Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. V nasledujúcom článku Vám prinášame odpovede na mnohé praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády.
Je dôležité poznamenať, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ako je napríklad 18 alebo 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Vyživovacia povinnosť a plnoletosť dieťaťa
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti.
Zmena nastáva najmä v tom, že pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa, najčastejšie na účet vedený v banke. Ak by si dieťa želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak účet nemá a nechce si ho zriadiť, rodičia sa môžu dohodnúť aj na inom spôsobe vyplácania, napríklad šekom.
Štúdium a vyživovacia povinnosť
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Toto platí pre denné štúdium na strednej a vysokej škole.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium, ako je napríklad doktorandské štúdium, ak dieťa už má vlastný príjem.
Právna poradňa - Vyživovacia povinnosť
Ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné.
Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin, ak dieťa po prázdninách nastupuje na vysokú školu.
Príjem dieťaťa a zánik vyživovacej povinnosti
Ak dieťa pracuje a je schopné sa samé živiť, vyživovacia povinnosť rodiča zaniká. Dôležitým faktorom je, či príjem dieťaťa postačuje na pokrytie jeho životných nákladov. Ak by jeho zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedelo samo živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená.
Príležitostná alebo nízko platená práca (napr. študentská brigáda) však spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti. Ak však dieťa pracuje na plný úväzok a jeho príjem je stabilný a dostatočný, súd môže rozhodnúť o zániku vyživovacej povinnosti.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Ak syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní, vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť.
Postup pri zrušení alebo znížení výživného
Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím a dieťa je už schopné samostatne sa živiť, nemôžete len tak prestať platiť výživné. Je potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti.
V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd bude skúmať, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav.
Počas konania na súde sa odporúča výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii. Návrh na zrušenie alebo zníženie výživného sa podáva na okresný súd podľa bydliska dieťaťa.
| Faktor | Vplyv na vyživovaciu povinnosť |
|---|---|
| Vek dieťaťa | Nie je rozhodujúci. Povinnosť trvá, kým sa dieťa nevie samo živiť. |
| Štúdium (denná forma) | Povinnosť trvá do ukončenia II. stupňa VŠ (Mgr./Ing./MUDr.). |
| Štúdium (doktorandské) | Spravidla sa nepovažuje za sústavnú prípravu, ak má dieťa dostatočný príjem. |
| Príjem z práce (brigáda) | Ak je príjem dostatočný na pokrytie nákladov, povinnosť môže zaniknúť/znížiť sa. |
| Sociálne štipendium | Považuje sa za príjem a zohľadňuje sa pri určení výšky výživného. |
| Prospechové štipendium | Nepovažuje sa za stály príjem, má motivačný charakter, nezohľadňuje sa pri výživnom. |
| Zdravotný stav | Dlhodobé ochorenia alebo postihnutie môžu predĺžiť vyživovaciu povinnosť. |
| Bývanie samostatne | Nemá zásadný vplyv, ak dieťa stále študuje a nie je schopné sa živiť. |
| Súdne rozhodnutie | Povinnosť trvá, kým súd nevydá rozhodnutie o zrušení/zmene výživného. |
Vyživovacia povinnosť v medzinárodnom kontexte (Švédsko)
Vo švédskom práve sa stanovuje vyživovacia povinnosť voči deťom, manželom a rozvedeným manželom. Rodičia sú zodpovední za primerané vyživovanie svojich detí s ohľadom na potreby dieťaťa a kombinované finančné možnosti rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov vo všeobecnosti končí, keď dieťa dosiahne vek 18 rokov. Ak však dieťa ešte nedokončilo stredoškolské vzdelanie, vyživovacia povinnosť naďalej trvá, kým dieťa chodí do školy, najneskôr však do dosiahnutia 21. roka života.
Platby výživného sa stanovujú rozhodnutím súdu alebo dohodou. Ak účastníci nedospejú k dohode, navrhovateľ sa musí obrátiť na okresný súd (tingsrätt) a podať návrh na predvolanie. Pre konanie o výživnom na dieťa je príslušný súd v mieste obvyklého pobytu odporcu.
Vo Švédsku neexistuje žiadny konkrétny orgán, ktorý určuje alebo pomáha určiť výživné. Samotné súdne konania sú vo Švédsku bezplatné okrem poplatku za podanie návrhu. Ak si navrhovateľ najme právneho poradcu alebo advokáta, musí mu zaplatiť odmenu.
Sociálna poisťovňa môže vyplácať na dieťa, ktorého rodičia žijú oddelene, vyživovaciu podporu. Vyživovacia podpora je spôsob, ako spoločnosť zabezpečí, aby dieťa dostávalo určitú sumu výživného aj v prípade, že rodič povinný platiť výživné si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Rodič povinný platiť výživné musí peniaze splatiť štátu v závislosti od svojho príjmu.
V cezhraničných veciach môže navrhovateľ získať administratívnu pomoc od Sociálnej poisťovne. Švédsko je viazané Haagskym protokolom z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorého ustanovenia platia v EÚ od 18. júna 2011.