Nárok na stravné lístky za prácu v sobotu a súvisiace právne aspekty

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na stravné lístky za prácu v sobotu, podmienkach, ktoré musia byť splnené, a súvisiacich právnych aspektoch. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku pre zamestnávateľov aj zamestnancov.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Podmienky nároku na stravovanie

Nárok na stravovanie vzniká zamestnancovi, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. To platí bez ohľadu na to, či zamestnanec pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a nepretržitej prevádzke. Právny nárok na stravovanie majú len tí zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy.

• Pracovná zmena: Pracovná zmena, podľa § 90 Zákonníka práce, je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci. Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určuje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.
• Miesto výkonu práce: Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca.
• Domácky zamestnanci a telepráca: Domácky zamestnanec v zmysle § 52 Zákonníka práce, ktorého výkon práce je klasickým pracovným pomerom, má nárok na stravovanie, aj keď prácu nevykonáva na pracovisku u zamestnávateľa. To isté platí pre teleprácu (prácu v rámci home officeu). Musí však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny.
• Viac pracovných pomerov súčasne: Ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený riadny pracovný pomer a zároveň druhý pracovný pomer na práce iného druhu, vzniká mu nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu v každom z týchto pomerov, ak v rámci každej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny.

Kedy nárok na stravovanie nevzniká

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie v nasledujúcich prípadoch:

• Zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Počas pracovnej cesty môže vzniknúť zamestnancovi nárok na cestovné náhrady.
• Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
• Zamestnancom počas dočasnej pracovnej neschopnosti, pokiaľ zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov neprerokoval úpravu podmienok, za ktorých môže poskytovať stravovanie aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov.
• Dohodárom (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) a konateľom/spoločníkom, ak zamestnávateľ nerozšíril okruh osôb, ktorým poskytne stravovanie.
• Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Stravovanie počas práce v sobotu alebo v nedeľu

Zamestnanec pracujúci v noci, v sobotu či v nedeľu má nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanec pracujúci napríklad od pondelka do piatka 8 hodín denne - v rámci pracovnej zmeny musí vykonávať prácu viac ako 4 hodiny. To, že ide o prácu cez víkend alebo v noci, nemá na nárok na stravovanie žiadny vplyv.

Príklad:

Spoločnosť RIGOS, s. r. o. prevádzkuje predajňu s potravinami, ktorá je otvorená aj v sobotu a nedeľu. Počas soboty 8. 11. 2014 odpracovali zamestnanci v rámci riadneho pracovného času: Patrik odpracoval 3 hodiny a Petra 6 hodín. Obom poskytol zamestnávateľ stravný lístok v hodnote 3 eurá. Zamestnávateľ môže za daňový výdavok považovať len sumu za jeden stravný lístok. Petra, ktorá odpracovala viac ako 4 hodiny, má nárok na stravné v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 ZP a zamestnávateľ si môže takýto výdavok uplatniť ako výdavok daňový. Patrik, ktorý odpracoval menej ako 4 hodiny za zmenu, nemá podľa § 152 ods. 2 ZP nárok na stravné.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Je v právomoci zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom stravovanie zabezpečí. V zmysle § 152 ods. 2 Zákonníka práce má niekoľko možností:

• V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ktorý môže byť právnickou alebo fyzickou osobou.
• Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečenia stravovania vo výnimočných prípadoch splniť aj poskytnutím finančného príspevku v zmysle § 152 ods. 5 Zákonníka práce, ak stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie.

Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 152 ods. 6 a 7 ZP na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný podľa § 19 ZDP za daňový výdavok. U zamestnanca sú, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Okrem povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. V zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného. To znamená minimálne 55 % ceny jedla, ale maximálne 55 % stravného v prvom časovom pásme.

Aktuálne opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 110/2009 Z. z. o sumách stravného s účinnosťou od 1. 4. 2009 stanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 3,60 €, t. j. zamestnávateľ môže na jedno jedlo prispievať maximálne vo výške 1,98 €. Určenie maximálnej výšky príspevku zamestnávateľa vo výške 55 % zo sumy 3,60 € platí aj v prípade, ak cena poskytovaného jedla je nižšia ako 3,60 €.

Okrem toho, zamestnávateľ môže poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. Vo všeobecnosti platí, že príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytnúť iba zamestnancom, zo mzdy ktorých sa sociálny fond tvorí. Príspevok zo sociálneho fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky v zmysle § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín.

Stravovanie zamestnancov z pohľadu zákona o dani z príjmov

Zamestnávateľ, právnická aj fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva, musí pri poskytovaní stravovania svojim zamestnancom postupovať okrem Zákonníka práce aj v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.

Do daňových výdavkov môže zamestnávateľ uplatniť príspevky na stravovanie vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov.

Prehľad vývoja súm stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín:

Dôležité aspekty

• Ak zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 4,20 € a prispieva sumou 3,10 €, v zmysle Zákonníka práce môže prispievať maximálne vo výške 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 1,98 € - iba túto čiastku si môže uplatniť do daňových výdavkov. Suma nad túto hodnotu, t. j. 1,12 € (3,10 € - 1,98 €), nie je daňovo uznaným výdavkom.
• Ak zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie aj pri prekážkach v práci, aj zamestnancom pracujúcim mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a rozšírenému okruhu zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie, príspevok zamestnávateľa na stravovanie je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Živnostníci a stravné

Stravné patrí k najčastejšie používaným výdavkom podnikateľa. Živnostník si môže započítať stravné aj na 7 dní v týždni, ak preukáže, že skutočne pracoval (dodacím listom, faktúrou, účtenkou o nákupe materiálu, účtenkou vystavenou zákazníkovi a podobne).

• Na odpracovaný deň si môže započítať stravné pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
• Tieto výdavky je podnikateľ povinný preukázať riadnym účtovným dokladom o nákupe stravy, stravného lístka, alebo stravnej poukážky. Nemôžu sa uplatňovať v paušálnej sume.
• Ak živnostník používa paušál 5 040 eur, v ňom už má započítané aj výdavky na stravné. Nemôže si teda k paušálnym nákladom za rok 5 040 eur pripočítať aj náklady na stravné.
• Ak si podnikateľ uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou, už si nemôže uplatniť ďalšie výdavky na vlastné stravovanie.
• Tí živnostníci, ktorí podnikajú popri zamestnaní (okrem živnosti sú v zamestnaneckom pomere a zamestnávateľ im prispieva na stravovanie), si nemôžu zahrnúť výdavky na stravu do nákladov súvisiacich s podnikaním.
• Nákup stravných lístkov je potrebné si rozmyslieť vopred - stravné lístky nie je možné použiť na pokrytie výdavkov už uplynutého obdobia.

tags: #narok #na #stravne #listky #za #sobotu