Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Podpora v nezamestnanosti je súčasťou pasívnej sociálnej politiky štátu, z ktorej sa nezamestnaným vyplácajú peňažné dávky. Zvyčajne je spojená s registráciou osoby ako nezamestnanej a splnením určitých podmienok.
Na Slovensku vypláca Sociálna poisťovňa príspevok uchádzačom o zamestnanie, ktorí spĺňajú podmienky stanovené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti iba vtedy, ak splní všetky podmienky na jej priznanie, ktoré ustanovujú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“).

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti, je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31. decembra 2017 platila podmienka troch rokov.
Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu. Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne.
V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti.
Nárok na dávku môže byť aj prerušený za dni počas ktorých má poistenec nárok na výplatu: nemocenského, ošetrovného, materského a za obdobie, kedy mu je vyplácaný rodičovský príspevok.
Povinné a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
Podľa § 19 ods. 1 ZSP je povinne poistený v nezamestnanosti zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak ZSP neustanovuje inak. Ide o zamestnanca podľa § 4 ods. 1 ZSP, ak má so zamestnávateľom právny vzťah, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti. Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti.

Zamestnávateľ platí poistné na poistenie v nezamestnanosti (odvádza do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne) za seba a svojho zamestnanca. Nárok na dávku v nezamestnanosti zamestnanca nezávisí podľa § 109 ZSP od toho, či jeho zamestnávateľ platil alebo platí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnávateľa a zamestnanca. Okrem povinnosti platiť poistné je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť podľa § 19 ods. 2 ZSP akákoľvek fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Toto poistné si môže platiť aj samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Ak SZČO dobrovoľne poistné neplatila, nevzniká jej nárok na dávku v nezamestnanosti.
Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 6 ZSP započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Poistné na poistenie v nezamestnanosti je podľa § 143 ZSP splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
„Nikto nechce byť dobrovoľne slovenským občanom. Je to naozaj tak?“ - Občianstvo po predkoch p.1
Kto nie je povinne poistený v nezamestnanosti?
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 ZSP nevzťahuje na:
- fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok,
- fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek,
- obvineného vo väzbe podľa zákona č. 221/2006 Z. z.,
- odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 475/2005 Z. z.
Dĺžka poberania dávky v nezamestnanosti
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 6 mesiacov vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky. Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní. To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.
Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú. Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti na podporné obdobie 4 mesiace nie je postačujúca doba dobrovoľného poistenia v rozsahu najmenej 2 rokov, ale aj určité obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti, lebo musí ísť výlučne o poistencov, ktorí boli zaradení do evidencie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú.

Opätovné zaradenie do evidencie a jednorazové vyplatenie
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 ZSP vtedy, ak v období kratšom ako 2 roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Nárok na výplatu dávky vznikne odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia.
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 4 ZSP za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Výpočet a výška dávky v nezamestnanosti
Výška dávky v nezamestnanosti predstavuje 50 % hrubej mzdy, kedy sa do úvahy berie priemer hrubej mzdy za posledné dva roky. Výška dávky v nezamestnanosti závisí predovšetkým od hrubej mzdy. Až do dvojnásobku priemernej mzdy (v roku 2021 dosiahla táto suma 2422 €) rastie dávka v nezamestnanosti priamoúmerne. Existuje taktiež strop, ktorý v roku 2022 dosahuje 1154,80€ pre 31-dňový mesiac. Pre 30-dňový mesiac dosahuje 1194,50 eur.
Pri žiadaní o dávku v nezamestnanosti sa pravdepodobne stretnete s pojmom denný vymeriavací základ (DVZ). Na vyčíslenie priemernej sumy obdržaných peňazí na deň je potrebné vydeliť denný vymeriavací základ číslom 2. Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.
Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
Príklady výšky dávky v nezamestnanosti z konštanty
Nasledujúce tabuľky zobrazujú výšku dávky v nezamestnanosti určenú z konštanty za 30-dňový a 31-dňový mesiac v danom kalendárnom roku.
Tabuľka č. 1 - Výška dávky v nezamestnanosti určená z tzv. konštanty za 30-dňový mesiac
| Rok vzniku nároku | Denná suma dávky z konštanty | Mesačná suma dávky z konštanty (30 dní) |
|---|---|---|
| 2018 | 8,0625 € | 241,88 € |
| 2019 | 8,5450 € | 256,35 € |
| 2020 | 9,0175 € | 270,53 € |
| 2021 | 9,4720 € | 284,16 € |
| 2022 | 10,0225 € | 300,68 € |
| 2023 | 10,6175 € | 318,53 € |
Tabuľka č. 2 - Výška dávky v nezamestnanosti určená z tzv. konštanty za 31-dňový mesiac
| Rok vzniku nároku | Denná suma dávky z konštanty | Mesačná suma dávky z konštanty (31 dní) |
|---|---|---|
| 2018 | 8,0625 € | 249,90 € |
| 2019 | 8,5450 € | 265,80 € |
| 2020 | 9,0175 € | 279,54 € |
| 2021 | 9,4720 € | 293,63 € |
| 2022 | 10,0225 € | 310,70 € |
| 2023 | 10,6175 € | 329,14 € |

Povinnosti poberateľa dávky a riešenie sporných situácií
Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.
V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podnikanie a poberanie dávky v nezamestnanosti
Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok. Je tiež dôležité dodržanie maximálnej výšky mzdy alebo odmeny, ktorú môže zarobiť uchádzač o zamestnanie podľa ZSZ v období poberania dávky v nezamestnanosti a vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre Podnikajte.sk uviedlo, že príjem z prenájmu nehnuteľností (ktoré sú zdaňované podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) nie je prekážkou zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberania dávky v nezamestnanosti.