Spravodlivý Sociálny Zákon: Od Filozofie k Realite

Pojem spravodlivosti, a obzvlášť sociálnej spravodlivosti, je v súčasnej spoločnosti mimoriadne diskutovaný a často nejednoznačne chápaný. Každý človek má naň subjektívny pohľad, a preto je dosiahnutie všeobecného konsenzu v tejto oblasti veľmi náročné. Tento článok sa zameriava na priblíženie definície spravodlivého sociálneho zákona, analyzuje rôzne filozofické prístupy k spravodlivosti a skúma historický kontext uplatňovania sociálnej spravodlivosti, najmä v období socializmu.

Spravodlivosť ako Morálny Princíp

Spravodlivosť je definovaná ako morálny princíp, ktorý požaduje rešpektovanie právnych noriem. Je to cnosť, ktorá spočíva v rešpektovaní práv druhých a patrí medzi základné spoločenské hodnoty. Avšak, vnímanie spravodlivosti je často subjektívne a ovplyvnené osobnými záujmami. Ľudia majú tendenciu vnímať spravodlivosť predovšetkým z hľadiska toho, či sa s nimi zaobchádza spravodlivo. Ak sa krivda stane inému, nemusí to vyvolať takú silnú reakciu, ako keď sa dotkne priamo nás. Tento postoj je prejavom egoizmu, kedy spravodlivosť funguje na princípe samoochrany.

Rôzne Filozofické Pohľady na Spravodlivosť

Filozofia sa od nepamäti zaoberá otázkou spravodlivosti a ponúka rôzne pohľady na jej podstatu a fungovanie.

Platón

Podľa Platóna v jeho diele Ústava, spravodlivosť znamená dávať každému, čo si zaslúži. Spravodlivosť je cnosť a spravodlivý človek je dobrý k priateľom a škodí zlým ľuďom. Platón vidí pôvod spravodlivosti v prvých zmluvách a zákonoch, ktoré vznikli, keď si ľudia uvedomili, že je lepšie ustanoviť pravidlá, ako páchať bezprávie a zároveň ho znášať.

Sofisti

Sofisti spochybňovali možnosť objektívneho poznania pravdy a tvrdili, že v sporoch nie je dôležité, kto má pravdu, ale komu je dané za pravdu. Spravodlivosť je v tomto ponímaní iba vôľou väčšiny.

Aristoteles

Aristoteles rozlišoval dva druhy spravodlivosti: rozdeľovaciu a opravnú. Rozdeľovacia spravodlivosť sa týka spravodlivého rozdeľovania statkov a výhod v spoločnosti, zatiaľ čo opravná spravodlivosť sa zameriava na nápravu škôd a krívd. Aristoteles chápal spravodlivosť ako cnosť cností a zlatú strednú cestu.

Kresťanský Pohľad na Spravodlivosť

Kresťanská sociálna náuka, vychádzajúca z filozofických a teologických zdrojov (Aristoteles a Tomáš Akvinský), definuje spravodlivosť ako cnosť, prostredníctvom ktorej každý poskytuje druhému jeho právo, to, čo mu patrí. Je to princíp individuálnej slobody, ktorá je nevyhnutnou podmienkou realizácie individuálneho aj spoločného dobra a spravodlivosti. Tento pohľad však môže byť vnímaný ako príliš idealistický a nereálny, vzhľadom na rôznorodosť ľudských pováh a presvedčení.

Sociálna Spravodlivosť: Nedosiahnuteľný Ideál?

Sociologické hľadisko definuje spravodlivosť ako vzťah medzi jednotlivcami a štátnou mocou v spoločnosti, v súlade so zákonom a bez porušenia prirodzených práv jednotlivca. Sociálna spravodlivosť je v tomto kontexte vnímaná ako nedosiahnuteľný ideál, ku ktorému sa možno len približovať snahou o vytvorenie stavu, kedy materiálne postavenie člena spoločnosti zodpovedá jeho vynaloženému úsiliu. Táto teória predpokladá, že je nespravodlivé, ak sa človek narodí v chudobnej rodine.

Teória Spravodlivosti Johna Rawlsa

John Rawls, významný filozof zaoberajúci sa problematikou sociálnej spravodlivosti, prichádza s teóriou, ktorá patrí do prúdu liberálne orientovanej filozofickej tradície. Jeho teória spravodlivosti predstavuje zmluvnú koncepciu a vychádza z pôvodnej situácie rovnosti, pomocou ktorej sa dá dôjsť k určitej koncepcii spravodlivosti. Rawls stavia na tom, že zmluva je najúčinnejší nástroj pre spojenie rozdielnych záujmov a potrieb jednotlivcov s odlišnými cieľmi pri zachovaní spravodlivosti. Princípy spravodlivosti sú výsledkom férovej dohody či vyjednávania, kde všetci majú rovnaké práva a môžu podávať návrhy.

Sociálna Spravodlivosť v Období Socializmu

Počas socializmu sa za podstatu spravodlivosti považovala rovnosť občanov v politickom aj ekonomickom zmysle. Nerovnosť občanov bola vnímaná ako nespravodlivá a bolo potrebné ju odstrániť nastolením spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov. Komunistická strana deklarovala sociálnu spravodlivosť a rovnosť ako nosné zámery, ktoré socialistický systém napĺňal.

Kritika Socialistického Chápania Spravodlivosti

V praxi socialistický režim pod zámienkou sociálnej spravodlivosti a rovnosti násilne nivelizoval príjmy a majetky ľudí. Cieľom bolo vytvoriť masu zamestnancov závislých od štátu, bez vlastníctva výrobných prostriedkov, ale pritom nie chudobných. Komunistická strana uskutočňovala túto politiku prostredníctvom administratívneho udržiavania životnej úrovne na základnej úrovni, likvidácie stredných a bohatších vrstiev a systematickej likvidácie kapitalistických prvkov spoločnosti.

• Znárodňovanie, kolektivizácia a menová reforma: Komunisti ukradli ľuďom majetky, čím sa začal proces likvidácie bohatších a stredných vrstiev.
• Likvidácia živností a drobného podnikania: Priame a nepriame tlaky viedli k ukončeniu činnosti živností a iných drobných podnikaní.
• Privilegované skupiny: Komunistický režim umelo vytvoril privilegované skupiny (funkcionári KSČ, zamestnanci ministerstiev, vojaci, policajti, baníci, lojálni umelci), ktoré poberali výhody a oproti tomu určil príjmovo a majetkovo postihované skupiny.
• Obmedzovanie slobody: Ľudia, ktorí vyjadrili názor, ktorý nekorešpondoval s líniou komunistickej strany, boli postihovaní formou nanúteného zamestnania za nižšiu a nekvalifikovanú prácu, alebo prácou v uránových baniach.

Chudoba v Socializme

Napriek proklamovanej sociálnej spravodlivosti a rovnosti, chudoba v socialistickom Československu existovala. Na začiatku osemdesiatych rokov sa pod hranicou sociálneho minima nachádzalo viac ako 11 % obyvateľov a koncom tohto desaťročia ich podiel klesol na 9 %. Až tri štvrtiny chudobných žilo na konci socializmu v rodinách s deťmi.

Súčasná Sociálna Legislatíva na Slovensku

Slovenská republika má komplexný súbor právnych predpisov, ktoré sa snažia zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a ochranu občanov. Tieto zákony a opatrenia pokrývajú široké spektrum sociálnych služieb a oblastí.

Prehľad Kľúčových Zákonov a Opatrení

Nižšie uvádzame zoznam niektorých dôležitých právnych predpisov týkajúcich sa sociálnej sféry na Slovensku:

1. Zákon č. 461/2003 Z. z.
2. Zákon NR SR č. 413/2002 Z. z.
3. Zákon č. 43/2004 Z. z.
4. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 183/2004 z. z.
5. Zákon č. 100/1988 Zb.
6. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 290/1994 Z.
7. Zákon NR SR č. 274/1994 Z. z.
8. Zákon č. 54/1956 Zb.
9. Zákon č. 88/1968 Zb.
10. Vyhláška č. 143/1965 Zb.
11. Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb.
12. Zákon č. 447/2008 Z. z.
13. Zákon č. 296/2020 Z. z.
14. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.
15. Zákon NR SR č. 273/1994 Z. z.
16. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 548/2005 Z. z.
17. Vyhláška MZ SR č. 239/2006 Z. z.
18. Zákon č. 650/2004 Z. z.
19. Zákon NR SR č. 123/1996 Z. z.
20. OPATRENIE MPSVaR SR č. 138/2020 Z. z.
21. OPATRENIE MPSVaR SR č. 139/2020 Z.
22. OPATRENIE MPSVaR SR č. 140/2020 Z.
23. OPATRENIE MPSVaR SR č. 351/2023 Z.
24. OPATRENIE MPSVaR SR č. 352/2023 Z.
25. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
26. Zákon č. 453/2003 z. z.
27. Zákon č. 601/2003 Z. z.
28. Zákon č. 125/1998 Z. z.
29. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 225/2008 Z. z.
30. Opatrenie MPSVaR SR č. 300/2010 Z. z.
31. Opatrenie MPSVaR SR č. 291/2007 Z. z.
32. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 415/2006 Z. z.
33. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.
34. Zákon č. 195/1998 Z. z.
35. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 213/2003 Z. z.
36. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 578/2001 Z. z.
37. Zákon č. 417/2013 Z. z.
38. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 246/2001 Z. z.
39. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 161/1999 Z. z.
40. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 486/2006 Z.
41. Zákon č. 238/1998 Z. z.
42. Zákon NR SR č. 300/1999 Z. z.
43. Nariadenie vlády SR č. 92/2001 Z.
44. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 382/2005 Z.
45. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 381/2005 Z. z.
46. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 483/2004 Z. z.
47. Zákon č. 627/2005 Z. z.
48. Zákon č. 236/1998 Z. z.
49. Nariadenie vlády SR č. 377/2007 Z.
50. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 481/2004 Z. z.
51. Nariadenie vlády SR č. 393/2007 Z. z.
52. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 324/2009 Z.
53. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 252/2009 Z. z.
54. OPATRENIE MPSVaR SR č. 383/2020 Z. z.
55. Zákon č. 36/2005 Z. z.
56. Zákon č. 94/1963 Zb.
57. Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z.
58. Zákon č. 281/2002 Z. z.
59. Zákon NR SR č. 193/1994 Z. z.
60. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 485/2004 Z. z.
61. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 222/1994 Z. z.
62. Zákon č. 571/2009 Z. z.
63. Zákon č. 280/2002 Z. z.
64. Zákon č. 382/1990 Zb.
65. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 267/2008 Z.
66. Opatrenie MPSVaR SR č. 321/2007 Z. z.
67. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 415/2004 Z. z.
68. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 493/2006 Z. z.
69. Opatrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 378/2005 Z. z.
70. Zákon č. 235/1998 Z. z.
71. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 484/2004 Z. z.
72. Zákon č. 325/2009 Z. z.
73. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 383/2005 Z. z.
74. Zákon č. 265/1998 Z. z.
75. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 482/2004 Z. z.
76. Opatrenie č. 337/2010 Z. z.
77. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 266/2008 Z.
78. Zákon č. 452/2004 Z. z.
79. Zákon č. 201/2008 Z. z.
80. Zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb.
81. Nariadenie vlády SR č. 394/2007 Z. z.
82. Zákon č. 561/2008 Z. z.
83. Opatrenie č. 272/2011 Z. z.
84. Opatrenie č. 239/2012 Z. z.
85. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z. z.
86. Zákon č. 383/2013 Z. z.
87. Opatrenia č. 236/2013 Z. z.
88. Opatrenie č. 231/2018 Z. z.
89. Opatrenie č. 232/2018 Z. z.
90. Opatrenie č. 233/2018 Z. z.
91. Opatrenie č. 429/2019 Z. z.
92. Zákon č. 305/2005 Z. z.
93. Vyhláška č. 103/2018 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z.
94. OPATRENIE MPSVaR SR č. 382/2020 Z. z.
95. OPATRENIE č. 376/2020 Z. z.
96. OPATRENIE MPSVaR SR č. 496/2021 Z. z.
97. OPATRENIE MPSVaR SR č. 497/2021 Z. z.
98. OPATRENIE MPSVaR SR č. 444/2022 Z. z.
99. OPATRENIE MPSVaR SR č. 245/2024 Z. z.
100. OPATRENIE MPSVaR SR č. 366/2025 Z. z.
101. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 194/2011 Z. z.
102. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 181/2012 Z. z.
103. Zákon č. 417/2013 Z.
104. Opatrenie č. 173/2017 Z. z.
105. Opatrenie č. 206/2017 Z. z.
106. Opatrenie č. 196/2018 Z. z.
107. Nariadenie vlády SR č. 322/2007 Z. z.
108. Opatrenie č. 183/2019 Z. z.
109. Opatrenie MPSVaR SR č. 430/2019 Z. z.
110. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 326/2009 Z. z.
111. OPATRENIE MPSVaR SR č. 384/2020 Z. z.
112. OPATRENIE MPSVaR SR č. 174/2020 Z. z.
113. NARIADENIE VLÁDY SR č. 173/2020 Z.
114. NARIADENIE VLÁDY SR č. 170/2020 Z.
115. OPATRENIE č. 244/2021 Z. z.
116. ZÁKON č. 453/2021 Z. z.
117. NARIADENIE č. 255/2021 Z. z.
118. OPATRENIE č. 227/2022 Z. z.
119. NARIADENIE Vlády SR č. 234/2022 Z.
120. NARIADENIE Vlády SR č. 213/2022 Z.
121. OPATRENIE MPSVaR SR č. 439/2022 Z. z.
122. OPATRENIE č. 220/2023 Z. z.
123. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č. 243/2023 Z.
124. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č. 232/2023 Z.
125. OPATRENIE MPSVaR SR č. 377/2023 Z. z.
126. Opatrenie č. 149/2024 Z. z.
127. Nariadenie č. 136/2024 Z.
128. Nariadenie č. 135/2024 Z.
129. Opatrenie č. 257/2024 Z. z.
130. OPATRENIE Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 168/2025 Z.
131. OPATRENIE MPSVaR SR č. 365/2025 Z. z.

Zákon o Sociálnych Službách (č. 448/2008 Z. z.)

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. je kľúčovým právnym predpisom, ktorý definuje a upravuje poskytovanie sociálnych služieb na Slovensku. Tento zákon je navrhnutý tak, aby predchádzal vzniku alebo zmierňoval nepriaznivé sociálne situácie fyzických osôb alebo riešil tieto situácie.

Formy Sociálnych Služieb

Zákon rozlišuje rôzne formy poskytovania sociálnych služieb:

• Ambulantná sociálna služba: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. Pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytuje pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
• Terénna forma sociálnej služby: Možno ju poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Pobytová sociálna služba: V zariadení sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Poskytuje sa ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Týždenná sociálna služba sa neposkytuje počas sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov a ďalších dní pracovného pokoja; ak štátny sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja pripadne na pracovný deň, možno týždennú sociálnu službu poskytovať aj počas týchto dní.

Dôležité je, že poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.

Typy Zariadení a Služieb

Zákon definuje rôzne typy zariadení a služieb, ktoré sú určené na riešenie špecifických nepriaznivých sociálnych situácií:

• Integračné centrum: Fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii sa poskytuje pomoc pri integrácii.
• Komunitné centrum: Fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii sa poskytuje pomoc pri rozvoji sociálnych zručností a začlenení do komunity.
• Nocľaháreň: Fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii sa poskytuje prechodné ubytovanie a základné hygienické potreby.
• Útulok: Fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii sa poskytuje dočasné ubytovanie a sociálne poradenstvo.
• Domov na polceste: Poskytuje sa sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu: Poskytuje sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Zariadenie núdzového bývania: Fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii sa poskytuje bezpečné bývanie. Ak je potrebné chrániť život a zdravie fyzickej osoby, zabezpečuje sa v zariadení núdzového bývania utajenie miesta jej ubytovania a jej anonymita. Ak je to vhodné a účelné, sociálnu službu v zariadení núdzového bývania možno poskytovať aj oddelene len pre niektorú vybranú cieľovú skupinu.

Individuálny Plán a Kvalita Služieb

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“).

Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (ďalej len „kľúčový pracovník“).

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného odborného zamestnanca podľa prílohy č. 2 a je povinný plniť štandardy kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2. Na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby je poskytovateľ povinný vypracovať a uskutočňovať program supervízie.

Odborné Činnosti a Kvalifikácia

Odbornú činnosť stimulácie komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím vykonávajú odborní zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačný predpoklad v príslušnom študijnom odbore podľa § 84 ods. 1. Poskytovateľ sociálnej služby nemôže zabezpečovať odborné činnosti, okrem ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení.

Stravovanie a Ubytovanie

Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá.

Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant.

Utváranie podmienok na prípravu stravy zodpovedá celodennému stravovaniu v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou podľa § 17 ods. 1. Utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny a záujmová činnosť sú tiež dôležitou súčasťou sociálnych služieb.

Rozvoj Rodičovských Zručností

Rozvoj rodičovských zručností je odborná činnosť zameraná na podporu zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa, ktorá je poskytovaná tehotnej žene, rodičovi dieťaťa alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ak sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Rozvoj rodičovských zručností ako samostatnú odbornú činnosť možno vykonávať ambulantnou sociálnou službou a terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu. Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby má prednosť pred ambulantnou sociálnou službou.

Nízkoprahové Služby Krízovej Intervencie

Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa na účely tohto zákona považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa poskytuje anonymne bez preukazovania identity tejto fyzickej osoby dokladom totožnosti a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky. Terénna sociálna služba krízovej intervencie sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. V nízkoprahovom dennom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii poskytujú rôzne služby.

Dostupnosť a Výber Sociálnych Služieb

Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, po zabezpečení jej práv poskytuje pomoc. Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, po zabezpečení jej práv takisto poskytuje pomoc.

Ak ide o sociálnu službu v zariadení, obec alebo vyšší územný celok môže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby vo svojom územnom obvode, alebo ak ide o obec, v územnom obvode príslušného vyššieho územného celku, v ktorom sa obec nachádza.

Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí.

Ak obec alebo vyšší územný celok na základe výberu fyzickej osoby požiada neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie sociálnej služby, neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť s touto fyzickou osobou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak má voľné miesto na poskytovanie sociálnej služby.

tags: #spravodlivy #socialny #zakon