Slovenské politické prostredie je pred voľbami, ale aj po nich, často poznačené intenzívnymi kampaňami, ktoré využívajú rôzne prostriedky na oslovenie voličov. Od billboardov s portrétmi politikov, cez heslá, až po sporné obvinenia a dezinformácie - všetko slúži jedinému cieľu: získať si priazeň voličov.
Billboardové kampane a ich posolstvá
Politické strany pred parlamentnými voľbami zaplavujú krajinu billboardmi. Celkovo sa dá zhodnotiť, že väčšina politických strán kooperuje s profesionálnymi reklamnými tvorcami. Vidno to na fotografiách aj textoch so sloganmi, a to najmä pri tých kampaniach, ktoré už pracujú s vyprofilovanou DNA politických strán. Veľa napovedá farba, ktorou komunikujú, ale aj to, či propagujú jedného politika alebo sú na billboardoch viacerí. Slogany, ktoré sú už voličom dobre známe, sa v uliciach objavujú pred jesennými voľbami.
Napríklad strana Hlas spustila kampaň pri ohlasovaní konsolidačných opatrení, ktorá cielila najmä na prešovský región, skôr ženy a hlavne nad 65 rokov. Fotky opozičných politikov na bilbordoch s názvom „Zadlžili Slovensko“ zaplavili krajinu. Webstránku zadlzilislovensko.sk založila ešte 19. septembra agentúra Creo advertising, ktorá sa podieľala aj na prezidentskej kampani Petra Pellegriniho. Na stránke zároveň píše, že jej obsah môže byť fiktívny a prikrášlený. Hlas nezabudol na koniec stránky pripnúť takzvaný disclaimer (niečo ako odvolanie): „Obsah tejto stránky môže byť fiktívny a nezodpovedať skutočným udalostiam či postavám. Informácie a opisy môžu byť prikrášlené s cieľom zábavy alebo umeleckého vyjadrenia.“
Vizualizácia a farby v kampaniach
Viaceré strany si pred voľbami povolali do svojich tímov skúsených marketérov. Strana Richarda Sulíka prišla ešte pred letom s výraznými billboardami a textami, za ktorými bol podľa odborníkov badateľný rukopis Mareka Prchala. Kým na začiatku SaS promovala najvýraznejšie tváre kandidátky - Juraja Krúpu, Janu Bittó Cigánikovú, Máriu Kolíkovú či Branislava Gröhlinga, v auguste už stavila na reklamu bez použitia „hláv“ a komunikuje dôležitosť toho, čo je Saske najbližšie - ekonomika. S výraznou grafikou a signálnou krikľavo zelenou farbou je jej kampaň podľa Simony Bubánovej dobre rozpoznateľná a iná ako ostatné.
Billboardy bez fotografií by neprospeli Progresívnemu Slovensku (PS), ktoré musí pomerne neznáme tváre ukazovať všade, kde sa to len dá. Odborník Róbert Slovák hodnotí, že v prípade nových či menej známych tvárí (Šimečka, Letanovská, KDH) to má väčší zmysel - pomáha to k zvyšovaniu ich znalosti a pomôže to voličom napríklad pri televíznych debatách jednoduchšie sa orientovať.
Smer, ktorý prišiel s billboardmi medzi poslednými, má notoricky známych kandidátov, ktorých Slovensko pozná z ich pôsobenia vo vláde, z televízie či vyšetrovaní orgánov činných v trestnom konaní, čiže ich nie je dôležité ukazovať na billboardoch. Stratégovia Smeru odhadli, že počas leta bude Slovensko „zamorené“ hlavami politikov, a stavili na jednoduchosť a komunikáciu obsahu. Smer už v minulosti komunikoval sociálne istoty a mal s tým dobrý úspech. Voličom pri tejto strane neprekáža, že ide o len o sľub, lebo jadro voličskej základne práve takéto niečo chce počuť.
Červená, ktorú používa Hlas, pôsobí dynamickejšie až agresívne. Progresívne Slovensko s liberálnymi hodnotami zase používa modrú. Odborník vysvetľuje, že táto farba sa viaže skôr ku konzervatívnejších emóciám. Platí to napríklad pri Kresťansko-demokratickom hnutí (KDH). Modrá farba sa dostala v minulosti aj do kampaňového sloganu strany Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS), ktorú založil v roku 2000 Mikuláš Dzurinda.
Na billboardoch sme zatiaľ nevideli do tváre ani Igorovi Matovičovi z OĽaNO. Hnutie pri predstavovaní kandidátky vyhlásilo, že volebný výsledok má určiť aj nového lídra. Silným prvkom koalície OĽaNO a priatelia sú pred voľbami aj desiatky áut Fiat 500, ktorými chce Matovič „poraziť mafiu“. Simona Bubánová je voči nápadu s Fiatkami kritická: „Keby existoval nejaký orgán ako rada pre reklamu, ktorý by mal právomoc kontrolovať korektnosť politických kampaní, tak pri slogane na Fiatke by určite skonštatovala porušenie pravidiel a klamlivú reklamu.“ Slogan podľa nej navodzuje predstavu, že ak ľudia pôjdu voliť budú mať 500 eur a aj auto.
Dezinformácie a obvinenia v kampaniach
Koalícia sa snaží svoje publikum presvedčiť, že za nezdravý stav verejných financií môžu predošlé tri vlády. Bez dôkazov ich obviňuje z miliardových škôd. V skutočnosti sa udržateľnosť verejných financií začala zhoršovať od roku 2015 za druhej vlády Roberta Fica a najväčšie medziročné zhoršenie nastalo v roku 2019 za vlády Petra Pellegriniho. Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N Fico napriek faktom presvedčil väčšinu svojich voličov, že jeho vlády nemôžu za konsolidáciu. Zodpovednosť jemu a Pellegrinimu pripisuje iba deväť percent voličov Smeru.
Nepravdivé tvrdenia a ich dopad
V poste na fotkách sa píše, že Jaroslav Naď odzbrojil Slovenskú republiku, čím spôsobil škodu dve miliardy eur. Je síce pravda, že Slovensko patrilo v prepočte na obyvateľa medzi najaktívnejších darcov vojenskej techniky. Potvrdil to aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý mal voči viacerým rozhodnutiam výhrady. Podľa úradu Slovensko darovalo Ukrajine za bývalých vlád vojenský materiál za 700 miliónov eur, ale časť tejto sumy sa mu vráti. Navyše staré ruské stíhačky, ktoré sme darovali Ukrajine, nemali veľký zmysel ani perspektívu, lebo Slovensko ich postupne nahrádza americkými stíhačkami F-16.
Richard Sulík vraj môže za drahé energie v hodnote štyri miliardy eur. Hoci bývalá vládna koalícia urobila aj chybné rozhodnutia, toto tvrdenie nedáva zmysel. Aj energopomoc NKÚ kontroloval a zistil, že vláda Eduarda Hegera nastavila plošné dotácie tak, že rozpočet doteraz stáli 2,7 miliardy eur. V roku 2022 išlo na dotovanie cien energií 77 miliónov eur a v roku 2023 bolo vo výške 2,6 miliardy eur. Úradnícky kabinet potom vypracoval nasledujúcej vláde rôzne možnosti, ako by štát mohol pomáhať s energiami iba ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, a nedotovať energie plošne.
| Rok | Výdaje na dotovanie energií (v miliardách eur) |
|---|---|
| 2022 | 0,077 |
| 2023 | 2,6 |
| Celkovo | 2,7 |
Hlas takisto bez dôkazov konštatuje, že Igor Matovič neefektívne riadil pandémiu, a naznačuje, že celoplošné testovanie spôsobilo Slovensku škodu za 1,6 miliardy eur. Časť tejto sumy bola určite plytvaním - Matovič dával testovaniu príliš veľkú váhu v rozpore s radami odborníkov. Na predsedu PS Michala Šimečku zase Hlas útočí pre „lego kocky“, teda zoznam opatrení na konsolidáciu verejných financií, ktorý pripravil úradnícky kabinet Ľudovíta Ódora. Ide pritom už o niekoľkokrát vyvrátený hoax. Úradnícka vláda nemohla presadiť žiadne úsporné opatrenia ani zvyšovanie daní, keďže nemala podporu v parlamente. Vzhľadom na mimoriadne zlý stav verejných financií, ktorý bolo treba akútne riešiť, pripravila dlhý zoznam návrhov, z ktorých si nasledujúca vláda mala vyberať tie, ktoré jej najviac vyhovujú. Nešlo teda o žiadny ucelený konsolidačný návrh, ktorý mal Ódor ambíciu presadiť.
Stav verejných financií a dôchodky
K zlému stavu verejných financií prispeli vlády OĽaNO, ale aj Smeru. Verejné financie boli v najlepšom stave v roku 2015 za druhej, jednofarebnej Ficovej vlády. Od roku 2015 však už pozorujeme zhoršovanie stavu verejných financií, ktoré sa ešte pred pandémiou dostali do pásma vysokého rizika. Skokové zhoršenie prišlo za tretej vlády Smeru po roku 2018. V roku 2019 vtedajšia vláda zhoršila udržateľnosť dôchodkového systému tým, že zrušila automatické zvyšovanie penzijného veku a zdvihla minimálne penzie. Pred voľbami vo februári 2020 k tomu pridala ešte aj 13. dôchodok.
Hoci malo Slovensko v predkrízovom období deficit pod tromi percentami, v EÚ patril medzi najvyššie. Počas troch náročných rokov ovplyvnených pandémiou a vojnou bol slovenský rozpočtový deficit buď menší, alebo len mierne vyšší ako v EÚ. Ešte aj väčšinu vlaňajška slovenský deficit - hoci s väčším odstupom - kopíroval ten európsky, nožnice medzi nimi sa však v jeho závere roztvorili.
Pôsobenie SNS a jej kontroverzie
Na koaličnú SNS podali trestné oznámenie pre bilbordy so sloganom „zastavili sme financovanie LGBTI projektov“. Informoval o tom v piatok líder národniarov Andrej Danko po vypočutí na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave. Cieľom podľa neho nebolo útočiť na LGBTI osoby, ale upozorniť na neefektívne vynakladanie financií. V súvislosti s trestným oznámením hovoril o poškodení mena SNS. „Politika SNS je taká, že rešpektujeme každého vierovyznanie, orientáciu a je mi úplne jedno, kto má akú farbu pleti a ako žije v súkromí. Naša komunikačná kampaň bola vedená k tomu, aby sme poukázali na neefektívne vynakladanie finančných zdrojov,“ poznamenal. Predsedu SNS podľa vlastných slov mrzí, že v spoločnosti existujú ľudia, ktorí sú schopní podať trestné oznámenie za čokoľvek. Verí, že ak sa ukáže zákonnosť konania SNS, bude osoba, ktorá trestné oznámenie podala, niesť zodpovednosť. Chce tiež požadovať náhradu škodu.
Ako sa sociálne médiá využívajú v politických kampaniach?
Nové tváre a dezinformačná scéna v SNS
Približne tretinu dnešných voličov má SNS práve od nových tvárí a menších strán, ktoré sa stali súčasťou kandidátky, hovorí pre Aktuality.sk šéf prieskumnej agentúry Ipsos Jakub Hankovský. Jednou jeho zložkou sa stali aj obľúbenci dezinformačnej scény. Tých má SNS na kandidátke hneď niekoľko a ako ukázali prieskumy, sú to práve oni, kto zrejme pohol popularitou Dankovej strany. S Dankom ich spája okrem túžby sedieť v Národnej rade aj nekritický pohľad na ruský režim či odpor k vojenskej pomoci Ukrajine.
Vzácnou posilou pre Danka je predseda malej strany Život Tomáš Taraba, ktorý sa v roku 2020 dostal do parlamentu na kandidátke Kotlebovej ĽSNS. Na zozname SNS dostal prominentné piate miesto. Práve Taraba stál na začiatku konca vlády premiéra Eduarda Hegera, keď podporil rodinný balík Igora Matoviča. Okrem iného je však Taraba známy aj na sociálnych sieťach. Tarabovo meno zarezonovalo v širšej verejnosti v októbri 2021, keď uverejnil fotku dcéry prezidentky Zuzany Čaputovej s textom: „Po včerajšom dni vieme, že máme na Slovensku novú top modelku.“ Následne začali Tarabovi fanúšikovia neplnoletú dcéru hlavy štátu masovo urážať a zosmiešňovať.
Danko na kandidátku okrem súčasných politikov pribral aj ľudí z konšpiračných médií. V dezinformačnej televízii Slovan napríklad pôsobí Martina Šimkovičová, ktorá moderuje internetové relácie na Youtube. Tá sa o miesto v parlamente uchádza z dvanástej priečky. Nedávno bol jej hosťom paradoxne aj Andrej Danko, teda šéf strany, za ktorú Šimkovičová kandiduje. Šimkovičovú do politiky pritiahol Boris Kollár. V roku 2016 sa do parlamentu dostala na kandidátke hnutia Sme rodina.
Na kandidátke SNS sa miesto ušlo aj Romanovi Michelkovi. Politológ je známou tvárou dezinformačnej scény. Pravidelne prispieva do médií, ako sú Zem a Vek či Hlavné správy. Michelko v minulosti vyzýval na dekriminalizáciu vojnového prezidenta a katolíckeho kňaza Jozefa Tisa, ktorý počas druhej svetovej vojny spolupracoval s Hitlerom. Michelko neustále kritizuje dodávky zbraní na Ukrajinu a spochybňuje dôveryhodnosť tradičných médií. Okrem toho má aj vlastný kanál na Youtube so 62-tisíc odberateľmi a je jednou z tvárí konšpiračného média Veci Verejné.
Posledné, stopäťdesiate miesto sa ušlo starostovi obce Očová Rudolfovi Huliakovi. Ten v župných voľbách kandidoval na funkciu šéfa Banskobystrického kraja. Podobne ako Taraba, aj Huliak je predseda jednej z menších strán - Národnej koalície. Je tiež predsedom streleckej komisie Slovenskej poľovníckej komory. Na sociálnych sieťach sa teší slušnej podpore fanúšikov. Na tejto sociálnej sieti napríklad konšpiruje o tom, že klimatická kríza neexistuje a všetko s ňou spojené je podvod. Nedávno sa tiež odfotil na akcii s členmi prokremeľského motorkárskeho gangu Brat za brata.
Všetci spomenutí s ním nejakým spôsobom diskutovali. Martina Šimkovičová moderovala reláciu na televízii Slovan, v ktorej cez telemost vystupoval Bombic. Taraba, Huliak a Michelko zasa boli hosťami diskusnej relácie, ktorú vysielal samotný extrémista Bombic. No najďalej zašiel samotný Danko, ktorý ho navštívil a v britskej prevádzke sa s ním v priateľskej atmosfére rozprával o politických témach. Okrem predstaviteľov SNS sa s Bombicom kontaktovali aj členovia Smeru vrátane exministra vnútra Roberta Kaliňáka a predsedu strany Roberta Fica.