Domáce násilie a týrané ženy: Komplexný problém s rozsiahlymi dôsledkami

Domáce násilie a násilie páchané na ženách predstavujú závažný sociálnopatologický jav, ktorý preniká celou spoločnosťou bez ohľadu na ekonomické, sociálne a kultúrne rozdiely. Tento problém, často utajovaný a sprevádzaný mýtmi a predsudkami, má rozsiahle fyzické a psychosociálne dôsledky pre obete, ich blízkych a celú spoločnosť. Násilie páchané na ženách, respektíve taktiež aj partnerské násilie, alebo násilie v intímnych partnerských vzťahoch, patrí medzi sociálnopatologické fenomény dnešnej spoločnosti.

Cieľom tohto článku je sumarizovať a doplniť kvalitatívne poznatky o násilí páchanom na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce, analyzovať rodinné a sociálne aspekty tohto problému a prispieť k lepšiemu porozumeniu a riešeniu tejto komplexnej problematiky.

Definícia a charakteristika domáceho násilia

Domáce násilie je významným psychosociálnym fenoménom, ktorý sa vyskytuje v krajinách celého sveta. „Definovať domáce násilie je veľmi ťažké. Vo všeobecnosti možno uviesť, že ide o sociálno-patologický jav „sui generis“. Prečo možno domáce násilie označiť za takýto jav? Je to preto, lebo domáce násilie je deviáciou a osobitným sociálno-patologickým javom rodiny.“ (Polák, 2017, s. 180). Ondicová (2017, s. 30) uvádza, že „domáce násilie je významným sociálnym fenoménom rozšíreným po celom svete. Môžeme ho zaradiť do kategórie tzv. „nových foriem kriminálneho násilia““, s čím musíme v plnej miere súhlasiť.

Sumarizácia charakteristických znakov domáceho násilia potvrdzuje, že v rámci vzťahov v partnerskom vzťahu panuje dokazovanie si moci zo strany jedného partnera. Tento nežiaduci jav má cyklický a stupňujúci charakter a je dlhodobo opakovaný. Formy násilia sú rozmanité (fyzické, psychické, sociálne). Problémy tohto typu sú latentné a utajované obeťou zo strachu z väčšieho násilia. Martinková, Slavětínsky a Vlacha (2014) upozorňujú na devastujúci dopad tohto typu násilia vzhľadom k tomu, že jeho výskyt je v kruhu najbližších osôb, ktoré by mali byť zdrojom istoty, dôvery a bezpečia. „Domáce násilie je sýtené viacerými faktormi, kde má nemalý zástoj archaický spôsob riešenia sociálnych problémov podmienený fylogenetickým a ontogenetickým prenosom genetických a historických informácií.“ (Havrlentová, 2017, s. 63).

Formy domáceho násilia

Formy domáceho násilia sú rôzne, ako aj cieľová obeť. Najčastejšie formy násilia sú fyzické a psychické, avšak aj sociálne. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (2010) uvádza podľa štatistických údajov, že v partnerských vzťahoch sú v 95% zneužívané ženy.

Psychické násilie ako latentná forma

V rámci popisu súčasného stavu domáceho násilia je nutné zdôrazniť predovšetkým psychické násilie v partnerských vzťahoch, pretože má vo väčšine prípadov latentnú formu. „Samotné psychické násilie je oproti fyzickému, ktoré je laickou i odbornou verejnosťou diskutované spomedzi všetkých foriem domáceho násilia najčastejšie, a špecifické zároveň v tom, že nemusia byť na postihnutom jedincovi viditeľné známky násilia a týrania. V tomto kontexte je tak psychické týranie náročnejšie na spozorovanie. Samotné obete sa často boja priznať, či už sa obávajú následného správania agresora, ďalej majúc obavy z nepochopenia okolia alebo odborníkov, prežívajúc pocit hanby alebo spoluviny, ale často nastávajú aj situácie, kedy obete nevedia na koho sa majú obrátiť so žiadosťou o pomoc.“ (Habánik, Vavruš, 2017).

Súčasný stav problematiky na Slovensku

Súčasný stav problematiky v Slovenskej republike poukazuje na nedostatočnú informovanosť verejnosti, ako aj obetí domáceho násilia o možnostiach sociálnoprávnej pomoci. Možnosti pomoci sú v niektorých prípadoch taktiež neznáme u odborníkov, ktorí sa s touto cieľovou skupinou stretávajú v svojej odbornej praxi (lekári, psychológovia, pedagógovia).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že primárnym zámerom sociálnej práce na úrovni primárnej i sekundárnej prevencie by mala byť informovanosť o pomoci obetiam domáceho násilia prihliadajúc na vybranú cieľovú skupinu.

Mýty a predsudky o násilí na ženách

Skúsenosti ukazujú, že s problémom domáceho násilia - najmä násilia na ženách - sa ešte stále spája veľa rôznych mýtov a predsudkov. Existuje obrovský rozpor medzi faktami (rozsah problému, jeho príčiny a pozadie) a názormi na túto tému. Rozšírené mýty a predsudky nedovoľujú ženám postihnutým násilím, aby rozprávali o svojej situácii a dostali adekvátnu pomoc.

Rozdiel medzi hádkou a násilím

Medzi hádkou a násilím je podstatný rozdiel: Pri hádke ide o konflikt dvoch osôb, ktoré sú približne rovnako silné. Pri hádke ide zväčša o konflikt záujmov a každá zo zúčastnených strán sa pokúša presadiť svoje záujmy. Intímny teror sa od partnerského konfliktu líši nerovnováhou sily a moci, napríklad jedna osoba je fyzicky silnejšia, ozbrojená alebo disponuje financiami alebo je inak závislá na druhom partnerovi, vzniká nebezpečenstvo, že silnejšia strana zneužije svoju prevahu na kontrolu nad druhou stranou. Vtedy sa konflikt mení na intímny teror. Nerovnosť moci je vždy prítomná vo vzťahu dospelých a detí. Ale aj ženy majú v našej spoločnosti v mnohých oblastiach oslabenú pozíciu a práve tá je medzinárodným spoločenstvom považovaná za príčinu násilia na ženách.

Násilie sa netýka len "problémových" rodín

Násilie môže postihnúť každú ženu nezávisle od príslušnosti k sociálnej vrstve, kultúre a národnosti. V kontexte sociálnych vied a sociálnej práce možno domáce násilie považovať za závažný sociálnopatologický jav. Vyskytuje sa v celej spoločnosti bez ohľadu na ekonomickú úroveň, sociálny status, kultúrne a sociálne zázemie. Je problémom celej spoločnosti, teda verejnej politiky, cirkvi, mimovládnych organizácií, ale aj každého z nás buď priamo alebo nepriamo v rámci širšieho sociálneho okolia.

Multidisciplinárny prístup k problematike domáceho násilia

Problematikou domáceho násilia všeobecne sa zaoberajú mnohí odborníci z viacerých vedných disciplín, ako napríklad psychológia, sociálna práca, ale aj pedagogika a kriminológia. Ide o multidisciplinárnu tému, vzhľadom na multifaktoriálnu kauzalitu a rozsiahle následky. Konkrétne problematikou v intímnych vzťahoch sa zaoberajú napríklad Buriánek (2013); Budinová (2012); Martínková, Slavětínsky a Vlacha (2014); García-Moreno et al. (2013); Hronová et al. (2011); Hrušková, Kozlová a Francová (2013); Netík a Netíková (2010); Nováková (2010); Tollefson et al. (2009); Vavroňová et al. (2013) a mnohí iní.

Násilie páchané na ženách v kontexte medzinárodných skúseností

Z pohľadu zahraničia môžeme v súvislosti s problematikou násilia páchaného na ženách hovoriť o sociálnej pomoci v podobe takzvaných „ženských domov“. Tento pojem je využívaný predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách v Európskej únii. Aktuálne štúdie poukazujú na fakt, že v priemere je jedna tretina až štvrtina žien v Európe vystavená násiliu zo strany mužov z ich blízkeho sociálneho prostredia. Spravidla sú to väčšinou partneri / manželia, prípadne taktiež otcovia alebo bratia. Takzvané ženské domy (v zahraničí) a krízové centrá (u nás) sú vo väčšine prípadov jediným možným riešením, ako si chrániť svoj život a pociťovať bezpečie zo strany obete (ženy). Prvé ženské domy fungujú v Európe od sedemdesiatych rokov minulého storočia a sú dôležitým medzníkom vo vývoji v presadzovaní rovnoprávnosti a dodržiavaní ľudských práv v záujme zachovania fyzickej, psychickej i emocionálnej integrity ženy ako obete domáceho násilia. (Appelt, Kaselitz, Logar, 2004).

Národná linka pre ženy a ďalšia pomoc

Národná linka pre ženy je dôverným a bezpečným priestorom pre ženy, ktoré sú ohrozené alebo zažívajú násilie. V situácii ohrozenia ženy a jej detí poskytnú poradkyne na linke krízovú pomoc a všetky potrebné informácie. Služby, ktoré budú na Národnej linke poskytované, vychádzajú z potrieb žien, ktoré majú skúsenosť s násilím vo svojich životoch. Poradkyne sú pripravené hovoriť o všetkých druhoch násilia, s ktorými sa ženy vo svojich životoch stretávajú.

Národná linka je zároveň miestom prvého kontaktu, kde sú ženám poskytnuté všetky dôležité informácie o násilí páchanom na ženách, najmä o násilí v blízkych vzťahoch. Poradkyne odpovedajú taktiež na základné otázky týkajúce sa právnej pomoci a asistujú ženám pri hľadaní ďalšej pomoci v jej regióne. Národná linka pre ženy je dostupná všetkým ženám, teda aj tým, ktoré majú sťažený prístup k potrebným informáciám, majú zdravotný alebo iný hendikep. Pri akútnom ohrození, alebo v istých presne vymedzených situáciách, poradkyne so súhlasom ženy kontaktujú políciu, záchrannú zdravotnú službu alebo inú inštitúciu, ktorá jej môže pomôcť. Linka sa realizuje v rámci národného projektu Prevencia a eliminácia násilia na ženách, ktorý implementuje Inštitút pre výskum práce a rodiny. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v rámci OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Odborným garantom a iniciátorom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Príklad činnosti OZ Ženy pomáhajú ženám

Občianske združenie Ženy pomáhajú ženám realizovalo dopytovo - orientovaný projekt Poradenského centra Ženy pomáhajú ženám od októbra 2018 do septembra 2020 vďaka nenávratnému finančnému príspevku vo výške 153 005,24 €, ktorý bol poskytnutý poskytovateľom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení Implementačnej agentúry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Počas tohto obdobia sme mali poskytnúť poradenstvo pre 250 klientiek. Reálne sme poskytli poradenstvo až 285 klientkám a ich deťom.

Štatistiky pomoci v rokoch 2022-2023

V roku 2022 boli našimi klientkami ženy zažívajúce násilie vo veku od 18 do 70 rokov. Klientky nás kontaktovali najčastejšie na odporúčanie predošlých klientiek a z internetu, ďalej odporúčanie zo škôl, ÚPSVaR, NLŽ a polície. Primárne bola pomoc poskytovaná v Trenčianskom kraji, okres Partizánske, Prievidza, ďalej v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji. Dištančne bola pomoc poskytnutá z rôznych miest v rámci SR. Najviac klientiek bolo z okresu Partizánske a Prievidza.

Dňa 25. november je Medzinárodným dňom za odstránenie násilia páchaného na ženách a prvým zo 16-dňovej celosvetovej aktivistickej kampane proti rodovo podmienenému násiliu. Kampaň končí Medzinárodným dňom ľudských práv 10. decembra. Pre ženy a rodovo nekonformných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je čoraz ťažšie uplatňovať si ľudské práva. Vytrvalé odmietanie politickej reprezentácie ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a šírenie bludov o tzv. Cieľom kampane je na tieto problémy upozorniť a volať po náprave.

Výskumná stratégia a metodológia

V našom prípade sme sa zamerali na populáciu žien, ktoré mali priamu a dlhodobú skúsenosť s domácim násilím, ktorý páchal ich partner / manžel. Výskumným problémom je výskyt, frekvencia a rodinné súvislosti žien, ktoré zažili priamu a dlhodobú skúsenosť s domácim násilím zo strany partnera / manžela, a analýza príčin, sociálnopsychologickej symptomatológie a následkov sociálnej izolácie žien zažívajúcich dlhodobé násilie zo strany partnera / manžela.

Kvalitatívnou výskumnou stratégiou sme mali za cieľ overiť ďalšie súvisiace premenné v nadväznosti na stanovené výskumné otázky. Premenné, ktoré sme mali za cieľ skúmať boli rodinné aspekty a sociálne aspekty, ktorých dominantnou premennou bola sociálna izolácia. Vychádzajúc z teórie a praxe výskytu domáceho násilia páchaného na ženách sa nám problematika sociálnej izolácie javí ako vysoko aktuálna a málo, respektíve v Slovenskej a Českej republike, vôbec nespracovaná. Zameriavame sa na príčiny, sociálnopsychologickú symptomatiku a následky sociálnej izolácie, ktorá je ako zaujímavý sociálny fenomén prítomná u všetkých vybraných participantiek, ktoré sa dobrovoľne zúčastnili nášho výskumu.

Výskumné otázky

• Zistiť dôvod osamostatnenia sa od pôvodnej rodiny (rodinné aspekty).
• Zistiť, aké ďalšie stratégie majú týrané ženy v pláne podniknúť, aby sa so sociálnou izoláciou vyrovnali a integrovali do spoločnosti bez zjavných abnormalít následkom domáceho násilia, ktoré bolo na nich páchané (sociálne aspekty).
• Bola pôvodná rodina, v ktorej týrané ženy vyrastali, úplná?
• Aké osobnostné črty sa vyskytujú u otcov a matiek týraných žien?
• Aké výchovné štýly a prístupy využívali rodičia vo výchove týraných žien?
• Majú týrané ženy skúsenosť s domácim násilím v pôvodnej rodine, v ktorej vyrastali?
• Osamostatnili sa týrané ženy od pôvodnej rodiny v mladom veku?
• Aké boli najčastejšie dôvody osamostatnenia sa týraných žien od pôvodnej rodiny?
• Čo si myslia týrané ženy o nežiaducom správaní ich intímneho partnera (expartnera), respektíve manžela (exmanžela)?
• Pociťujú týrané ženy sociálnu izoláciu v období, keď sú týrané svojim partnerom/manželom?
• Čo považujú týrané ženy za príčinu sociálnej izolovanosti?
• Ako sa prejavovala sociálna izolácia v období, keď boli týrané ženy s týrajúcim intímnym partnerom v partnerskom, respektíve v manželskom zväzku?
• Aké následky sociálnej izolácie pociťujú týrané ženy po odchode od týrajúceho partnera/manžela?
• Aké stratégie a plány majú týrané ženy za účelom vyrovnania sa s pociťovaním sociálnej izolácie a postupného začleňovania sa do spoločenského života? (sociálne aspekty).

Výskumná vzorka a metódy zberu dát

Výskumnú vzorku tvorilo 20 participantiek, konkrétne týraných žien vo veku od 23 do 65 rokov, ktoré boli klientkami krízových centier v Bratislavskom kraji. Výskumná vzorka bola vyberaná zámerným výberom na základe ktorého sme si určili špecifiká výberu, ktoré boli vek viac ako 20 rokov a menej ako 50 rokov a ženy participantky museli byť klientkami vybraných krízových centier určených pre týrané ženy, deti a obete domáceho násilia a participantky sa museli chcieť výskumu zúčastniť dobrovoľne s dôrazom na anonymitu ich poskytnutých osobných údajov a informácií.

Výskum bol realizovaný v šiestich krízových centrách za pomoci sociálnych pracovníkov, ako aj psychológov - poradcov a riaditeľov/liek, ktorí v nich pracujú. Výskum sme realizovali za pomoci metódy analýzy a štúdia dokumentov (kazuistiky) a metódy interview (pološtruktúrovaný rozhovor). Kazuistiky, ktoré sme využili pre potreby kvalitatívnej analýzy boli zhotovené sociálnymi pracovníkmi, ktorí s klientkami (týranými ženami) aktívne a dlhodobo pracovali. Dáta z kazuistík sme syntetizovali a analyzovali. Rozhovor, ktorý sme si zostavili bol pološtruktúrovaný a pozostával z otvorených aj uzatvorených otázok. Celkový počet otázok interview bol 15. Otázkami sme sa zaujímali o rodinné a sociálne aspekty týraných žien. Najdominantnejšou premennou v tomto type výskumu bola sociálna izolácia v zmysle jej príčiny, priebehu i následkov.

Metódy analýzy kvalitatívnych dát

V rámci kvalitatívne získaných dát (rodinné a sociálne aspekty) sme využili metódu takzvanej „repertoárnej mriežky“ (Ritomský, Bachratý, 2008), ktorá je uplatniteľná vo všetkých medicínskych, psychologických i sociálnych vedách. Pri analýze kvalitatívnych dát sme v niektorých prípadoch využili aj iné metódy a techniky, a to napríklad techniky, ktoré popisuje Miovský (2010), technika kódovania a technika zafarbenia textu. Pri uplatnení týchto metód je text (odpovede participantiek) spracovávaný tak, že sú vyznačené celky zastrešujúce jednotlivé témy. Kódované sú taktiež rôzne skupiny vybraných tém prostredníctvom takzvanej „metódy vytvárania trsov“. Výskumné témy, ktoré boli objektom nášho záujmu sme vytvorili indukciou a hierarchizáciou získaných kvalitatívnych dát. Na základe vyššie uvedeného postupu sme identifikovali vzťahy medzi jednotlivými premennými.

Výsledky kvalitatívnej analýzy prípadových štúdií

Spoločné znaky týraných žien z pohľadu zdravotnej anamnézy sú chronické ochorenia vedúce k invalidite a nezamestnanosti. Odlišnosti boli nájdené v prípade typov chronických ochorení. U vybraných participantiek sa vyskytovali rôzne chronické ochorenia, a to onkologické choroby, hypertenzia, psychické problémy.

tags: #kratky #diskusny #prispevok #o #probleme #tyranych