Spoločenské tabu predstavujú silné sociálne normy, ktoré zakazujú určité správanie a myšlienky, pričom ich porušenie je spojené so silným odporom a spoločenským odsúdením. Tieto tabu, hlboko zakorenené v kultúre, majú významný vplyv na psychiku jednotlivcov, formujú ich správanie, myslenie a cítenie. Ľudská psychika má sociálny (spoločenský) ráz a je sociálne determinovaná.
Čo je to spoločenské tabu?
Tabu je špecifický prípad sociálnej normy, kde sa prísne zákazy spájajú s naučeným silným odporom alebo zábranou. Slovo tabu je polynézskeho pôvodu a znamená pôvodne nedotknuteľný predmet, teda niečo posvätné. Porušenie tabu (napríklad jedenie ľudského mäsa, sexuálny styk v priamom pokolení) vzbudzuje u ľudí hrôzu. Za porušenie tabu sú vysoké trestné sankcie. Medzi typické základné tabu patrí antropofágia (kanibalizmus), incest (pohlavný styk medzi pokrvnými príbuznými) a nekrofília (pohlavná úchylnosť k mŕtvolám), ktoré však nemusia byť tabu v iných kultúrach.
Sociálna determinácia psychiky
Človek sa ako osobnosť nerodí, osobnosťou sa stáva až v priebehu svojho života. Proces, ako sa to deje, podrobne popisuje vývinová psychológia. Z pohľadu všeobecnej psychológie interpretujeme tento proces v kontexte spoločenského prostredia, pretože sa tak bližšie dostávame k človeku v jeho spoločenskom postavení, rolách, pozíciách a situáciách, ktoré spoluurčujú ľudské konanie a správanie.
Pod sociálnym prostredím rozumieme ľudí samotných, spoločenské normy, ktorými sa ľudia riadia v danom prostredí, a výtvory ľudskej kultúry a civilizácie. Tieto faktory pôsobia pozitívne alebo negatívne. Vplyv sociálneho prostredia na človeka sprostredkúvajú rozličné činitele, ako sú rodina, škola, hromadné komunikačné prostriedky (literatúra, tlač, divadlo, kino, rozhlas, televízia, internet), alebo sa sociálnych podnetov zmocňuje človek sám (sebavýchovou, sebavzdelávaním).
Typy sociálnych interakcií a ich vplyv
Človek neustále vstupuje do sociálneho kontaktu s inými ľuďmi, čím vznikajú rôzne druhy sociálnej interakcie:
- Vzťahy jedinec - jedinec: Napríklad matka-dieťa, učiteľ-žiak, muž-žena, priateľ-priateľ. Tento druh vzťahov sa vyznačuje špeciálnym citovým zafarbením, ktoré uľahčuje a znásobuje intenzitu sociálneho vplyvu. Tieto vzťahy majú pri vývine osobnosti základný význam. Primárny význam sa pripisuje vzťahu matka - dieťa, ktorým sa sociálne vzťahy dieťaťa začínajú a ďalej rozširujú.
- Vzťahy jedinec - spoločenské skupiny: Jedinec je členom rôznych spoločenských skupín (rodina, školská trieda, národ). Z príslušnosti človeka k sociálnym skupinám vyplývajú pre neho isté práva aj povinnosti. Na jeho správanie sa v rozličných skupinách kladú špeciálne požiadavky, podľa ktorých sa spoločensky aj psychicky vôbec utvára jeho osobnosť, respektíve utvára ho skupina.
- Vzťahy spoločenská skupina - jedinec: Tieto vzťahy označujú miesto (pozíciu) jednotlivca v spoločenskej skupine (podriadený - nadriadený, učiteľ - žiak). Ak má človek v sociálnej skupine istú pozíciu, okolie od neho očakáva, že sa bude správať s prihliadnutím na túto pozíciu. Toto očakávané správanie vzhľadom na pozíciu nazývame rola. Rola je jedným z najsilnejších faktorov sociálnej determinácie psychiky človeka.
- Vzťahy spoločenské skupiny - spoločenské skupiny: Napríklad inteligencia-robotníci. Tento druh sociálnych vzťahov vytvára v psychike jednotlivca popri individuálnom vedomí novú zložku - kolektívne vedomie (napríklad národné, etnické, spoločenskej vrstvy, profesionálneho zaradenia a pod.).
Rodinná výchova a kultúrne vzorce
Rodinná výchova zohráva kľúčovú úlohu pri zoznamovaní dieťaťa s kultúrnymi vzorcami, ktoré zahŕňajú normy správania, myslenia a cítenia. Primárny vplyv kultúry sprostredkováva človeku práve rodina, do ktorej sa ako dieťa narodí. Tieto normy sa prejavujú ako tradície, zvyky, mravy, zákony a tabu.
Sociálny psychológ K. Young pozoroval rozdielne správanie indiánskych matiek k deťom po narodení. Matky kmeňa York prestávajú dojčiť dieťa po niekoľkých dňoch, prerušujú s ním kontakt a neskôr je dieťa obmedzované v jedle. Matky Siouxov dojčia deti až do 5 až 6 rokov, deti majú s matkou úzky kontakt a sú vychovávané veľmi tolerantne. Yorkovia sa vyznačujú skúposťou, podozrievavosťou a zlosťou, zatiaľ čo Siouxovia sú veľkorysí a obetaví voči súrodencom, dokážu znášať veľkú bolesť a sú krutí voči nepriateľom. Tieto spoločné skúsenosti, ktoré mali deti každého kmeňa, označujeme pojmom bazálna osobnosť.
Je dôležité si uvedomiť, že demokratický prístup vo výchove, ktorý sa vyznačuje primeranou kontrolou a dostatkom pozitívnych citových prejavov zo strany rodičov voči dieťaťu, vedie k vytvoreniu adaptabilnej, citovo vyrovnanej a primerane sebavedomej osobnosti. Na druhej strane, rejektívna (odmietavá) výchova, kde dieťa cíti nezáujem a nelásku rodičov a býva prísne a tvrdo trestané, vedie k vytváraniu citovo labilnej, agresívnej a neistej osobnosti.
Socializácia a jej produkty
Proces začleňovania, vrastania človeka do spoločnosti označujeme pojmom socializácia. Socializácia je premena biologického jedinca na kultúrnu bytosť. Zahrňuje súhrn procesov vzájomnej interakcie medzi spoločnosťou a jednotlivcom, v ktorých spoločnosť pôsobí na jednotlivca tak, aby v sebe vlastným učením vytvoril vnútorné psychologické predpoklady nevyhnutné k participácii v spoločnosti.
Proces socializácie zahrňuje štyri relatívne samostatné deje:
- Personalizáciu: V jej priebehu sa utvára osobnosť, človek začína vrastať do medziľudských vzťahov, vytvorí sa „Ja“.
- Kulturáciu: Človek prijíma a rozvíja kultúru spoločnosti.
- Profesionalizáciu: Rozoznávanie spoločensko-ekonomickej deľby úloh v spoločnosti, osvojovanie a zaujatie profesionálnej role.
- Socializáciu v užšom význame: Zaujímanie postavenia v štruktúre spoločenských úloh, to znamená osvojovanie si sociálnych rolí.
V dôsledku socializácie človek nadobúda špecificky ľudské spôsoby psychického reagovania, vnímania, myslenia, cítenia. Rozvíjajú a individualizujú sa u neho vyššie psychické potreby, skultúrňuje sa uspokojovanie biologických potrieb. Osvojuje si sebaovládanie, rozvíjajú sa u neho ľudské schopnosti, vyššie city, charakterovo-vôľové vlastnosti, sebadisciplína, isté vedomosti, zručnosti, spôsobilosti, pracovné aj sociálne návyky, potrebné pri rodinnom aj spoločenskom nažívaní.
Vplyv spoločenských tabu na psychické zdravie
Spoločenské tabu môžu mať negatívny dopad na psychické zdravie jednotlivcov. Tabuizované témy, ako sú duševné ochorenia, môžu viesť k stigme a diskriminácii, čo sťažuje ľuďom vyhľadať pomoc a podporu.
Stigma duševných ochorení
Stigma spojená s duševnými ochoreniami je stále prítomná aj v súčasnej spoločnosti. Ľudia trpiaci duševnými ochoreniami sa často cítia izolovaní a hanbia sa o svojich problémoch hovoriť, pretože sa obávajú odsudzovania a nepochopenia. Klára Budínová, autorka blogu "Holka z blázince", sa rozhodla prelomiť toto spoločenské tabu a ukázať svetu, že psychické ochorenia si zaslúžia prijatie, pochopenie a rešpekt. Jej iniciatíva poukazuje na dôležitosť otvorenej komunikácie o duševnom zdraví a potrebu destigmatizácie týchto ochorení.
Dôsledky potláčania emócií
Spoločenské tabu môžu viesť k potláčaniu emócií, čo môže mať negatívny vplyv na psychické zdravie. Ľudia, ktorí sa cítia nútení skrývať svoje pocity, môžu zažívať úzkosť, depresiu a ďalšie psychické problémy. Je dôležité si uvedomiť, že emócie sú prirodzenou súčasťou ľudského života a ich potláčanie môže viesť k vážnym psychickým problémom.
Vplyv na mužské duševné zdravie
Spoločenské očakávania a rodové stereotypy môžu mať negatívny vplyv na mužské duševné zdravie. V niektorých kultúrach môže byť tabu pre mužov prejavovať slabosť alebo citlivosť, čo môže viesť k potláčaniu emócií a neschopnosti vyhľadať pomoc v prípade psychických problémov.
Spoločenské normy a ich regulácia
Vzájomné vzťahy ľudí v spoločenskom prostredí upravujú spoločenské normy. Vyvíjajú sa historicky spolu s kultúrou a vyjadrujú úroveň spoločenského vedomia. Súhrn spoločenských potrieb a noriem typických pre dané sociálne prostredie sa nazýva kultúrny vzorec.
Spoločenské normy sú stelesnené v spoločenských zvykoch - sú to najtypickejšie spoločenské normy. Určujú, čo sa v danej spoločnosti patrí a čo sa nepatrí. Sú mierou dobrého správania. Dôsledkom ich nedodržania sú mierne sankcie (irónia, posmech, napomenutie). Mravné obyčaje určujú, čo je v danej spoločnosti morálne a čo nemorálne. Ich nedodržanie vyvoláva ostrejšiu reakciu okolia (pohoršenie, odpor, pohŕdanie, odsudzovanie, zavrhovanie). Zákony určujú, čo je v danej spoločnosti prípustné a čo sa trestá. Spoločenské tabu vymedzuje, čo je v danej spoločnosti najviac v rozpore so spoločenským vedomím a morálkou, čo je patologicky - kriminálne, čo sa najviac spoločensko-morálne odsudzuje a trestá.
tags: #spolocenske #tabu #ako #socialny #determinant #psychiky