Komplexná starostlivosť o dieťa so syndrómom CAN: Prevencia, identifikácia a pomoc

V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame so správami o deťoch vystavených násiliu v domácom prostredí. Ak chceme týmto obetiam účinne pomôcť, je nevyhnutné porozumieť základným formám, prejavom a následkom týrania, zanedbávania a zneužívania detí. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku CAN syndrómu (syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa) a zdôrazňuje úlohu sociálneho poradcu pri prevencii a riešení tohto závažného problému.

Úvod do syndrómu CAN

Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) možno definovať ako súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb. Ide o komplexný fenomén, ktorý zahŕňa rôzne formy násilia páchaného na deťoch, pričom sa viaže na rodinné prostredie, kde by sa dieťa malo cítiť najbezpečnejšie. Rodina je pre dieťa tým najprirodzenejším prostredím, no zároveň by mala byť aj tým najbezpečnejším miestom vo svete dieťaťa. Jednou z funkcií rodiny je odovzdávať jedincom základné morálne hodnoty, vzorce správania a postoje k spoločnosti. Deti nevedome preberajú od svojich rodičov modely správania, spôsoby komunikácie aj citové vzťahy, ktoré potom prenášajú ďalej na svoje deti a ovplyvňujú ich vzťah s partnerom. Milujúci rodičia sú dnes považovaní za nevyhnutnú podmienku zdravého duševného aj telesného vývoja dieťaťa. Citová pohoda medzi rodičmi a deťmi je potrebná pre všetky štádiá zdravého duševného vývoja.

V polovici dvadsiateho storočia si lekári začali všímať závažnosť somatických poškodení detí, ktoré boli spôsobené zjavne inak ako náhodným úrazom. Tieto poškodenia nazvali tzv. ,,neúrazovým zranením“. Neskôr sa zistilo, že príčinou týchto príznakov bolo úmyselné ubližovanie deťom zo strany niektorého člena rodiny. Američan Dr. Kempe po roku 1962, na základe rozsiahleho výskumu detí, nazval tento jav ,,syndróm bitého či týraného dieťaťa“. Súčasne sa na jeho základe rozvinul prevratný prístup v chápaní takéhoto javu a presadilo sa postupné prijímanie zákonov o povinnom hlásení týraného dieťaťa.

Definícia a formy CAN syndrómu

Syndróm CAN predstavuje široké spektrum negatívnych javov, ktoré ohrozujú zdravý vývoj dieťaťa. Medzi hlavné formy patria:

• Telesné týranie: Fyzické týranie predstavuje fyzicky zraňujúce konanie namierené proti dieťaťu, ktoré spôsobuje zranenia ako podliatiny, popáleniny, zlomeniny, otravy a iné. Môže ísť aj o tržné rany na hlave alebo Shaken Infant Syndrom (syndróm otraseného dieťaťa), ktorý nemusí mať vonkajšie príznaky. Jedným z hlavných predpokladov vzniku telesného týrania sú telesné tresty - údery za drobné prehrešky, zlé známky, aj nezavinené nehody postupne prerastú v každodennú tyraniu, spojenú s nadávkami a ponižovaním.
• Psychické týranie: Zahŕňa verbálne útoky, ponižovanie, zosmiešňovanie, vyhrážanie, izoláciu alebo iné formy správania, ktoré narúšajú emocionálny a psychický vývoj dieťaťa. Psychické týranie môže byť aktívne (nadávky, ponižovanie) alebo pasívne (nezáujem, nevšímavosť, odmietanie). Môže viesť k strate sebavedomia, úzkosti, depresiám a iným psychickým problémom.
• Zanedbávanie: Zanedbávanie dieťaťa v rodine znamená, že dieťa nemá v náležitej miere a počas určitej, dlhšie trvajúcej doby uspokojované psychické potreby. Dlhodobé alebo obzvlášť hrubé zanedbávanie znamená týranie pasívneho charakteru. Môže byť telesné (neposkytovanie výživy, hygieny, bývania, zdravotnej starostlivosti), výchovné a vzdelávacie (pomoc v domácnosti či starostlivosť o príbuzných na úkor školskej dochádzky) alebo emocionálne (žiadne prejavy lásky, odmietanie, deprivácia, izolovanie dieťaťa). Zanedbávanie sa môže vyskytovať aj v situovaných rodinách s vysokou kultúrnou úrovňou a dobrou povesťou, kde profesionálne zaneprázdnení rodičia nedostatok času pre svoje dieťa nahrádzajú nadbytkom hračiek a peňazí.
• Sexuálne zneužívanie: Zvláštnym prípadom zneužívania detí v rodine je sexuálne zneužívanie, ktoré zahŕňa akékoľvek pohlavné dotýkanie, styk, či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo kýmkoľvek, kto dieťa zneužíva. Ide o jednu z najzložitejších foriem násilia. Dieťa je zákonom chránené pred sexuálnym správaním v akejkoľvek forme až do svojich 15 rokov. Veková hranica nie je stanovená tam, kde je zneužívaná závislosť jednej osoby od druhej.
• Špecifické formy: Medzi ďalšie zvláštne formy patria sekundárna viktimizácia, systémové týranie, organizované zneužívanie, sexuálny turizmus a Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení).

Prejavy a príčiny CAN syndrómu

CAN syndróm sa prejavuje rôznymi spôsobmi, ktoré môžu mať vážne dôsledky na fyzický a psychický vývoj dieťaťa.

Prejavy CAN syndrómu

Najčastejšie sa so zlým zaobchádzaním stretáva dieťa v rodine, či už v biologickej alebo náhradnej. Keď malé dieťa vyrastá pod nejakým druhom násilia, často dôjde k presvedčeniu, že to má tak byť správne. Alebo naopak, tým že deti majú pocit, že ich tyrani sú dobrí a hodní vďaky, dospievajú postupne k názoru, že trpia preto, že sú zlí a zaslúžili si to. Svoj hnev môžu obrátiť proti sebe a upadnú do neprekonateľných pocitov depresie a zúfalstva. Dôležitú úlohu pri odhaľovaní týchto prípadov zohrávajú učitelia, blízki známi, susedia a kamaráti.

• Fyzické prejavy: opakované poranenia, modriny, zlomeniny, popáleniny, rezné rany, lysiny po vytrhaných vlasoch, tržné rany, poranenia vnútorných orgánov, otrava, dusenie, topenie, nedostatočná hygiena, nedostatok stravy, únava, omrzliny.
• Psychické prejavy: úzkosť, utiahnutosť, strata kolektívu, vyplašené reakcie, agresivita, sklony k sebapoškodzovaniu, nápadné zmeny v správaní alebo naopak nápadná poddajnosť, veľmi sa usiluje zapáčiť sa okoliu. Častou reakciou je potom sebaobviňovanie - následné depresie - a v krajných, a pritom častých prípadoch, možný pokus o samovraždu.
• Prejavy sexuálneho zneužívania: jednoznačné sexuálne správanie neprimeraného veku dieťaťa, kresby alebo opisy, ktoré jasne vyjadrujú sexuálne správanie, veku neprimerané sexuálne vedomosti, alebo nezvyčajný záujem o ne, zvádzanie, prostitúcia, kriminalita alebo úteky z domu, vyjadrovanie náklonnosti nezvyčajnými spôsobmi.

Príčiny CAN syndrómu

• Rodinné faktory: Násilie sa často viaže na rodinné prostredie a môže byť prejavom moci a nadradenosti nad dieťaťom.
• Sociálno-ekonomické faktory: Zanedbávanie sa môže vyskytovať aj v situovaných rodinách s vysokou kultúrnou úrovňou a dobrou povesťou, kde profesionálne zaneprázdnení rodičia nedostatok času pre svoje dieťa nahrádzajú nadbytkom hračiek a peňazí.
• Osobnostné faktory: Telesné týranie môže súvisieť aj s povahou samotných detí, ktoré sú viac ako iné deti s nezvládnuteľným temperamentom a s oneskoreným vývinom, alebo deti, ktoré spôsobujú rodičom nepríjemnosti alebo stresy, príliš živé deti a tiež deti mentálne postihnuté.

Dôsledky CAN syndrómu

Násilie páchané na deťoch, ale i jeho nezabránenie sa považuje za trestný čin. Týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa má na dieťa veľký dopad. Najhorší následok na dieťa je jeho pokus o samovraždu.

• Fyzicky týrané dieťa: nočné mory, depresie, nedôvera, bojazlivosť, fóbický strach z dospelých, neznášanlivosť očného kontaktu, neustály strach z násilia, krytie sa pred pohybmi tela dospelých.
• Sexuálne zneužívané dieťa: uzatvorenie sa do seba, nedôvera, samovražedné sklony, poruchy spánku, hanba, pocity viny, problémy s nadväzovaním vzťahov, strach z mužov, neznášanlivosť dotykov, poruchy príjmu potravy. Môžu sa objaviť depresie, úzkosť, môže byť poškodený vývoj sexuálnej roly, osobnej identity a schopnosti intímnych väzieb v dospelosti.
• Psychicky týrané dieťa: strata sebaúcty, depresie, problémy v škole, náhle rečové vady, extrémna utiahnutosť, drogy, neprimerané reakcie na bolesť, prílišná poslušnosť.
• Zanedbávané dieťa: dieťa si neosvojí základné ľudské potreby a zručnosti, zanedbané v oblasti hygieny, kultúry, sociálnosti, sociálna provokácia alebo naopak útlm, apatia, spomalený celkový vývin dieťaťa.

Úloha sociálneho poradcu pri prevencii a riešení CAN syndrómu

Sociálna práca predstavuje významné miesto pri práci s deťmi trpiacimi príznakmi syndrómu CAN. Tieto deti sú totiž jednou z cieľových skupín, ktorým sa sociálna práca venuje, a ktorým sa snaží pomôcť, pričom čerpá poznatky aj z iných vedných disciplín. Ide o pomáhajúcu profesiu, ktorá je významnou súčasťou pomoci smerujúcej k obnove pôvodného stavu. Pomoc pri týraní a zneužívaní dieťaťa, nie je jednoduchý a jednorazový akt.

Sociálny poradca zohráva kľúčovú úlohu pri prevencii a riešení CAN syndrómu. Je nevyhnutnou súčasťou sociálnej prevencie, nakoľko funguje ako opora, pomáha socializovať deti opäť do spoločnosti a snaží sa zabrániť ich ďalšiemu ubližovaniu.

Úlohy sociálneho poradcu

• Identifikácia: Sociálny poradca musí poznať všetky príznaky, ktoré indikujú poškodzovanie ľudskej dôstojnosti a identifikovať symptómy CAN syndrómu.
• Ochrana: Jeho úlohou je určiť, potvrdiť a najmä zaistiť bezpečnosť dieťaťa, ktoré bolo týrané, zanedbávané alebo zneužívané. Sociálny poradca v prípadoch týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí pôsobí ako tretia strana, ktorá sa snaží porozumieť klientom na všetkých úrovniach a vždy háji záujmy obete. Pre obete CAN syndrómu vytvára určitý systém ochrany, ktorý je aktivovaný proti významnému poškodeniu ich emocionálneho vývoja. Zabezpečenie a sledovanie potenciálnych možných obetí zneužívania.
• Pomoc a podpora: Sociálny poradca sa snaží prijímať také opatrenia na podporu, aby dieťaťu umožnilo eliminovať všetky negatívne vplyvy a dopady na jeho psychický a fyzický vývoj. Ponúka služby starostlivosti o deti, ako doma, tak aj v alternatívnej domácej starostlivosti. Sociálny poradca sa neustále snaží týraným a zanedbávaným deťom pomáhať prekonať tento sociálny problém. Pracuje priamo s jednotlivcom, ale snaží sa do pomoci zahrnúť i rodinu.
• Spolupráca: V nadväznosti na pomoc spolupracuje aj s komunitami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú týranými, zanedbávanými a zneužívanými deťmi. Tu im pomáhajú prekonať všetky emocionálne, ale aj fyzické problémy, ktorým boli vystavené.
• Empatia a rešpekt: Sociálny pracovník musí získať rešpekt od ľudí, ktorí dieťa zneužívali, pričom dieťaťu musí pomôcť eliminovať negatívne vplyvy týchto ľudí. Musí zabrániť zlému zaobchádzaniu s deťmi, vyjadriť dieťaťu empatiu a navodiť ho na potreby pozitívnych zmien.

Prevencia syndrómu CAN

Prevencia je tým účinnejšia, čím skôr sa začne realizovať. Ochrana detí zvyšuje šance na bezpečnú a nenásilnú spoločnosť. Existujú tri úrovne prevencie:

• Primárna prevencia: Zameriava sa na celú populáciu a jej cieľom je predchádzať vzniku násilia a zneužívania. Podporuje výchovu a vzdelávanie o právach detí. Predstavuje veľmi rozsiahlu oblasť spoločenskej praxe.
• Sekundárna prevencia: Zameriava sa na rodiny, v ktorých došlo alebo dochádza k týraniu, zanedbávaniu alebo zneužívaniu. Úspech sekundárnej prevencie závisí na tom, či bol u rizikových rodín úspešne identifikovaný výsledok za pomoci poskytovaných primárnych služieb sociálnym pracovníkom.
• Terciárna prevencia: Zmyslom terciárnej prevencie je zamedziť ďalšiemu násiliu alebo zneužívaniu dieťaťa. Do terapie a rehabilitácie je možné zahrnúť aj celú rodinu, ak je to v záujme dieťaťa. Ak je to možné, je potrebné do tohto procesu zahrnúť aj školu a ďalších odborníkov.

Možnosti pomoci deťom ohrozeným CAN syndrómom na Slovensku

Na Slovensku existuje niekoľko inštitúcií a organizácií, ktoré sa venujú pomoci deťom ohrozeným CAN syndrómom. Prvý dôležitým faktorom je identifikovať dieťa a jeho rodinu. Zistiť, o aký druh týrania ide. V ťažkých prípadoch pomôcť dieťaťu ukryť sa a zabezpečiť mu ochranu pred dospelým, ktorý mu ubližuje. Na Slovensku ako aj v iných krajinách existujú organizácie na pomoc týraným, zanedbávaným a zneužívaným deťom, ako aj dané úrady, ktoré sú povinné dieťaťu v núdzi pomôcť.

Inštitúcie a organizácie poskytujúce pomoc

• Centrá pre deti a rodiny (CpD): Poskytujú komplexnú starostlivosť o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine. Centrum pre deti a rodiny poskytuje ochranu a pomoc pre deti ohrozené násilím.
• Intervenčné centrá pre rodiny (ICpR): Zameriavajú sa na vykonávanie opatrení ambulantnou a terénnou formou, na ochranu detí ohrozených syndrómom CAN a na pomoc rodinám v kríze. ICpR poskytuje bezplatné sociálne poradenstvo, základné právne poradenstvo, sprostredkováva psychologickú a terapeutickú podporu. V prípade potreby, deťom z rodín sú sprostredkovávané podporné terapie ako canisterapia, arteterapia, ergoterapia, muzikoterapia či arteterapia.
• Linky detskej istoty: Poskytujú anonymnú a bezplatnú pomoc deťom v krízových situáciách.
• Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK): Zabezpečujú ochranu práv a záujmov detí, ktoré sú ohrozené.

Legislatívny rámec ochrany detí pred násilím na Slovensku

Ochrana detí pred násilím je zakotvená v slovenskej legislatíve.

• Dohovor o právach dieťaťa: Je celosvetovo známy a uznávaný dohovor, ktorý stanovuje práva dieťaťa, od jeho splodenia, ktorý hovorí, že Najlepší záujem dieťaťa je prvoradý. Pozitívnu úlohu pri ochrane detí zohralo prijatie Dohovoru o právach dieťaťa - schváleného v roku 1989 na Valnom zhromaždení OSN. Dohovor garantuje deťom napríklad právo na rovnosť, zdravý duševný a telesný vývin, meno a štátnu príslušnosť, výživu, bývanie a zdravotnícke služby, zvláštnu opateru pri postihnutí, lásku, porozumenie a starostlivosť, prednostnú ochranu a život, bezplatné vzdelanie, hru a zotavenie, ochranu pred zanedbávaním, ochranu pred diskrimináciou.
• Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č. 305/2005 Z. z.
• Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.
• Zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z.
• Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

To, že ide o vysoko aktuálny problém naznačuje aj Tabuľka 1, ktorá zobrazuje štatistiku detí, ktorým bola poskytnutá pomoc z dôvodu týrania, sexuálneho zneužívania a šikanovania, zverejnená Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny vo svojej Správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2014. Podľa tejto štatistiky boli za daný rok vykonané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre 424 detí, ktoré boli obeťami týrania, zneužívania alebo šikanovania.

Syndróm zavrhnutého rodiča (SRZ)

Emocionálne zneužívanie detí sa dostáva do pozornosti odborného diskurzu čoraz viac. Syndróm zavrhnutého rodiča (SRZ) je termín, ktorý vytvoril americký psychiater Richard A. Gardner na začiatku 80. rokov a definoval ho ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Jej príčinou má byť kombinácia faktorov, najmä indoktrinácia zo strany druhého rodiča (takmer výhradne ako súčasť sporu o zverenie dieťaťa do starostlivosti po rozvode rodičov) a vlastné pokusy dieťaťa ohovárať jedného z rodičov.

Je to jedna z foriem psychického týrania dieťaťa spadajúceho pod syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, tzv. Syndróm CAN. Z pohľadu trestnej zodpovednosti je na mieste zaoberať sa možnosťou naplnenia skutkovej podstaty zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. b) pri uplatnení § 140 písm. o) Trestného zákona, kde motívom je pomsta.

Pokiaľ je odcudzenie (zavrhnutie) rodiča výsledkom účelového správania sa druhého rodiča s vedomím a jasným zámerom spôsobiť, aby dieťa zavrhnutého rodiča znenávidelo, je zrejmé, že bude možné konštatovať existenciu vnútorného vzťahu takéhoto manipulujúceho rodiča k spôsobovaniu s tým spojeného psychického utrpenia dieťaťu z hľadiska úmyselného zavinenia, minimálne vo forme tzv. nepriameho úmyslu.

V situácii, kedy by malo dôjsť k spoločnému kontaktu, dieťa reaguje prehnane odmietavo až nenávistne, mnohokrát sa dostáva až do amoku a dokonca môže mať vplyvom takto naprogramovaných negatívnych emócií aj psychosomatické prejavy, ako napr. že mu tečie krv z nosa, dusí sa, začne vyvolávať dávenie. Toto všetko môže byť u dieťaťa ako dôsledok jeho emočného zneužívania proti „zavrhnutému“ rodičovi.

Podľa Gardnera je motívom hlavne pomsta, nenávisť a agresia pociťovaná voči partnerovi a potreba trestať druhého partnera (rodiča), keď je zrejmé, že pomsta „cez dieťa“ je vždy tá najničivejšia. Aplikujúc tento motív pri trestnoprávnom posúdení konania vyvolávajúceho „syndróm zavrhnutého rodiča“ sa dostávame do kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. b) pri uplatnení § 140 písm. o) Trestného zákona.

tags: #starostlivost #o #dieta #s #can #syndromom