S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP), ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP). Obe novely boli schválené dňa 2. decembra 2010.
Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na zmeny v postavení konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným (ďalej len spoločností s r. o.). Článok je rozdelený na tri časti. V úvode sú vysvetlené základné pojmy - ktorá fyzická osoba sa považuje za spoločníka alebo konateľa, ako správne zadefinovať jej právny vzťah k spoločnosti s r. o., čo je podiel na zisku. V ďalšej časti sa venujeme zmenám, ktoré sa dotkli konateľov a spoločníkov v oblasti sociálneho poistenia a v tretej časti sú to zmeny týkajúce sa oblasti zdravotného poistenia. V nasledovných riadkoch nájdete odpovede na otázky, kedy sa spoločník a konateľ považuje na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca, aké povinnosti má v tejto súvislosti ich zamestnávateľ (spoločnosť s r. o.).
I. Spoločnosť s ručením obmedzeným - základné pojmy a vzťahy
Spoločnosť s r. o. je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Spoločnosť s r. o. vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Orgánmi spoločnosti s r. o. sú valné zhromaždenie, konatelia a dozorná rada (ak je zriadená).
Spoločník spoločnosti s r. o.
Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Z § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, tzn. že zmluva o zariaďovaní záležitostí sa vyžaduje vtedy, keď spoločník zariaďuje záležitosti spoločnosti. Vykonávaním činnosti tohto druhu vzniká medzi spoločníkom a spoločnosťou právny vzťah, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti, t. j. splatenie vkladu, na ktorého vloženie sa zaviazal v spoločenskej zmluve. V zmysle § 113 OZ je spoločník povinný splatiť vklad do plnej výšky najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti, alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť.
V zmysle § 123 OZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o dani z príjmov (ďalej len ZDP) nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.
V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť spoločníkovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, že spoločník môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Konateľ spoločnosti s r. o.
Obchodné spoločnosti ako právnické osoby konajú navonok prostredníctvom štatutárnych orgánov. Bez existencie štatutárneho orgánu spoločnosť nemôže vykonávať činnosť, na ktorú bola založená. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba, ktorá sa stane štatutárnym orgánom spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Konateľské správanie môže obmedziť len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Konateľom sa nemôže stať člen dozornej rady spoločnosti (§ 139 ods. 2 OZ).
V zmysle § 133 OZ konateľom spoločnosti s r. o. môže byť len fyzická osoba, ale nemusí ísť o spoločníka. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov, najvyššieho orgánu spoločnosti s r. o. Funkciu konateľa spoločnosti s r. o. nemožno vykonávať na základe pracovnej zmluvy.
Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom (štatutárnym orgánom) sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ o štatutárnych orgánoch a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah [§ 261 ods. 3 písm. a) OZ]. Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie (v tomto prípade dochádza v praxi k problémom týkajúcim sa výšky odplaty za výkon funkcie), práva konateľa sa posudzujú podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Podľa § 566 ods. 1 OZ sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je konateľ zároveň spoločníkom (má majetkovú účasť v spoločnosti), vzniká mu nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splateného vkladu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.
Ak konateľ nie je súčasne spoločníkom (nemá majetkovú účasť v spoločnosti), tiež mu môže vzniknúť nárok na podiel zo zisku, ale v tomto prípade ide o príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.
V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Podiel na zisku a tantiémy
Podiel na zisku je finančným plnením, o ktorom pojednáva OZ vo viacerých ustanoveniach. Podiely na zisku sú vyplácané v obchodných spoločnostiach osobám nielen s majetkovou účasťou, ale aj bez majetkovej účasti. Záleží na tom, ako sú dohodnuté podmienky v spoločenskej, resp. zakladateľskej zmluve alebo stanovách.
Podiel na zisku je základným majetkovým právom každého spoločníka obchodnej spoločnosti. Podmienkou vyplatenia podielu na zisku je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s r. o., že dosiahnutý zisk, resp. jeho časť sa použije na rozdelenie [§ 125 ods. 1 písm. b) OZ]. Valné zhromaždenie sa môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk nepoužije na rozdelenie, ale na iný účel, napr. zo zisku zvýši základné imanie spoločnosti, resp. zisk použije na financovanie ďalšieho rozvoja spoločnosti apod.
Spoločníci spoločnosti s r. o. majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom. Spoločnosť nemôže vyplácať podiely na zisku alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej uzávierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, príp. ďalšími obligatórne tvorenými fondmi. Podiel na zisku vyplácaný spoločníkom a členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti nie je v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) ZDP predmetom dane.
Podiel na zisku môže byť vyplácaný aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady obchodnej spoločnosti. Ak je takýto druh plnenia vyplácaný členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, v ustanovení OZ sa hovorí o tantiémach, nie o podieloch na zisku. Tantiéma je finančná odmena členov predstavenstva a dozornej rady, ktorú môže určiť valné zhromaždenie akciovej spoločnosti zo zisku určeného na rozdelenie. Tantiémy sa v bežnej praxi označujú aj ako odmeny zo zisku. Nárok na tantiému by mal byť vymedzený v stanovách spoločnosti. Nárok členov predstavenstva a dozornej rady na tantiému je samostatným nárokom, popri nároku za výkon funkcie (§ 66 OZ), prípadne nároku na mzdu vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý má člen orgánu spoločnosti uzavretý so spoločnosťou v zmysle Zákonníka práce (napr. predseda predstavenstva je zároveň generálnym riaditeľom spoločnosti).
Podiely na zisku, ktoré sú vyplácané štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti (konateľovi), sa považujú za príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený. Z tohto príjmu je povinnosťou zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.
O pojme podielu na zisku vo forme „dividendy“ pojednáva OZ v časti o akciovej spoločnosti, ktorou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spôsob rozdelenia zisku v akciovej spoločnosti vyplýva z jej stanov [§ 173 ods. 1 písm. h) OZ], ktoré pravidlá deľby zisku vymedzujú vo vzťahu k akcionárom (dividenda), ďalej vo vzťahu k členom orgánov spoločností (tantiéma) a zamestnancom spoločnosti. V zmysle § 178 ods. 1 OZ akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5 OZ, to znamená, že až do zrušenia spoločnosti môže byť vždy medzi akcionárov rozdelený len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov a znížený o neuhradenú stratu minulých období. Tento zisk môže byť naopak zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy tvorené zo zisku, ktorých použitie zákon nestanovuje.
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu/spoločníkom
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti podľa § 66 OZ spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že na výkon funkcie nie je nevyhnutné uzatvoriť zmluvu. Iná úprava právneho vzťahu medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom na účely zariaďovania záležitostí spoločnosti neprichádza do úvahy. Pri tomto tvrdení je potrebné vychádzať zo znenia § 261 ods. 3 písm. a) OZ, kde sú uvedené tzv. relatívne obchody.
Príjem za činnosti, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti, sa vždy považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.
Spoločník alebo konateľ môžu vykonávať v spoločnosti činnosti aj v pracovnom pomere. Predmetom pracovnej zmluvy však môžu byť len činnosti odlišné od činnosti konateľa (štatutárneho orgánu) a odlišné od činnosti spoločníka, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti. Napr. činnosti súvisiace s pracovnou pozíciou generálny riaditeľ; tento pracovnoprávny vzťah sa potom riadi ustanoveniami Zákonníka práce a príjem plynúci z tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti z príslušného pracovnoprávneho vzťahu podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Vzťah medzi konateľom pri výkone funkcie štatutárneho orgánu a spoločnosťou je vždy obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa riadi zmluvou o výkone funkcie, resp. mandátnou zmluvou. Výkon funkcie konateľa nie je výkonom závislej práce, a preto na činnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa spoločnosti s r. o. nie je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu.
Príklady
Príklad 1: Odmena za výkon funkcie konateľa
Pán Kvietko sa stal novým konateľom spoločnosti STAR, s. r. o., ktorý bude mať za výkon funkcie vyplácaný pravidelný mesačný príjem. Výška odmeny bola schválená valným zhromaždením spoločnosti. Môže spoločnosť STAR, s. r. o., uzavrieť s pánom Kvietkom pracovnoprávny vzťah na výkon funkcie konateľa?
Nie, spoločnosť s. r. o. nemôže uzatvoriť pracovnoprávny vzťah na výkon funkcie konateľa. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri výkone funkcie štatutárneho orgánu je vždy obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa riadi zmluvou o výkone funkcie, resp. mandátnou zmluvou. Odmena za výkon funkcie konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.
Príklad 2: Kombinácia funkcie konateľa a pracovného pomeru
Konateľ spoločnosti s r. o. z predchádzajúceho príkladu bude v spoločnosti STAR, s. r. o., vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa sekcie marketingu. Za výkon pracovných činností riaditeľa mu bude vyplácaný pravidelný príjem vo výške 2 000 €. Môže spoločnosť STAR, s. r. o., uzatvoriť s konateľom pracovnoprávny vzťah?
Áno, v tomto prípade spoločnosť s r. o. môže uzatvoriť s konateľom, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti, pracovnoprávny vzťah na vykonávanie činností spojených s pracovnou pozíciou riaditeľa marketingu. Činnosti vykonávané v súvislosti s funkciou konateľa a taktiež odmeňovanie za výkon funkcie budú naďalej predmetom iného zmluvného vzťahu založeného napr. mandátnou zmluvou.
II. Postavenie konateľov a spoločníkov na účely sociálneho poistenia
Podľa § 4 ods. 1 ZSP sa zamestnancom na účely sociálneho poistenia považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 alebo ods. 3 zákona o dani z príjmov. Od 1. 1. 2011 sa pojem zamestnanec upravil a zovšeobecnil - okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie, už nie je presne vymenovaný. Rozhodujúca je existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 alebo ods. 3 ZDP.
V prípade konateľov a spoločníkov spoločností s r. o. sú podmienky splnené vtedy, keď majú so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Z vyššie uvedenej definície vyplýva, že postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia od 1. 1. 2011 nadobudli aj osoby, ktoré toto postavenie do 31. decembra 2010 nemali, pretože neboli výslovne uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010. Takýmito osobami sú napríklad aj konatelia a spoločníci spoločností s r. o. (ak im na základe uzatvoreného obchodno-záväzkového vzťahu vzniká právo na odmenu).
Výnimky z postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia
Sociálne poistenie sa nevzťahuje na osoby, ktoré:
- sú v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (zákon č. 601/2003 Z. z.)
- vykonávajú osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu (zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (zákon č. 601/2003 Z. z.)
- vykonávajú dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu (zákon č. 378/2015 Z. z.)
- sú zaradení do aktívnych záloh, vykonávajú pravidelné cvičenie alebo plnia úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu (zákon č. 570/2005 Z. z.)
- vykonávajú pracovnú povinnosť podľa zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z.
- vykonávajú funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, funkciu člena komisie obecného zastupiteľstva alebo funkciu člena komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (zákon č. 601/2003 Z. z.)
Príklad 3: Konateľ bez odmeny
Konateľ spoločnosti p. Smutný má so spoločnosťou SATURN, s. r. o., uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa, z ktorej vyplýva, že za výkon funkcie konateľa nebude poberať žiadnu odmenu. V tomto prípade nevzniká nárok na sociálne poistenie, pretože nie je splnená podmienka práva na príjem zo závislej činnosti.