Vstup do školy predstavuje významný medzník v živote dieťaťa, ktorý zásadne ovplyvňuje jeho sociálny vývin. Obdobie mladšieho školského veku, trvajúce približne od 6 do 11 rokov, je charakteristické významnými zmenami v oblasti telesnej, kognitívnej, emocionálnej a sociálnej. Škola sa stáva dominantným faktorom, ktorý formuje osobnosť dieťaťa a pripravuje ho na budúce životné role.
Vekové rozpätie medzi 6. až 7.,11. rokom sa všeobecne označuje ako mladší školský vek, niekedy sa v literatúre používa aj označenie - druhé detstvo. Táto etapa je významným medzníkom v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy. V tomto veku môžu deti veľa získať absolvovaním predškolskej prípravy. To je to pravé miesto, kde si osvoja základné pravidlá správania a naučia sa ako vychádzať so svojimi rovesníkmi vo formálnom prostredí. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť - hru. To kladie zvýšené nároky na disciplínu. Škola však otvára dieťaťu nové možnosti - učí myslieť novým spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov.
Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje i rečový prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba obsahuje cca 5000 slov. V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku.
Sociálne vzťahy v rodine - k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov. K učiteľom a škole ako takej, k iným deťom, vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia. Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu. Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city. Ich zvláštny charakter je v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne, uvoľnené v sebaprejave.
Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku
Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku možno zhrnúť takto:
- Výraznejšie sa prejavujú individuálne rozdiely medzi deťmi.
- Mladší školský vek možno nazvať opravdivým vekom učenia.
- Myslenie a učenie podmieňuje prírodné a sociálne prostredie (význam má realita a situácia, ktorú dieťa psychicky spracúva).
- Trvá závislosť dieťaťa na dospelých, ale nadobúda iné kvality (dospelý je predovšetkým zdrojom poznania, preto okrem rodičov nastupuje najmä vplyv učiteľa).
- Pod vplyvom poznávania sa vyvíjajú trvalejšie a diferencovanejšie záujmy.
- Mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe.
- Pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania.
- Integruje a dopĺňa sa detské “ja“ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov.
Mladší školský vek je často označovaný ako "vek triezveho realizmu". Chápanie reality sa odráža v preferencii cestopisnej, dobrodružnej literatúre a v čítaní rôznych detských encyklopédii.
V tomto veku významne narastá telesná výkonnosť dieťaťa. Pohyb sa stáva koordinovanejším a ladnejším. Telesná zdatnosť, obratnosť a ovládanie rôznych zručností zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnom postavení dieťaťa v skupine vrstovníkov.
Narastanie telesných síl sa prejavuje v stúpajúcej tendencii dieťaťa ich uplatniť a rozvíjať funkčne. Mladší žiak sa vyznačuje mimoriadnou telesnou aktivitou, spojenou s istou súťaživosťou. Záleží mu na dosahovaní istých výkonov - vytrvalosti, rýchlosti, presnosti pohybov. Ak sa dieťa nemôže pohybovať a pohybovo uplatňovať, je obyčajne nedisciplinované, neposedné, šantivé a nepozorné.
Vývoj myslenia, spracovanie informácií a riešenie problémov
Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takej stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality. Deti prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, v dobe, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Toto obdobie ktoré trvá až do 11-12 roku, sa nazýva fáza konkrétnych logických operácií. Premeň detského uvažovania je postupná.
Keď má dieťa riešiť problém, o ktorom moc nevie a nemá s ním nejakú skúsenosť, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania. Presne tak sa bude chovať aj v záťažovej situácii. V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania. Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu. To znamená, že je schopný uvažovať o niečom určitom, čo sám pozná, i keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný. Stačí mu minulá skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohol aspoň predstaviť. Dieťa ml.škl. veku je zamerané na poznanie skutočného sveta. Chce vedieť aký je, podľa akých pravidiel funguje.
V zmyslovom vnímaní dochádza k výraznej decentrácii. Dieťa si všíma aj detaily javov a je schopné rozčleniť celok na časti a zmysluplne ich spojiť. Vnímanie sa stáva cieľavedomým aktom - pozorovaním, pričom sa čoraz viac uplatňuje skúsenosť dieťaťa. Zvyšuje sa diskriminačná schopnosť, dieťa dokáže rozpoznať menšie rozdiely v intenzite podnetov. Dieťa sa odpútava od zamerania na prítomnosť a chápa časové vzťahy.
V kognitívnom vývine nastáva radikálna zmena - dieťa objaví logiku. Je schopné vykonávať logické operácie bez závislosti na videnom, avšak logické úsudky sa stále týkajú konkrétnych javov a obsahov, ktoré si možno názorne predstaviť. Dieťa je schopné decentrácie, konzervácie a chápe zvrátnosť operácií. Nástup logických operácií vytvára priestor pre rozvoj chápania miery, objemu, hmotnosti, času a pojmu čísla.
Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje rečový prejav dieťaťa. Osvojuje si gramatické pravidlá jazyka, narastá dĺžka a zložitosť viet, skvalitňuje sa vetná stavba, výslovnosť už nerobí žiakovi problémy a rastie jeho slovná zásoba. Postupne zaniká tzv. "situačná reč" a verbálna komunikácia sa stáva zrozumiteľnejšou.
Citový vývin
City sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie (v porovnaní s predškolským vekom). Objavuje sa citová kvalita strachu zo zvierat. Kým u dievčat z myší, hmyzu, červov apod., u chlapcov z dravých zvierat a šeliem. Strachovým podnetom sú duchovia, upíri, či rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti. Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev ako sú: choroba, nehoda, smrť, tma, noc. Čo je dôležité - objavuje sa strach zo školskej práce.
Rozvíjajú sa aj vyššie city:
- Estetické
- Intelektové (poznávacie)
- Morálne (etické)
- Sociálne.
Intelektuálne city súvisia so školskou prácou. V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah. Pri školskej práci prežíva kladné poznávacie city.
Estetické city. Dieťa zaujímajú subjektívne postoje k pojmom pekný - nepekný (škaredý). Pri hodnotení predmetov a javov z estetického hľadiska sa riadi najmä citom. Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky hodnoteného. Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu páčia reálne obrazy ľudí a zvierat.
Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv (zmysel pre zodpovednosť a vzťah k povinnostiam). Postupne sa formuje vlastenecký cit.
Sociálne city - učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu (väčšiu ako rodič). V triede sa tvorí „sociálna klíma“ - atmosféra - duch triedy. Ide vlastne o tendenciu obhajovať česť triedy, dobré meno celku. Upúšťa sa od egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov, formuje sa sociálno - motivovaná súťaž členov triedy.
V mladšom školskom veku sa mení vzťah k práci. Dieťa už rozlišuje medzi prácou a hrou. V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu aj sociálne vzťahy.
Socializácia v škole a vo vrstovníckych skupinách
K rodine ako dominantnej sociálnej skupine sa pridáva škola, ktorá má svoje typické socializačné požiadavky. V škole sa rozvíjajú zručnosti, ktoré umožňujú dieťaťu orientáciu v prostredí a prispôsobenie sa. Spoločnosť vytvára určitú predstavu žiaka, čo vedie k nivelizácii individuálnych charakteristík dieťaťa. Rozvoj špecifických čŕt osobnosti závisí od rodiny a vrstovníckych skupín.
Školské obdobie je prípravou pre profesijnú rolu a vrstovnícku rolu. Vo vrstovníckej skupine sa dieťa učí sociálnej interakcii, spolupráci, komunikácii a solidarite. Dieťa cíti silnú potrebu patriť do skupiny vrstovníkov. Vznikajú detské "bandy" s vlastnými pravidlami a symbolmi.
Vplyv učiteľa a sebahodnotenie. Významnú rolu má učiteľ, ktorý je pre dieťa autoritou. Typickým prejavom správania sa žiakov je žalovanie učiteľovi, ktoré postupne prestáva. Autorita učiteľa ustupuje a začína prevažovať autorita skupiny alebo sociálne zručných jednotlivcov. Zapájanie sa do sociálnych vzťahov a nadobúdanie rôznych rolí sa premieta do sebahodnotenia dieťaťa. Dieťa má možnosť porovnávať seba s rovnocennými partnermi, čo spôsobuje zreálnenie sebahodnotenia.
Deti v mladšom školskom veku sú ešte hravé, schopné sústrediť sa iba na jednu vec a len krátku dobu, majú radi rozprávky, dievčatá a chlapci sa hrávajú ešte spolu. Deti v tomto období sú ešte rozkolísané a zraniteľné.
Morálny vývin a formovanie hodnôt
V mladšom školskom veku sa začína formovať morálne vedomie dieťaťa. Dieťa sa učí rozlišovať medzi dobrom a zlom a chápať význam pravidiel a noriem. Dôležité je, aby rodičia a učitelia dieťaťu vysvetľovali dôsledky jeho správania a podporovali ho v konaní dobra.
V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu aj sociálne vzťahy. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania. On usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede.
Piagetova teória morálneho vývinu v mladšom školskom veku (približne 6-10 rokov) popisuje prechod od heteronómnej morálky (správanie riadené zvonku, strach z trestu) k autonómnej morálke (vnútorné chápanie správnosti a nesprávnosti). Dieťa začína chápať, že pravidlá sú dohodnuté a môžu byť zmenené, a že dôležité sú aj úmysly a motivácie.
Školská pripravenosť okrem iného zahŕňa rešpektovanie noriem, ktoré od dieťaťa vyžaduje škola. V neskoršom období dieťa vo väčšej miere začína rešpektovať záujmy druhých ľudí a rozlišuje normy, ktoré platia za rôznych okolností. V tomto období je pre deti najväčšou prioritou, aby bola zachovaná rovnosť požiadaviek. Deti chápu ako nespravodlivosť to, že rodičia majú na nich a súrodencov rozličné požiadavky. Aj v rovesníckych skupinách zdôrazňujú férovosť a spravodlivosť.
Vplyv rodiny je rozhodujúci. Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu. Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city.
Hra a fantázia ako nástroje rozvoja
Hra a fantázia zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnom a emocionálnom vývine dieťaťa. V tomto období sa dieťa učí sociálnym zručnostiam, buduje vzťahy s rovesníkmi a formuje svoju osobnosť. Rodičia a učitelia zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore zdravého sociálneho vývinu dieťaťa.
V mladšom školskom veku však stále zohráva dôležitú úlohu aj fantázia. Hra a rozprávky sú dôležité pre rozvoj reči a intelektuálnych schopností dieťaťa. Deti si prostredníctvom fantázie vysvetľujú javy, ktorým nerozumejú, a animizujú neživé predmety.
Nesedíme pri stole, sme v kruhu a počas celej hodiny sa hýbeme. Hlavným dôvodom efektívneho učenia cudzieho jazyka detí je obrovská komunikačná schopnosť magických učiteliek. Množstvo štúdií dokazuje, že medzi 0 až 11 rokom sú naše deti skutoční géniovia v osvojovaní si jazykov, používajú iné časti mozgu ako my dospelí a sú schopné osvojiť si akýkoľvek jazyk.
Psychológovia vysvetlujú, prečo sa deti radi hrajú | Videoherná Výchova
V tomto období sa dieťa učí chápať realitu, ale zároveň si ju aj aktívne tvorí prostredníctvom hry a fantázie. Tieto procesy sú kľúčové pre jeho celkový rozvoj a adaptáciu na spoločnosť.