Sociálny zákon Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a platby

Sociálne poistenie na Slovensku, upravené zákonom o sociálnom poistení, garantuje zabezpečenie v prípade choroby, materstva, úrazu a choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, invalidity a pre prípad úmrtia. Poskytovanie dávok z jednotlivých druhov sociálneho poistenia závisí od konkrétnej životnej situácie.

Sociálne služby a ich zabezpečovanie

Zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. je definované, že obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú dostupnosť sociálnej služby a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, po zabezpečení jej práv podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, po zabezpečení jej práv podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. b) fyzickej osobe podľa § 35 ods. 1 písm. Obec alebo vyšší územný celok zabezpečí poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že preukázateľným spôsobom požiada poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby.

Ak obec alebo vyšší územný celok na základe výberu fyzickej osoby požiada neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie sociálnej služby, neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť s touto fyzickou osobou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak má voľné miesto na poskytovanie sociálnej služby. Poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu.

Formy sociálnych služieb

• Ambulantná forma sociálnej služby (ďalej len „ambulantná sociálna služba“) sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. Pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytuje pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
• Terénnu formu sociálnej služby možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Pobytová sociálna služba v zariadení sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Týždenná sociálna služba sa neposkytuje počas sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov a ďalších dní pracovného pokoja; ak štátny sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja pripadne na pracovný deň, možno týždennú sociálnu službu poskytovať aj počas týchto dní.

Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.

Odborné činnosti v sociálnych službách

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“).

Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (ďalej len „kľúčový pracovník“).

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plniť štandardy kvality poskytovanej sociálnej služby a vypracovať a uskutočňovať program supervízie na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby.

Stravovanie

Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny.

• Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá.
• Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera.
• Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant.

Sociálne poradenstvo a rozvoj rodičovských zručností

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.

Rozvoj rodičovských zručností je odborná činnosť zameraná na podporu zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa, ktorá je poskytovaná tehotnej žene, rodičovi dieťaťa alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ak sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Túto činnosť možno vykonávať ambulantnou sociálnou službou a terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu. Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby má prednosť pred ambulantnou sociálnou službou.

Sociálne služby krízovej intervencie

Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa poskytuje anonymne bez preukazovania identity tejto fyzickej osoby dokladom totožnosti a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky.

Terénna sociálna služba krízovej intervencie sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. V nízkoprahovom dennom centre, integračnom centre, komunitnom centre, nocľahárni, útulku, domove na polceste a zariadení núdzového bývania sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii poskytujú rôzne druhy sociálnych služieb zamerané na riešenie ich konkrétnych potrieb.

Ak je potrebné chrániť život a zdravie fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii, zabezpečuje sa v zariadení núdzového bývania utajenie miesta jej ubytovania a jej anonymita.

Financovanie sociálnych služieb

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb. Je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení.

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7 a § 78aa zákona o sociálnych službách sa poskytuje podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb a je účelovo určený na spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov.

Žiadosť o finančný príspevok

Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb (IS SoS). Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom IS SoS Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.

Odporúča sa, aby si poskytovateľ sociálnej služby, ktorý je povinný v IS SoS vyplniť Hlásenia o prijímateľoch sociálnej služby (P03) a Hlásenia o zamestnancoch (P04), pred podaním písomnej žiadosti o finančný príspevok tieto hlásenia skontroloval podľa skutočných údajov a stavu ku dňu podania žiadosti. Tým sa predíde chybám, ktoré by mohli vzniknúť z dôvodu neaktualizovania údajov o prijímateľoch sociálnej služby, ktoré majú vplyv na výšku žiadaného finančného príspevku.

S oneskorením podania žiadosti v zákonom stanovenej lehote je spojený jednoznačný následok zániku práva poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok, ak ministerstvo zo závažných dôvodov nerozhodne o odpustení zmeškania termínu na podanie tejto písomnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.

Spôsob výplaty a podmienky

Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca štvrťročne (nie jednorazovo na celý kalendárny rok) na počet kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a na počet pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby.

Obsahom zmluvy sú aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní a poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní.

Cieľom je zabrániť duplicite poberania takejto podpory na rovnaký účel z verejných zdrojov, t. j. na zabezpečenie finančnej podpory pri odkázanosti klienta na pomoc inej osoby. V prípade, že finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby nebude z rôznych dôvodov poskytnutý ministerstvom, fakultatívne ho môže na základe písomnej žiadosti poskytnúť aj obec alebo vyšší územný celok.

Účelové určenie finančného príspevku

Účelom poskytnutia finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou zo štátneho rozpočtu je spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľa sociálnej služby na mzdy a platy najviac vo výške, ktorá zodpovedá výške platu podľa zákona o odmeňovaní, a poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom v rozsahu týchto miezd a platov v konkrétnom zariadení sociálnych služieb.

Spolufinancovať ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľa sociálnej služby na mzdy a odvody poskytnutím finančného príspevku možno len ak tieto náklady vznikajú v súvislosti a v rozsahu ustanovenom zákonom o sociálnych službách pre príslušný poskytovaný druh sociálnej služby v konkrétnom zariadení, povinne poskytovanými alebo vykonávanými odbornými činnosťami, obslužnými činnosťami a ďalšími činnosťami alebo zabezpečovaním vykonávania týchto činností alebo utváraním podmienok na ich vykonávanie.

Finančný príspevok je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody vybraných zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, ktorí priamo vykonávajú tieto činnosti v rámci poskytovanej sociálnej služby v zariadení, riadia vykonávanie týchto činností a aj zamestnancov, ktorí vykonávajú súvisiace pracovné činnosti, ktoré vytvárajú podmienky na riadne vykonávanie týchto hlavných činností poskytovateľa sociálnej služby, napr. činnosti so zabezpečením administratívy (účtovníctvo), a to len v rozsahu, ktorý je primeraný rozsahu, povahe a charakteru vykonávaných hlavných (odborných, obslužných a ďalších) činností v rámci poskytovaného druhu sociálnej služby v konkrétnom zariadení.

Oprávnené výdavky

Za zamestnanca sa na účely plnenia účelového určenia finančného príspevku považuje zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby v konkrétnom zariadení, pre ktoré je finančný príspevok určený, ktorý spĺňa podmienku a je v pracovnoprávnom vzťahu k poskytovateľovi tejto sociálnej služby v tomto zariadení. Za zamestnanca sa tiež považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva alebo riadi vykonávanie činností, ak je táto fyzická osoba štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, spoločníkom alebo členom právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom tejto sociálnej služby, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah k poskytovateľovi sociálnej služby spojený s vykonávaním alebo riadením vykonávania týchto činností.

Z hľadiska rozsahu mzdy ide o hrubú mzdu (plat), resp. o dohodnutú odmenu za vykonanú prácu, ak ide o pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Za mzdu sa nepovažuje odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť a iné plnenie.

Za oprávnený výdavok sa považuje aj zamestnávateľom poskytnutá náhrada mzdy zamestnancovi v sume priemerného zárobku zamestnanca, ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy (za vyčerpanú dovolenku, na povinných lekárskych prehliadkach, na darovaní krvi, na účasť na ďalšom vzdelávaní, počas dôležitých osobných prekážok v práci).

Za oprávnený výdavok sa považuje aj zamestnávateľom poskytnutý doplatok k minimálnej mzde a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Na finančný príspevok nie je možné použiť prostriedky na "iné činnosti", ktoré nie sú sociálnymi službami, ako napríklad manikúra, pedikúra, fyzioterapia, masáže alebo kadernícke služby.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 sa predkladajú najneskôr do 31. 03. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu. Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce a na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce.

Náhradné plnenie sa preukazuje najneskôr do 31. marca. K tomu slúžia ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky a doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky (napr. výpis z obchodného, živnostenského registra).

Sociálne poistenie v EÚ

V rámci EÚ existuje 27 rôznych systémov sociálneho zabezpečenia. Keď ste migrujúci pracovník a pracujete v niektorom z členských štátov, je dôležité určiť, systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu sa na vás vzťahuje. Tieto situácie môžu byť vyriešené prostredníctvom koordinačného nariadenia.

Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Koordinácia ponecháva národné systémy nedotknuté, z čoho vyplýva, že rozdiely medzi národnými systémami zostávajú.

Pri uplatňovaní koordinačných pravidiel sa môže stať, že sa dostanete do takej situácie, v ktorej nebudete mať nárok na určitú dávku v rámci určeného systému sociálneho zabezpečenia, keďže nespĺňate podmienky nárokov tohto systému. Podľa koordinačných pravidiel platí princíp jednej legislatívy, to znamená, že osoba môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP), Švajčiarska alebo Veľkej Británie. Súčasne platí, že pokiaľ pracujete na území nejakého členského štátu vo všeobecnosti podliehate systému sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu.

Pokiaľ sa na Vás vzťahuje slovenská legislatíva sociálneho zabezpečenia a chcete si uplatniť svoje nároky na jednotlivé dávky, resp. príspevky, musíte sa riadiť požiadavkami národnej legislatívy a predložiť požadované doklady a dokumenty. Pre to aby ste nejakú dávku zo sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky získali, musíte splniť podmienky nároku na dávku ustanovené v zákonoch Slovenskej republiky a podať žiadosť na príslušnú inštitúciu. Žiadosti obsahujú zoznam potrebných dokladov, ktoré musíte predložiť, v prípade ťažkostí Vám zamestnanci príslušnej inštitúcie poradia. Žiadosť o poskytnutie nejakej dávky/príspevku, odporúčame vo všeobecnosti podať čo najskôr, kedy sa nejaká životná situácie vyskytla. Po predložení všetkých dokladov potrebných na posúdenie Vášho nároku, Vám bude dávka poskytnutá zvyčajne na zadaný bankový účet.

tags: #socialny #zakon #ministersvta #slovenskej #republiky #platby