Kvalita života seniorov, najmä tých žijúcich v inštitucionálnej starostlivosti, je kľúčovou témou pre odborníkov v oblasti sociálnych služieb. Otázka, ako dosiahnuť a udržať optimálnu kvalitu života seniorov, je často kladená a riešená prostredníctvom rôznych metodík a terapeutických techník. Tento článok sa zameriava na spracovanie výsledkov kvality života seniorov s využitím SF metodiky a zároveň reflektuje vplyv pandemických podmienok a využitie terapeutických techník v zariadeniach sociálnych služieb.
Úvod do problematiky kvality života seniorov
Starnutie obyvateľstva je globálnym fenoménom, ktorý vyvoláva potrebu zvýšenej starostlivosti o seniorov, a to aj v inštitucionálnom prostredí. S tým súvisí aj otázka udržateľnosti kvality života seniorov s ohľadom na ich individuálne potreby a zdravotný stav. Na Slovensku prebieha v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) uplatňovanie štandardov kvality, ktoré významne ovplyvňujú život seniorov.
Kvalita života je multidimenzionálny koncept, ktorý zahŕňa fyzický, ako aj mentálny komponent. Okrem fyzických obmedzení, ktoré prinášajú choroby, ako je napríklad Sclerosis multiplex (SM), sa prejavujú aj psychologické adaptácie na zmenenú situáciu. Strach zo straty nezávislosti, z nepochopenia zo strany blízkych alebo zmien v doterajšom fungovaní, vyvolávajú otázky a pochybnosti o psychologickej identite chorého a negatívne ovplyvňujú kvalitu života súvisiacu so zdravím (Edmonds a kol., 2007; Nagyová, 2005).
Sclerosis multiplex a kvalita života
Sclerosis multiplex (SM) je chronické ochorenie, pre ktoré je typická demyelinizácia axónov a funkčné zmeny v centrálnej nervovej sústave. Rozmiestneniu lézií zodpovedajú aj symptómy, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu života pacientov a zahŕňajú široké spektrum problémov od únavy, vizuálnych problémov, pohybových ťažkostí až po kognitívne obmedzenia. Toto ochorenie sa často začína prejavovať už na začiatku dospelosti, zhruba od dvadsiateho roku života a postihuje viac ženy ako mužov, a to v pomere 2:1. Etiopatogenéza dodnes nie je objasnená a zatiaľ nejestvuje žiaden liek, ktorý by dokázal túto chorobu úspešne vyliečiť. Priebeh tohto ochorenia je vysoko individuálny (Dennison a kol., 2009).
Toto ochorenie ovplyvňuje mnohé stránky života, počnúc zmyslami a končiac sociálnymi kontaktmi. Fyzické obmedzenia, ktoré prináša SM sa prejavujú v najjednoduchších úkonoch každodenného života ako sú obliekanie, prijímanie potravy, kúpanie či cestovanie. Únava, ktorá je jedným z najčastejšie uvádzaných symptómov tohto ochorenia môže ovplyvňovať aj koníčky pacientov alebo ich voľnočasové aktivity (Edmonds a kol., 2007). Zmeny v schopnosti vykonávať svoje zamestnanie, kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu sú pre pacientov s chronickým ochorením obzvlášť nepríjemné.
Ďalšou oblasťou, ktorá je diagnózou SM ovplyvnená je kognitívne fungovanie pacientov. Výskum a klinická prax poukazuje na to, že populácia pacientov so SM dosahuje vo viacerých neuropsychologických testoch nižšie skóre ako zdravá populácia (Scherder a kol., 2017; Hanneghan a kol., 2017). Pacienti s dlhším trvaním ochorenia mávajú zvyčajne výraznejšie znížené kognitívne fungovanie v porovnaní s pacientmi, ktorí trpia týmto ochorením kratšiu dobu (Roy a kol., 2017).
Metodiky hodnotenia kvality života
V rámci hodnotenia kvality života seniorov sa využívajú rôzne dotazníky a testy. Jedným z nich je aj dotazník SF-36, ktorý komplexne posudzuje fyzickú a mentálnu kvalitu života.
Dotazník SF-36 (36-item Short-Form health survey)
So zdravím súvisiaca kvalita života bola hodnotená dotazníkom SF-36 (36-item Short-Form health survey) (Ware a Sherbourne, 1992). Dotazník SF-36 pozostáva z 8 škál, pričom 4 škály sa týkajú fyzickej kvality života (fyzické fungovanie; fyzické roly; telesná bolesť; všeobecné zdravie) a ďalšie 4 sa týkajú mentálnej kvality života (vitalita; sociálne fungovanie; emocionálne roly; duševná pohoda). Hrubé skóre z tejto škály je transformované do 100-bodovej škály, kde hodnota 0 označuje veľmi nízku a hodnota 100 optimálnu kvalitu života súvisiacu so zdravím.
Cieľom práce bolo získať náhľad do problematiky kognitívneho spracovania informácií, pozornosti a ich súvisu s fyzickou a mentálnou kvalitou života (PCS, MCS) u pacientov so SM. Výskumu sa zúčastnilo 155 pacientov (75.5% žien), ktorí vyplnili sebaposudzovaciu škálu SF-36 a podstúpili neurologické vyšetrenie testom PASAT (kognitívne spracovanie informácií a pozornosti). PASAT nepreukázal súvis s PCS, ale v rámci MCS štatisticky významne sýtil varianciu (5%) závisle premennej.
PASAT test
Sluchový test zameraný na sériové sčítavanie čísel v pravidelnom tempe je testom kognitívnych funkcií, ktoré hodnotia rýchlosť a flexibilitu spracovania sluchových informácií, rovnako ako aj matematické schopnosti. Pôvodne bol tento test vypracovaný Gronwallom v roku 1977 na monitorovanie rehabilitácie pacientov s ľahkými zraneniami hlavy (Gronwall, 1977). Neskôr bola adaptovaná aj na použitie u pacientov so SM (Rao a kol., 1989). PASAT je pacientom administrovaný pomocou CD prehrávača. Jednociferné čísla sú v tomto teste prezentované každé 3 sekundy a úlohou pacienta je sčítať každé nové číslo s tým, ktoré bolo administrované ako predchádzajúce.
Štatistická analýza dát
Prvým krokom štatistickej analýzy bolo deskriptívne zhodnotenie vzorky pomocou frekvencií a aritmetického priemeru. Následne sme pomocou regresnej analýzy zisťovali asociácie medzi fyzickou a mentálnou kvalitou života ako závislými premennými a kognitívnou kapacitou spracovania informácií ako nezávislou premennou. Vek, pohlavie, najvyššia ukončená úroveň vzdelania, dĺžka ochorenia a EDSS plnili úlohu kontrolných premenných.
Výsledky výskumu
Výskumný súbor pozostával zo 155 pacientov, z toho žien bolo 117 (75.5%), priemerný vek bol 40.12±9.75 roka a priemerná dĺžka ochorenia bola 7.54±5.74 roka. Signifikantné korelácie boli pozorované medzi vekom a trvaním ochorenia, EDSS, PASAT a fyzickou kvalitou života (PCS). V prvom regresnom modeli týkajúcom sa PCS boli premenné vek (β=-0.20, p≤0.05) a EDSS (β=-0.58, p≤0.05) jedinými premennými, ktoré boli významne asociované so závislou premennou. V modeli kde bola závislou premennou MCS, bol po vložení všetkých premenných do analýzy signifikantný výsledok pozorovaný len pri premennej PASAT (β=0.23, p≤0.05). Finálny model vysvetlil 38% celkovej variancie závislej premennej PCS a v modeli MCS bol podiel vysvetlenej variancie 5%.
Cieľom našej práce bolo zistiť, či existujú asociácie medzi fyzickou a mentálnou kvalitou života u pacientov so SM a kognitívnou kapacitou spracovania informácií a kontinuálnou pozornosťou meranými testom PASAT. Štatistické analýzy v tejto práci nenašli asociácie medzi fyzickou kvalitou života a kognitívnymi funkciami spracovávania informácií a pozornosťou, čo je v súlade so závermi iných autorov (Pavsic a kol., 2015; Shawaryn a kol., 2002). Variancia v rámci mentálnej kvality života bola vysvetlená na úrovni 5% zásluhou kognitívnej kapacity spracovania informácií a kontinuálnej pozornosti.
Dopady pandémie COVID-19 na psychické zdravie seniorov v ZSS
Koronavírus SARS-CoV-2 spôsobil, že sa svet zastavil pod mohutnou vlnou pandémie. Pandémia ochromila zdravotnícke systémy krajín po celom svete a má fatálne následky najmä pre ľudí nad 65 rokov. Okrem ekonomických dôsledkov a obrovského množstva ľudských životov má pandémia na svedomí aj škody na mentálnom zdraví ľudí, najmä tých najohrozenejších, ktorými sú v tejto situácii bezpochyby seniori. Závažnosť ich situácie umocňuje skutočnosť, že seniori sú aj bez prítomnosti pandémie skupinou, ktorá je spoločnosťou marginalizovaná a nie je jej venovaná dostatočná pozornosť.
Osamelosť sa vyskytuje vo všetkých vekových kategóriách, avšak častejšie sa vyskytuje u starších ľudí (Aylaz et al., 2012). Osamelosť bola identifikovaná v prierezových aj longitudinálnych štúdiách ako závažný rizikový faktor pre vznik symptómov depresie (Cacioppo et al., 2010 a Yunus et al., 2013). Depresia predstavuje jeden z najčastejších psychologických problémov starších ľudí (Helvik et al., 2016). Jongenelis et al., (2004) hovoria, že riziko vzniku depresie u seniorov, ktorí žijú v ZSS je 3 až 4-krát väčšie ako u tých seniorov, ktorí žijú doma. Počas druhej vlny pandémie sa stalo štandardom, že klientom ZSS bol zamedzený nielen kontakt s vonkajším svetom, ale často aj kontakt v samotnom zariadení. V najkritickejších momentoch museli klienti ostávať úplne izolovaní a osamotení vo svojich izbách. Croezen a kol. (2015) Brooks a kol. (2020) tvrdia, že zníženie sociálnej interakcie má negatívny vplyv na duševné a fyzické zdravie starších ľudí.
Výskum dopadov pandémie na seniorov v ZSS
Cieľom nášho výskumu je zistiť, aká je momentálna úroveň depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia klientov žijúcich v ZSS. Na Slovensku počas pandémie ešte nebola realizovaná štúdia, ktorá by sa zaoberala psychickým zdravím seniorov žijúcich v ZSS preto sme sa rozhodli zmapovať úroveň ich osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia. Tieto úrovne následne porovnáme z hľadiska veku a zameriame sa aj na frekvenciu kontaktu s ich blízkymi v čase druhej vlny pandémie.
Teoretické východiská naznačujú, že v skupine seniorov nie je depresia nezvyčajným javom a u ľudí, ktorí žijú oddelení od rodiny v ZSS sa toto riziko zvyšuje tým, že stratili pre nich jednu z najvýznamnejších sociálnych istôt - rodinné prostredie (Vitorino a kol, 2013, Bujdová, Bujda, & Razzouková, 2013). Zamedzenie kontaktu s rodinou má potenciál zvyšovať riziko vzniku nežiadúcich psychických problémov. Pandémia nepriniesla so sebou len zamedzenie kontaktu, ale taktiež aj zníženú fyzickú aktivitu. Fyzická aktivita v neskoršom veku znižuje riziko chorôb, pomáha zvládať súčasné stavy a rozvíja a udržiava fyzické a psychické funkcie (Cunningham, & O’ Sullivan 2020).
Výskumné otázky
- Aká je úroveň osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia u klientov ZSS?
- Aký je vzťah medzi parametrami depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia v našom výskumnom súbore?
- Aký je súvis medzi častosťou kontaktu klientov s rodinou a úrovňou ich depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia?
Výskumný súbor tvorili klienti z rôznych ZSS na Slovensku. Všetky osoby boli na začiatku testovania oboznámené so zámerom, účelom a cieľom testovania, kde sa spracovanie ich osobných údajov riadi nariadením EP a Rady EÚ č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. Vylučujúcimi kritériami bol kognitívny deficit (skóre v teste Mini-Mental State Examination<24), tehotenstvo, a vek nižší ako 18 rokov. Na základe týchto kritérií bol zo štúdie vylúčený jeden participant.
Terapeutické techniky v sociálnej praxi
Oblasť kvality života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti je ústrednou témou pre zainteresovaných odborných zamestnancov sociálnych služieb. V sociálnej praxi sa v tejto súvislosti vytvára aj prostredníctvom štandardov kvality sociálnych služieb najmä v oblasti procedurálnych podmienok dostatočný priestor pre využitie vybraných terapeutických techník. V tomto zameraní odbornej činnosti ide najmä o kompetencie sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie.
Sociálna rehabilitácia
Predpokladom využívania terapeutických techník je podľa Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definovanie pojmu sociálna rehabilitácia, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca prostredníctvom rozvoja zručností a aktivácie schopností v rámci sociálnej práce. Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorej cieľom je pomáhať jednotlivcom, ktorí majú rôzne typy obmedzenia, ktoré im neumožňujú dosiahnuť alebo udržať optimálnu úroveň ich telesných, zmyslových, rozumových, duševných alebo sociálnych funkcií. Ide o multidimenzionálny proces, ktorý sa zameriava na zlepšovanie kvality života jednotlivcov v jej komplexnosti v rámci rozvoja alebo udržateľnosti bio - psycho - sociálnej ale aj spirituálnej integrity jedinca. Kuzman, Palavra (2019) uvádzajú, že sociálna rehabilitácia v sebe zahŕňa rôzne stratégie, zásahy a podporné opatrenia na dosiahnutie sociálnej inklúzie, participácie a zvýšenia kvality života.
V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností na prípadné používanie pomôcok, na sebaobslužné činnosti, priestorovú orientáciu a samostatný pohyb. Formy sociálnej rehabilitácie môžu v sebe zahŕňať socioterapiu, prípadovú sociálnu prácu a terapie ako napr. ergoterapiu, muzikoterapiu a arteterapiu (Mátel, Schavel, 2013). Metódy sociálnej rehabilitácie sú zamerané na reedukáciu smerom k zlepšeniu jednotlivých funkcií, kompenzáciu, rozvoj nepoškodenej oblasti a schopností jednotlivca, spôsobov vyrovnávania sa so zmenami v súvislosti so starnutím. Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie.
Pojmové vymedzenie terapeutických techník
Pojmové vymedzenie terapeutických techník nie je ujasnené a aj v tomto príspevku priznávame určitú nejednotnosť vo vymedzení tohto pojmu na Slovensku. V praxi sa často vyskytujú aj v súvislosti s využívaním terapií v sociálnej oblasti pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. V sociálnej praxi ide o činnosti, ktoré majú podporovať alebo udržiavať optimálnu kvalitu života seniorov vzhľadom k ich zdravotnému stavu a kvalite života, v našom prípade často podmienené vývinovým obdobím starnutia.
Medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie, ktoré sa využívajú napr. reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii. Obdobie adaptácie seniora v inštitucionálnej starostlivosti má byť pre odborných zamestnancov výzvou uľahčiť mu túto cestu a pomôcť mu prispôsobiť sa novým životným podmienkam. Dôležité je dbať na to, aby sa nevytratila láska k človeku, neprehlbovala sa ich osamelosť a sociálna izolácia. Ku každému klientovi je potrebné správať sa s úctou a rešpektom.
Problémy s implementáciou terapeutických techník
Terapeutické techniky si nepochybne zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Dostatočný počet vyškolených odborných zamestnancov v týchto technikách, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapeutických techník by umožňovalo efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovolilo by lepšie porozumieť klientovým potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi a samozrejme aj financovanie na vzdelávanie týchto aktérov.
tags: #spracovanie #vysledkov #kvality #zivota #seniorov #podla