Spotreba tvorí najväčšiu časť hrubého domáceho produktu.
„Zahŕňa konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu štátu. Jej súčasťou sú statky dlhodobej, krátkodobej spotreby a služby.“
Rozborilová definovala spotrebu ako: „Proces, pri ktorom dochádza k uspokojovaniu potrieb.“
Spotreba sa odvíja od dôchodkov. Čisté peňažné výdavky domácností sa v podstate kryjú s čistými príjmami. Veľkosť peňažných výdavkov ovplyvňujú aj naturálne príjmy domácností.
Pochopenie spotrebnej funkcie
Spotrebná funkcia podľa Samuelsona vyjadruje vzťah medzi úrovňou disponibilného dôchodku a domácností. Vyjadruje vzťah medzi celkovou úrovňou spotrebných výdavkov a úrovňou disponibilného dôchodku spotrebiteľov.
Pokiaľ spotrebia celý dodatočný dôchodok, hraničný sklon k spotrebe sa bude rovnať jednej.
Ak rastie dôchodok, vtedy spotreba absolútne rastie. Jej podiel na dôchodku sa ale znižuje. Znamená to že, ak spotrebiteľovi rastie dôchodok, zvýši sa aj jeho spotreba. Spotreba je klesajúcou funkciou dôchodku.
Kľúčové zložky spotreby
Soukop tvrdí: „Spotreba má v uzavretej ekonomike podľa Keynesa dve základné zložky. Prvou zložkou je autonómna spotreba (Ca), jej výška je nezávislá na veľkosti disponibilného dôchodku domácností. I pri nulovom disponibilnom dôchodku domácnosti predsa len niečo spotrebúvajú, napr. základné potraviny. Zdrojom financovania sú skoršie úspory. Druhou zložkou je tzv. indukovaná spotreba (c YD), ich výška závisí na disponibilnom dôchodku domácností. Potom možno spotrebnú funkciu vyjadriť rovnicou: C = Ca + cYD.“
Hraničný sklon k spotrebe
Hraničný sklon k spotrebe (c) je dodatočné množstvo, ktoré ľudia spotrebujú. Pomer medzi prírastkom spotreby a prírastkom dôchodku sa nazýva hraničný sklon k spotrebe. nám ako sa zmení spotreba, pokiaľ sa zmení disponibilný dôchodok o jednotku.
Úspory domácností predstavujú to, čo zostane z bežného príjmu po uhradení výdavkov na bežnú spotrebu. Pokiaľ spotrebia celý dodatočný dôchodok, hraničný sklon k spotrebe sa bude rovnať jednej.
Marginálny sklon k spotrebe - keynesiánska teória
Hypotézy o spotrebnom správaní
Každý spotrebiteľ uvažuje o svojej budúcej spotrebe rôzne. Vytvárajú si tzv. spotrebný plán. Autori tejto hypotézy predpokladajú, že spotrebitelia si volia spotrebný plán, podľa toho, či predpokladajú, že sa ich deti budú vedieť o seba postarať. Mladé rodiny majú vysokú spotrebu v porovnaní s pracovným dôchodkom. Keďže predpokladajú, že v budúcnosti sa ich dôchodok zvýši, budú si viac požičiavať. V strednom veku nastáva zníženie spotreby, keďže si domácnosti budú vytvárať úspory na obdobie odchodu do dôchodku.
Závery, ktoré plynú z hypotézy racionálnych očakávaní:
Za najväčšie prínosy tejto teórie možno označiť:
Vplyv štátnej politiky na spotrebu
Výdavky domácností značne ovplyvňuje štátna politika. Výdavky slovenských domácností boli v minulosti deformované, t.j. výdavky boli vybavované štátom, takže domácnosť nepotrebovala až toľko zdrojov peňazí v hotovosti na spotrebu.
Rozdiel medzi hrubým a čistým príjmom (výdavkom) sú platby - odvody, ktoré odvádza každá ekonomicky aktívna osoba.
tags: #spotreba #a #disponibilny #dochodok #horka