Komplexný sprievodca nárokmi dlhodobo nezamestnaných evidovaných na ÚPSVaR

Nezamestnanosť predstavuje komplexný problém s rozsiahlymi dôsledkami pre jednotlivcov aj celú spoločnosť. Slovenská republika aktívne hľadá a implementuje rôzne stratégie a iniciatívy na zníženie nezamestnanosti a podporu pracovného trhu.

Jedným z kľúčových nástrojov je poskytovanie finančnej podpory nezamestnaným pri ich opätovnom vstupe do zamestnania. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť komplexný prehľad o dostupných príspevkoch pre nezamestnaných na Slovensku, s dôrazom na podmienky ich získania a súvisiace aspekty.

Schéma štruktúry Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Ako sa zaevidovať na ÚPSVaR a čo to znamená?

Registrovať sa na úrade práce nie je povinné. Ak sa po skončení školy zaregistruješ na úrade práce, podporu v nezamestnanosti zrejme nedostaneš. Avšak, evidencia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) je dôležitou súčasťou systému služieb zamestnanosti a zohráva svoju úlohu aj v oblasti sociálneho poistenia. Je to dobrovoľná evidencia, ktorá však pre nezamestnaných prináša výhody, ako napríklad hradenie zdravotného poistenia štátom.

Postup a podmienky evidencie

Občan si môže podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie štandardne. Žiadosť si môže podať len občan, ktorý má ukončený pracovný pomer, samostatnú zárobkovú činnosť alebo štúdium a nie je dočasne práceneschopný. Zaregistrovať sa treba na ÚPSVaR v mieste trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti nájdete na príslušnom úrade.

Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je odporúčané podať do 8 dní po skončení zamestnania alebo po ukončení DPN. Občan na úrad spolu so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie predkladá aj doklad o skončení pracovného pomeru a doklad o najvyššie dosiahnutom stupni vzdelania. Ak občan prílohy k žiadosti nemá, žiadosť si aj tak môže podať a požadované prílohy doručí úradu najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti. Najneskôr do 3 dní je potrebné oznámiť každú zmenu.

Ak si občan podá žiadosť a je DPN, úrad vydá občanovi rozhodnutie o nezaradení do evidencie. Ak sa občan nechá z evidencie vyradiť, tak v prípade, že by sa chcel na úrad práce vrátiť a znova sa zaevidovať, bude musieť počkať 3 mesiace.

Zdravotné poistenie a evidencia

Ako evidovaný uchádzač o zamestnanie nemusíte platiť povinné zdravotné poistenie, ktorého minimálna výška je v súčasnosti 121,92 € mesačne. Štát za osobu evidovanú na ÚPSVaR platí zdravotné poistenie (ZP). V prípade dobrovoľne nezamestnaných osôb, t. j. takých, ktoré nie sú evidované na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie, však platí, že tieto osoby si musia zdravotné odvody platiť samy.

Napríklad, Mária skončila školu 31. augusta. Na úrad práce úplne zabudla a spomenula si až po 15 dňoch. Keďže nestihla podať žiadosť do ôsmych dní, musí si zdravotné poistenie v čase od skončenia školy po úrad práce platiť z vlastného.

Infografika: Prehľad povinností a výhod evidencie na ÚPSVaR

Dávka v nezamestnanosti a nemocenské dávky

Dávka v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti je určená nezamestnaným osobám počas podporného obdobia, ktoré trvá šesť mesiacov. Získať podporu v nezamestnanosti môžete iba vtedy, ak ste do Sociálnej poisťovne za posledné 4 roky platili poistenie v nezamestnanosti po dobu minimálne 730 dní (2 roky). Poistenie v nezamestnanosti za vás platí zamestnávateľ. Študenti nie sú vylúčení z možnosti získať dávku v nezamestnanosti. Ak počas štúdia pracujú a zamestnávateľ im platí poistenie v nezamestnanosti, majú šancu dávku v nezamestnanosti získať.

Ak chcete byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne poberať dávku v nezamestnanosti, musíte podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá zároveň slúži ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky odoslaná Sociálnej poisťovni na spracovanie. Formulár žiadosti je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo ho môžete získať priamo v Sociálnej poisťovni. Vyplnenú žiadosť je potrebné zaslať na pobočku Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého bydliska.

Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a vypláca sa maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Nárok nezamestnaného na nemocenské dávky

Nezamestnaný má nárok na nemocenské dávky za predpokladu splnenia určitých podmienok. Kľúčovou podmienkou je existencia nemocenského poistenia.

Všeobecná podmienka nemocenského poistenia

Aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí splniť všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky pred vznikom práceneschopnosti musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Do úvahy sa berú odvody zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia, pričom je možná ich kombinácia. Štát za osobu evidovanú na ÚPSVaR platí ZP, ale nie nemocenské poistenie (NP).

Ochranná lehota

Dôležitým faktorom je aj časový úsek medzi ukončením posledného pracovného pomeru (alebo živnosti) a vznikom práceneschopnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania vzniká tzv. ochranná lehota, ktorá trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky.

Práceneschopnosť po uplynutí ochrannej lehoty

Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nárok na poberanie nemocenských dávok mu nevzniká. V takomto prípade je potrebné informovať úrad práce o tejto skutočnosti. Informácia slúži na to, aby uchádzača ospravedlnila z neúčasti na kontaktoch a nemá vplyv na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak na ňu vznikol nárok.

Výška a dĺžka poberania nemocenských dávok

Výška nemocenskej dávky predstavuje 55 % z vymeriavacieho základu. Maximálna dĺžka poberania nemocenských dávok je 52 týždňov.

Možnosti privyrobenia si počas evidencie na úrade práce

Počas evidencie na ÚPSVaR je možné privyrobiť si, avšak za určitých podmienok, aby nedošlo k vyradeniu z evidencie alebo zníženiu dávky v nezamestnanosti.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Môžete si privyrobiť iba na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Táto dohoda nesmie presiahnuť v úhrne 40 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne 284,13 eur.

Dohodu (kópiu) musíte predložiť na úrade práce, kde ste evidovaný, najneskôr deň pred jej začiatkom. Do 8 kalendárnych dní musíte preukázať úradu práce výšku odmeny z „privyrobenia“ za uplynulý kalendárny mesiac.

  • Dohoda o vykonaní práce: Je zameraná na dosiahnutie konkrétneho výsledku. Môže sa uzatvoriť maximálne na 12 mesiacov s výkonom práce maximálne 350 hodín v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa. Dohoda musí spĺňať podmienky minimálnej hodinovej mzdy.
  • Dohoda o pracovnej činnosti: Zamestnanec môže odpracovať až 40 hodín týždenne.

Evidovaný uchádzač o zamestnanie má povinnosť oznámiť uzatvorenie dohody do 8 dní.

Aktívna politika trhu práce a podpora zamestnanosti

ÚPSVaR poskytuje rôzne formy podpory pre uchádzačov o zamestnanie, vrátane finančných príspevkov a rekvalifikačných kurzov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spustilo národný projekt „Finančné stimuly pre zamestnanosť“, zameraný na pomoc mladým ľuďom do 30 rokov a ďalším skupinám nezamestnaných, ktorí na trhu práce čelia rôznym prekážkam.

Finančné príspevky

Štát sa stará o uchádzačov o zamestnanie, ktorí si hľadajú novú prácu. Existuje niekoľko možností, ako získať príspevok na zamestnanca.

Príspevok na dochádzku za prácou

Úrad práce informuje o poskytovaní mesačného príspevku na dochádzku za prácou. Ak ste bol najmenej tri mesiace uchádzačom o zamestnanie v evidencii uchádzačov a následne ste si našli prácu, máte na tento príspevok právo. Najvyššia suma, ktorú môže príspevok dosiahnuť, predstavuje 200 eur.

Výška príspevku na dochádzku za prácou sa líši v závislosti od vzdialenosti medzi miestom trvalého alebo prechodného pobytu a miestom výkonu práce. Maximálna výška príspevku je 200 EUR mesačne.

Vzdialenosť miesta pobytu od práce Maximálna výška príspevku (EUR)
nad 1 km do 4 km 15
nad 4 km do 10 km 30
nad 10 km do 20 km 40
nad 20 km do 30 km 60
nad 30 km do 40 km 75
nad 40 km do 50 km 80
nad 50 km do 60 km 95
nad 60 km do 80 km 105
nad 80 km do 100 km 125
nad 100 km do 150 km 150
nad 150 km do 200 km 185
nad 200 km 200

Ak zamestnanec odpracuje menej dní, ako je celkový počet pracovných dní v mesiaci, výška príspevku sa pomerne zníži. Štandardná doba vyplácania príspevku je šesť mesiacov.

Kde a ako žiadať o príspevok? Žiadosť o príspevok sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Miestne príslušným je to pracovisko úradu, ktoré viedlo žiadateľa v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K žiadosti je potrebné priložiť pracovnú zmluvu alebo potvrdenie od zamestnávateľa s uvedením miesta výkonu zamestnania, ak toto miesto nie je uvedené v pracovnej zmluve.

Príspevok na podporu mobility za prácou

Úrad mesačne poskytuje aj príspevok na podporu mobility za prácou. Tu ide o úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu kvôli novému zamestnaniu. Opäť platí, že ste museli byť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Príspevok sa nepreruší ani v prípade, ak miesto pobytu zmeníte.

Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Úrad práce môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený minimálne tri mesiace. Pracovný pomer musí byť dohodnutý aspoň na polovicu ustanoveného týždenného pracovného času a zamestnávateľ musí o príspevok písomne požiadať. Príspevok je určený na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. V okresoch s priemernou nezamestnanosťou je to najviac 359 €.

Výška príspevku sa odvíja od priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky:

  • Ak je mzda zamestnanca nižšia alebo rovnaká ako celoslovenský priemer, príspevok predstavuje 30 % z celkovej ceny práce, maximálne však 30 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
  • Ak je mzda zamestnanca vyššia ako celoslovenský priemer, príspevok predstavuje 40 % z celkovej ceny práce, maximálne však 40 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) alebo uchádzačov o zamestnanie mladších ako 30 rokov je mesačná výška príspevku 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac však 60 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody medzi úradom a zamestnávateľom, a to najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. V prípade znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený aspoň 24 mesiacov, sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.

Graf: Vývoj miery nezamestnanosti na Slovensku za posledné roky

Finančný príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 zákona č. 5/2004 Z. z.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že od 1. septembra 2025 môžu zamestnávatelia podávať žiadosti o tento príspevok. Zamestnávatelia môžu v rámci národného projektu získať príspevok na mzdu nového zamestnanca, ako aj na mentora, ktorý ho zaškolí. Pre aktuálny rok je to suma maximálne od asi 188 eur do 753 eur. Príspevok na mentora je maximálne vo výške 282,54 eura. Dĺžka doby poskytovania príspevku na mzdu a na mentora je rozdelená do troch kategórií:

  • Osoby so zdravotným postihnutím: príspevok na mzdu je poskytovaný deväť mesiacov, štyri mesiace je podporované mentorovanie a povinnosť udržať pracovné miesto päť mesiacov.
  • Ostatní znevýhodnení a mladí uchádzači: doba podporovania je tri mesiace, z toho dva mesiace aj príspevok na mentora a udržanie pracovného miesta je tiež určené na dva mesiace.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z.

Tento príspevok je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa rozhodnú pre podnikanie a stanú sa samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). Podmienkou je, že budú prevádzkovať živnosť alebo vykonávať poľnohospodársku výrobu. Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ.

Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku, t. j. 40 % výšky príspevku, po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ.

Projekt "Práca na skúšku"

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny začalo prijímať žiadosti v rámci projektu "Práca na skúšku". Cieľom tohto projektu je podporiť vytvorenie pracovného miesta pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom finančného príspevku pre zamestnávateľov, ktorých zamestnanci vykonávajú prácu na skúšku. Príspevok je vo výške až 282,54 eur mesačne a vypláca sa po dobu 3 mesiacov. Zamestnancovi bude z tohto príspevku vyplatená čiastka vo výške životného minima, ktoré od júla vzrástlo na 273,99 eur.

Nárok na príspevok majú uchádzači o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úrade práce najmenej 12 mesiacov, a uchádzači so zdravotným postihnutím, ktorí sú evidovaní na úrade práce najmenej 1 mesiac. Podmienkou je, že práca na skúšku sa vykonáva v rozsahu maximálne 20 hodín týždenne/80 hodín mesačne na základe písomnej dohody so zamestnávateľom.

Rekvalifikácia

Rekvalifikácia je príprava uchádzača o zamestnanie na uplatnenie sa na trhu práce s cieľom nadobudnutia teoretických a praktických vedomostí, schopností a zručností vo vybranom akreditovanom/osvedčenom vzdelávacom kurze. Rekvalifikáciu je možné absolvovať len na území SR.

Nie je možné, aby si uchádzač o zamestnanie zvolil rovnakú rekvalifikáciu, na ktorú mu v priebehu predchádzajúcich 5 rokov poskytol úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok. Poskytovateľ rekvalifikácie je vzdelávacia inštitúcia, ktorá zrealizuje rekvalifikáciu a musí mať vydanú akreditáciu na vzdelávací kurz, resp. osvedčenie o spôsobilosti vykonávať rekvalifikáciu.

Úrad požiadavku na rekvalifikáciu zhodnotí z hľadiska účelnosti a efektívnosti a schváli alebo neschváli ju. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predloženú požiadavku schváli, uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie dohodu o úhrade príspevku na rekvalifikáciu a vystaví RE-PAS. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uhradí uchádzačovi o zamestnanie 100 % nákladov na rekvalifikáciu (kurzovné), maximálne však len do výšky uvedenej v dohode a v RE-PASe.

Inkluzívne zamestnávanie

Inkluzívne zamestnávanie predstavuje inovatívny prístup k riešeniu problému dlhodobej nezamestnanosti.

Princípy inkluzívneho zamestnávania

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Ide o systém dávania šance každému, komu sa dlhodobo nedarí zamestnať sa. Dáva rovnakú šancu Slovákovi, Maďarovi, Rómovi… Nie je dôležité, akej národnosti či etnicity človek je, ale či pracuje a tvorí hodnoty.

Cieľom tohto nástroja je dať dlhodobo nezamestnaným reálne pracovné skúsenosti. Inkluzívne zamestnávanie pomáha osobám získať kvalifikáciu, ktorú otvorený trh požaduje, preškoliť ich alebo dať pracovné skúsenosti tým, ktorým chýbajú.

Fungovanie inkluzívneho podniku

Práca v inkluzívnom podniku bude časovo obmedzená a po skončení výkonu tejto práce bude stanovené dostatočne dlhé obdobie, počas ktorého sa osoba nebude môcť opätovne zamestnať v inkluzívnom podniku. Na inkluzívnych zamestnancov sa vzťahuje Zákonník práce (štandardná pracovná zmluva). Mzda inkluzívnych zamestnancov bude zdola ohraničená minimálnou mzdou - rovnako ako na otvorenom trhu práce.

Motivácia cieľovej skupiny spočíva v tom, že zamestnať sa v štandardnom a inkluzívnom podniku nie je rovnako jednoduché. Zatiaľ čo otvorený trh práce dáva prednosť osobám s pracovnými skúsenosťami, na inkluzívnom trhu budú zamestnávané práve osoby, ktoré pracovné skúsenosti nemajú.

Schéma fungovania inkluzívneho podniku

Inkluzívne služby a verejné obstarávanie

Medzi inkluzívne služby budú patriť prevažne manuálne exteriérové služby (zametanie ulíc, kosenie trávnikov, výsadba kvetov, údržba turistických chodníkov a pod.), keďže dlhodobo nezamestnané osoby sú prevažne osoby nízkovzdelané. Inkluzívny trh navrhuje jednotnú právnu formu a jednotné spôsoby obstarávania na realizáciu takýchto aktivít.

Výhodou inkluzívneho zamestnávania je, že zákazky môžu byť realizované aj ľuďmi, ktorí bývajú mimo mesta, čo prispieva k ich mobilite. V rámci inkluzívneho zamestnávania neexistuje geografické previazanie medzi miestom realizácie práce a miestom bydliska pracovníkov.

Aktuálna situácia nezamestnanosti na Slovensku

Firmy na Slovensku plánujú ku koncu roka významné nábory zamestnancov, ktoré by mali byť najsilnejšie za posledné dva roky. Miera evidovanej nezamestnanosti však naznačuje, že uchádzačov nebudú davy. Podľa údajov ÚPSVaR bola v septembri miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,21 %. V polovici krajov - v západnej časti našej krajiny, sa tento údaj dokonca blíži k 3 %.

Podľa prieskumu agentúry ManpowerGroup Slovensko predpokladá nábor nových ľudí najviac firiem v Bratislave, kde je čistý index trhu práce + 25 %. Odborníci vidia cestu aj v hľadaní doposiaľ nevyužitých rezerv na domácom trhu práce.

Už dnes sa to prejavuje v tom, že mnohí zamestnávatelia upúšťajú z požiadaviek napríklad na vzdelanie alebo na technické zručnosti. Približne štvrtina zamestnávateľov je dnes ochotnejšia zamestnať uchádzačov, ktorí sú starší alebo chcú výrazne zmeniť svoje pracovné zameranie, alebo sú dlhodobo nezamestnaní.

Časy, keď bolo vzdelanie kľúčovým údajom na filtrovanie uchádzačov, sú za nami. Pre firmy sú čoraz dôležitejšie tzv. mäkké zručnosti - najvyššiu váhu v tomto smere prikladajú zodpovednosti a spoľahlivosti, ale aj schopnosti riešiť problémy, komunikovať a spolupracovať v tíme. Spoločnosti, ktoré kladú dôraz na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu, si tým zároveň zlepšujú svoju konkurencieschopnosť. Viac než tretina zamestnávateľov dnes plánuje investovať do vzdelávania svojich zamestnancov, a to najmä pri nižších vekových kategóriách, kde pracovníci ešte nedisponujú potrebnými zručnosťami. Ocenili by však pri tom aj pomoc zo strany vlády, napríklad vo forme odvodových úľav.

tags: #na #co #maju #narok #dlhodobo #nezamestnany