Starostlivosť o dieťa je komplexná téma, ktorá začína už pred jeho narodením a pokračuje až do dospelosti. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty starostlivosti o novorodenca a dojča z pohľadu pediatra, s dôrazom na prvé návštevy, vyšetrenia, výživu a prevenciu.
Výber pediatra a prvé kroky po príchode z pôrodnice
Pediatra si pre svojho novorodenca vyberáte už počas tehotenstva. Dôležité je nájsť odborníka, s ktorým si budete rozumieť po odbornej aj ľudskej stránke. Všímajte si komunikáciu, ochotu vysvetľovať, čas venovaný dieťaťu, prístup k rodičom, flexibilitu lekára a jeho dostupnosť a celkovú atmosféru v ambulancii. Ak vám nevyhovuje komunikácia s pediatrom, dostupnosť alebo prístup, môžete pediatra raz za pol roka zmeniť.
Hneď po narodení dieťaťa sa ohláste u vybraného pediatra. Po príchode z pôrodnice niekto z príbuzných (najlepšie otecko) donesie do ambulancie prepúšťaciu správu (Správa o novorodencovi). Dohodnete si termín novorodeneckej návštevy u vás doma alebo v ambulancii. Lekár vás určite objedná tak, aby ste sa v čakárni nestretli s chorými pacientami. Niektorí pediatri dokonca dochádzajú za novorodencami domov, čo je veľkou výhodou pre bábätko, ktoré nemusí ísť spolu s mamičkou do čakárne medzi ľudí a tak nie je ohrozené množstvom bacilov. Domáca návšteva pediatra je hradená zo zdravotného poistenia. Vždy ide o vzájomnú dohodu medzi lekárom a rodičmi bábätka. Ak budete vy aj vaše dieťatko zdravé, nie je nutné, aby k vám domov niekto chodil. Preventívne vyšetrenia novorodencov v ordinácii lekára prebiehajú tak, aby sa bábätká nestretli s inými chorými pacientami.
Na prvú poradňu si pripravte:
- Rodný list dieťaťa na overenie identity dieťaťa.
- Kartičku poistenca - ak ju už máte vystavenú. Ak nie, stačí nahlásiť poisťovňu, kde ste dieťa prihlásili.
- Prepúšťaciu správu z pôrodnice - obsahuje dôležité informácie o pôrode, stave novorodenca a výsledky prvých vyšetrení: Apgar skóre, kontrola fontanely.
- Tehotenskú knižku matky - niektorí lekári môžu chcieť nahliadnuť do priebehu tehotenstva a pôrodu.
- Prebaľovaciu tašku: plienky, vlhčené obrúsky, krém na zadoček, vrecúško na špinavú plienku.
- Jednorazové prebaľovacie podložky: Slúžia aj na prebalenie, ale aj ako ochrana proti precikaniu počas vyšetrovania bábätka lekárom.
- Bavlnenú plienku: Využije sa počas váženia, aby dieťatko neprechladlo.
- Čiapku, deku: V čakárni môže byť chladnejšie.
- Cumlík: Ak ho bábätko bežne používa, môže byť nervózne v novom prostredí.
- Náhradné oblečenie pre prípad nehody.
Ak máte akékoľvek obavy alebo otázky, je dobré si ich zapísať, aby ste na ne pri konzultácii nezabudli.
Prvá prehliadka a sledovanie vývoja novorodenca
Na prvej návšteve pediater dieťa vyšetrí, odporučí výživu, vitamíny, v prípade potreby liečbu, spolu si vyskúšate ošetrenie kože a pupčeka, prekonzultujete celkovú starostlivosť a denný režim. Podrobne spresní plán ďalšieho vyšetrenia psychomotorického vývoja dieťaťa a celkového zdravotného stavu, schému povinného očkovania a ďalších preventívnych výkonov.
Priebeh prvej poradne
Pediater počas prvej návštevy vykoná niekoľko dôležitých vyšetrení na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa:
- Kontrola hmotnosti a dĺžky: Novorodenci po narodení prirodzene strácajú malú časť pôrodnej hmotnosti, avšak pediater sleduje, či je úbytok v norme a či bábätko začína postupne priberať.
- Kontrola farby pokožky: Pediater posudzuje, či bábätko nemá príznaky novorodeneckej žltačky, ktorá je častá a obvykle neškodná, ale v niektorých prípadoch môže vyžadovať ďalšie sledovanie.
- Vyšetrenie reflexov a motorického vývinu: Lekár skontroluje základné novorodenecké reflexy, ako je sací, uchopovací alebo Moroov reflex (trhnutie rúk pri náhlom pohybe). Tieto reflexy sú dôležité pre posúdenie neurologického vývinu.
- Posúdenie dýchania a srdcového rytmu: Pediater počúva dýchanie a srdcový tep, aby sa uistil, že dieťatko má zdravé pľúca a srdiečko.
- Kontrola pupočného pahýľa: Pupočný pahýľ musí správne vysychať a odpadnúť bez príznakov infekcie (začervenanie, opuch, hnisavý výtok).
- Kontrola výsledkov skríningových testov vykonaných ešte v pôrodnici:
- Novorodenecký skríning metabolických ochorení - test z päty, ktorý odhalí závažné metabolické ochorenia.
- Vyšetrenie sluchu - ak nebolo vykonané v pôrodnici, pediater odporučí ďalší postup.
Pediater sa bude pýtať, či dieťatko dojčíte, koľko papá a ako často sa budí na papanie. Môže sa zaujímať aj o počte pocikaných plienok. Ide o indikátor toho, že dieťatko dobre papá. Zo strany pediatra môžu padnúť otázky, či dieťatko nemá nejaké tráviace problémy - nafukovanie, koliky a dôležitá je tiež konzistencia stolice. Veľa detí môže trápiť reflux. Ak je plač novorodenca neprimerane podráždený alebo naopak veľmi spavý, oznámte to pediatrovi. Rodič môže položiť akékoľvek otázky ohľadom starostlivosti o dieťatko či ohľadom hygieny.
Fyzikálne vyšetrenie novorodenca
Pediater pri prvom vyšetrení po pôrode overí, či novorodenec zrelosťou zodpovedá vypočítanému veku (tzv. gestačný vek). Využíva na to skórovacie systémy, najznámejší a najpoužívanejší je skórovací systém podľa Ballardovej. Hodnotia sa ním niektoré telesné znaky (koža, ryhovanie na ploskách nožičiek, zrelosť prsnej žľazy, tvar a elasticita ušnice, genitál) a vývojové funkčné prejavy. Normálna gravidita trvá 40 týždňov. Podľa tohto delenia poznáme:
- novorodenci narodení v termíne (donosení) - narodení medzi 38. a 42. týždňom tehotnosti,
- novorodenci narodení pred termínom (nedonosení) - narodení pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti,
- novorodenci narodení po termíne (prenášaní) - narodení po ukončenom 42. týždni tehotnosti.
Na posúdenie stavu výživy sa v neonatológii používajú tzv. percentilové grafy. Udávajú, koľko by mal novorodenec vzhľadom k dĺžke tehotnosti vážiť. Novorodencov s optimálnou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti nazývame eutrofickí novorodenci. Ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí medzi 10. a 90. percentilom pre daný gestačný vek. Novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 3. percentil pre daný vek sú označovaní ako hypotrofickí (podvýživení), naopak s hmotnosťou nad 97. percentil ako hypertrofickí (nadmerne živení).
Vyšetrenie vykonáva detský alebo novorodenecký lekár na novorodeneckom boxe, ideálne vo výhrevnom lôžku. Počas vyšetrenia je dieťa vyzlečené. Donosený novorodenec drží horné aj dolné končatiny v tzv. flekčnom (ohnutom) držaní.
Koža a hlava
Po pôrode je koža pokrytá vo väčšine prípadov plodovým mazom. Jej vzhľad je závislý od zrelosti (gestačného veku). Donosení novorodenci majú kožu hrubšiu, preto pôsobí dojmom, že je bledšia. Nedonosení novorodenci majú kožu červenú, tenkú, s presvitajúcimi cievkami a jemným ochlpením (lanugom). Krátko po pôrode je často prítomné namodralé sfarbenie plosiek nôh a dlaní, ktoré býva prvý deň života normálnym nálezom. U časti novorodencov sa krátko po narodení objaví novorodenecká koprivka (tzv. novorodenecký exantém). Na koži si ďalej všímame prítomnosť kožných znamienok, hemangiómov a modriniek.
Dôležitým údajom je veľkosť-obvod hlavy. Relatívne veľkú hlavu v porovnaní s telom majú predčasne narodení novorodenci. Na hlave si lekár všíma rozmer a napätie veľkej fontanely (väzivové spojenie v tvare kosoštvorca na temene hlavy v mieste, kde sa spájajú lebečné kosti), symetriu hlavičky a prejavy pôrodných poranení. Najčastejšie ide o kefalhematóm a pôrodný nádor (opuch) hlavy. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým kefalhematóm je zakrvácanie pod vonkajší obal kosti (väčšinou temennej) a hojí sa niekoľko týždňov, pôrodný opuch je zakrvácanie a opuch podkožia (väčšinou v záhlaví) a vymizne v priebehu niekoľkých dní.
Tvár a krk
Na tvári sa vyhľadávajú tzv. dysmorfické črty, ako sú napr. deformované a nižšie postavené ušnice, široký koreň nosa, netypické postavenie očných štrbín, rázštep podnebia a pery. Jedným z prejavov pôrodného traumatizmu je tzv. stagnačná cyanóza tváre, alebo inak povedané „syndróm modrej masky“. Nie je to nič závažné, modré sfarbenie v priebehu niekoľkých dní vymizne.
Krk novorodenca je krátky. Stáva sa, že je hlavička vychýlená z osového postavenia smerom k jednému či druhému ramenu. Príčinou asymetrického držania hlavy býva tortikolis. Je spôsobený buď vynútenou polohou hlavičky v maternici (pri nesprávnom naliehaní bábätka, nedostatku plodovej vody) alebo pôrodným poranením (zakrvácaním do kývača hlavy).
Dýchanie a srdcová akcia
Lekár sa pri vyšetrení zameriava na sledovanie mechaniky dýchania, počtu dychov za minútu a pomocou fonendoskopu skúma posluchový nález na pľúcach. Spôsob a frekvencia dýchania sa menia v závislosti od bdelosti, fyzickej aktivity a plaču. Normálna srdcová akcia u novorodenca narodeného v termíne je 120 až 160 úderov za minútu. V spánku môže byť nižšia, naopak, pri fyzickej aktivite vyššia. Počas prvých 24 hodín života je častým nálezom jemný srdcový šelest, ktorý má väčšinou prechodný (adaptačný) charakter. Inou kapitolou sú šelesty, ktoré sa objavujú 3. až 4. deň po pôrode a ich intenzita stúpa. Takého šelesty bývajú dôvodom na ultrazvukové vyšetrenie srdca za účelom potvrdenia alebo vylúčenia srdcovej chyby.
Brucho, genitál a konečník
Lekár vyšetruje veľkosť bruška, zisťuje, či je mäkké, či sa dá dobre prehmatať. Distenzia brucha (roztiahnutie brucha nad úroveň hrudníka) krátko po pôrode môže byť príznakom črevnej nepriechodnosti, naopak člnkovité brucho (pod úrovňou hrudníka) môže signalizovať bránicovú herniu (prietrž). Dôležitou súčasťou pri vyšetrení brucha je kontrola pupočného pahýľu, ktorý je za normálnych okolností 3-cievny a je po prestrihnutí pupočnej šnúry zasvorkovaný.
U oboch pohlaví sa hodnotí zrelosť genitálu a prípadné vývojové abnormality. U chlapcov sa kontroluje, či majú oba semenníky zostúpené v miešku. Novorodenec by mal prvýkrát močiť do 24 hodín od pôrodu. V prvých 2 až 3 dňoch môžu byť na pomočenej plienke prítomné fliačiky tehlovočervenej farby. Priechodnosť konečníka sa kontroluje pri prvom meraní teploty, smolka (prvá stolica) by mala odísť najneskôr do 48 hodín od pôrodu.
Končatiny a neurologické vyšetrenie
Na horných končatinách sa sleduje spontánna hybnosť. Ryhovanie na stupaji nôh pomáha pri vyšetrení zrelosti novorodenca. Samozrejmosťou je vyšetrenie bedrových kĺbov v rámci skríningu dysplázie bedrových kĺbov. K najčastejším deformitám dolných končatín patrí kalkaneovalgózna deformita, ľudovo nazývaná „konská noha“. Liečba závisí od stupňa deformity.
K základnému neurologickému vyšetreniu patrí vyšetrenie svalového tonusu (napätia), ktoré informuje o stave centrálneho nervového systému. Môže byť normálny, znížený alebo zvýšený. Súčasťou je aj vyšetrenie novorodeneckých reflexov. Patrí k nim: hľadací, sací, prehĺtací, úchopový a úľakový (Morov) reflex.
Ako špongiou kúpať novorodenca
Preventívne prehliadky a výživa
V prvom roku a pol života absolvuje vaše bábätko niekoľko preventívnych prehliadok. Spočiatku budú častejšie, ale čím bude vaše dieťa staršie, tým dlhšie budú intervaly medzi jednotlivými návštevami ordinácie. Druhá návšteva lekára by sa mala uskutočniť v dvoch týždňoch dieťaťa, ďalšia potom v šiestich týždňoch a ďalej v 3, 6, 8, 10, 12 a 18 mesiacoch veku. V druhom týždni sa bábätkám obyčajne predpisuje vitamín D, ktorý je dôležitý pre posilnenie kostí, vstrebávanie ostatných vitamínom, pre správny vývoj nervovej sústavy a imunity.
Pediater pri každej prehliadke sleduje celkový psychomotorický vývoj dieťaťa. Zaujímajú ho jeho pohybové zručnosti, pričom sa najprv zameriava na hrubú motoriku a v necelom roku venuje vyššiu pozornosť aj vývoju jemnej motoriky. Vedľa toho si zaznamenáva hmotnostné prírastky, dĺžku dieťaťa, obvod jeho hlavičky a hrudníka, ako aj uzatváranie veľkej fontanely na hlavičke. Lekár tiež pravidelne kontroluje zrak a sluch. Približne od ôsmich mesiacov sleduje i prerezávanie zúbkov a okolo jedného roka tiež vývoj reči. Nie je dôležité, aby vaše dieťa presne „zapadalo do tabuliek“, v prvom roku života môžu byť rozdiely medzi rovnako starými deťmi pomerne veľké.
Ešte než bude vášmu bábätku jeden mesiac, odošle vás detský lekár k ortopédovi. Ten vykoná sonografické vyšetrenie bedrových kĺbov a skontroluje správne postavenie bedrových kĺbov, dĺžku končatín a odpor a stabilitu bedrového kĺbu v pokoji a v pohybe. Sleduje tiež vývoj osifikačných jadierok v hlavici stehennej kosti. Druhá kontrola bedier nasleduje na konci šestonedelia. Ďalšie potom v troch a prípadne v šiestich mesiacoch veku dieťaťa.
Výživa novorodencov a dojčiat
Pre výživu novorodencov a dojčiat je najprirodzenejšou a najvýhodnejšou stravou, zastúpením a kvalitou živín, materské mlieko. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča výhradné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa, a pokiaľ je to možné, pokračovať v dojčení až do dvoch rokov veku dieťaťa. Vždy majte na pamäti, že rozhodnutie prestať dojčiť môže byť nevratné. Prechod na dojčenskú výživu má i zvýšené finančné a sociálne dopady oproti dojčeniu. Dojčenská výživa by mala byť používaná len na základe odporúčania lekára alebo osoby kvalifikovanej v oblasti výživy ľudí, farmácie alebo starostlivosti o matku a dieťa. Pre zdravie dojčaťa je dôležité dôsledne dodržiavať odporúčaný postup prípravy, dávkovanie a použitie dojčenskej výživy uvedený na obale. Spôsob použitia a ďalšie informácie na obaloch. Batoľacie mlieka, príkrmy, kaše a sušienky majú byť iba súčasťou zmiešanej a vyváženej stravy.
Očkovanie a iné dôležité informácie
Na prvej poradni sa rodičia dozvedia viac o očkovacom kalendári, ktorý je na Slovensku povinný. Prvé očkovanie sa obvykle vykonáva v 3. mesiaci života bábätka. Na prvej poradni vám pediater vysvetlí, aké máte možnosti, čo sa týka voľby vakcín. Dostanete informáciu o tom, ktoré sú hradené plne poisťovňou, ktoré si môžete doplatiť. Pediatri často plánujú spoločne s preventívnymi prehliadkami aj očkovanie. Sledujte preto očkovací kalendár a nebojte sa poradiť s lekárom, aké pre a proti jednotlivé očkovanie detí prináša.
Ako špongiou kúpať novorodenca
Zdravotné problémy novorodenca
Keď je Vaše dieťa choré, je často ťažké rozlíšiť, kedy je stav veľmi vážny a musíte vyhľadať lekársku pomoc ihneď, a kedy sa ešte môžete o dieťa doma starať sami a počkať na radu od pediatra Vášho dieťaťa. Dieťa aj s miernymi príznakmi ochorenia musí ostať doma. Takéto dieťa v žiadnom prípade nedávajte do škôlky alebo školy, nepatrí na detské ihrisko, do detských kútikov, ani na záujmové aktivity, na výlet k starým rodičom, do prírody alebo nákupného centra. Čo najviac času by malo dieťa tráviť v posteli, v teple. Je potrebné udržať ho v pokoji čítaním rozprávok, hraním spoločenských hier, rozhovormi, počúvaním príbehov a pesničiek, a v tomto čase pokojne aj pozeraním rozprávky v televízii. Podávame akékoľvek tekutiny - vodu, riedené ovocné šťavy, čaj, rehydratačný roztok. Tekutiny nemajú byť horúce. Keďže dieťa v čase choroby potrebuje viac energie, sladeným nápojom sa nevyhýbame. Vhodnou tekutinou je aj mäsovo-zeleninový vývar. Deti v začiatočných fázach ochorenia často trpia nechutenstvom a tekutiny je často jediným zdrojom energie. Ak ochorenie sprevádza aj horúčka, hnačka alebo vracanie, straty tekutín sú ešte väčšie. Doba liečby a teda doba, počas ktorej má dieťa dodržiavať režim chorého je minimálne 48 hodín po poklese teploty, alebo do doby určenej lekárom. Pre dieťa je nevyhnutná aj dostatočná doba doliečovania (rekonvalescencia). Podľa imunológov je ideálne, aby trvala minimálne tak dlho, ako samotná choroba.
tags: #starostlivost #o #dieta #od #pediatra