Dopravná nehoda s PN nad 7 dní: Dôsledky, práva a povinnosti

Dopravná nehoda je nepríjemná udalosť, ktorá môže mať vážne následky pre všetkých zúčastnených. Ak pri dopravnej nehode dôjde k zraneniu osoby s práceneschopnosťou (PN) trvajúcou viac ako 7 dní, situácia sa komplikuje a je potrebné brať do úvahy viaceré faktory týkajúce sa vodičského preukazu (VP) a povinností vodiča. Tento článok sa zameriava na podmienky a dôsledky spojené s dopravnou nehodou, pri ktorej vznikne PN viac ako 7 dní, a to najmä z hľadiska vodičského preukazu a povinností vodiča.

Čo je dopravná nehoda?

Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba, poškodí sa cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, uniknú nebezpečné veci alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona - t.j. 3 990 eur.

S účinnosťou od 01.07.2022 sa za dopravnú nehodu už nepovažuje udalosť v cestnej premávke, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (teda suma 3.990,- EUR), ibaže by bol naplnený niektorý z predpokladov v ustanovení § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Podľa dôvodovej správy bola táto zmena zapríčinená hospodárskym a ekonomickým vývojom.

V prípade škodovej udalosti (nie pri dopravnej nehode, t.j. aj pri škode nad 3 990 eur), pri ktorej si jej účastníci splnili všetky povinnosti účastníka škodovej udalosti, žiaden z vodičov zúčastnených vozidiel nie je zrejme pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, nie je potrebné vec ohlasovať policajtovi, nakoľko Policajný zbor nie je zákonom zmocnený na objasňovanie takejto udalosti. Účastníci škodovej udalosti si vzájomne preukážu svoju totožnosť a v prípade náhrady škody cestou poisťovne sa upovedomia o poisťovni, s ktorou majú uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Právne následky dopravnej nehody

S dopravnou nehodou sú spojené rôzne právne následky, pri ktorých vznikajú účastníkom nehody rôzne práva a povinnosti. V závislosti od rozsahu následkov a povinností, ktoré boli pri dopravnej nehode porušené, môže mať dopravná nehoda rôzne aspekty, a to trestnoprávne, administratívnoprávne a občianskoprávne.

Občianskoprávne následky

V rámci súkromného práva bude mať poškodená osoba predovšetkým nárok na náhradu škody, ktorá sa skladá z viacerých špecifických nárokov. Pôjde o náhradu škody na majetku (vozidle, prípadne iných veciach, napr. motorkárskej helme), škodu na zdraví v podobe nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, škodu na zárobku, ak poškodená osoba nebude môcť vykonávať zárobkovú činnosť a bude odkázaná na nemocenské dávky. Taktiež môže mať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ak spôsobená dopravná nehoda zasiahla do osobnostných práv poškodenej osoby.

Nároky z poškodenia zdravia:

• Bolestné: Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo na základe lekárskeho posudku.
• Sťaženie spoločenského uplatnenia: Je to stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo naplnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.
• Strata na zárobku: Počas pracovnej neschopnosti sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného a náhradou, ktorá mu bola vyplatená. Po skončení PN sa uhrádza v prípade reálneho poklesu zárobku v dôsledku zranení.
• Strata na dôchodku: Patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by vznikol nárok bez zohľadnenia náhrady za stratu na zárobku.
• Náklady spojené s liečením: Uhrádzajú sa účelné náklady spojené s liečením, ako sú lieky, zdravotnícke pomôcky, náklady rehabilitácie.
• Výživa pozostalých: V prípade usmrtenia uhrádza vinník náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu smrti povinný poskytovať výživu.
• Náklady spojené s pohrebom: Má nárok osoba, ktorá uhradila náklady spojené s pohrebom (náklady pohrebnej služby, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka do výšky 663,88 eura, náklady na úpravu hrobu).

V prípade vodiča zodpovedného za nehodu môže tento požadovať od poisťovne, v ktorej mal vozidlo povinne zmluvne poistené, aby za neho škodu uhradila. Ak by už prebiehalo súdne konanie, môže tento vodič v postavení žalovaného oznámiť poisťovni vedenie súdneho sporu podľa ustanovenia § 86 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Sám zodpovedný vodič by však nemal nárok na náhradu škody, ktorú utrpel na vozidle alebo na veciach, ktoré prepravoval, ibaže by poistná zmluva neustanovovala niečo iné. Spravidla v prípade havarijného poistenia ako osobitného poistenia na základe zmluvy, prípadne v rámci pripoistenia v rámci zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, sa náhrada takejto škody dojednáva. S tým je však logicky spojená aj povinnosť platiť vyššie poistné, ktoré sa bežne pohybuje v stovkách eur. Taktiež býva dojednaná aj spoluúčasť, ktorá býva stanovená pevnou minimálnou sumou a/alebo percentuálnym podielom.

Administratívnoprávne následky

Z hľadiska administratívneho práva má vodič, ktorý sa zúčastnil dopravnej nehody, špecifické povinnosti podľa zákona o cestnej premávke. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak dôjde k dopravnej nehode, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, je vodič povinný splniť povinnosti účastníka dopravnej nehody podľa zákona o cestnej premávke. Tieto povinnosti zahŕňajú:

• Zastaviť vozidlo.
• Poskytnúť prvú pomoc zraneným a privolať záchrannú službu.
• Označiť miesto nehody výstražným trojuholníkom.
• Ohlásiť nehodu polícii, ak došlo k zraneniu osoby alebo k väčšej škode na majetku.
• Zotrvať na mieste nehody až do príchodu polície alebo do ukončenia dokumentácie nehody.
• Vyplniť záznam o nehode a podpísať ho s ostatnými účastníkmi nehody.
• Nahlásiť škodu poisťovni do 15 dní (v zahraničí do 30 dní).

Treba však pripomenúť, že vodič nebude zodpovedný za priestupok, ak zavinil dopravnú nehodu, ale zranil iba sám seba (a nedošlo k úniku nebezpečných vecí alebo k poškodeniu cesty či všeobecne prospešného zariadenia alebo ku škode na cudzom majetku).

V prípade vzniku dopravnej nehody nenesie prevádzkovateľ vozidla alebo jeho držiteľ žiadnu administratívnoprávnu zodpovednosť za dopravnú nehodu. Tieto subjekty by mohli byť zodpovedné iba vtedy, ak porušili im uložené povinnosti.

Administratívnoprávnym následkom dopravnej nehody môže byť aj zadržanie vodičského preukazu. Ide o dočasné opatrenie, ktoré nie je sankciou. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak je dôvodne podozrivý zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch (dopravná nehoda s následkom na zdraví alebo majetku), a možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

Sankcia zákazu činnosti hrozí za oba vyššie spomenuté priestupky, ktoré sa týkajú dopravných nehôd. Rovnako tak trest zákazu činnosti môže súd uložiť a spravidla aj uloží za trestné činy spáchané na živote a zdraví v dôsledku dopravnej nehody.

Vodičský preukaz môže byť zadržaný až do právoplatného skončenia veci, čo môže byť niekoľko mesiacov, resp. rokov. Ak bol vodičovi zodpovednému za dopravnú nehodu uložený trest alebo sankcia spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo, po uplynutí uvedeného zákazu je následne povinný podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti (teoretickej skúške). Ak zákaz činnosti trval dva roky alebo viac, potom má tento vodič povinnosť po uplynutí zákazu podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, preskúmaniu psychickej spôsobilosti a preskúšaniu odbornej spôsobilosti (teoretická skúška a skúška z vedenia motorových vozidiel). V prípade, že by vodič spôsobil v priebehu 12 mesiacov tri dopravné nehody, musel by sa navyše podrobiť ešte aj doškoľovaciemu kurzu v autoškole.

Trestnoprávne následky

Spôsobenie dopravnej nehode môže mať aj trestnoprávne následky, pokiaľ dôjde k vážnym následkom na živote alebo zdraví.

• Trestný čin usmrtenia: Dopustí sa ho ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. V cestnej premávke sa bude jednať o dopravnú nehodu s následkom na živote iného účastníka cestnej premávky, ak zodpovedný vodič z nedbanlivosti poruší predpisy týkajúce sa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (napr. jazda pod vplyvom alkoholu, prekročenie rýchlosti). Trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov by hrozil vodičovi, ak by usmrtil dve alebo viaceré osoby preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti dopravy. Ak by vodič vozidla spôsobil inému z nedbanlivosti smrť za situácie, že bol v stave vylučujúcom spôsobilosť (t. j. nad 1‰ alkoholu v krvi), potom by mu hrozil trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov.
• Trestný čin ublíženia na zdraví: Dopustí sa ho ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy, alebo porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Ak by sa vodič dopustil predmetného trestného činu, hrozil by mu trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky. V prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty (napr. ak sa jedná o takéto ublíženie na zdraví viacerým osobám alebo ak bol páchateľ v stave vylučujúcom spôsobilosť) sa trestná sadzba zvyšuje.

Za všetky uvedené trestné činy hrozí páchateľovi aj uloženie trestu zákazu činnosti. Trestný zákon v ustanovení § 61 ods. 5 hovorí o tom, že trest zákazu činnosti na doživotie sa uloží tomu vodičovi, ktorý sa dopustil trestného činu usmrtenia podľa ustanovenia § 145 ods. 4 alebo 5 Trestného zákona, teda v stave vylučujúcom spôsobilosť viedol motorové vozidlo a usmrtil jednu alebo viac osôb.

Prevádzkovateľ vozidla ani jeho držiteľ nemôžu byť trestne zodpovední, ak vodič spácha trestný čin, nakoľko trestná zodpovednosť je budovaná na zavinení, pričom tu zavinenie prevádzkovateľa ako aj držiteľa vozidla absentuje.

Povinnosti prevádzkovateľa vozidla

Zodpovedným subjektom pri dopravnej nehode nemusí byť vždy len vodič, ale aj prevádzkovateľ vozidla. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie. Pôjde teda o subjekt, na ktorého účet, nebezpečenstvo a v záujme ktorého sa prevádzka dopravného prostriedku vykonáva.

Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné úkony po ukončení jazdy, ako aj úkony potrebné na udržovanie vozidla. Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, prevádzkovateľ sa zodpovednosti nezbaví.

Prevádzkovateľ vozidla má v súvislosti s dopravnou nehodou povinnosti aj podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to povinnosť podrobiť vozidlo (kategórie M1 a N1) technickej kontrole, ak dopravná nehoda mala vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla, ktorými sú zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy. Toto vozidlo sa nesmie ani používať v cestnej premávke, a to až do pominutia dôvodov. Ide o tzv. administratívnu kontrolu.

Povinné zmluvné poistenie (PZP) a regres poisťovne

Ak ste účastníkom dopravnej nehody a máte uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP), vaša poisťovňa uhradí škodu, ktorú ste spôsobili iným účastníkom nehody, a to na zdraví alebo majetku. PZP vás chráni pred finančnými dôsledkami takýchto udalostí.

V niektorých prípadoch si však poisťovňa môže uplatniť právo na regres, teda žiadať od vás preplatenie časti alebo celej škody, ktorú vyplatila poškodenému. Toto právo sa uplatňuje, ak ste porušili zákonom stanovené povinnosti.

Situácie, kedy poisťovňa môže žiadať náhradu (regres):

• Úmyselné spôsobenie škody: Ak sa preukáže, že ste škodu spôsobili úmyselne.
• Vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu alebo drog: Aj bez ohľadu na výšku hladiny alkoholu v krvi, alebo ak sa odmietnete podrobiť skúške.
• Vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia alebo počas zákazu vedenia vozidla.
• Vedenie motorového vozidla bez súhlasu držiteľa/majiteľa.
• Zverenie vozidla nespôsobilej osobe.
• Použitie technicky nespôsobilého alebo neschváleného vozidla.
• Nezotrvanie na mieste nehody, manipulácia s vozidlami (ak je to na ujmu vyšetrenia).
• Nedodržanie povinností po nehode (napr. oneskorené nahlásenie škody).

V týchto prípadoch môže poisťovňa žiadať späť až 100 % vyplatenej sumy, v niektorých prípadoch (napr. pri oneskorenom nahlásení z dôvodov hodných osobitného zreteľa) sa nárok poisťovne znižuje.

Zmeny v legislatíve

S účinnosťou od 01.07.2022 sa za dopravnú nehodu už nepovažuje udalosť v cestnej premávke, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (teda suma 3.990,- EUR), ibaže by bol naplnený niektorý z predpokladov v ustanovení § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke.

Od 1. novembra 2011 nadobudla účinnosť novela zákona o cestnej premávke, ktorá priniesla sprísnenie pravidiel a sankcií, zavedenie povinnosti dodržiavať bezpečnú vzdialenosť, odstrániť z vozidla kusy ľadu a snehu, a inštitút doškoľovacieho kurzu.

tags: #sposobil #som #dopravnu #nehodu #pn #viac