. |
| Záznamová (písmo, umenie) | Umožňuje uchovanie informácií pre budúce generácie. |
| Technologická (telefón, internet) | Urýchľuje a rozširuje dosah komunikácie v priestore. |
Vzťahy, priateľstvo a charakter
Všetci máme svojich priateľov, ktorí nás dobre poznajú a podporujú. V ťažkej situácii sa ukáže, kto je skutočný priateľ. Ťažkosti preveria pevnosť našich zväzkov. Musíme však vedieť, komu sa máme zdôveriť. Môže sa stať, že by niekto naše starosti alebo problémy zneužil, alebo dokonca využil vo svoj prospech.
Ostré situácie preveria charakter ľudí. Akvinský a Aristoteles považujú za samozrejmé, že človek je na základe svojej prirodzenosti spoločenský a racionálny tvor. Sme podstatne odlišní od akýchkoľvek iných tvorov, máme schopnosť dosahovať ciele, stavať, písať, žartovať a milovať, pretože vlastníme Bohom danú duchovnú kapacitu - myseľ schopnú reflexie.
Mýtus o dokonalej racionalite
Presvedčenie, že človek je tvor racionálny a také bývajú aj jeho rozhodnutia, je prekvapivo silné a všadeprítomné. Akosi automaticky predpokladáme, že patríme k druhu Homo oeconomicus, ktorý vo svojom konaní racionálne a s dostatkom informácií dokáže efektívne sledovať vlastný záujem. Behaviorálna ekonómia však tvrdí niečo iné.
Dan Ariely vo svojej knihe Jak drahé je zdarma tvrdí, že väčšina ľudí nevie, čo chce, pokiaľ to neuvidí v kontexte s ostatnými vecami. Naše rozhodovanie často spočíva na oveľa subtílnejších základoch. Tieto vylepšenia môžu vychádzať z toho, že si začneme všímať veci a súvislosti, ktoré nám doteraz unikali a budeme sa na všetko okolo seba vrátane toho, ako sa rozhodujeme, dívať novými očami.