Špeciálny pedagóg a podpora žiakov so sluchovým postihnutím

Špeciálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v edukácii žiakov so sluchovým postihnutím. Tento článok sa zameriava na špecifiká študijného programu špeciálnej pedagogiky so zameraním na sluchové postihnutie a na úlohu špeciálneho pedagóga v kontexte inkluzívneho vzdelávania.

Pedagogika sluchovo postihnutých (Surdopédia/Akupédia)

Pedagogika sluchovo postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj osobnosti, výchovu a vzdelávanie osôb so sluchovým postihnutím. Jej cieľom je umožniť sluchovo postihnutým čo najplnohodnotnejšie zapojenie do vzdelávacieho, pracovného aj spoločenského života. Úzko súvisí s odborom foniatria, ktorý sa zaoberá poruchami sluchu, hlasu a reči z medicínskeho hľadiska. Surdopédia sa delí na pedagogiku nepočujúcich a pedagogiku nedoslýchavých.

Sluchové postihnutie je čiastočná alebo úplná strata sluchu, obmedzená možnosť vnímania sluchových podnetov. Ide o poruchu sluchu, ktorá sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Sluchovo postihnutí nemajú možnosť zachytiť zvuk. Zložky zvukových vnemov (vidia les - nepočujú šum). Postihnutý je nedostatkami počutia reči.

Sluchové postihnutie je charakteristické:

• zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje
• znížením ostrosti sluchu
• obmedzením príjmu akustických informácií

Nepočujúce dieťa vníma sluchom iba niektoré zvuky, prípadne žiadne. Sluchovo postihnutí majú väčšinou zvyšky sluchu. Medzi sluchovo postihnutých zaraďujeme ľudí od narodenia nepočujúcich, hluchých a v dôsledku toho aj nemých. Rovnako sem patria osoby ohluchlé, so zvyškami sluchu a jedinci nedoslýchaví. Známky postihnutia sú v reči a na psychike; nedostatky závisia od stupňa a času, kedy došlo k strate sluchu. Hluchý jedinec alebo jedinec postihnutý ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč prevažne zrakom a hmatom.

Stupne sluchového postihnutia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí pre pracovné účely nasledovne:

Okrem nich rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje.

Typy sluchových postihnutí

• Nedoslýchavosť (41 - 80 dB): je čiastočná strata sluchu. Je to ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom. Môže byť vrodená alebo získaná.
• Zvyšky sluchu (od 81 do 90 dB): je to neúplná strata sluchu, vrodená alebo získaná. Zvyšky nestačia na vnímanie hovornej reči, ale dajú sa využiť pri výchove zvukovej reči. Umožňujú sluchové vnímanie na základe výstavby reči.
• Ohluchlosť: je strata sluchu, ktorá vzniká v priebehu vývoja reči, alebo, keď už bol vývin reči ukončený.
• Kôrová hluchota: chorobným vývinom sa poškodili horné spánkové závity oboch hemisfér.
• Psychická hluchota: poškodením Munkovej oblasti, kde sa uskutočňuje analýza a syntéza sluchových podnetov. Postihnutý počuje tóny a zvuky reči, ak slovám nerozumie, to sa nazýva - SENZORICKÁ AFÁZIA (slovná hluchota).
• Dedičná vnútroušná nedoslýchavosť (DVN): je v strednom uchu. Vonkajšie ucho je bez zmien, aj bubienok a stredné ucho.

Vyšetrenie sluchu

Vyšetrenie sluchu sa vykonáva tak, že sa vyšetrovaný postaví bokom, vyšetrujúci si stane do vzdialenosti 8 metrov. Jedno ucho sa upchá vatou a ruku si dá pred seba, aby nevidel na ústa vyšetrujúceho. Opakuje slová, ktoré mu hovoríme. Z 10 metrov je v norme, šepkaná reč v norme zo 6 metrov. Vyšetrujeme najskôr šepkanú reč. Nízke tóny (lúka, hudba) - ak nepočuje, ide o poškodenie stredného ucha. Ak nepočuje vysoké tóny (sykavky) - je chyba vo vnímaní.

Úloha špeciálneho pedagóga

Špeciálny pedagóg sa špecializuje na prácu s deťmi a mládežou so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Venuje sa diferenciálnej diagnostike autizmu, diagnostike porúch učenia a správania, logopedickej komplexnej starostlivosti a viacerým terapiám. Poskytuje odborné poradenstvo pedagógom, rodičom i študentom. Venuje sa publikačnej i prednáškovej činnosti. Školský špeciálny pedagóg pracuje na základnej škole so žiakmi so ŠVVP, čo si vyžaduje diferencovanú prípravu na každého žiaka osobitne, a to z hľadiska obsahu vzdelávania, metód a organizačných foriem práce, konzultácií s vyučujúcimi a rodičmi.

Odbornosť špeciálneho pedagóga zahŕňa:

• Špeciálny pedagóg
• Pedagóg
• Logopéd
• Psychopéd
• Etopéd
• Somatopéd
• Terapeut Sindelar metódy
• Neurofeedback tréner - KBT
• Certifikát v oblasti psychodiagnostickej metodiky: Posudzovanie detského autizmu
• Certifikát v koučingu

Prax pedagogiky sluchovo postihnutých sa zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách, t. j. orálnej, písanej, na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb.

Individuálny prístup a integrácia žiakov so sluchovým postihnutím

V kontexte individuálnej integrácie žiaka so sluchovým postihnutím v bežnej triede základnej školy je prítomnosť a práca školského špeciálneho pedagóga neoceniteľná. Počas vyučovacích hodín môže tento pedagóg pracovať so žiakom alebo skupinou žiakov individuálne, alebo v malých skupinkách. Táto práca sa riadi individuálnym vzdelávacím programom (IVVP) vypracovaným pre konkrétneho žiaka alebo skupinu.

Okrem špeciálneho pedagóga môžu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením pracovať aj liečební pedagógovia, logopédi a školskí psychológovia. Ich práca je zameraná na systematickú, intenzívnu korekciu, terapiu alebo reedukáciu postihnutia.

Sluchovo postihnutý by mal sedieť v triede vpredu, keď je v normálnej škole. Učiteľ nesmie chodiť a keď debatujú v triede, upozorní ho, že sa rozpráva s ostatnými deťmi.

Individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP)

Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP). Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní takého žiaka zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. IVVP je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy. V IVVP sú rozpracované zmeny, ktoré by mu mali pomôcť lepšie zvládnuť učivo. S programom sa vždy oboznámi triedny učiteľ a ďalší vyučujúci, ktorí sa podieľajú na jeho výchove a vzdelávaní, riaditeľ školy a rodičia.

Dôležitým aspektom je aj úprava učebných osnov. Ak je potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vyučujúci v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje úpravu učebných osnov daného predmetu. Cieľom je úprava obsahu vzdelávania, nie jeho redukcia. Vychádza sa z učebných osnov konkrétneho predmetu s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo sluchového postihnutia žiaka. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu.

U žiakov so sluchovým postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, špecifickými poruchami učenia, s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami je druhý cudzí jazyk voliteľný a závisí od individuálnych schopností konkrétneho žiaka. U tých žiakov so zdravotným znevýhodnením, u ktorých sa predpokladá, že po ukončení základných škôl budú pokračovať vo vzdelávaní na stredných odborných školách, sa na 2. stupni ZŠ predmet hudobná výchova v základných školách pre sluchovo postihnutých s prihliadnutím na sluchové postihnutie nie je povinný.

Narušená komunikačná schopnosť - vývojová dysfázia

Vývojová dysfázia je špecificky narušený vývoj reči, prejavujúci sa sťaženou schopnosťou alebo neschopnosťou naučiť sa verbálne komunikovať, aj keď podmienky pre rozvoj reči sú primerané. Vzniká ako následok poruchy centrálneho spracovania rečového signálu. Postihnutie je tým lokalizované do centrálnej sluchovej oblasti rečových centier. Postihnutie CNS je teda skôr difúzne, nie ložiskové. Prejavuje sa širokou symptomatikou vrátane výrazne nerovnomerného vývoja celej osobnosti.

Podľa hĺbky postihnutia sa potom manifestuje rôzne širokou škálou i hĺbkou príznakov, od dysfatickej symptomatiky po úplnú nehovoriacnosť. Vývojová chyba - stav sa vyvíja a nie je to konečná alebo zhoršujúca sa záležitosť - ak sa s dieťaťom pracuje citlivo a pravidelne a nenastanú komplikácie (dyslexia, dysortografia, dyspraxia atď.), dochádza väčšinou k výrazným zlepšeniam. U niektorých detí dochádza k takému veľkému zlepšeniu, že vada už nie je pre bežného pozorovateľa viditeľná, aj keď niektoré prejavy stále pretrvávajú (deti sú napr. neisté, precitlivené alebo majú stále problémy s výslovnosťou).

Diagnostika a terapia vývojovej dysfázie

Zvlášť dôležitá je včasná a presná diagnóza a odlíšenie dysfázie od iných vývojových porúch. Včasným podchytením a rehabilitáciou je možné dôsledky dysfázie a ich dopad na rozvoj detí i na ich neskoršiu školskú úspešnosť zmierniť alebo zatlačiť do pozadia. Jednoznačne sa dá potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo piateho až siedmeho roku, niekedy aj neskôr. Veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky je spolupráca logopéda a psychológa.

Logopéd vyšetruje porozumenie reči, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách. Práve výraznejší rozdiel medzi verbálnym a neverbálnym skóre v teste v prospech neverbálneho, býva dôležitým potvrdením diagnózy vývinovej dysfázie.

Náročné je aj chápanie a používanie symbolov a abstraktných pojmov. Pri tomto type poruchy dieťa počuje, ale nedokáže zvuky diferencovať, má obtiaže v dekódovaní reči. Dieťa nerozumie, a preto sa bojí zmien. Potrebuje opakujúce sa rituály a často má také prejavy správania ako pri autizme. Prítomné sú aj ďalšie problémy - zaostáva rozvoj abstraktného myslenia, deti si ťažko osvojujú napr. pojmy. Terapia býva dlhodobá.

Typy dysfázie

• Fonologická dysfázia: Ide o poruchu rozlišovania zvukov a vnímania ich sekvencií. U detí tak dominujú obtiažne fonologické spracovania pri inak relatívne normálnom porozumení.
• Expresívna dysfázia: Vývin reči v predverbálnom období nebýva zvyčajne ničím nápadný, prvé slová sa objavujú včas, ale potom sa už slovná zásoba dlho nerozširuje. Porozumenie reči sa vyvíja dobre.
• Zmiešaná dysfázia: Tento typ sa vyskytuje najčastejšie. Všetci ľudia s expresívnou poruchou reči majú totiž v určitom zmysle aj potiaže s porozumení hovoreného slova, hlavne na úrovni zložitejších gramatických štruktúr.

Špecifické poruchy učenia

Učiteľov aj rodičov znepokojuje skutočnosť, že dieťa má problém naučiť sa čítať, písať a počítať, čím sa dostáva do spoločensky znevýhodneného postavenia. Problém naučiť sa čítať, písať a počítať znamená zahatať dieťaťu cestu k informáciám a k vzdelaniu. Pomôcť takémuto jednotlivcovi znamená pochopiť nie práve priaznivú situáciu.

• Dyslexia: porucha učenia, ktorá postihuje schopnosti čítania. Pri čítaní musí dieťa zreteľne rozlišovať tvar písmen, premeniť ho na zvukovú podobu. Žiak postupne prechádza po písmenách a z reťazca znakov skladá slabiky, slová, vety.
• Dysgrafia: porucha učenia, ktorá postihuje grafickú podobu písaného prejavu, čitateľnosť textu a úpravu. Dysgrafia má vplyv aj na tvar a veľkosť písma, čiže jedinec má tendenciu nepravidelne meniť veľkosť či už tlačeného, alebo písaného písma v slove. Čo sa týka tvaru, tak veľmi časté je menenie sklonu písma (raz sklonené viac vpravo, raz vľavo). Dysgrafik sa snaží svoje písmo aj opraviť, preto je v jeho písme častý výskyt škrtancov, hrúbok a machúľ. Pomerne často vynecháva v slovách písmená, alebo slovo začne a následne ho nedokončí.
• Dysortografia: porucha učenia prejavujúca sa v neschopnosti správne sa písomne gramaticky vyjadrovať, napriek tomu, že dieťa má primerané rozumové schopnosti a dostáva sa mu dostatočného výchovného a výukového vedenia. Dieťa často výborne ovláda gramatické poučky, ale nevie ich pohotovo uplatniť napr. pri písaní diktátu.
• Dyskalkúlia: porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom, často sa spája s narušenou priestorovou orientáciou. Dieťa s dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic, nevie porovnať skupinky podľa počtu, zamieňa si znamienka (+, -, ., :).

Poruchy správania - ADD a ADHD

ADD a ADHD je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa - učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrváva do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať. Naopak, ak je miera hyperaktivity, resp. až agresivity vysoká, pri pretrvávajúcich negatívnych vplyvoch prostredia môže byť porucha základom pre vývin asociálneho správania. Špecifickým rysom je, že táto porucha primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na organické poškodenia (vzniká na neurobiologickej báze), vplyv môžu mať napr. genetické predispozície alebo prenatálne faktory.

Ďalšie typy postihnutí

• Mentálne postihnutie: je stav oneskoreného, zastaveného alebo neúplného vývinu intelektu. Výchovou mentálne postihnutých sa zaoberá pedagogika mentálne postihnutých (oligofrenopédia).
• Telesné postihnutie: môže byť buď vrodené alebo získané a týka sa pohybovej sústavy. Ide predovšetkým o poruchy nervového systému, pokiaľ majú za následok poruchu hybnosti. Výchovou telesne a zdravotne postihnutých sa zaoberá pedagogika telesne a zdravotne postihnutých.
• Zrakové postihnutie: delí sa na nevidiacich, čiastočne vidiacich (zvyšky zraku), slabozrakých, binokulárne postihnutých a zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím. Výchovou zrakovo postihnutých sa zaoberá tyflopédia.
• Kombinované postihnutie: v populácii sa vyskytuje stále väčší počet osôb s kombináciou niekoľkých postihnutí. Z kombinovaného zrakového postihnutia si najväčšiu pozornosť vyžaduje kombinácia so sluchovým postihnutím, i keď táto kombinácia rovnako ako kombinácia s telesným postihnutím nie je štatisticky najpočetnejšia. Najpočetnejšia je kombinácia rôznych vnútorných chorôb so zrakovým postihnutím, najmä v staršom veku. Ďalšou široko zastúpenou kombináciou je mentálne postihnutie. U kombinovaných postihnutí, viac než u ostatných zrakovo postihnutých, musíme voliť diferencovaný a individuálny prístup.

Liečebná pedagogika

U nás sa pojem liečebná pedagogika popri špeciálnej pedagogike začal používať v rokoch 1967-1968 na liečebno-výchovné formy pomoci psycho-sociálne narušeným osobám. Tento široký pojem sa pôvodne týkal osôb od útleho veku až po starobu, ktoré boli ohrozené nepriaznivými životnými okolnosťami (strata rodinného zázemia, asociálne prostredie, traumy, následky ochorenia a i.), alebo u ktorých už boli diagnostikované poruchy správania, ochorenia a ťažkosti pri sociálnej integrácii a ktorí boli odkázaní na rôzne formy inštitucionálnej pomoci.

Pôvodne sa takmer vôbec nepočítalo s terapeuticko-výchovnými formami pomoci pre osoby so zmyslovými chybami, mentálnym, telesným postihnutím a poruchami reči. Potreba liečebnej pedagogiky bola odôvodnená závažnosťou porúch správania a ich negatívnymi spoločenskými následkami. Prevládal názor, že v liečebnej pedagogike ide o využívanie rôznych foriem činnostných terapií pri:

1. sťaženej insocializácii, teda pri sprostredkovaní vedomostí, zručností a skúseností, ktoré dieťaťu chýbajú, aby sa mohlo úspešne sociálne integrovať (napr. pri dlhodobom neuspokojovaní základných psychických potrieb v detstve, najmä pri absencii vzťažnej osoby, pri výchovnej zanedbanosti, pri sociálnom znevýhodnení v prípade neúplnej alebo dysfunkčnej rodiny a pod.),
2. resocializácii, kde ide o znovu začlenenie jedinca, ktorý bol už dobre sociálne integrovaný, ale iba v problémových sociálnych skupinách (napr. asociálna partia, rodina alkoholikov, narkomanov, kriminálne subkultúry alebo aj relatívne izolované prostredie liečebne, ústavu),
3. reedukácii, pri preučení nevhodných modelov správania, kde sa pedagogické pôsobenie zameriavalo na zmenu postojov, hodnotového systému, návykov a pod.

V súčasnosti sa liečebná pedagogika aj u nás chápe ako terapeuticko-výchovné pôsobenie pri výchovných ťažkostiach, pričom platí, že predchádzať je lepšie ako naprávať. Uplatňuje sa preto preventívne i tam, kde ťažkosti vzhľadom na podmienky vývinu jednotlivca a jeho životné okolnosti možno predpokladať. Liečebná pedagogika hľadá a využíva formy intenzívnej výchovnej pomoci, predovšetkým prostredníctvom činnostných terapií. Jej uplatnenie v praxi však závisí predovšetkým od existujúceho systému spoločenskej pomoci postihnutým a od vybudovanej siete inštitucionalizovanej starostlivosti.

Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím

Ministerstvo zdravotníctva SR by sa malo viac venovať otázkam organizácie prevencie zdravotného postihnutia a genetickému poradenstvu pre rizikové skupiny obyvateľstva, ako aj zvýšeniu informovanosti z tejto oblasti. Špecifické poradenstvo v oblasti genetiky by malo byť pre občanov so zdravotným postihnutím zabezpečované bezplatne. Na toto priamo nadväzuje špecifický screening - vyhľadávanie a evidencia detí so zdravotným postihnutím už v kojeneckom veku. Aktuálnou je požiadavka na povinné vykonávanie špecifického screeningu v 6. mesiaci a 1. roku života všetkých kojencov na poruchy intelektu, zraku, sluchu a pervazívnych vývinových porúch v praxi a hlavne informovať o tejto možnosti. Pre komplexnú liečebnú starostlivosť a následnú rehabilitáciu je včasné zistenie zdravotnej poruchy faktorom rozhodujúcim. Požadovaný screening pri tom okrem bežne dostupných zvukových alebo iných hračiek, ktoré väčšina pediatrických ambulancií má, a samozrejme ovládania metódy, si nevyžaduje dodatočné finančné náklady.

Je potrebné zvýšenú pozornosť venovať zaškoľovaniu a preškoľovaniu zdravotníckeho personálu. Tento personál by mal byť vyškolený tak, aby rodičom poskytoval vhodné a správne rady, a tým uľahčoval ich rozhodovanie v prospech vlastných postihnutých detí. Takéto školenie by malo prebiehať nepretržite a malo by sa opierať o najnovšie dostupné poznatky. Psychologická práca s pacientmi (dospelými, alebo deťmi a ich rodičmi, s rodinnými príslušníkmi) je mimoriadne dôležitá. Všeobecne sa zabezpečuje liečebná rehabilitácia, ale na psychické dopady, najmä u dospelých, sa zabúda.

Pri potvrdení diagnózy zdravotného postihnutia má byť samozrejmosťou okamžitá špecifická liečebná a komplexná rehabilitačná starostlivosť (pod rehabilitačnou starostlivosťou sa rozumie komplexná rehabilitačná starostlivosť aj o rodinu s členom so zdravotným postihnutím) a u detí aj spolupráca s pedagogicko-psychologickými a špeciálno-pedagogickými poradňami. Takáto previazanosť spolupráce rezortov zdravotníctva a školstva zatiaľ chýba, čím dochádza k zlyhávaniu prepojenia lekára prvého kontaktu so špeciálno-pedagogickými poradňami. Chýba rehabilitácia v oblasti psychiky, predovšetkým potreba vyrovnať sa so svojím postihnutím. Osobitne je to dôležité u občanov, ktorí zdravie náhle stratili alebo postupne strácajú a teda plne si uvedomujú, čo vlastne stratili alebo strácajú.

Z hľadiska liečebnej starostlivosti je významná i otázka zabezpečenia potrebných liekov a zdravotníckych - kompenzačných pomôcok. Podľa súčasne platnej legislatívy väčšinu vitamínov v neinjekčnej forme si musia pacienti hradiť sami, preto je potrebné hľadať možnosti takého riešenia, aby vitamíny, nevyhnutné pre udržanie lepšieho fyzického stavu, boli v indikovaných prípadoch pre občanov so zdravotným postihnutím poskytované bezplatne aj v neinjekčnej forme. Je potrebné zjednodušiť predpisovanie kompenzačných pomôcok a dlhodobo užívaných osobitne schvaľovaných liekov.

Riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú pri indikovaní kúpeľnej liečby, predovšetkým u osôb s ťažkým telesným postihnutím, stomikov a u osôb s mentálnym postihnutím. Je žiadúce, aby v prípade nároku sprievodcu alebo osobného asistenta bolo umožnené absolvovať kúpeľnú liečbu v kúpeľných zariadeniach s ním. V opačnom prípade je napr. nevyhnutné riešiť potrebu tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich osôb v zdravotníckych, rehabilitačných a kúpeľných zariadeniach, napr. výučbou zdravotníckeho personálu v používaní posunkovej reči nepočujúcich. Zaraďovanie kompenzačných a rehabilitačných pomôcok do prílohy nariadenia vlády sa posudzuje v pracovných skupinách kategorizačnej komisie, v ktorých zástupcovia občanov zdravotne postihnutých nemajú možnosť sa vyjadriť a často vznikajú súvisiace problémy. V kategorizačnej komisii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre lieky je nevyhnutné zastúpenie užívateľov, zástupcu občanov so zdravotným postihnutím.

Komplexná rehabilitácia u nás ešte nie je zaužívaným pojmom, ale jednotlivé druhy rehabilitácií (zdravotná, pracovná, sociálna) sú zabezpečované v pôsobnosti rezortov, aj keď nie vždy na požadovanej úrovni. Sociálnu rehabilitáciu zabezpečujú prevažne občianske združenia občanov so zdravotným postihnutím s dotáciou štátu prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Medzi základné úlohy patrí vybudovanie chýbajúceho komplexného systému rehabilitácie občanov so zdravotným postihnutím. Tento systém sa musí týkať všetkých vekových kategórií občanov so zdravotným postihnutím a musí byť účinný ihneď po zistení zdravotného postihnutia. V primeranej miere sa musí dotýkať nielen samotnej osoby so zdravotným postihnutím, ale v celom komplexnom charaktere aj rodiny, v ktorej táto osoba žije. Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe v zastúpení štátu túto činnosť vykonávajú dobrovoľné organizácie občanov so zdravotným postihnutím, je potrebné vytvoriť im na to primerané legislatívne, finančné a materiálne podmienky.

Vedecko-výskumná a publikačná činnosť

Pedagógovia pôsobiaci v študijnom programe špeciálna pedagogika sú oprávnení učiť na základe ich vedomostí, odborných skúseností, produkovanej publikačnej a inej tvorivej činnosti, pedagogických zručností, spôsobilostí a jazykových zručností. Kvalifikácia učiteľov je dostatočná na ich angažovanie sa vo viacerých stupňoch vzdelávania a s priradením k predmetu podľa odborného zamerania.

V rámci vedecko-výskumnej činnosti sa osoby zodpovedné za študijný program špeciálna pedagogika spolu s ostatnými členmi katedry venovali a aktuálne venujú nasledujúcim projektom:

• DAAD: Barrierefreistudieren - Inklusion im tertiären Bildungsbereich (2020-2021): Komparácia aktuálneho stavu implementácie bezbariérovosti na univerzitách, prieskum potrieb študentov so zdravotným znevýhodnením a vyvodenie podnetov pre bezbariérové štúdium.
• DAAD: Interkulturalität und Hörschädigung (2014-2015): Projekt zameraný na rodiny s deťmi s poruchou sluchu, ktoré vyrastajú v inojazyčnom prostredí; výskum zameraný na analýzu vplyvu príslušného rodinného prostredia na špecifiká vzdelávania na základnom stupni vzdelávania.
• DAAD: Eltern mit Migrationshintergrund und Hörgeschädigtenpädagogik (2012-2013): Projekt zameraný na rodiny s deťmi s poruchou sluchu, ktoré vyrastajú v inojazyčnom prostredí (v Nemecku turecká menšina a na Slovensku rómska menšina); analýza, syntéza a komparácia špecifík potrieb rodín a detí s poruchou sluchu s iným materinským jazykom v ranom a predškolskom veku.
• KEGA 064UK-4/2020: Elektronická učebnica geografie pre žiakov s mentálnym postihnutím (2020-2022): Výskumná analýza zameraná na identifikovanie požiadaviek praxe k tvorbe novej učebnice; vývoj elektronickej učebnice; experimentálne overovanie elektronickej učebnice.
• KEGA 049UK-4/2019: Možnosti a limity integrovaného/inkluzívneho vzdelávania žiakov so zmyslovým postihnutím (2019-2021): Metananalýza problematiky na základe výskumných štúdií za posledných 15 rokov; analýza, syntéza a komparácia prípadov neúspešne integrovaných žiakov; vytvorenie a publikovanie odborných materiálov pre školských špeciálnych pedagógov a pedagógov bežných škôl; vytvorenie webového sídla a E-learning modulov pre oblasť pedagogiky sluchovo a zrakovo postihnutých.
• VEGA 1/0582/18: Identifikácia, analýza a deskripcia špeciálnych edukačných potrieb jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením v produktívnom veku v procese objektívnej a subjektívnej evaluácie možností ich ďalšieho vzdelávania na Slovensku (2018-2020): Zistenie aktuálneho stavu v oblasti prístupnosti ďalšieho vzdelávania jednotlivcov so ZZ v produktívnom/postproduktívnom veku ako jedného z determinantov zvyšovania ich životnej úrovne a možnosti úspešnej sociálnej inklúzie; identifikácia, analýza a deskripcia špeciálnych edukačných potrieb (ŠEP) subjektov - jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) s akcentom na jednotlivcov so zrakovým, sluchovým a telesným postihnutím.
• PONTIS STpp17_025: Posunkuj so mnou (2017): Hlavným cieľom projektu bolo vydanie publikácie: Posunkuj so mnou, ktorá je zameraná na základnú posunkovú zásobu pre deti raného a predškolského veku.
• VEGA 1/0789/14: Determinanty a odchýlky vývinu detí školského veku so zdravotným postihnutím v oblasti somatopatologickej, psychoedukačnej, komunikačnej a sociálnej (2014-2017).
• VEGA1/0653/14: Hodnotenie obsahovej a formálnej stránky písomného prejavu žiakov so stratou sluchu, vzdelávaných v odlišných vzdelávacích prostrediach (2014-2016): Výskum písomného prejavu na území Slovenska realizovaný na vzorke žiakov so stratou sluchu vzdelávaných v rozličných prostrediach (špeciálne školy a bežné školy) a používajúcich rozličné sluchové pomôcky; zakomponovanie získaných výsledkov do teórie a praxe pedagogiky sluchovo postihnutých.
• KEGA 079UK-4/2015: Pedagogika nepočujúcich, nedoslýchavých, ohluchlých, detí a žiakov s kochleárnym implantátom (2015-2016): Projekt je zameraný na špecifiká edukácie skupiny sluchovo postihnutých vo vzdelávacom systéme SR - v špeciálnych školách a aj segregovanom prostredí, tak ako aj v inkluzívnom prostredí. Výstupom projektu sú dve vysokoškolské učebnice poskytujúca informácie diagnostických metódach, následne metódach a formách vzdelávania, porovnanie edukácie sluchovo postihnutých v zahraničí a na Slovensku. Časť publikácií je venovaná aj špecifikám vyučovania jednotlivých predmetov žiakov so SP na primárnom stupni vzdelávania.
• KEGA 033UK-4/2014: Podpora inovácií a vytvárania inkluzívneho prostredia vo vysokoškolskom vzdelávaní študentov so zdravotným znevýhodnením - princípy, ciele, metódy, nástroje, podmienky (2014-2016): Výskumná analýza súčasného stavu a podmienok inkluzívneho vzdelávania na Slovensku; na základe výsledkov výskumu realizovanie a deskribovanie pravidiel, cieľa, metód, prostriedkov a nástrojov na vytvorenie metodiky a vypracovanie znalostnej podpory pre vytváranie inkluzívneho edukačno-výskumného prostredia pre študentov vysokých škôl so zdravotným znevýhodnením na Slovensku.
• KEGA1/0161/13 Determinanty rozvíjania výtvarného nadania jednotlivcov so zdravotným postihnutím v inkluzívnom prostredí (2012-2015): Výskum jedincov so zdravotným postihnutím a výtvarným nadaním vzdelávaných v inkluzívnych podmienkach; analýza, syntéza a komparácia determinantov, ktoré je potrebné vytvoriť pre potreby rozvíjania ich nadania; realizovanie aktivít pre pedagógov výtvarnej výchovy na bežných základných školách.
• KEGA 118UK-4/2011 Pedagogika postihnutých a znevýhodnených raného a predškolského veku (2011-2013): Vypracovanie originálnej teoretickej koncepcie novej súčasti vednej oblasti špeciálna pedagogika - pedagogiky postihnutých a zdravotne znevýhodnených raného a predškolského veku.
• KEGA119UK-4/2011: Špeciálnopedagogická andragogika (2011-2012): Analýza a komparácia odborných a vedeckých literárnych prameňov súvisiacich s problematikou špeciálnopedagogickej andragogiky.

Tvorivá činnosť pedagógov smeruje k vednému odboru špeciálna pedagogika, s možným presahom do iných vedných disciplín v rámci transdisciplinárnej spolupráce. Učitelia sa zameriavajú na publikovanie takých výstupov, ktoré môžu slúžiť ako študijná literatúra pre študentov.

tags: #specialny #pedagog #sluchove #postihnutie