Odchod učiteľky materskej školy do starobného dôchodku predstavuje významný životný a pracovný míľnik. Tento proces je spojený s viacerými právnymi a administratívnymi podmienkami, ktoré je potrebné zohľadniť, od nároku na dôchodok a jeho výpočet, cez odstupné a odchodné, až po možnosti ďalšieho zamestnávania po dosiahnutí dôchodkového veku.
Nárok na dôchodok a započítavanie doby štúdia
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Napríklad, pani Alica, ktorá sa narodila v roku 1983 a študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007, má z tejto doby započítanú len dobu štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole v prípade, že prebiehalo pred rokom 2004.
Započítavanie doby štúdia na strednej škole
Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia. Občania narodení v období po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
Odstupné a odchodné
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Nárok na dôchodok vznikne každému zamestnancovi najskôr dovŕšením dôchodkového veku, ktorý je 64 rokov. Dôchodkový vek sa znižuje s počtom vychovaných detí.
Nárok na odstupné
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce, napríklad ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo sa stal nadbytočným a pozícia sa bude rušiť. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Nárok na odchodné
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
- Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku.
V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6a ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Vekový strop pre pedagogických zamestnancov
Ministerstvo školstva navrhuje vekový strop pre učiteľov. Učitelia sa budú môcť pred tabuľu postaviť, len dokým nedovŕšia 65 rokov. Vekový strop chce ministerstvo uzákoniť v najdôležitejšom zákone pre pedagógov.
Pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa skončí najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku; ak ide o riaditeľa, najneskôr uplynutím funkčného obdobia, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku.
Zamestnávateľ môže s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku, uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú najviac na dva roky. Takýto pracovný pomer možno uzatvoriť aj opakovane. Napríklad v prípade zamestnanca, ktorý bude mať koncom roku 2024 dosiahnutý vek 68 rokov a pracoval na dobu určitú, môže ešte od 1. septembra 2024 nastúpiť ako riadny zamestnanec, ak obdobia nepresiahli 2 roky. V takomto prípade sa zamestnávateľ môže oprieť o § 82 ods. 7 Zákonníka práce, ktorý umožňuje uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú najviac na dva roky, a to aj opakovane.
Pracovné podmienky a odmeňovanie učiteľov
Štatút a pracovný pomer
Učitelia sú zamestnancami vo verejnom záujme. Školy a školské zariadenia zamestnávajú učiteľov v súlade so Zákonníkom práce, zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a Zákonom č. 138/2019 Z. z. Pracovný pomer učiteľov môže byť uzatvorený na dobu určitú i neurčitú, o čom rozhoduje zamestnávateľ. Pracovný pomer na určitú dobu možno uzatvoriť najmenej na jeden školský rok (to sa nevzťahuje na pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca) a najdlhšie na dva roky. Obsadzovanie voľných miest učiteľov je v kompetencii zamestnávateľov.
Pracovný čas a dovolenka
Týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov stanovuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na 37,5 hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca pracujúceho v dvoch zmenách je 36,25 hodín za týždeň a zamestnanca pracujúceho v troch zmenách je 35 hodín týždenne. Práca na zmeny sa uplatňuje najmä v materských školách s celodennou prevádzkou.
Maximálny pracovný čas vrátane práce nadčas je 48 hodín. Náplň a organizáciu pracovného času si upravuje každá škola vo svojich vnútorných smerniciach. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia v smernici určí začiatok a koniec základného pracovného času (obvykle 7:30 - 15:30), čas prítomnosti na pracovisku či prestávku. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku.
Dĺžka dovolenky učiteľov je stanovená Zákonníkom práce. Dovolenka učiteľov, riaditeľov škôl a ich zástupcov, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov je 8 týždňov v kalendárnom roku.
Odmeňovanie a kariérny rozvoj
Odmeňovanie učiteľov stanovuje stupnica platových taríf. Do platových tried sú učitelia zaraďovaní na základe stupňa vzdelania a kariérového stupňa. V zmysle platových taríf platných od 1. septembra 2023 sa platy učiteľov odvíjajú od zaradenia do príslušnej platovej triedy (4-9. platová trieda), pracovnej triedy 1 alebo 2, a započítaných rokov pedagogickej praxe. Najnižší základný tarifný plat vo výške 938 € má pedagogický zamestnanec zaradený do triedy 4 bez praxe. K tarifnému platu sa pripočítava príplatok za odpracované roky. Najvyšší plat učiteľa tak dosiahne učiteľ zaradený do platovej triedy 9 so 40 rokmi praxe.
Tarifný plat učiteľa sa zvyšuje aj príplatkom za profesijný rozvoj (po absolvovaní vybraných druhov vzdelávania), absolvovaním atestácií a výkonom špecializovaných činností v zmysle zákona. Ďalšie príplatky zahŕňajú príplatok za riadenie, za zastupovanie, osobný príplatok za kvalitnú prácu, príplatok za zmennosť, príplatok za výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa, uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a supervízora, a iné. Začínajúci pedagógovia k tarifnému platu dostávajú príspevok pre začínajúceho učiteľa vo výške 6% tarifného platu.
Kariérny systém
Kariérový systém podľa zákona predstavuje súbor pravidiel kariérového postupu a motivačného ohodnotenia. Zabezpečuje pedagogickým a odborným zamestnancom platový postup, možnosť príplatkov, ale aj poskytovanie voľna na účasť na vzdelávaní alebo na vykonanie atestačnej skúšky. Učitelia sa počas svojej učiteľskej kariéry zaraďujú do niektorého z kariérových stupňov v závislosti od absolvovaného druhu vzdelávania v profesijnom rozvoji alebo v závislosti od vykonanej atestácie.
Každý kariérový stupeň vyjadruje náročnosť výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a mieru osvojenia si profesijných kompetencií.
- Pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou - najskôr po piatich rokoch pedagogickej činnosti vykonávanej ako samostatný pedagogický zamestnanec a po vykonaní I. atestácie.
- Pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou - najskôr po piatich rokoch pedagogickej činnosti vykonávanej ako pedagogický zamestnanec s I. atestáciou a po vykonaní II. atestácie.
Učitelia, spĺňajúci kvalifikačné predpoklady na vykonávanie pedagogickej činnosti, môžu vykonávať špecializované činnosti alebo riadiace činnosti. Učiteľ si kariérovú cestu volí slobodne podľa svojich profesijných cieľov, a to postupom v rámci kariérových stupňov (1. atestácia, 2. atestácia) alebo vzdelávaním sa na výkon vyššie uvedených špecializovaných činností. Možnosťou je aj zotrvanie v jednom kariérovom stupni počas celého pracovného života za súčasného profesijného rozvoja formálnym, neformálnym a informálnym vzdelávaním. Zákon umožňuje vzdelávať sa učiteľovi priamo v škole vo forme aktualizačného vzdelávania v rámci pracovného času, ktorým si udržiava a inovuje profesijné kompetencie. Každý učiteľ má právo na 5 pracovných dní v kalendárnom roku s náhradou mzdy na profesijný rozvoj v rámci zvolenej kariérovej cesty.
Podpora a rozvoj v školstve
Procesy plánovania vývoja slovenského školského systému zabezpečuje Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktoré pri tom úzko spolupracuje s Inštitútom vzdelávacej politiky (IVP) Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Poslaním IVP je poskytovať analýzy, prognózy a podieľať sa na príprave vzdelávacej politiky.
Hlavným prvkom systému odborno-metodickej pomoci je metodicko-pedagogické centrum, ktoré je súčasťou Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Ponúka množstvo vzdelávacích programov pre učiteľov, individuálne konzultácie a poradenstvo, či metodické inšpirácie. Fond na podporu vzdelávania poskytuje pedagógom bezúčelové pôžičky bez vekového obmedzenia.