Pojem starobný dôchodok je úzko spojený s dosiahnutím určitého veku a splnením zákonom stanovených podmienok. V súvislosti so štátnou službou a všeobecne pracovnými pomermi na Slovensku došlo v posledných rokoch k viacerým legislatívnym zmenám, ktoré ovplyvňujú možnosti skončenia pracovného pomeru a nároky na odchodné. Tieto zmeny sú dôležité nielen pre štátnych zamestnancov, ale aj pre všetkých pracujúcich.
Nový výpovedný dôvod pre zamestnávateľa
Jednou zo zásadných zmien, ktoré priniesla novela zákonníka práce, prijatá zákonom č. 76/2021 Z. z., je aj nový výpovedný dôvod na strane zamestnávateľa. Od 1. januára 2022 je zamestnávateľ oprávnený ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň vek potrebný na starobný dôchodok.
Hoci viaceré zmeny nadobudli účinnosť už 1. marca 2021, ustanovenie zavádzajúce tento nový výpovedný dôvod začalo platiť až neskôr. Je dôležité poznamenať, že dosiahnutie určitého veku zamestnanca ako dôvod skončenia pracovného pomeru v slovenskom právnom poriadku existuje už od roku 2017, avšak dovtedy sa týkalo iba štátnozamestnaneckých pomerov.
Rozdiely medzi štátnou službou a bežnými pracovnými pomermi
Podľa Zákona o štátnej službe sa štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov. Podobný systém sa teda zaviedol pre všetkých zamestnancov, avšak s podstatnými rozdielmi. Pre pracovné pomery upravované zákonníkom práce musia byť kumulatívne splnené až dve podmienky: dosiahnutie veku 65 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku.
Splnenie podmienky dovŕšenia 65 rokov je možné posudzovať u všetkých zamestnancov rovnako, keďže ide nepochybne o deň zamestnancových 65. narodenín. Dosiahnutie veku určeného na nárok na starobný dôchodok však treba posudzovať individuálne podľa Zákona o sociálnom poistení, t.j. podľa pohlavia, roku narodenia, či počtu vychovaných detí. Súčasné splnenie obidvoch podmienok však v praxi nebude problém, keďže nárok na starobný dôchodok vzniká zamestnancom v súčasnosti približne okolo veku 62 až 64 rokov.
Okrem toho, na rozdiel od štátnozamestnaneckého pomeru, bude ukončenie pracovného pomeru upraveného zákonníkom práce fakultatívne, keďže rozhodnutie vypovedať pracovný pomer z uvedených dôvodov bude ponechané na vôli zamestnávateľa. Novela teda zakladá možnosť a nie povinnosť skončiť pracovný pomer so zamestnancom.
Ukončenie pracovného pomeru a ponuková povinnosť
Ak zamestnávateľ ukončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z uvedených dôvodov, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka bude závisieť od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Na druhej strane, zamestnávateľ nebude mať tzv. „ponukovú povinnosť“, čiže povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce.
Či už zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z uvedeného dôvodu výpoveďou alebo dohodou o ukončení pracovného pomeru, dôvod ukončenia bude musieť vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, respektíve ho v dohode uviesť.
Podpora generačnej výmeny a zákaz diskriminácie
Cieľom novely bolo povzbudiť striedanie generácií na pracovisku, ktoré je nepochybne potrebné, avšak na druhej strane toto zákonné riešenie vyvolalo rozpačité postoje so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie. Zákonník práce vo svojom § 13 ods. upravuje aj odstránenie diskriminácie zamestnancov na základe veku.
Podľa čl. 6 Smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní, členské štáty môžu ustanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Výpoveď z pracovného pomeru, ako aj ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu dosiahnutia určitého veku sú teda v súlade s touto smernicou, keďže dôvodom ich zakotvenia bola podpora zamestnanosti, generačná výmena zamestnancov, či zlepšenie zamestnávania mladých ľudí.
Jedným z argumentov zákonodarcu pri zakotvení nového výpovedného dôvodu bolo aj poukázanie na iné členské štáty Európskej únie, ktorých právne poriadky v určitých formách taktiež umožňujú rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku.
Príklady z iných krajín EÚ
- V Írsku zamestnanci v prípade ukončenia pracovného pomeru po dosiahnutí určitého veku už nemajú nárok na odstupné.
- V Rakúsku je možné v pracovnej zmluve dojednať, že pracovný pomer možno ukončiť po dovŕšení dôchodkového veku zamestnanca, avšak podľa rozhodnutia rakúskeho Najvyššieho súdu môžu zamestnankyne takéto ustanovenia napadnúť ako diskriminačné, keďže v súčasnosti dosahujú ženy v Rakúsku dôchodkový vek o 5 rokov skôr ako muži.
Pre zaujímavosť však treba dodať, že oproti tomu, v niektorých iných krajinách Európskej únie dosiahnutie určitého veku zamestnanca nemôže byť dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako napríklad v Česku.
Nároky štátneho zamestnanca pri skončení pomeru
Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.
Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy, ktorá mu patrí podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu. Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné mu nepatrí.
Žiadosť o starobný dôchodok
Nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu si po splnení zákonných podmienok uplatníte podaním písomnej žiadosti v Sociálnej poisťovni. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa vášho miesta trvalého pobytu. Ak sa prechodne zdržiavate mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie ste schopní podať žiadosť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, žiadosť môže spísať pobočka príslušná podľa miesta vášho prechodného pobytu.
Po priznaní nároku sa dôchodky vyplácajú v hotovosti alebo na účet v banke. Pokiaľ sa nežiada o iný spôsob výplaty dôchodku, je potrebné požiadať o zriadenie účtu na výplatu dôchodku v banke, s ktorou Sociálna poisťovňa uzatvorila zmluvu na bezhotovostné poukazovanie dávok na účet.
Hrubý národný dôchodok (HND) Slovenskej republiky
Hrubý národný dôchodok (HND) Slovenskej republiky v roku 2024 dosiahol hodnotu 125,9 mld. eur, čo je o 5,8 % vyššia hodnota ako bol HND v roku 2023. Dáta o HND sa menili v časovom rade od roku 2021.
Údaje o HND zverejňujú a spresňujú členské štáty EÚ a v pravidelnom jesennom termíne ich predkladajú Eurostatu. Výsledný údaj sumarizuje dôchodky subjektov ekonomiky Slovenska z tuzemska i zo zahraničia a slúži ako podklad pre určovanie súm, ktorými Slovensko prispieva do rozpočtu EÚ (vlastný zdroj založený na HND) a je kľúčom k nastaveniu dotácií z rozpočtu EÚ. Členské štáty podľa európskej legislatívy poskytujú Komisii (Eurostatu) každý rok údaje o HND a jeho zložkách v termíne do 1. januára.
V porovnaní s predchádzajúcim zverejnením údajov o HND v roku 2024 Štatistický úrad SR vykonal len štandardné rutinné úpravy, čo znamená predovšetkým zapracovanie nových presnejších zdrojov údajov. Prvotné dôchodky platené do zahraničia v sebe zahŕňajú odmeny zamestnancov, dôchodky z majetku, dane z produkcie a dovozu platené inštitúciám EÚ.
| Rok | HND Slovenskej republiky (mld. eur) | Medziročná zmena (%) |
|---|---|---|
| 2021 | N/A (časový rad sa menil) | N/A |
| 2022 | N/A (časový rad sa menil) | N/A |
| 2023 | ~119,0 | N/A (vypočítané) |
| 2024 | 125,9 | +5,8 % |