Náhrada škody za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť: Právny rámec a judikáty

Článok sa zaoberá problematikou náhrady škody spôsobenej nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti, pričom sa opiera o relevantné judikáty a právne predpisy Slovenskej republiky. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto zložitej oblasti práva, s dôrazom na praktické aspekty a rozhodovaciu činnosť súdov.

Všeobecné ustanovenia o náhrade škody

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozsah náhrady škody upravuje pre všetky druhy spôsobenej škody. Pri škode na veciach sa výška škody určuje podľa § 443 Občianskeho zákonníka, ktorý vychádza z ceny veci v čase poškodenia, nie z ceny v čase nadobudnutia. Toto pravidlo zakotvuje reparačnú funkciu zodpovednosti za škodu. Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie.

Schéma: Proces uplatnenia náhrady škody na zdraví

Možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody

V prípade, ak sa pacient domnieva, že mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, má viaceré možnosti, akými môže postupovať.

Adhézne konanie v trestnom stíhaní

Ako poškodený si môžete uplatniť náhradu škody na zdraví spôsobenú trestným činom v tzv. adhéznom konaní. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Uplatniť náhradu škody na zdraví alebo aj inú škodu teda môžete uplatniť najneskôr pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu, o úkone ktorom Vás vyšetrovateľ musí upovedomiť a predvolať naň. Súčasťou náhrady škody na zdraví je náhrada bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorého výška sa vypočítava na základe lekárskeho posudku podľa rozsahu spôsobených zranení. Súčasťou náhrady škody na zdraví je aj náhrada straty na zárobku, o ktorý ste boli v dôsledku svojej práceneschopnosti ukrátený alebo aj náhrada nákladov na liečenie. Ak súd uloží vinníkovi povinnosť zaplatiť náhradu, ale nešpecifikuje termín ani číslo účtu, odporúča sa poslať výzvu k úhrade a podľa vášho rozhodnutia poslať číslo bankového účtu alebo žiadať zaplatenie poštovou poukážkou s uvedením lehoty úhrady. Ak k úhrade nedôjde, budete môcť podať návrh na exekučné konanie, keďže rozsudok v trestnom konaní je tiež exekučným titulom.

Občianskoprávne konanie

V občianskoprávnom konaní môže poškodený pacient uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Je potrebné zdôrazniť, že náhradu škody (ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch) je potrebné uplatniť si u zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bola poškodenému pacientovi poskytnutá zdravotná starostlivosť; teda nie u zdravotníckeho pracovníka, ktorý pacientovi svojím konaním ujmu skutočne spôsobil. Domáhať sa náhrady škody (resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch) je možné cestou žaloby na príslušnom súde. V konaní o náhrade škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví (vrátane škody na veciach) je navrhovateľ oslobodený od súdneho poplatku. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. Pokiaľ však ide o konanie o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch (spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv) je potrebné zdôrazniť, že toto od súdnych poplatkov oslobodené nie je. Navrhovateľ je preto v predmetnom konaní povinný zaplatiť súdny poplatok, a to vo výške 66 EUR a 3% z hodnoty predmetu sporu, t. j. náhrady nemajetkovej ujmy.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)

Okrem možnosti obrátiť sa na súd alebo na orgány činné v trestnom konaní, sa pacient môže obrátiť aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) so žiadosťou o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu. ÚDZS predmetný prípad prešetrí a posúdi, či bola zdravotná starostlivosť v konkrétnom prípade poskytnutá lege artis, t. j. s odbornou starostlivosťou. Aktuálne podľa novej právnej úpravy začína plynúť 9 mesačná lehota na skončenie výkonu dohľadu po prijatí podnetu od podávateľa podnetu. Po skončení výkonu dohľadu ÚDZS oznámi oznamovateľovi (podávateľovi podnetu) výsledok prešetrenia podnetu, v rámci ktorého v prípade, ak budú zistené pochybenia, tieto explicitne uvedie, skonštatuje porušenie ust. § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti a súčasne, ak sú splnené zákonom určené predpoklady, začne konanie o uložení pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivostí v zmysle ust. § 50 ods. 2 Zákona o zdravotných poisťovniach. Rozhodnutím ÚDZS o uložení pokuty je v zmysle ust. § 193 zákona č. 160/2015 Z. z.

Záver ÚDZS o pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má za následok oslobodenie žalobcu od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. To znamená, že žalobca nemusí po podaní žaloby ani počas súdneho konania uhrádzať žiadne súdne poplatky ako napr. poplatok za podanie žaloby, poplatok za vypracovanie znaleckého posudku. Samotné konštatovanie ÚDZS o pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivostí nemá za následok vznik nároku na náhradu škody/nemajetkovej ujmy. Práve nepreukázanie príčinnej súvislosti, ako jedného zo základných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody/nemajetkovej ujmy, býva často dôvodom neúspechu poškodených v spore. Nevýhodou Oznámenia môže byť skutočnosť, že ÚDZS je do značnej miery pri výkone dohľadu limitovaný zákonom, nakoľko ÚDZS vychádza pri výkone dohľadu predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie, keďže platí zásada správnosti vedenia zdravotnej dokumentácie.

Graf: Počet podnetov na ÚDZS v súvislosti s nesprávnou zdravotnou starostlivosťou (ročný prehľad)

Premlčacie lehoty

Pokiaľ ide o lehotu, v ktorej si pacient môže uplatniť svoje nároky, je potrebné uviesť, že právo na náhradu škody na zdraví a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčujú v odlišných premlčacích lehotách. Právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej ujme na zdraví a osobe, ktorá za ňu zodpovedá. Uplatnenie predmetných nárokov v uvedených premlčacích lehotách je mimoriadne dôležité, nakoľko po ich uplynutí dochádza k zániku súdnej vymáhateľnosti týchto nárokov. To znamená, že v prípade ak si poškodený pacient svoj nárok uplatní až po uplynutí predmetnej lehoty a protistrana (t. j. príslušné zdravotnícke zariadenie, resp. súkromný lekár) následne v tomto konaní vznesie námietku premlčania, súd poškodenému pacientovi z dôvodu premlčania predmetného nároku náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nebude môcť priznať, a to i napriek tomu, že pacient v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti preukázateľne ujmu na zdraví, príp. zásah do jeho osobnostných práv utrpel. Na druhej strane však nemožno vylúčiť ani možnosť, že protistrana aj napriek uplynutiu premlčacej lehoty námietku premlčania nevznesie. V takomto prípade by súd na premlčanie neprihliadol a pacientovi jeho nárok priznal (súd totiž prihliada na premlčanie len na základe námietky protistrany).

KAŽDODENNÁ CHYBA, KTORÁ MÔŽE ŠKODIŤ VAŠEJ PROSTATE (NAJMÄ PO PÄŤDESIATKE)

Príklad judikátu a relevantné rozhodnutia súdov

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 266/2014

Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal sťažnosťou M. Č. vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Sťažnosť sa týkala rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11 Co 228/2012.

Ďalšie relevantné rozhodnutia súdov

  • Rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 5 C 8C/104/2012
  • Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/89/2016
  • Rozhodnutie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/16/2009
  • Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 8Co/109/2017-226
  • Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 6Co/386/2013-127
  • Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 6Co/386/2013-127
  • Rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 5C/89/2009
  • Rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 8C/172/2015
  • Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 25 Cdo 1930/2009

Spoluzavinenie poškodeného

V prípadoch náhrady škody za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť je často relevantná otázka spoluzavinenia poškodeného. Ak sa poškodený svojím konaním podieľal na vzniku škody, môže to viesť k zníženiu náhrady škody. Napríklad, ak poškodená osoba I. S. svojím konaním prispela k zraneniu, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, môže to byť dôvod na zníženie náhrady škody. Skutočnosť, že aj poškodená I. S. sa podieľala na vzniku škody na jej zdraví, vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/16/2009, kde bolo konštatované jej zavinenie na vzniku škody na jej zdraví v rozsahu 55%. Súdy pri posudzovaní spoluzavinenia zohľadňujú všetky okolnosti prípadu a mieru, akou poškodený prispel k vzniku škody.

Diagram: Vplyv spoluzavinenia na výšku náhrady škody

Regresný nárok zdravotnej poisťovne

Zdravotná poisťovňa má právo na regresnú náhradu voči osobe, ktorá spôsobila škodu na zdraví poistenca, ak mu poskytla zdravotnú starostlivosť. Tento nárok je upravený v § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za zdravotnú starostlivosť. Žalobca (zdravotná poisťovňa) sa domáhal zaplatenia sumy 4.069,49 Eur poukázanou poisťovňou Alianz, t.j. na zaplatenie čiastky 4.069,49 Eur. Žalobca si uplatňoval regresný nárok v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z., pretože škoda na zdraví poistenky I. S. bola spôsobená. Súdy pri posudzovaní regresného nároku skúmajú, či boli splnené všetky zákonné podmienky, a to najmä či škoda na zdraví poistenca bola spôsobená zavineným protiprávnym konaním tretej osoby.

Protiprávne konanie

Pre vznik nároku na náhradu škody je nevyhnutné, aby škoda bola spôsobená protiprávnym konaním. V kontexte náhrady škody za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť sa protiprávnym konaním rozumie porušenie právnych predpisov alebo povinností, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Napríklad, ak lekár neposkytne zdravotnú starostlivosť v súlade s odbornými štandardmi a spôsobí tým pacientovi škodu na zdraví, môže ísť o protiprávne konanie. Súdy pri posudzovaní protiprávneho konania zohľadňujú všetky okolnosti prípadu, ako napríklad odborné štandardy, dostupnosť zdrojov a konanie iných osôb.

tags: #nahrada #skody #za #nespravne #poskytnutu #zdravotnu