Prekážky v práci a náhrada mzdy
Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci do dvoch hlavných skupín:- Prekážky v práci na strane zamestnanca
- Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
Je dôležité zdôrazniť, že právna úprava prekážok v práci sa vzťahuje výlučne na pracovný pomer, a teda nie na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce). Výnimkou je prípad, keď sa zamestnávateľ a zamestnanec na týchto dohodách výslovne dohodnú na takýchto podmienkach.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu
Medzi tieto prekážky patrí výkon verejnej funkcie, výkon občianskej povinnosti a iné úkony vo všeobecnom záujme.
Výkon verejnej funkcie a odborovej funkcie
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno pre výkon verejnej funkcie (napr. funkcia poslanca Národnej rady SR, poslanca obecného zastupiteľstva, primátora) alebo odborovej funkcie. Toto voľno je spravidla bez náhrady mzdy, pokiaľ osobitný predpis, Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom nestanovuje inak.
Výkon občianskej povinnosti
Všetky ostatné prípady prekážok v práci z dôvodu výkonu občianskych povinností (napr. ak je zamestnanec predvolaný ako svedok na súdne pojednávanie) zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy, ak osobitný predpis alebo dohoda nestanovuje inak. Zamestnanec si však môže uplatniť právo na náhradu ušlých výdavkov a ušlého zárobku (svedočné) podľa § 139 zákona č. 99/1963 Zb.
Príklad č. 18: Zamestnanec dostal predvolanie na vypočutie z polície. Na polícii strávil celý deň, o čom zamestnávateľovi predložil potvrdenie. Zamestnanec vykonal svoju občiansku povinnosť, ide teda o prekážku na strane zamestnanca z dôvodu všeobecného záujmu.
Iné úkony vo všeobecnom záujme
V ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu iných úkonov vo všeobecnom záujme zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy. Napríklad, ak sa zamestnankyňa zúčastní počas školských prázdnin tábora skautov ako zdravotná sestra, zamestnávateľ jej poskytne pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy.
Darovanie krvi
Zamestnanec, ktorý je pravidelným darcom krvi, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na každú účasť na darovaní krvi. Podľa § 140 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najviac 1 deň na darovanie krvi a 1 deň na zotavenie po darovaní krvi, ak sa jedná o darovanie krvi na účely lekárskeho ošetrenia alebo odberu biologického materiálu, alebo pri účasti darcu krvi na inej zdravotnej prehliadke súvisiacej s darcovstvom krvi.
Príklad č. 19: Zamestnanec daroval krv. Podľa § 140 ods. 2 Zákonníka práce mu patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi a na ďalší deň na zotavenie po darovaní krvi.
Prekážky v práci súvisiace so službou v ozbrojených silách a civilnej službe
Pri nástupe na výkon služby v ozbrojených silách a na výkon civilnej služby v mieste takom vzdialenom, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, je viac ako 6 hodín, má zamestnanec nárok na 1 cestovný deň. Ak cesta trvá viac ako 12 hodín, má zamestnanec nárok na 2 cestovné dni. Ďalší cestovný deň patrí zamestnancovi vtedy, ak cesta z jeho pracoviska do miesta trvalého bydliska trvá viac ako 6 hodín. V rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok patria zamestnancovi cestovné dni na cestu z miesta, kde bol zamestnanec prepustený z výkonu služby v ozbrojených silách alebo z výkonu civilnej služby.
Pri nástupe na základnú službu, náhradnú službu a civilnú službu má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za prvé dva týždne tejto služby. Náhradu zamestnávateľ vyplatí najneskôr 3 dni pred určeným nástupom služby. Za každú neospravedlnenú zmenu alebo jej prevažnú časť počas štyroch týždňov pred nástupom služby môže zamestnávateľ skrátiť náhradu mzdy za jeden až tri dni. Ak sa vykonáva základná alebo náhradná služba v dvoch alebo viacerých častiach, patrí zamestnancovi pred nastúpením druhej alebo ďalšej služby od zamestnávateľa náhrada mzdy za jeden týždeň odo dňa určeného na nástup druhej alebo ďalšej časti služby.
Zamestnávateľovi náhradu mzdy, ktorú poskytol v súvislosti so službou v ozbrojených silách, uhradí príslušný orgán vojenskej správy. Náhradu mzdy vyplatenú zamestnancovi za výkon zdokonaľovacej služby alebo civilnej služby namiesto zdokonaľovacej a náhradu mzdy vyplatenú v prípade výkonu služby vo viacerých častiach uhradí zamestnávateľovi príslušný orgán vojenskej správy.
Ďalšie vzdelávanie zamestnanca
Účasť na ďalšom vzdelávaní sa považuje za prekážku v práci vtedy, ak zamestnanec touto formou získa predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce. Poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy pri ďalšom vzdelávaní zamestnanca nepatrí medzi právne povinnosti zamestnávateľa.
Dohoda o zvýšení kvalifikácie
Zamestnávateľ, ktorý umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu a poskytne mu zároveň pracovné voľno s náhradou mzdy, má možnosť zaviazať si (stabilizovať) tohto zamestnanca dohodou o zvýšení kvalifikácie. V písomnej dohode sa zamestnávateľ zaviaže umožniť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, poskytovať mu pracovného voľno s náhradou mzdy, prípadne úhrady ďalších nákladov, ktoré mu v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie vzniknú, napr. cestovných nákladov, nákladov na nákup učebníc, poplatkov účtovaných zamestnancovi školou a pod. a zamestnanec sa zaviaže, že si zvýši kvalifikáciu a zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas. Predpokladom platnej a účinnej dohody o zvýšení kvalifikácie je jej písomná forma. Absencia písomnej formy má za následok neplatnosť dohody. Dohoda musí obsahovať najmä:
- druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
- dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po ukončení zvýšenia kvalifikácie,
- druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere počas dohodnutej doby alebo ak skončí pracovný pomer ešte pred ukončením štúdia.
Príklad č. 20: Zamestnanec má ukončené úplné stredné vzdelanie. Pracuje ako účtovník. Svoju kvalifikáciu si chce zvýšiť formou externého štúdia na Ekonomickej univerzite v bakalárskom štúdiu a získať vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. O zvýšení kvalifikácie informoval zamestnávateľa. Keďže zvýšenie kvalifikácie je aj v záujme zamestnávateľa, dohodli sa, že zamestnávateľ mu umožní študovať, poskytne mu pracovné voľno s náhradou mzdy a zamestnanec po úspešnom skončení štúdia zotrvá v pracovnom pomere u zamestnávateľa 5 rokov.
Prehlbovanie kvalifikácie
Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, preto mu zamestnávateľ môže uložiť povinnosť zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní. Vzdelávanie zamestnancov môže zamestnávateľ zabezpečiť aj v spolupráci s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o tzv. vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca, ktoré je upravené zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca.
Príklad č. 21: Zamestnávateľ vyslal mzdovú účtovníčku na školenie k novelám zákona o zdravotnom a sociálnom poistení. V tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie účtovníčky v súlade s potrebami zamestnávateľa aj zamestnanca. Výdavky na úhradu poplatku za školenie, úhradu cestovných náhrad hradí zamestnávateľ.
Vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ak zamestnanec už vyčerpal pracovné voľno s náhradou mzdy, má nárok na ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Do nevyhnutne potrebného času sa započíta nielen čas vlastného vyšetrenia alebo ošetrenia, ale aj cesta tam a späť, pokiaľ zasiahla do pracovného času.
Príklad č. 22: Zamestnanec, ktorý má určený 40-hodinový týždenný pracovný čas, má pri siedmich dňoch v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení nárok na náhradu mzdy za: 7 x 8 = 56 hodín.
Príklad č. 23: Zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od 6,00 hod. do 18,00 hod., vrátane 30-minútovej prestávky. Jeho priemerný týždenný pracovný čas je 40 hodín a priemerný hodinový zárobok 4,1025 €. Pri celodennom vyšetrení u lekára mu zamestnávateľ poskytne pracovné voľno 11,5 hod. a náhradu mzdy 47,18 €.
Preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zákonník práce pri tejto prekážke v práci nevymedzuje rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy. Pre poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy pri prekážke v práci súvisiacej s tehotenstvom zamestnankyne je tiež splnenie podmienok vyplývajúcich z § 40 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého sa za tehotnú zamestnankyňu pre účely Zákonníka práce považuje zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila mu o tom lekárske potvrdenie. Pre poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy pri tejto prekážke v práci musia byť teda splnené obidve podmienky (písomné oznámenia aj predloženie lekárskeho potvrdenia).
Úmrtie rodinného príslušníka
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade úmrtia rodinného príslušníka, a to v rozsahu:
- na 1 deň na účasť na pohrebe manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na obstarávanie pohrebu,
- na 1 deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
- na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá so zamestnancom žila v čase úmrtia v domácnosti.
Sťahovanie
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň pri sťahovaní zamestnanca v tej istej obci a najviac na 2 dni pri sťahovaní do inej obce. Ak má zamestnávateľ záujem, aby zamestnanec prešiel pracovať do jeho odštepného závodu, ktorý sa nachádza v inej obci, ako je obec, v ktorej má zamestnanec svoje bydlisko, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na presťahovanie pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 2 dní.
Hľadanie nového zamestnania
Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce (zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti) má zamestnanec nárok na pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni, a to počas zodpovedajúcej výpovednej doby.
Neplatné skončenie pracovného pomeru
Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe je oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Toto oznámenie musí zamestnanec urobiť najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Právo na náhradu mzdy možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t. j. keď nastane čas jej splnenia. Náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
Prekážky na strane zamestnávateľa
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu kvôli prekážkam na strane zamestnávateľa (napr. poruchy na strojoch, nedostatok surovín), patrí mu náhrada mzdy v plnom rozsahu, ak ho zamestnávateľ nevie preradiť na inú prácu. Špeciálnym prípadom sú nepriaznivé poveternostné vplyvy, ktoré sa týkajú povolaní citlivých na počasie.
Práca počas víkendov a sviatkov
Práca v sobotu
Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce). Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu. Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné v zmysle § 122a ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu.
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu; v takom prípade už mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu vedúcemu zamestnancovi nebude patriť.
S účinnosťou od 1. januára 2026 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,6295 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,36655 eura za hodinu).
Práca v nedeľu
Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu. Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné v zmysle § 122b ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Práca vo sviatok
Poskytovanie mzdy a náhrady mzdy za sviatok ustanovuje § 122 Zákonníka práce. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu už mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.
Príklad č. 13: Zamestnanec má hodinovú mzdu 3,50 €; 29. 8. pracoval 8 hodín. Jeho priemerný hodinový zárobok je 3,6901 €. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok na deň 30. 8., patrí mu za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna a za čas čerpania náhradného voľna dňa 30. 8. mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 16: Zamestnanec je odmeňovaný úkolovou mzdou. Dňa 29. 8. nepracoval preto, lebo v tento deň je sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou a ktorý nepracoval, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, sa sviatok považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí.
S vedúcim zamestnancom na akomkoľvek stupni riadenia môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Príklad č. 14: Vedúci zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnutú mesačnú mzdu 1 500 € s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak bude tento vedúci zamestnanec pracovať 29. 8., nepatrí mu mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Príklad č. 15: Zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od utorka do soboty. Ak sviatky pripadnú na nedele a pondelky, zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok, lebo tieto dni nie sú jeho obvyklými pracovnými dňami.
Práca nadčas a nočná práca
Práca nadčas
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. V prípade výkonu práce nadčas v sobotu alebo v nedeľu patrí zamestnancovi popri mzde a mzdovom zvýhodnení za prácu nadčas aj mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu alebo v nedeľu. Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas stráca zamestnanec v prípade, ak za prácu nadčas po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno. Nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu nadčas nemá ten zamestnanec, ktorý už v dohodnutej výške mzdy má zohľadnenú prípadnú prácu nadčas. Okruh takýchto zamestnancov je taxatívne vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce.
Nočná práca
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Za prácu v tomto časovom intervale patrí zamestnancovi v zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce pravidelne vykonávala v noci a ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné v zmysle § 123 ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 18,1 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
S vedúcim zamestnancom je možné v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu.
Priemerný zárobok a náhrady
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce. Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok tak, že mzda zamestnanca za rozhodujúce obdobie sa vydelí počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období.
Výpočet priemernej mzdy v príkladoch
Príklad č. 1: Zamestnanec má hodinovú mzdu 4,50 € a priemerný hodinový zárobok k 1. 7. 4,6000 €. V júli odpracoval 176 hodín a dosiahol mzdu 792 € a 3 % prémiu 23,76 €, jeden deň pre sviatok nepracoval, náhrada mzdy bola 36,80 €. V auguste odpracoval 88 hodín a dosiahol mzdu 396 € a 3 % prémiu 11,88 €, za 10 dní dovolenky bola náhrada mzdy 368 € a za jeden deň sviatku, v ktorý nepracoval, 36,80 €. V septembri odpracoval 184 hodín, vrátane 16 hodín nadčasu a dosiahol mzdu 828 € a 3 % prémiu 24,84 €. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. 10. ...
Príklad č. 2: Zamestnanec má mesačnú mzdu 720 € a priemerný hodinový zárobok k 1. 7. 4,1458 €. V júli odpracoval 22 dní, jeden deň pre sviatok nepracoval. V auguste odpracoval 6 dní a dosiahol mzdu 219,13 €, čerpal 15 dní dovolenky a náhrada mzdy bola 497,50 €, jeden deň pre sviatok nepracoval. V septembri odpracoval 21 dní. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. 10. ...
Príklad č. 3: Zamestnanec v druhom štvrťroku z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti odpracoval 20 dní, za ktoré dosiahol mzdu 890 €. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely používaný v treťom štvrťroku sa určí ako pravdepodobný, t. j. ...
Príklad č. 4: Priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac je 21,74. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
Príklad č. 5: Zamestnanec bol preradený na prácu v prevádzke so 40-hodinovým týždenným pracovným časom na pracovné miesto zaradené do 3. stupňa náročnosti práce, pre ktorý je ustanovený minimálny hodinový mzdový nárok 2,7174 €. Zamestnanec v treťom štvrťroku odpracoval 512 hodín a dosiahol mzdu 1 382 €. Keďže priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený k 1. 10. ...
Príklad č. 6: Zamestnanec vo vyúčtovaní mzdy za marec 2013 dostal odmenu za rok 2012 vo výške 1 000 €. Pri výpočte priemerného zárobku sa do dosiahnutej mzdy zahrnie iba pomerná časť odmeny. Keďže ide o odmenu za celý rok, pomernou časťou je 1/4, t. j. 250 €, a zahrnie sa do dosiahnutej mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku k 1. 4. 2013, 1. 7. 2013, 1. 10. 2013 a 1. 1. ...
Náhrada mzdy za dovolenku
V súlade s § 116 Zákonníka práce zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nevyčerpá dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne. Zamestnanec nemá nárok na preplatenie nevyčerpaných prvých štyroch týždňov dovolenky, ktoré si nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Výnimkou je prípad, kedy zamestnanec ukončí pracovný pomer.
Príklad č. 7: Zamestnanec má dohodnutý pracovný čas 15 hodín týždenne, pričom dĺžka pracovnej zmeny je 3 hodiny denne.
Príklad č. 8: Zamestnanec má určený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Jedným dňom dovolenky je doba v dĺžke 7,5 hodiny. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa vychádza z počtu pracovných hodín pripadajúcich na pracovný deň, v ktorom zamestnanec čerpá dovolenku.
Príklad č. 9: Zamestnanec má nárok na základnú výmeru dovolenky. Má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, jeho pracovná zmena trvá 11,5 hodiny. V roku 2013 je jeho plánovaný fond pracovného času vrátane platených sviatkov 2 088 hodín v rámci 52 pracovných týždňov. Počet odpracovaných zmien podľa harmonogramu pripadajúcich na zamestnanca je 2 088 : 11,5 = 181,57 zmeny. Počet pracovných dní pripadajúcich priemerne na jeden týždeň dovolenky je 181,57 : 52 = 3,5 pracovného dňa. Počet dní, na ktoré vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku, je 181,57 x 4 týždne = 14 dní. Zamestnancovi vznikne nárok na 14 dní dovolenky, t. j. ...
Príklad č. 10: Zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnutý pružný pracovný čas tak, že pracuje 4 dni v týždni, pričom priemerná týždenná dĺžka pracovného času je 40 hodín. Dňom čerpania dovolenky je u zamestnanca 8 hodín, bez ohľadu na to, koľko hodín by v ten deň odpracoval.
Príklad č. 11: Zamestnanec mal v roku 2012 nárok na 5 týždňov dovolenky. Dva týždne vyčerpal v roku 2012, jeden týždeň v roku 2013. 2 týždne nevyčerpanej dovolenky z roka 2012 - zamestnávateľ mu preplatí len tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, t. j. ...
Príklad č. 12: Zamestnanec uzatvoril pracovný pomer na dobu neurčitú od 1. 3. 2013. V júli čerpal 10 dní dovolenky a v auguste 10 dní. Jeho priemerný hodinový zárobok bol 5,6699 €. Zamestnávateľ mu za dovolenku vyplatil náhradu mzdy spolu vo výške 907,18 €. Zamestnanec skončil pracovný pomer 30. 11. 2013. Po prepočítaní dovolenky mu vznikol nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok vo výške 9/12 zo základnej výmery štyroch týždňov dovolenky, t. j. 15 dní.
Špecifické situácie a nároky
Pracovné voľno s náhradou mzdy pri prekážke v práci
V súlade s § 141 ods. 2 písm. a) až d) Zákonníka práce patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac v rozsahu určenom v uvedených ustanoveniach.
- § 141 ods. 2 písm. a) - Vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení (najviac 7 dní v roku, ak nebolo možné mimo prac. času)
- § 141 ods. 2 písm. b) - Účasť na pohrebe rodinného príslušníka (1-2 dni podľa príbuzenského vzťahu)
- § 141 ods. 2 písm. c) - Vyhľadávanie nového zamestnania (najviac 1 poldeň v týždni počas výpovednej doby)
- § 141 ods. 2 písm. d) - Účasť na svadbe, úmrtí dieťaťa, rodiča, súrodenca, manžela, manželkyna dieťaťa a pod.
Príklad č. 22: Zamestnanec, ktorý má určený 40-hodinový týždenný pracovný čas, má pri siedmich dňoch v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení nárok na náhradu mzdy za: 7 x 8 = 56 hodín.
Príklad č. 24: Zamestnanec v období od 1. 1. do 30. 4., nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy je v rozsahu 3/3 z ročného nároku, t. j. v období od 1. 5. do 31. 8., nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy je v rozsahu 2/3 z ročného nároku, t. j. v období od 1. 9. do 31. 12., nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy je v rozsahu 1/3 z ročného nároku, t. j. ...
Príklad č. 25: Zamestnávateľ sa rozhodol poskytnúť na 2. 9. ...
Pracovné voľno bez náhrady mzdy
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň pri sťahovaní zamestnanca v tej istej obci a najviac na 2 dni pri sťahovaní do inej obce. Ak zamestnanec už vyčerpal pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, má nárok na ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Náhrada mzdy pri prerušení výkonu práce
Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, zamestnávateľ môže podľa § 141a Zákonníka práce, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi za obdobie prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy najmenej v sume 60 % jeho priemerného zárobku.
Náhrada mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti
Počas prvých 10 kalendárnych dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 kalendárnych dní, má zamestnanec nárok na nemocenské dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
V minulosti bola téma priznávania náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru na slovenské (resp. predtým československé) pomery pomerne veľa judikovaná, avšak v posledných rokoch nastali výrazné zmeny v slovenskej rozhodovacej súdnej praxi. Uvedené zmeny, resp. ...
Pracovné voľno s náhradou mzdy pri službe v ozbrojených silách
Pri nástupe na základnú službu, náhradnú službu a civilnú službu má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za prvé dva týždne tejto služby. Náhradu zamestnávateľ vyplatí najneskôr 3 dni pred určeným nástupom služby. Zamestnávateľovi náhradu mzdy, ktorú poskytol v súvislosti so službou v ozbrojených silách, uhradí príslušný orgán vojenskej správy.
Pracovné voľno s náhradou mzdy nad rámec zákona
V praxi bola položená otázka týkajúca sa náhrady mzdy pri poskytnutí pracovného voľna podľa § 141 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), t. j. nad rámec zákonného rozsahu podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce, prípadne iné pracovné voľno mimo dôvodov, ktoré upravuje Zákonník práce. Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce ide o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Uvedený zoznam dôvodov zodpovedá len minimálnemu rozsahu a nelimituje zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi aj viac možností čerpania tzv. plateného pracovného voľna, či poskytnúť čerpanie z uvedených dôvodov vo väčšom rozsahu. Možnosti plateného voľna nad rámec zákonnej úpravy bývajú spravidla inkorporované, t. j. včlenené do kolektívnych zmlúv a sú považované za benefity poskytované zamestnancom pre zlepšenie pracovného prostredia.
