Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektami mentálneho postihnutia na Slovensku, od diagnostiky a klasifikácie až po možnosti výchovy, vzdelávania a sociálnej inklúzie. Opiera sa o informácie získané z rozhovorov v rôznych zariadeniach na Slovensku, ktoré sa venujú starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.
Úvod do problematiky mentálneho postihnutia
Mentálna retardácia, alebo mentálne postihnutie, je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Postihuje kognitívne funkcie, adaptívne správanie a sociálne zručnosti.
Klasifikácia mentálneho postihnutia
Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky podmienené (poškodenie mozgu) alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť). Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.
Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a vyjadruje sa kvocientom IQ. Za normu sa považuje IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:
- Miernu duševnú zaostalosť (debilitu): IQ 50-70. Deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné, svojprávne a navštevujú špeciálne školy. Existujú dva typy: eretická forma (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy) a torpídna forma (pomalosť).
- Stredne ťažkú duševnú zaostalosť (imbecilitu): IQ 35-49. Jedinci majú výrazné obmedzenia schopností. Považujú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky. Jedinci sú nesamostatní a vyžadujú stálu starostlivosť.
- Ťažkú duševnú zaostalosť (idiociu): IQ 20-34.
- Hlbokú duševnú zaostalosť (hlbokú idiociu): IQ menej ako 20. Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2-ročné dieťa. Komunikácia prebieha cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, vplyvy v tehotenstve alebo ožiarenie.
Populácia s mentálnou retardáciou v SR
Podľa štatistík, populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike predstavuje 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.
Etiológia mentálneho postihnutia
Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a môžu byť prenatálne, perinatálne alebo postnatálne. Medzi prenatálne príčiny patria genetické poruchy (napr. Downov syndróm), infekcie počas tehotenstva (napr. rubeola), užívanie alkoholu alebo drog matkou počas tehotenstva a iné faktory. Perinatálne príčiny zahŕňajú komplikácie počas pôrodu, ako je hypoxia (nedostatok kyslíka) alebo poranenia mozgu. Postnatálne príčiny môžu byť infekcie (napr. meningitída), úrazy hlavy, otravy alebo extrémna sociálna deprivácia.
Genetické syndrómy spojené s mentálnym postihnutím
Downov syndróm
Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu. Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.
Patauov syndróm (Trizómia 13)
Patauov syndróm alebo syndróm trizómie 13. chromozómu, patrí medzi syndrómy s jasne definovanými fenotypovými znakmi, združenými s ďalšími vrodenými vývinovými odchýlkami. Incidencia Patauovho syndrómu sa v súčasnosti uvádza (podľa rôznych zdrojov) v rozmedzí 1 : 5 000 až 1 : 20 000 živonarodených novorodencov. Väčšina postihnutých buď intrauterinne odumrie, alebo sa potratí. Prognóza narodeného, takto postihnutého dieťaťa je veľmi nepriaznivá. Deti umierajú väčšinou v prvých dvoch mesiacoch života, z toho až 50 % v priebehu prvého mesiaca, najčastejšie v prvých 10 dňoch života. Do 1 roka života zomiera až 90 % pacientov.
Diagnostika mentálneho postihnutia
Diagnostika mentálneho postihnutia je komplexný proces, ktorý zahŕňa lekárske, psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenia. Lekárska diagnostika sa zameriava na identifikáciu príčin mentálneho postihnutia a vylúčenie iných zdravotných problémov. Psychologická diagnostika sa zameriava na posúdenie intelektových schopností a adaptívneho správania. Špeciálnopedagogická diagnostika sa zameriava na posúdenie vzdelávacích potrieb a potenciálu jedinca.
Tímový prístup k diagnostike
Z hľadiska celostného chápania človeka je nevyhnutné, aby aktivity zacielené na jeho poznávanie sa realizovali na báze komplexného - tímového prístupu, a to z aspektu biologického (reprezentovaného lekárom), psychologického (reprezentovaného psychológom) a sociálneho. Sociálne hľadiská v tomto prípade nesledujú len pozíciu postihnutého alebo narušeného jedinca v spoločnosti, ale predovšetkým predpoklady jeho vzdelávania a výchovy ako prostriedkov socializácie. Pri diagnostických aktivitách nejestvujú, resp. nemali by jestvovať vzťahy nadradenosti a podradenosti jednotlivých zúčastnených odborov. Podmienkou tímového prístupu je dostatočná informovanosť i postačujúce poznatky každého zúčastneného odborníka aj z ostatných participujúcich odborov. Psychologická, lekárska i sociálna diagnóza má význam pre špeciálneho pedagóga len v tom prípade, keď jej plne rozumie a je spôsobilý ju adekvátne interpretovať vo výchove a vzdelávaní. Platí to samozrejme aj obrátene. Lekárska diagnostika je východiskovou bázou pre terapiu, jej cieľom je úspešná liečba, respektíve vyliečenie pacienta. Špeciálno pedagogická diagnóza je východiskom úspešného pedagogického pôsobenia, pedagogických opatrení, jej cieľom teda nie je liečba, ale výchova, respektíve vzdelávanie.
Aspekty diagnostiky
Psychologická diagnostika
Psychologická diagnostika sa zameriava aj na identifikáciu narušení vo vývine osobnosti, predovšetkým v jej emocionálnej a vôľovej zložke. Súčasťou je aj zber anamnestických údajov:
- Osobnej anamnézy.
- Anamnézy rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
- Anamnézy užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
- Anamnézy širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).
Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod.
Sociálna diagnostika
Sociálna diagnostika je dôležitou súčasťou komplexného posúdenia osoby s mentálnym postihnutím. U postihnutých či narušených jedincov môže byť pobyt v bežnej škole príčinou rôznych deviácií v správaní. Školská úspešnosť či neúspešnosť môže mať vplyv na poruchy správania. K obdobným prejavom môže dochádzať aj pri premiestňovaní dieťaťa do inej školy. Treba veľmi pozorne analyzovať vzťah dieťaťa a učiteľa, identifikovať možnú didaktogénnu neurotizáciu (školskú fóbiu) alebo averziu voči škole.
Informácie sa získavajú z anamnézy:
- Rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
- Užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
- Širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).
Postupy a opatrenia vyplývajúce z diagnózy zahŕňajú distribúciu klienta do zodpovedajúcej inštitúcie, vypracovanie poradenského (terapeutického) plánu a vedenie záznamov zo sedení s klientom (skupinou).
Kazuistika a jej význam
Cieľom vypracovania kazuistiky je reflektovať prípadovú prácu ako zmysluplný príbeh o odbornej pomoci. Dôležité aspekty kazuistiky zahŕňajú sociálny prípad a štruktúru kazuistiky, druhy kazuistiky podľa účelu (dokumentácia, odborná publikácia, popularizácia témy pre verejnosť), formálne a obsahové aspekty odborného textu a konšteláciu orientačnej rodiny (rodičovská konštelácia, súrodenecká konštelácia).
Anamnéza by mala zahŕňať:
- Anamnézu vývinu osobnej identity (sebaobrazu, sebaponímania vrátane kritických období, hodnotových preferencií, záľub…).
- Anamnézu blízkych sociálnych vzťahov (v orientačnej a prokreačnej rodine, vzťahu ku kamarátom, známym, ku svojmu sociálnemu prostrediu, charakteristika prirodzeného sveta klienta).
- Anamnézu eroticko-sexuálneho vývoja - prvé skúsenosti a kontakty s druhým pohlavím, počiatky partnerských vzťahov, ktoré v dospelosti prechádzajú do vývoja manželstva (manželstiev).
- Anamnézu študijnú a profesijnú.
- Anamnézu zdravotnú (vývin zdravotného stavu, zdravotných ťažkostí a ich dopad na celkovú existenciu osobnosti).
- Anamnézu vzťahov k sociálnej makroštruktúre (vzťah k majoritnej spoločnosti a k jej normám a zákonom).
- Vývoj abnormálnych, či patologických javov - týka sa klientov s problematikou psychopatológie či sociálnej patológie.
Súčasťou je aj diagnostika „človek - prostredie“, s využitím lekárskej, psychologickej, sociálnej a pedagogickej dokumentácie.
Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím
Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím je zamerané na rozvoj ich potenciálu a prípravu na čo najsamostatnejší život. Pedagogika mentálne postihnutých, nazývaná aj psychopédia, je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Dôležitá je včasná intervencia a individualizovaný prístup. Vzdelávacie programy by mali byť prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam každého jedinca. Dôraz sa kladie na rozvoj praktických zručností, sociálnych zručností a komunikačných schopností.
Možnosti vzdelávania
- Špeciálne školy: Pre žiakov s ľahkým a stredným stupňom mentálneho postihnutia.
- Pomocné školy: Pre žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.
- Integrované vzdelávanie: Žiaci s mentálnym postihnutím sú vzdelávaní v bežných školách s podporou asistenta učiteľa a špeciálneho pedagóga.
V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti.
Technologické pomôcky v rozvoji schopností
Technologické pomôcky zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rozvoji schopností detí s postihnutím. Adaptované pomôcky s ovládačmi, komunikátory a interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnostiach ponúkajú nové možnosti na učenie a rozvoj.
Snoezelen terapia
Metóda Snoezelen je multisenzorická aktivita, ktorá sa využíva na relaxáciu a stimuláciu zmyslov u osôb s mentálnym postihnutím. Snoezelen miestnosti sú vybavené rôznymi prvkami, ako sú svetelné efekty, hudba, vône a textúry, ktoré stimulujú zmysly a podporujú relaxáciu. Kazuistika zachytáva priebeh Snoezelen jednotky s chlapcom s ťažkým viacnásobným postihnutím (DMO v kombinácii so zmyslovým postihnutím). V nemocnici Whittington Hall bolo vybudované multisenzorické prostredie s cieľom poskytnúť pacientom priestor na relaxáciu a podporu procesu rekonvalescencie.
Kombinácia mentálneho postihnutia s ADHD
Nedostatočne preskúmanou problematikou je kombinácia mentálneho postihnutia s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD). Základné prejavy porúch pozornosti zahŕňajú ťažkosti so sústredením, impulzivitu a hyperaktivitu.
Sociálna inklúzia osôb s mentálnym postihnutím
Sociálna inklúzia je proces, ktorý umožňuje osobám s mentálnym postihnutím plnohodnotne sa zapájať do spoločnosti. Zahŕňa prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a voľnočasovým aktivitám. Dôležitá je podpora rodiny, komunity a štátu.
Zariadenia poskytujúce služby osobám s mentálnym postihnutím na Slovensku
Na Slovensku existuje sieť zariadení, ktoré poskytujú služby osobám s mentálnym postihnutím. Medzi tieto zariadenia patria:
- Domovy sociálnych služieb: Poskytujú komplexnú starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
- Zariadenia pre seniorov: Poskytujú starostlivosť o seniorov s mentálnym postihnutím.
- Detské domovy: Poskytujú starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
- Spojené školy internátne: Vzdelávajú deti s mentálnym, kombinovaným postihnutím a autizmom v predškolskom a školskom veku. Príkladom je Spojená škola internátna na ulici Z. Nejedlého 41 v Leviciach.
- Ambulantné a pobytové zariadenia: Poskytujú služby klientom s mentálnym postihnutím alebo s poruchou autistického spektra. Príkladom je Domov sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pre deti a dospelých na Lipského 13 v Bratislave.
Rozhovory pre tento článok vznikli v rôznych zariadeniach na Slovensku, napríklad v Domove dôchodcov a Domove sociálnych služieb na Škultétyho ulici 329 vo Veľkom Krtíši, v Zariadení pre seniorov a Domove sociálnych služieb v Horelici, Detskom domove Svetluška na Kollárovej 29 v Banskej Bystrici a Domove sociálnych služieb v Giraltovciach.
Kríza a krízová intervencia u osôb s mentálnym postihnutím
Kríza je stav, pri ktorom sa jednotlivé osoby stretávajú s prekážkami, problémami, životnými situáciami, ktoré sa javia ako neprekonateľné normálnymi a zaužívanými spôsobmi riešenia. Krízová intervencia (KI) je zásah človeka v určitej stresovej - krízovej situácii iného človeka. Zasahovať by mal vyškolený sociálny pracovník.
Dôležité zásady krízovej intervencie
- Kríza má individuálny charakter - každý jej intenzitu a závažnosť vníma inak.
- Kríza je časovo obmedzená - ak nie je úspešne vyriešená včas, prerastá v závažnejšie komplikácie.
- Ťažisko práce s klientom tvorí riešenie problému.
- Cieľom KI je posilnenie klientovej kompetencie.
- Odborná práca v KI je eklektická.
- Zameriavame sa na to, kedy a ako krízová situácia vznikla - t.j. na blízku minulosť.
- Perspektívne sa pri KI orientujeme iba do blízkej budúcnosti.
- V kríze sa človek zväčša neocitol osamote, jeho situácia sa priamo či nepriamo dotýka celého vzťahového systému.
- Vzniknutá kríza ovplyvňuje nielen prežívanie a správanie človeka, jeho psychiku ale ovplyvňuje i jeho zdravie a úroveň sociálnych vzťahov - preto by KI mala zahŕňať komplexnú intervenciu v smere bio - psycho - sociálno - duchovnom.
- KI musí mať v indikovaných prípadoch kontinuitu v ďalšej odbornej práci s klientom.
Typy kríz
- Situačná kríza: Vyvolaná nepredvídateľnou stresovou situáciou.
- Tranzitórna kríza: Kríza z očakávaných životných zmien (nástup do školy, puberta, dospievanie, kríza stredného veku, starecká kríza).
- Traumatická kríza: Veľmi silné stresové faktory z vonku (znásilnenie, vojnové udalosti, prírodné katastrofy, ťažká autonehoda, letecké nešťastie).
Kazuistika dieťaťa Danka
Danko (*2007) pochádza z mnohodetnej rómskej rodiny v sociálne znevýhodnenom prostredí blízko Košíc. Má troch starších a štyroch mladších súrodencov. Rodičia nie sú zosobášení a majú neukončené základné vzdelanie. Otec je nezamestnaný a matka na materskej dovolenke, ich príjmom je okrem materského príspevku aj dávka v hmotnej núdzi. Vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné, otec matku často fyzicky napáda v prítomnosti detí. Rodičia neprejavujú o deti značný záujem, väčšinu roka sú deti neupravené a v starých potrhaných veciach. Rodina býva v nájomnom dome v rómskej osade s kuchyňou, spálňou a kúpeľňou, s elektrinou, vodou a kúrením na tuhé palivo.
Danko nenavštevoval predškolské zariadenie. Po zápise do školy (2014) a následnom psychologickom vyšetrení bol zaradený do nultého ročníka. V škole sa prejavovali deficity výchovy, ktoré sa naplno prejavili v prvom ročníku. Najväčšou bariérou vo vzdelávaní pre Danka je komunikácia v slovenskom jazyku. Je hodnotený ako tichý, skôr samotár, no ochotný a vďačný za pozornosť. Aj napriek opakovaniu prvého ročníka si stále neosvojil písanie a čítanie písmen, nepozná číslice do desať a slovnú zásobu si rozširuje pomalším tempom. Písmená si pamätá s veľkými ťažkosťami a rýchlo ich zabudne, číta ich takmer šepotom alebo vôbec. Spájať písmená do slabík zatiaľ nedokáže. Počas vyučovania nevyrušuje, kľudne sedí a vníma výklad učiteľky, no výnimočne dokáže pochopiť zadania úloh, čo ho dostáva do stresu a znemožňuje mu prácu. Nepomôže ani podpora a povzbudzovanie učiteľky, ktorú o pomoc nikdy nežiada. V matematike napočíta do desať, no číslice sa mu pletú, čo ho rýchlo vyvedie z miery a blokuje sa. Sčítavať dokáže len s pomocou učiteľa a svojich prstov, zatiaľ bez prechodu cez desiatku.
Na hudobnej výchove rád spieva v skupine, počas telesnej výchovy volí radšej hru mimo kolektívu. Do školy chodí Danko rád, vyučovanie vymeškáva len v prípade, že nemá topánky alebo ide s otcom v zime na drevo. Danko je skôr samotár, nenadväzuje kamarátske vzťahy s rovesníkmi a pri hre volí individuálnu činnosť. V kolektíve je nepriebojný a tichý. Rešpektuje autoritu dospelého, ale nevyhľadáva jeho prítomnosť. V domácom prostredí trávi väčšinu voľného času vypomáhaním otcovi pri zbieraní a rúbaní dreva alebo hľadaní železa.
Danko dostal ponuku navštevovať FIE klub pri nástupe do prvého ročníka v školskom roku 2015/2016, s čím rodičia súhlasili. V klube ochotne plnil zadané úlohy na požiadanie. Pri plnení školských úloh však nastali problémy. Ovládol ho strach z neúspechu, ktorý zažíval denne počas vyučovania, čo mu zabránilo ďalej rozmýšľať. Počas klubu neprehovoril s nami, ani so spolužiakmi. Bol plachý a vyhýbal sa očnému kontaktu. Pri priamom oslovení dospelým si zahryzol do prstov a pozeral do zeme. Ak ho oslovili spolužiaci, odpovedal po rómsky. Absolútne odmietal akýmkoľvek spôsobom vystúpiť z davu. Počas relaxačnej časti klubu, kde si deti samé volia aktivitu, si sám v tichosti kreslil. So svojou prácou nebol spokojný a hanbil sa ju komukoľvek ukázať. Pri úlohách, ktoré nedokázal vyriešiť, sa úplne zablokoval. Často z obavy, že urobí niečo nesprávne, úlohy nezačal ani riešiť. Položil hlavu na lavicu a celkom sa uzavrel do seba, do konca klubu už nereagoval na žiadne podnety.
Počas dvoch školských rokov práce s FIE Danko urobil viditeľné pokroky. Spoločne prešli dva inštrumenty, Usporiadanie bodov a Urči emócie. Najbadateľnejší posun nastal v komunikácii. Rozumie omnoho lepšie po slovensky ako na začiatku. Na rozširovaní slovnej zásoby sa pomaly a nenútene pracuje. Danko začal nadväzovať očný aj verbálny kontakt s rovesníkmi, ako aj so svojimi učiteľmi. Počas práce s inštrumentami dokonca bez pobádania odpovedá na kladené otázky a rozpráva, čo treba robiť. Výrazne sa uňho znížila hrôza z nového, nepoznaného. Danko pristupuje k novým úlohám stále s obavami, ale dokáže ich prekonať. V prípade, že niečomu nerozumie, dokáže požiadať o pomoc. Prostredníctvom FIE sa uňho odbúral strach z chyby, pochopil, že chyby sa stávajú každému a je to v poriadku. Pracovné listy sú pre neho zaujímavé, teší sa na nich. Dokáže ich bez väčších problémov vypracovať, je pri nich tak sústredený, že často zabúda na svoje okolie. Čo je paradoxom s jeho školskými výsledkami, nakoľko má pri vyučovacom procese problém koncentrovať sa a čokoľvek sa naučiť. Mnohokrát sa stalo, že po ukončení práce s inštrumentom si vypýtal ešte jeden, dva, tri a nanovo ich sám vypĺňal. Je úžasné pozorovať ho pri práci, vidieť ho, ako rozmýšľa a plánuje, ako bude postupovať. Ďalšou z pozitívnych vecí v prípade Danka je zlepšenie jeho pamäti. Informácie, ktoré prostredníctvom FIE získava, nestráca. Pri práci s inštrumentami prvýkrát zažil pocit úspechu. Pocit, že niečo dokáže, že sa mu výsledok jeho snahy páči, že je s ním vnútorne spokojný a nebojí sa ho komukoľvek ukázať. Je bezprostrednejší, kľudnejší, spokojnejší. Začal oveľa viac vnímať svoje okolie a rozprávať o tom, čo videl, zažil, čo sa udialo v jeho blízkosti. Danko aj naďalej navštevuje školský klub. Spoločne pracujeme na budovaní sebadôvery a rozvíjaní jeho osobnosti po všetkých stránkach.
tags: #kazuistika #mentalne #postihnuteho #dietata