Starostlivosť o dieťa rozvedených rodičov: Praktická príručka a psychologické aspekty

Rozvod manželstva je jednou z najväčších skúšok v živote človeka a má hlboký dopad nielen na rodičov, ale predovšetkým na ich deti. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni. Spolu s konaním o rozvod manželstva je spojené aj rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine platí, že súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

Typy starostlivosti o deti po rozvode

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa Vaše manželstvo rozviedlo, súd upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ktoré sa narodili počas manželstva alebo ešte pred uzavretím manželstva. V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku.

Spoločná osobná starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje, u koho a kedy budú deti, nie sú presne stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa. Za splnenia horeuvedených podmienok súd rozhodne tak, že dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a nebude už rozhodovať o konkrétnych intervaloch starostlivosti o dieťa vo vzťahu k rodičom.

Striedavá osobná starostlivosť

Ďalšie spôsoby starostlivosti o deti, ktoré pozná väčšina z nás, sú striedavá starostlivosť oboch rodičov alebo osobná starostlivosť jedného z rodičov. Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti, sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil, inak je takáto dohoda nevykonateľná. Striedavá osobná starostlivosť rodičov na rozdiel od spoločnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy aj vtedy, ak aspoň jeden z rodičov má záujem o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. V prípade, ak súd vec vyhodnotí tak, že sú splnené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a súčasne určí, v akých intervaloch rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa.

Osobná starostlivosť jedného z rodičov

Ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani pre striedavú osobnú starostlivosť, rozhodne súd o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. K takejto situácii dochádza napríklad, ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Samozrejme, existujú aj iné životné situácie, kedy je dieťa zverené len do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk. Avšak v prípade, ak o to rodičia požiadajú, súd nemusí styk druhého rodiča upravovať. Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov. V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie neupravuje. Avšak aj súd aj Vy ako rodičia by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť.

Právne aspekty úpravy starostlivosti o deti

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v prípade rozvodu manželov rozhoduje súd o úprave práv a povinností výlučne k maloletým deťom, to znamená k deťom vo veku do osemnásť rokov. V prípade, ak majú rozvádzajúci sa manželia maloleté deti, súd u detí rozhoduje nielen o zverení do starostlivosti, ale o úprave práv a povinností k deťom. Úprava práv a povinností k maloletým deťom predstavuje širší pojem než len zverenie do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo obom rodičom. Ešte donedávna zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine poznal len dva druhy starostlivosti o maloleté dieťa, a to osobnú starostlivosť alebo striedavú osobnú starostlivosť. Ak nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úpravu pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností.

Výživné a spravovanie majetku

Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V obidvoch prípadoch platí, že ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, resp. rozvodu. V prvom rade záleží na pomere, v ktorom sa rodičia podieľajú na výchove dieťaťa. Môže to byť 50:50 alebo asymetricky až do 30:70. Podľa toho sa tiež podieľajú na financovaní. Je možné platiť si aj vzájomne výživné - ak je striedavá starostlivosť v inom pomere ako 50:50 alebo v prípade, kde jeden rodič má výrazne horšiu životnú situáciu (aj keď ide o pomer času 50:50).

Vplyv rozvodu na dieťa a adaptácia

Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické.

Fázy adaptácie dieťaťa na rozvod

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.

1. Prvá fáza (popieranie a nádej): Zapájajú sa obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu. Deti neveria, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží, alebo obviňujú rodičov či seba. Často chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, že dieťa nemá problém.
2. Druhá fáza (hnev): Deti môžu pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť. Pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia, ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
3. Tretia fáza (vyrovnávanie sa): Deti sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.

Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu.

Smútok a depresia u detí po rozvode

Pokiaľ rozvod rodičov neprináša deťom vyslovenú úľavu a koniec ustavičných hádok, je prirodzené, že dieťa reaguje na odchod jedného rodiča smútkom. Pojmom smútok označujeme miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestnejšiu reakciu na rozpad rodiny. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav. Depresia, ktorá z neho vyrastá, zvyčajne naznačuje, že človek má hlbšie psychologické problémy. Hranicu medzi normálnym smútkom a depresiou možno určiť veľmi ťažko. Kritériom môže byť, že smútok po určitom čase pomaly ustupuje a netrvá príliš dlho. Depresia môže trvať veľmi dlho a zmiernenie resp. pretrvávanie závisí od podpory okolia. Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Veci, ktoré ich predtým bežne tešili a prinášali im radosť, im začnú byť zrazu ľahostajné. Neteší ich hra, obľúbený program v televízii, nepoteší ich ani najlepší kamarát, ktorému sa dokonca začnú vyhýbať. V ich hrách sa zjavuje často akési hľadanie stratenej osoby alebo zázračné nájdenie niekoho, kto zmizol. Deti chodia "ako bez duše" a oddávajú sa dennému sneniu. Mnohým sa darí naďalej dobre prospievať v škole, no keď sa vrátia domov, opäť podliehajú smútku. U väčšiny detí pocit nešťastia pomaly ustupuje. Postupne si na novú životnú situáciu zvyknú a vrátia sa k predchádzajúcim aktivitám a radostiam. Smútok sa stratí tak rýchlo, ako rýchlo prejaví neprítomný rodič o dieťa záujem. Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť, neschopnosť plánovania.

Ako hovoriť s deťmi o rozvode

Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje. Ten, kto sa takto správa, dáva vlastne za pravdu tým, čo majú predsudky a myslia si, že je to naozaj niečo, za čo sa treba hanbiť. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti. Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Jednou z možných reakcií vrstovníkov je zvýšený záujem a starostlivosť o dieťa rozvedených rodičov. Niekedy deti pokrikujú to, čo doma počujú od svojich rodičov.

Pravidlá, ktoré by mali rodičia dodržiavať

Pravidlá, ktoré vychádzajú z detskej duše a ktoré sú detskou prosbou k rodičom, aby sa po rozpade rodiny správali k nim citlivo:

• Nerozprávaj nič o priateľoch a príbuzných môjho druhého rodiča.
• Nerozprávaj o rozvode a ostatných dospeláckych veciach. (Robí mi to zle.)
• Nerozprávaj o peniazoch alebo o výživnom.
• Nevyvolávaj vo mne pocit viny, keď si užívam chvíle s druhým rodičom.
• Nebráň mi stretávať sa s druhým rodičom.
• Nenarušuj čas, ktorý trávim s druhým rodičom tým, že mi neustále telefonuješ alebo naplánuješ iné aktivity.
• Nežiadaj, aby som donášal na druhého rodiča.
• Nevypytuj sa na druhého rodiča a na to, čo spolu robíme. (Cítim sa nepríjemne, tak ma jednoducho nechaj.)
• Nežiadaj ma, aby som druhému rodičovi vyriadil odkazy od teba. (Mám obavy, ako zareaguje.)
• Nevkladaj mi do tašky odkazy pre druhého rodiča.
• Neobviňuj môjho druhého rodiča z rozvodu alebo za iné veci. (Cítim sa naozaj hrozne! Ja chcem byť len vašim dieťaťom.)
• Nezaobchádzaj so mnou ako s dospelým, spôsobuje mi to veľa stresu.
• Neignoruj môjho druhého rodiča, nevysedávaj vzdialený odo mňa, keď sa učím alebo športujem. (Som veľmi smutný a zahanbený.)
• Dovoľ mi, aby som si mohol zobrať veci k druhému rodičovi, pokiaľ ich unesiem tam i späť.
• Nevzbudzuj vo mne pocit viny tým, že na mňa tlačíš, aby som ťa mal radšej, a nepýtaj sa, kde by som chcel bývať. Uvedom si, že mám dva domovy, a nie len jeden.

Tieto pravidlá sú vyjadrením podstaty toho, ako by sa mali k sebe a k dieťaťu správať rodičia po stroskotaní svojho vzťahu. Manželstvo/partnerstvo je pominuteľné, ale rodina je večná - žena a muž sa môžu po rozchode odcudziť, ale dieťa zostane dieťaťom obidvoch rodičov naveky. A ešte niečo naviac: zabudnite na svoje naštvanie, výčitky a ublíženie, myslite na deti! Nie na svoje konflikty. Pamätajte na tieto rady, keď spoločne zostavujete plán starostlivosti. Pokračujúce nepriateľstvo rodičov vyvoláva v deťoch silné vnútorné napätie, ktoré je úrodnou pôdou pre neurotické problémy a poruchy správania.

Dôležitosť komunikácie s učiteľmi

Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Toto odhalenie by vraj mohlo skomplikovať situáciu detí. Obávajú sa, že učiteľ bude s dieťaťom zaobchádzať inak ako s ostatnými deťmi a urobí z neho „zvláštny prípad“, čo podnieti neželateľnú pozornosť spolužiakov. Možno sa obávajú i toho, že učiteľ bude dieťaťu klásť nepríjemné otázky pred celou triedou. Alebo sa boja toho, že učiteľ bude mať voči dieťaťu predsudky, ktoré sa v súvislosti s rozvodom u ľudí často objavujú. Netaktnosť učiteľa v týchto otázkach býva zriedkavá, učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Vyskytujú sa názory, že učiteľovi treba povedať o rozvode až vtedy, keď si sám všimne na dieťati nejaké zmeny. Okrem toho ho môže zapojiť do rozličných aktivít, čím trochu zmierni jeho utrpenie. Tí, čo chcú utajiť rozvod pred učiteľom, si neuvedomujú, že je to prakticky nemožné dlhší čas tajiť. I keď dieťa nič nepovie, učiteľ sa to vždy nejako dozvie. Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. A naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa. Neinformovaný učiteľ môže reagovať na problémové správanie dieťaťa disciplinárnymi trestami.

Vek dieťaťa a jeho reakcie na rozvod

To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období, nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela. Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii, ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.

Prehľad reakcií detí podľa veku

Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú, a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.

Plány starostlivosti o deti po rozvode

Plán by sa mal zakladať na možnostiach a potrebách konkrétnej rodiny. Môžete teda nasledujúce plány použiť buď ako návod alebo len ako návod ako zostaviť svoj vlastný plán.

Príklady plánov starostlivosti

• Týždenné striedanie: Dieťa/deti začiatok týždňa (pondelok a utorok) strávi s otcom a potom piatok, sobotu a nedeľu. V ďalšom týždni strávia začiatok týždňa s matkou (pondelok a utorok) a potom piatok, sobotu a nedeľu. Tento plán je možné využiť s úspechom tam, kde vzdialenosť hrá veľkú rolu. Aj pre rodičov zvyknutých veľa cestovať alebo pre rodičov majúcich zamestnanie, ktoré im umožňuje cestovať po republike. Tento plán možno využiť pre dieťa/deti od 4-ročného veku (pre nižší vek je potrebné zvážiť schopnosti dieťaťa), ale aj pre staršie deti až do veku 10 - 12 rokov. Výmena dieťaťa/detí prebieha v nedeľu.
• Pravidelné 5/7 dňové striedanie: Obdobia po 5 a 7 dňoch sa pravidelne striedajú. Pre predškolský plán možno tiež tento plán po 14 dňoch (po mesiaci) meniť tak, že krátky týždeň bude dieťa tráviť s oboma rodičmi (to isté platí o dlhom týždni). Tento plán možno tiež použiť ako plán pre školské deti v prípade, že rodičia žijú blízko seba a sú schopní sa spolu dohovoriť. Pre školský plán je treba počítať s "krúžkami" dieťaťa/detí a mimoškolskými aktivitami.
• Dvojtýždňové striedanie: Pravidelne sa striedajúce periódy po dvoch týždňoch. Plán vhodný pre rodičov, ktorí sa chcú podieľať na každodennej starostlivosti o dieťa/deti, tráviť s ním večery a noci. Vzdialenosť hrá úlohu - tento plán možno úspešne využiť tam, kde sú rodičia od seba vzdialení.

Výskumníkom sa podarilo zistiť, že deti rozvedených rodičov čerpajú výhody z rovnako rozdeleného času stráveného s matkou i s otcom, a to vrátane prespávania u oboch rodičov. Zdá sa, že deti, ktoré ako veľmi malé strávili rovnaký čas doma u matky a u otca, majú so svojimi rodičmi dnes najlepšie vyvinutý vzťah. Pokiaľ batoľa alebo dojča trávi noci u svojho otca doma, nielenže to nijak neškodí vzťahu medzi matkou a dieťaťom, ale naopak to prináša úžitok vo vzťahu s matkou i s otcom dieťaťa. Deti, ktoré prespávali u svojich otcov vo veku dojčiat, mali kvalitnejšie vzťahy s otcami, rovnako ako s matkami, keď dosiahli vek 18 - 20 rokov, ako deti, ktoré u otcov neprespávali. Ak dvojročné dieťa nedostalo možnosť tráviť noci u oboch svojich rodičov, podľa autorov štúdie nie je tento nedostatok možné vykompenzovať neskôr. Výskumníci poznamenali, že práve návštevy spolu s prespávaním dieťaťa majú pozitívny dopad na vzťah medzi rodičom a dieťaťom, bez ohľadu na konflikty alebo nezhody, ktoré z týchto dlhých návštev vznikajú medzi matkou a otcom. Inými slovami, zistenia boli rovnaké, či už rodičia súhlasili na vyvážene rozdelenom čase alebo nie. Pre otca je možnosť pochopiť zodpovednosť súvisiacu s poskytovaním starostlivosti o svoje batoľa alebo dojča počas večera, ukladania na spánok, noci a rána veľmi dôležitá. Naučí sa tak vychovávať svoje dieťa od začiatku. Pomáha im to naučiť sa niečo o sebe navzájom a poskytuje základ pre ich budúci vzťah. Pre mamičky môže byť veľkou výhodou práve to, že si oddýchnu od stresujúceho života slobodnej matky.

tags: #starostlivost #o #dieta #rozvedenych #rodicov