Financovanie dôchodkového systému

Dôchodkový systém je spôsob postarania sa štátu o svojich dôchodcov: predstavuje súbor cieľov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých štát zabezpečuje príjem svojho ekonomicky neaktívneho obyvateľstva.

V rámci Európskej únie zatiaľ neexistuje centrálny dôchodkový systém, t. j. odvody na dôchodkové zabezpečenie sa neodvádzajú do centrálneho európskeho rozpočtu, ale individuálne na účty príslušných inštitúcií v jednotlivých krajinách. Tým pádom každá členská krajina Európskej únie disponuje vlastným dôchodkovým systémom, ktorý by však mal spĺňať určité zásady.

V roku 2010 Európska komisa tieto zásady konkretizovala vydaním tzv. Green Paper o primeraných, udržateľných a bezpečných európskych dôchodkových systémoch. Keďže obyvateľstvo starého kontinentu z roka na rok starne, jednou z priorít Európskej únie je zabezpečenie adekvátneho a udržateľného penzijného príjmu obyvateľov členských štátov únie v budúcnosti.

Za najlepšie dôchodkové systémy v rámci EÚ sú dlhodobo považované tie v Holandsku a Dánsku. Zatiaľ čo v Holandsku pochádza veľká časť dôchodkov z penzijných fondov, kde aktíva zamestnaneckých dôchodkov dosahujú 109 percent HDP a zúčastňuje sa na nich až 91 percent zamestnancov, v Dánsku sú dôchodky vyplácané z daní, ktoré sú tam jedny z najvyšších v rámci únie.

Holandský systém pozostáva z dvoch hlavných pilierov - prvý je tzv. paušálny verejný systém a druhý zamestnanecký systém. Prvý pilier pri tom zabezpečuje podiel len 32% priemerného dôchodku, pričom druhý pilier je dobrovoľný.

Vývoj dôchodkového systému

Dôchodkový systém pred reformou inštitucionálne zastrešovala Sociálna poisťovňa a bol postavený na princípe priebežného financovania. Spočíval v tom, že štát, ekonomicky aktívni obyvatelia a ich zamestnávatelia, prispievali do spoločného fondu, z ktorého sa vyplácali dôchodky súčasným dôchodcom. Nárok na dôchodok z tohto systému vznikal dovŕšením 60. roku života u mužov a 53. až 57. roku u žien, v závislosti od počtu detí.

K reforme prišlo z dôvodu nižšej miery zásluhovosti. Podľa tohto by všetci ľudia dostávali približne rovnaké dôchodky bez ohľadu na to, koľko počas svojho aktívneho života zarábali. Možno teda povedať, že tí, čo zarábali relatívne viac, prispievali na dôchodky tým, čo zarábali menej. Ľudia teda neboli ochotní platiť vyššie odvody na dôchodok, nakoľko maximálna výška dôchodku, ktorý mohli od štátu dostať, bola zákonom obmedzená.

Cieľom tejto reformy bolo vytvoriť príležitosť pre vyššie dôchodky, ktoré by vo väčšej miere záviseli od vlastného úsilia obyvateľstva. Umožnila tiež rozšírenie zdrojov financovania dôchodkov a tým zníženie tlaku na štátny rozpočet v budúcnosti.

Nový dôchodkový systém

Nový dôchodkový systém je založený na 3 pilieroch: prvé dva piliere sú povinné a tretí je dobrovoľný.

I. pilier: Povinné dôchodkové poistenie

I. pilier - povinné dôchodkové poistenie je dávkovo definované a priebežne financované poistenie spravované Sociálnou poisťovňou. Jeho podstatou je úzka previazanosť na ekonomickú aktivitu občanov a ich príjem. Prejavom výrazného prvku zásluhovosti v tomto systéme je prepojenosť výšky platieb do systému s výškou poskytovaných dávok.

II. pilier: Starobné dôchodkové sporenie

II. pilier - starobné dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Druhý pilier je príspevkovo definovaný, t. j. výška dôchodkovej dávky bude závisieť od zaplatených príspevkov do II. piliera a ich zhodnotenia. Finančné prostriedky sporiteľov spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (tzv. DSS-ky). Starobné dôchodkové sporenie má spolu s dôchodkovým poistením (I. pilierom) zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe a pozostalým v prípade jeho úmrtia.

III. pilier: Doplnkové dôchodkové sporenie

III. pilier - dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti. Doplnkové dôchodkové sporenie má umožniť účastníkom získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu tzv. rizikových prác. Vstup do tretieho piliera je povinný pre zamestnanca, ktorý takéto rizikové práce vykonáva, a to do 30 dní od začatia výkonu týchto prác. Pre ostatných zamestnancov a osoby staršie ako 18 rokov je vstup do III. piliera dobrovoľný.

Minimálny dôchodok

Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny ďalej zaviedlo od prvého júla 2015 do dôchodkového systému minimálny dôchodok, ktorý prispieva k zvýšeniu životnej úrovne dôchodcov s nízkymi dôchodkami a zároveň zabezpečuje ľuďom, ktorí celý život pracovali, aby sa po odchode do dôchodku neocitli v hmotnej núdzi.

Poistenci, ktorí získajú minimálne tridsať rokov dôchodkového poistenia, splnia podmienky nároku na dôchodok a po dovŕšení dôchodkového veku je ich priznaný dôchodok nižší ako minimálny, dostávajú automaticky minimálny dôchodok. Dôchodcom sa započítavajú iba obdobia dôchodkového poistenia, počas ktorých bol ich príjem približne na úrovni štvrtiny priemernej mzdy v danom roku. Výška minimálneho dôchodku sa mení v závislosti od dĺžky takéhoto obdobia dôchodkového poistenia.

Dôchodkové správcovské spoločnosti

Dôchodkové správcovské spoločnosti boli založené s cieľom inštitucionálne zabezpečiť 2. pilier dôchodkového systému. Ich zakladateľmi mohli byť iba renomované finančné inštitúcie ako banky či poisťovne. Každá dôchodková správcovská spoločnosť je zo zákona povinná tvoriť tri dôchodkové fondy na osobných dôchodkových účtoch svojich sporiteľov.

Rodičovský dôchodok a jeho vplyv na verejné financie

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dnes prezentovalo zdroje financovania rodičovského dôchodku (bonusu) v celkovej výške viac než 1,0 mld. eur. Tieto zdroje v prevažnej miere nepredstavujú dodatočné zdroje, ktoré by kompenzovali negatívny vplyv zavedenia rodičovského dôchodku na hospodárenie verejných financií.

Pri vyhodnocovaní dopadov na verejné financie je potrebné, aby sa každé opatrenie vyhodnocovalo v kontexte celkovej situácie vo verejných financiách. Z tohto pohľadu je argumentácia lepším hospodárením Sociálnej poisťovne neopodstatnená. Rada zdôrazňuje, že pre rok 2023 aj bez schváleného rodičovského dôchodku vláda zatiaľ neprijala dostatočné opatrenia na dosiahnutie svojho rozpočtového cieľa, deficitu vo výške 2,7 % HDP (podľa odhadu RRZ vláde chýba 1,2 % HDP).

Rada tiež konštatuje, že verejné financie SR sú v pásme vysokého rizika. Aj v prípade prijatia komplexnej dôchodkovej reformy, vrátane naviazania dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života (t.j. splnenie opatrení deklarovaných v Pláne obnovy SR), by sa verejné financie dostali len na hranicu medzi pásmom vysokého a stredného rizika a dôchodkový systém by tak naďalej zostal dlhodobo neudržateľný.

Rada oceňuje zámer zlepšiť celkovú dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. V záujme zabezpečenia jeho dlhodobej stability považuje za kľúčové, aby opatrenia zlepšujúce finančnú stabilitu boli prijaté celospoločenským konsenzom, preferenčne ústavným spôsobom.

Opatrenie rodičovského dôchodku nie je možné žiadnym spôsobom porovnávať s 2. pilierom dôchodkového systému. Z rozpočtového pohľadu ide o úplne odlišné schémy. Zatiaľ čo druhý pilier je z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií neutrálny (súčasný pokles príjmov do 1. piliera je kompenzovaný príspevkami do 2. piliera).

Hlavnou výhodou 2. piliera je okrem rozkladania makroekonomického rizika, najmä rozkladanie nákladov starnutia populácie v čase. Prítomnosť zásluhovosti je síce črtou sporiacej schémy, ale nie je hlavným dôvodom jej zavedenia. Z pohľadu sporiteľov a vlády je preto oveľa dôležitejšie hľadať urýchlene spôsoby, ako odstrániť bariéry nevyužívania investičného potenciálu tejto sporiacej schémy v dôchodkovom systéme.

tags: #sposoby #financovania #dochodkoveho #systemu