Odchod zo zamestnania je dôležitým míľnikom v živote každého zamestnanca. Bez ohľadu na to, či ide o ďalší krok vo vašej kariére, zmenu oblasti práce, alebo len novú životnú etapu, je dôležité sa rozlúčiť s kolegami a nadriadenými dôstojne a profesionálne.
Formálna rozlúčka a odovzdanie agendy
Ideálne je rozlúčiť sa deň alebo dva pred posledným dňom v práci. Kolegovia majú ešte priestor osobne sa rozlúčiť, prípadne sa dohodnúť na odovzdaní agendy. Komunikácia s klientmi alebo partnermi musí byť striktne formálna. Nevhodné je písať negatívne spomienky, sťažnosti na kolegov alebo porovnávanie s novým zamestnávateľom. Vyhnite sa aj interným informáciám, ktoré nemajú odchádzajúci zamestnanci zdieľať.
Myslite na to, že radosť z úspechov zdieľate spolu s kolegami a vedením vašej firmy. Ak máte v záujme udržiavať kontakt s vašimi kolegami a kolegyňami, nezabudnite na priloženie kontaktu, kde vás zastihnú. Prvý dojem je dôležitý, no rovnako aj posledný.
Ako (profesionálne) dať výpoveď v práci
Príklady rozlúčkových správ a poďakovaní
Niektorí ľudia sa lúčia osobne počas mítingu, iní si pripravia individuálne správy pre najbližších kolegov. Tu sú príklady, ako môžete formulovať svoju rozlúčku:
- „Rada by som vám oznámila, že moja cesta v spoločnosti sa blíži ku koncu. Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol/a pre tento krok, ktorý pre mňa znamená novú životnú etapu. Bola to pre mňa nesmierne príjemná skúsenosť spolupracovať s takým talentovaným tímom ako ste Vy. Spoločne sme dosiahli veľké úspechy a prežili mnoho nezabudnuteľných chvíľ. Aj keď odchádzam, mám srdce plné pekných spomienok a som presvedčený/á, že naše cesty sa opäť stretnú aj v budúcnosti. Ešte raz Vám všetkým ďakujem za všetko a želám Vám do budúcnosti len to najlepšie.“
- „Ďakujem vám všetkým za spoluprácu a prajem veľa úspechov do budúcnosti.“
- „Ďakujem za všetky spoločné obedy, brainstormingy aj kávové prestávky. Bolo mi cťou pracovať s vami a verím, že naše cesty sa ešte stretnú.“
- „Rada by som vás informovala, že od [dátum] už nebudem súčasťou spoločnosti [Názov]. Po tomto dátume vás bude zastupovať moja kolegyňa [meno, kontakt].“
Poďakovanie kolegyni pri odchode z práce
Je milou tradíciou poďakovať kolegyniam, ktoré odchádzajú do dôchodku. Tu sú štyri príklady:
Poďakovanie kolegyni pri odchode z práce č. 1
„Rozprávkou detstva začína život človeka, s objavovaním sveta a ľudí navzájom v mladosti pokračuje veselosťou či bezstarostnosťou. Zrelosť predstavuje úročenie vkladu daného rodinou, školou, uplatnením sa a životom samým. Viac ako tridsať rokov sa občania v Trávnici či už na „MNV“ - v spomienkach rezonujúcom, alebo doteraz nám známom obecnom úrade stretávali s p. Marienkou Mrázikovou. Od 01.01.2020 tomu tak už nebude, pretože je to v jej i tých našich životoch dátum, ktorý nás v pracovných dňoch od seba oddelí. Aj taká je podoba odchodu do dôchodku. Želáme našej Marienke naďalej úsmev v tvári, spokojnosť v rodine a splnenie smelých plánov cestovateľských a aj tých v jej srdiečku ukrytých.“
Poďakovanie kolegyni pri odchode z práce č. 2
„Milá kolegyňa, keď sa životné cesty pretínajú a formujú každodennú realitu, niekedy si ani neuvedomujeme, aký vzácny dar máme vedľa seba. Tvoj prínos, drahá kolegyňa, sa však nedá prehliadnuť. Roky tvojej práce, nezištnej pomoci a osobného nasadenia sú dôkazom nielen tvojej profesionality, ale aj pevného charakteru a srdečnosti, ktorá dokázala spojiť a povzbudiť celý náš kolektív. Dnes, keď sa lúčime, si pripomíname všetky chvíle, ktoré sme spoločne prežili. Boli to dni plné výziev, ktoré si zvládala s ľahkosťou a rozvahou, ale aj chvíle radosti a úspechov, ku ktorým si prispela svojou neúnavnou prácou. Nech už šlo o každodenné úlohy, riešenie zložitých situácií, či povzbudivé slovo, na ktoré si nikto nemusel čakať - vždy si tu bola s otvoreným srdcom a úprimnou snahou pomôcť. Tvoje skúsenosti a vedomosti sú bohatstvom, ktoré si nám odovzdala, ale tvoj optimizmus, humor a láskavosť sú tým, čo si budeme pamätať najviac. Za všetko, čo si pre nás urobila, ti patrí naše úprimné poďakovanie. Za každý deň, ktorý si s nami strávila, za každé povzbudenie, za každé vyriešené zadanie a za každý úsmev, ktorý si rozdávala, ti zo srdca ďakujeme. Odchádzaš z pracovného kolobehu, ale nie z našich sŕdc. Veríme, že tento nový úsek života ti prinesie splnenie všetkých snov a túžob. Prajeme ti mnoho zdravia, šťastia, krásnych chvíľ strávených s rodinou a priateľmi, a tiež odvahu vykročiť do nových dobrodružstiev. Nech je každý tvoj deň naplnený radosťou a pokojom, nech sa ti darí vo všetkom, čo si zaumieniš, a nech na teba spomíname vždy s úsmevom - tak, ako to robíš ty. S vďakou, úctou a priateľstvom, tvoji kolegovia“
Poďakovanie kolegyni pri odchode z práce č. 3
„Milá kolegyňa, každý začiatok má aj svoj koniec, a tak dnes nastal čas rozlúčiť sa s tebou ako našou úžasnou kolegyňou. Roky, ktoré sme spolu strávili v pracovnom kolobehu, nám ukázali nielen tvoju profesionalitu, ale aj tvoje veľké srdce, úprimnosť a ochotu pomáhať. Ďakujeme ti za všetky okamihy, kedy si bola pri nás - či už ako spoľahlivá kolegyňa, ale aj ako priateľka, ktorá vždy vedela rozveseliť. Prajeme ti do budúcich dní veľa zdravia, šťastia a radosti. Nech ťa na každom kroku sprevádza úsmev a nech sa ti splnia všetky sny a túžby, ktoré si si ešte nestihla splniť. Veríme, že na nás nezabudneš, rovnako ako my nikdy nezabudneme na teba. S úprimnou vďakou, tvoji kolegovia“
Poďakovanie kolegyni pri odchode z práce č. 4
„Drahá kolegyňa, odchod z práce je len ďalšou kapitolou v knihe života. Tá tvoja je bohatá na pracovné úspechy, vzácne skúsenosti a priateľstvá, ktoré si počas rokov u nás nadviazala. S tvojím odchodom odchádza aj kus energie a pohody, ktorú si prinášala do každého dňa. Chceme ti poďakovať za všetko, čo si pre nás i našu prácu urobila. Tvoja usilovnosť, starostlivosť a pozitívny prístup boli pre nás všetkých inšpiráciou.“
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Výška odchodného
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Príklady rozlúčky na Prešovskej univerzite
Stalo sa už milou tradíciou, že so zamestnancami odchádzajúcimi do dôchodku sa dôstojným spôsobom rozlúči, ale predovšetkým poďakuje za ich dlhoročnú svedomitú prácu aj rektor Prešovskej univerzity v Prešove prof. Nebolo tomu inak ani v mesiaci jún, keď sa priateľského stretnutia zúčastnili štyria končiaci zamestnanci našej univerzity, doc. PaedDr. Viera Bebčaková, PhD., PhDr. Marta Jakubíková, PhD., PhDr. Alena Longauerová, PhD. a RNDr. Sýkora.
„Dovoľte mi, aby som sa Vám poďakoval za roky, desaťročia strávené na našej univerzite, za Vašu prácu, aj vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred,“ zneli slová rektora, ktorý pri odovzdaní ďakovného listu zaželal všetkým predovšetkým pevné zdravie a zaslúžený oddych.
Spomienky a plány do budúcnosti
„Veľmi si vážim pozvanie pána rektora, beriem to ako zadosťučinenie za našu prácu. Morálne ocenenie je pre mňa omnoho viac ako nejaká iná odmena,“ uviedla dr. Jakubíková z Fakulty zdravotníckych odborov (FZO). Ako dodala, na FZO pracuje od jej založenia a nikdy to neoľutovala. „Bolo to moje vysnívané povolanie a považujem to za najlepšiu skúsenosť v mojom živote, preto sa mi ťažko odchádza,“ poznamenala Jakubíková. Ako prezradila, po odchode do dôchodku sa plánuje venovať predovšetkým svojej rodine, ktorej je podľa jej slov dlžná za pomoc a podporu počas celého obdobia. Slová Jakubíkovej následne doplnil aj jej kolega z FZO, dr. Sýkora. „Pôsobenie na FZO naplnilo moje očakávanie v zmysle môjho kariérneho rastu, nakoľko som predtým pôsobil ako učiteľ na gymnáziu.
Na FZO od jej založenia pôsobila aj dr. Longauerová. „Keď v akademickom roku 2002/2003 prišla na Prešovskú univerzitu malá nadšená skupina kolegov, aby tu začali písať históriu novej fakulty, bola som jednou z nich. Mali sme guráž. Prijali sme náročnú výzvu dokázať, že vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek na akademickej pôde má svoje opodstatnenie i perspektívu,“ zaspomínala si Longauerová, ktorá dodala, že to nebola jednoduchá úloha. „V tomto duchu sa niesli aj moje osobné kroky. Pracovala som, študovala, publikovala, „vyhodila“ som zo skúšky prvého študenta (a Boh mi je svedkom, že to bolo pre mňa naozaj ťažké), zapojila som sa do prvého projektu, prihlásila som sa na angličtinu, absolvovala som prvú konferenciu, zahraničný študijný pobyt, zvládla som IKT, napísala prvú učebnicu... V rámci klinických cvičení som so študentmi prešla takmer všetky oddelenia prešovskej nemocnice a naučila som sa pokore voči životu ale aj voči prírode v nás. Viedla som katedru aplikovaných humanitných vied, pomáhala som rozbehnúť katedru dentálnej hygieny, bola som členkou akademického senátu. Pribúdali študijné odbory, predmety, kolegovia, študenti, denní aj externí... Pätnásť rokov. Veľa? Málo? Straty? Nálezy? Bol to predovšetkým čas, v ktorom sa pôvodná neistota menila na skúsenosti, sebavedomie ale aj na radosť a spokojnosť, že sme obstáli, že sme nesklamali. A na vďaku. Vďaku za všetkých, ktorí sa dotkli môjho srdca, za študentov a kolegov. A za moje skvelé kolegyne z katedry ošetrovateľstva, ktoré ma podržali v časoch najťažších,“ vyjadrila svoje pocity Longauerová a zároveň prezradila, svoje ďalšie plány. „Chcem sa slobodne venovať sebe a svojej rodine, chcem konečne dočítať Perzský oheň... Nechcem sa nudiť. Preto sa učím po francúzsky, absolvujem kondičné jazdy v autoškole, snažím sa minimalizovať prípadné zdravotné obmedzenia.
Na svoje pôsobenie na Prešovskej univerzite si zaspomínala aj doc. Babčaková, ktorá na univerzitu, vtedy ešte na Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika nastúpila 1. decembra 1970. „Do Prešova som prišla ako hráčka basketbalu do družstva TJ Slávia UPJŠ Prešov, ktoré v roku 1970 postúpilo do 1. československej basketbalovej ligy a nepretržite v nej hralo do roku 1979. Okrem toho, že som sa dostala medzi vynikajúce basketbalistky, aj na katedre som spoznala vynikajúcich kolegov - učiteľov, ktorí ako učitelia a zároveň vrcholoví športovci, do značnej miery ovplyvnili môj športový i profesijný život. Práca so študentmi na katedre telesnej výchovy splnila moje očakávania. Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné zážitky,“ zaspomínala si Babčáková. Po odchode do dôchodku plánuje aj ďalej spolupracovať s teraz už bývalými kolegami, najmä na poli olympijskej výchovy, „na ktorom som určite ako členka Slovenskej olympijskej akadémie a čestná členka Slovenského olympijského výboru vyorala aspoň malú brázdu medzi učiteľmi - kolegami i medzi študentmi, z ktorých už mnohí mali možnosť prežiť nezabudnuteľné chvíle priamo v kolíske olympijských hier v gréckej Olympii,“ doplnila úspešná športovkyňa.