Sťaženie spoločenského uplatnenia: Komplexný pohľad na odškodnenie a nároky

Sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) je právny pojem, ktorý vyjadruje nepriaznivé dôsledky zdravotného postihnutia na život poškodeného a jeho schopnosť plnohodnotne sa zapájať do spoločnosti. V slovenskom právnom systéme je táto oblasť upravená najmä zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.

Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na definíciu sťaženia spoločenského uplatnenia, spôsob jeho odškodňovania, s osobitným zameraním na prípady uznania invalidity, a kritériá, ktoré súdy zohľadňujú pri posudzovaní nároku na náhradu.

Definícia a základné princípy sťaženia spoločenského uplatnenia

Sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje trvalé obmedzenie alebo stratu schopnosti poškodeného uspokojovať svoje životné a spoločenské potreby v dôsledku poškodenia zdravia. Už samotné základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je vo svojej podstate náhradou za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. To zahŕňa obmedzenia v oblasti sebaobsluhy, mobility, komunikácie, vzdelávania, pracovného zaradenia, spoločenských aktivít a rodinného života.

Právna úprava neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takýchto poškodení zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je jednou z dávok úrazového poistenia, ktorá sa poškodenému poskytuje jednorazovo. Jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh.

Základná výmera odškodnenia

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v základnej výmere predstavuje finančnú náhradu za nepriaznivé dôsledky v živote poškodeného. Priznanie základného odškodnenia predpokladá obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Výška základného odškodnenia sa určuje na základe lekárskeho posudku, ktorý hodnotí rozsah a závažnosť obmedzení poškodeného. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti zákona č. 437/2004 Z.z. Lekársky posudok sa vydáva písomne po ustálení zdravotného stavu poškodeného, spravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, dátum vzniku poškodenia na zdraví, miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, určenie diagnózy, hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie a celkový počet bodov.

Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisia od poškodenia napr. hlavy, oka, ucha, zubov, krku, hrudníka, brucha, močovopohlavnej sústavy, zažívacích orgánov, chrbtice, nervovej sústavy, horných a dolných končatín.

Hodnotenie poškodenia na zdraví v lekárskom posudku:

Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Výška náhrady je ustanovená sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky každoročne do 31. mája ustanovuje výšku náhrady opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V roku 2019 bola hodnota bodu 20,26 eura, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo 24,22 eura.

Mimoriadne zvýšenie odškodnenia

Samotná existencia nároku na základnú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá automaticky nárok na jej mimoriadne zvýšenie. Mimoriadne zvýšenie náhrady predpokladá, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len výnimočne. Predmetná právna úprava prenecháva súdu, aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“. Súd v prípade kladného záveru rozhodne tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady v posudzovanom prípade je primerané. Úvaha súdu je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli.

Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný. Diferenciácia zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujú rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia intenzite obmedzenia poškodeného.

Dôvody hodné osobitného zreteľa

Postup podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je svojou povahou výnimočný. Vyjadruje kvalitatívnu zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa. U poškodeného musí ísť o zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia, alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb.

Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch definované. Ide o neurčitý pojem, ktorého obsah aj rozsah sa mení v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Posúdenie, či v konkrétnej veci pôjde o dôvod hodný osobitného zreteľa, závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti. Pričom rozsah, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje rozsah a intenzitu predpokladanú v ustanovení § 10 ods. 4 zákona.

Invalidita ako dôvod pre zvýšenie odškodnenia

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu „Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu.“ Podľa aplikačnej praxe Najvyššieho súdu SR uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd bude vychádzať z lekárskeho posudku a základného bodovania poškodenia. Zároveň musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život.

Kritériá posudzovania primeranosti odškodnenia súdom

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu spisová značka 3Cdo/209/2017: „Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy).“

Najvyšší súd uviedol, že nemožno prehliadať aj vyššie spomenutú druhú stránku, ktorú je potrebné pri rozhodovaní tiež zohľadniť. Obe tieto stránky musia byť zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku. Rozhodujúcou zostáva však ich jednota.

Najvyšší súd uvádza, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného. Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 prvá veta zákona č. 437/2004 Z.z. Úvaha súdu o primeranosti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (3Cdo 464/2015).

Príklad z praxe

Súd posudzoval mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodeného. Poškodený utrpel zranenia vo veku 22 rokov, pred úrazom viedol bežný život mladého človeka, nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti. Ukončené mal len základné vzdelanie, bol nezamestnaný, hral futbal v miestnom klube a bol dobrovoľný hasič. V dôsledku úrazu mal výrazne ochrnuté všetky štyri končatiny, požíval invalidný vozík, ktorý nedokáže bez pomoci iného ovládať. Mal trvalé následky v podobe bolesti celého tela, unikanie moču, nedomykavosť ritných zvieračov, nesústredenosť, poruchy spánku. Bol uznaný za invalidného s poklesom pracovnej schopnosti 70 %.

Súd priznal poškodenému mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 25 %. Pri úvahe o primeranosti mal súd za to, že u poškodeného nejde o úplné ochrnutie jeho končatín, ktoré by znamenalo úplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Nejde ani o prípad ležiaceho pacienta vyžadujúceho podávanie umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie. Za takýchto okolností by bolo podľa odvolacieho súdu primerané 50 % mimoriadne zvýšenie náhrady. Odvolací súd poukázal, že nie je prítomný obraz kvadruplégie (úplného ochrnutia všetkých 4 končatín), ale ťažká kvadruparéza s výraznou prevahou na dolných končatinách. Pričom v určitých segmentoch je možný istý aktívny pohyb. Poškodený mal zachovaný určitý stupeň schopnosti regulácie ritných zvieračov, ktoré nie sú poškodené. Poškodený vie prejsť od invalidného vozíka na WC.

Právne aspekty a súvisiace predpisy

Právoplatný rozsudok, ktorým súd priznáva mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nie je dôvodom vzniku žiadneho nového právneho vzťahu. S týmto rozhodnutím hmotné právo nespája vznik, zmenu alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu. Aj po vydaní súdneho rozhodnutia zostáva záväzkový právny vzťah zo spôsobenej škody, ktorý existoval pred vydaním rozhodnutia súdu. Hmotnoprávny vzťah a subjektívne právo z neho vyplývajúce vzniká na základe škodovej udalosti, výsledkom ktorej je poškodenie zdravia. V dôsledku tejto právnej skutočnosti vzniká právo na náhradu škody vo forme jednotlivých náhrad.

Medzi súvisiace právne predpisy patria:

• Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 381/2001 Z.z. o náhradách za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 370/1997 Z.z. o službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov

Dohoda o náhrade škody

V zmysle Občianskeho zákonníka je možné všetky tieto nároky ako „budúce nároky“ jednorazovo odškodniť po uzatvorení písomnej dohody s povinným - zodpovedným za škodu (ustanovenie § 449a OZ). Jednorazovosť v tomto prípade neznamená, že plnenie, ktoré bude dohodnuté, musí byť aj „zaplatené“ povinným subjektom jednorazovo, pričom úhrada takto dohodnutej sumy môže byť prirodzene dohodnutá napríklad v „splátkach“. Ustanovenie občianskeho zákonníka je v tomto rozsahu nepresné, nakoľko je známou zásada občianskeho práva, že niekto sa nemôže vzdať nárokov, ktoré mu vzniknú v budúcnosti.

Ak zamestnávateľ, ktorý má podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázal určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o mieru zavinenia poškodeného. Ak ujmu spôsobila poškodenému tretia osoba, má poškodený právo obrátiť sa na príslušný orgán, ktorý je oprávnený spôsobenie ujmy vyšetriť, napr. bezpečnostný technik, Policajný zbor alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po vyšetrení spôsobenej ujmy a miery zavinenia sa poškodený obráti na ošetrujúceho lekára, ktorý vypracuje lekársky posudok.

tags: #ma #narok #na #stazenie #spolocenskeho #uplatnenia