Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa Zákonníka práce

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jedným zo spôsobov, ako ukončiť pracovný pomer. Tento inštitút sa využíva v tých najzávažnejších prípadoch porušenia zákona alebo pracovnej disciplíny a je upravený v Zákonníku práce, konkrétne v paragrafoch § 68 až § 70. Zákon ho umožňuje len vo výnimočných situáciách, pričom k nemu treba pristupovať s maximálnou rozvahou, pretože je považovaný za „ultima ratio“.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že zákon ho umožňuje len v dvoch prípadoch.

V zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Ak sa zamestnávateľ rozhodne so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer, ide o výnimočný inštitút, ktorý má presné pravidlá. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za také závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával.

Závažné porušenie pracovnej disciplíny

Zákonník práce bližšie nedefinuje, aké konanie zamestnanca je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Posudzovanie konania a vyvodzovanie zodpovednosti zaň nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. To, čo bude zamestnávateľ považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, môže byť uvedené v pracovnom poriadku.

Pracovný poriadok sa po odsúhlasení zástupcami zamestnancov a oboznámení zamestnancov s jeho obsahom stáva záväzným dokumentom, ktorý bližšie konkretizuje ustanovenia Zákonníka práce podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Je však potrebné zdôrazniť, že súd nie je týmto vymedzením viazaný a urobí si vlastný právny názor bez ohľadu na interný predpis zamestnávateľa.

Medzi časté príklady závažného porušenia pracovnej disciplíny patria:

• Prítomnosť alkoholu alebo iných omamných látok na pracovisku.
• Krádež majetku zamestnávateľa.
• Nepovolené vynášanie tovaru, materiálu alebo informácií.
• Opakované a závažné zanedbávanie pracovných povinností.
• Úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa.
• Hrubé správanie voči nadriadeným, kolegom alebo zákazníkom.

Činy z nedbanlivosti nestačia na okamžité skončenie pracovného pomeru. Rovnako nestačí, ak je zamestnanec len obvinený alebo vzatý do väzby; musí byť právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom sa prihliada na osobu zamestnanca, pracovnú pozíciu, mieru zavinenia a spôsob porušenia pracovnej disciplíny. Najčastejšie sa porušenie pracovnej disciplíny hodnotí s ohľadom na porušenie základných povinností zamestnanca uvedených v § 81 Zákonníka práce.

Forma a doručenie okamžitého skončenia

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť v prvom rade písomné. V písomnom oznámení musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (napr. s výpoveďou). Okamžité skončenie pracovného pomeru spôsobí skončenie pracovného pomeru okamihom doručenia zamestnancovi. Od tohto momentu už zamestnávateľ nie je povinný prideľovať mu prácu ani vyplácať mzdu, a neplynie výpovedná doba.

Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru doručuje zamestnávateľ zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosť doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, môže písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, zaslanú na poslednú známu adresu zamestnanca.

Písomnosť sa považuje za doručenú, len čo ju zamestnanec prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú. Neprevzatie správne doručovanej písomnosti zamestnancom má teda rovnaký účinok ako jej prevzatie; písomnosť sa v oboch prípadoch považuje za doručenú.

Lehoty pre okamžité skončenie

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel (subjektívna lehota), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol (objektívna lehota).

Je kľúčové, aby bolo skončenie doručené v rámci vyššie uvedených lehôt. Akonáhle je okamžité skončenie doručené, nie je možné ho vziať späť ani zmeniť, keďže Zákonník práce takúto možnosť neumožňuje.

Ochrana zamestnancov

K okamžitému skončeniu pracovného pomeru nemôže zamestnávateľ pristúpiť u osobitných skupín zamestnancov. S týmito zamestnancami, s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. Zákaz výpovede podľa § 64 ods. 1 Zákonníka práce sa vzťahuje na situácie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a tiež počas ochrannej doby, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede. Tento zákaz sa však nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68, a preto je možné okamžité skončenie aj počas PN, ak sú splnené zákonné podmienky.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je upravené v ustanovení § 69 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak:

1. Podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
2. Zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) alebo ich časť do 15 dní po uplynutí splatnosti.
3. Je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie (napr. z dôvodu zlých pracovných podmienok).

Aj zamestnanec má lehotu, v ktorej môže pracovný pomer skončiť okamžite. Zákon dokonca v § 69 ods. 4 ustanovuje peňažnú náhradu, ktorú môže zamestnanec požadovať od zamestnávateľa (aj na súde), ak okamžite skončil pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 69 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce. Patrí mu náhrada mzdy v sume priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Čo robiť v prípade neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

Ak zamestnanec alebo zamestnávateľ chce dosiahnuť, aby nenastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru je neplatný. Dvojmesačná lehota uvedená v § 77 Zákonníka práce je lehotou prekluzívnou a zároveň ide o lehotu hmotnoprávnu (§ 36 ods. 1 Zákonníka práce).

Ak nie je nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplatnený včas, teda aspoň v posledný deň lehoty vyplývajúcej z § 77 Zákonníka práce, právo na určenie neplatnosti právneho úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru zaniká, v dôsledku čoho je skončenie pracovného pomeru účinné, a to aj v prípade, že by bolo neplatné. Márne uplynutie dvojmesačnej lehoty má za následok, že sa súd už nemôže zaoberať posudzovaním otázky platnosti tohto právneho úkonu, a to ani formou predbežnej otázky.

Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, keď zamestnávateľ umožní zamestnancovi pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával a súd rozhodne o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, patrí mu náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Doručenie okamžitého skončenia počas PN

To, že je zamestnanec práceneschopný (PN), nebráni doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce v § 64 ods. 1 síce zakazuje dať zamestnancovi výpoveď počas PN, ale tento zákaz sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68. Okamžité skončenie je možné aj počas PN, ak sú splnené zákonné podmienky.

V súvislosti s dodržiavaním liečebného režimu je potrebné upozorniť na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 81 Zákonníka práce, jednou zo základných povinností zamestnanca je povinnosť, aby v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Konanie zamestnanca, ktorý poruší jednou zo základných povinností, je porušením pracovnej disciplíny. Ak zamestnávateľ zistí, že zamestnanec porušil liečebný režim uložený lekárom, v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c) zákona 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, zamestnanec stráca nárok na náhradu príjmu a to odo dňa porušenia liečebného režimu. Ak porušenie liečebného režimu dosiahne úroveň závažného porušenia pracovnej disciplíny, môže to byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.

tags: #okamzite #ukoncenie #pracovneho #pomeru #pn