Slovenská medzivojnová próza sa vyznačovala silným sociálno-psychologickým realizmom, ktorý sa prejavoval v dielach autorov ako Jozef Cíger Hronský a Milo Urban. Títo spisovatelia sa zameriavali na zobrazenie života obyčajných ľudí v dedinskom prostredí, pričom si všímali nespravodlivosť, chudobu a zlé spoločenské pomery. Okrem toho kládli dôraz na vnútorný svet postáv, pričom pohľad do vnútra človeka bol pre nich dôležitejší ako zachytenie vonkajšej reality. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť sa na sociálny typ notára Okolického, ktorý sa objavuje v románe Živý bič od Mila Urbana.
Milo Urban a jeho Živý bič
Milo Urban (1904 - 1982) bol spisovateľ, novinár a predstaviteľ modernej slovenskej prózy. Námety čerpal z rodnej Oravy. Vo svojich prózach vychádzal z dôverného poznania dedinských ľudí, ich myslenia a cítenia. Jeho najväčší úspech však autor dosiahol románom Živý bič. Je to román s tematikou 1. svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, "Pánu Bohu za chrbtom", ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy.
Román Živý bič bol jedným z prvých diel slovenskej medzivojnovej prózy, ktoré už v 30. rokoch začali v prekladoch prenikať aj do sveta. Milo Urban sa ním zaradil medzi autorov románových diel o prvej svetovej vojne, aké od začiatku 20. rokov začali vznikať v literatúre európskych krajín a v USA. Román sa odohráva v odľahlej hornooravskej obci Ráztoky, vzdialenej od frontov 1. svetovej vojny. Obyvatelia dediny sú spočiatku k vojne ľahostajní, až kým priamo nezasiahne do ich životov. Začínajú si ju uvedomovať, až vtedy, keď z obchodov zmizne múka a petrolej, všetko je drahšie a polia ostávajú neobrobené. Hrôzy vojny im naliehavo pripomenie návrat Ondreja Koreňa ako nemého a bezrukého mrzáka. Dej je popretkávaný lyrickými pasážami, obrazmi prírody, obraznými štylizáciami. Autor poukazuje na utrpenie ľudí v zlých časoch pomocou kontrastov.
Charakteristika románu a jeho kompozícia
Literárny žáner a kompozícia románu sú rozdelené na 2 časti, tie zložené z krátkych kapitol. Dielo sa kompozične delí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. 1. časti "Stratené ruky" je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvateľov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. 2. časť „Adam Hlavaj“ je už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický.
Ideou románu je kritika pasivity ľudu a utláčanie od pánov. Obraz zbytočnosti a nezmyselnosti vojny: „V kriku bola ich smelosť toho dňa a svoje ľudstvo niesli na rukách kľavých, splašených , aby ukázali jeho bezmocnosť svetu. Miesto sŕdc niesli vechte a napodiv obrazy božie podobali sa čriede, vyháňanej z ohrady.“
Sociálno-psychologický realizmus v slovenskej medzivojnovej próze
Medzivojnová literatúra na Slovensku sa vyznačovala silným sociálno-psychologickým realizmom. Spisovatelia ako Jozef Cíger Hronský a Milo Urban zobrazovali život obyčajných ľudí na dedinách, pričom sa zameriavali na ich vnútorný svet a psychiku. V centre záujmu boli obyčajní ľudia, ktorí boli v mravnej prevahe proti mocným a bohatým. Autori sa sústredili na ponor do ich vnútorného sveta a psychiky. V dielach bola silná myšlienka osudovosti (fatality). Dôležitá bola kritika z pohľadu ľudu zatláčaného na okraj spoločnosti.
Notár Okolický: Sociálny typ zneužitej moci
Notár Okolický je jednou z postáv v románe Živý bič a patrí k zhýčkaným reprezentantom vyššej triedy. Je to vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ľudí. Počas vojny bol pánom a vyciciaval pracujúcich ľudí. Považoval sa za nadradeného. Notár Okolický je v románe zobrazený ako reprezentant štátnej moci, ktorá je vnímaná ako skorumpovaná a nespravodlivá. Rozhoduje o odvodoch a oberá rodiny o živiteľov. Svojím konaním podkopával dôveru ľudí v štátne inštitúcie a prispieval k ich frustrácii a beznádeji. Okolický mal 45 rokov. Mal rád svoje pohodlie a zúril, keď ho niekto vyrušoval pri jeho poobedňajšom odpočinku.
Morálny profil a zneužívanie postavenia
V románe Živý bič predstavuje notár Okolický negatívny sociálny typ, ktorý zneužíva svoje postavenie na uspokojovanie vlastných potrieb. Jeho amorálne správanie sa prejavuje najmä v jeho vzťahu s Evou Hlavajovou, ktorej muž musel tiež narukovať. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Notár Okolický zneužil bezbrannú ženu a Eva Hlavajová, Adamova žena, ktorá trpí odchodom muža na front, sa stala ľahkou korisťou notára Okolického. Eva je jednou z mnohých obetí vojny v zázemí. Notár bol nahnevaný, keď sa dozvedel, že Eva čaká dieťa. Sľúbil, že keď nepovie, kto je otcom jej dieťaťa, pokúsi sa Adama naozaj dostať z vojny domov. Notár Okolický bol človek, ktorý, keď treba bolo, vedel sa aj ovládať. Bola to jeho najnebezpečnejšia maska, ktorú naťahoval na tvár len v najchúlostivejších položeniach. Mal panický strach z toho, aby sa nikto nedozvedel, že on je otcom jej dieťaťa. Notár Okolický musel to za každú cenu utajiť, zakryť. Vedel dobre, že spáchal sprostý, lúpežný skutok, v ktorom nebolo ani trošku panskej virtuozity a galantnosti, ktorá by ho aspoň trošku ospravedlnila. Mohol kedykoľvek zariadiť, aby sa Adam dostal domov. Mal veľmi vplyvné známosti, ale mal aj strach. Večerami behal po izbe ako blázon a chytal sa za hlavu. Doliehala naňho táto záležitosť s Evou, ale videl pred sebou aj Ilčíčkine oči plné nenávisti.
Keď sa Eve narodí dieťa, Okolickému jej nebolo ľúto. Trápilo ho iba, či nenechala list, alebo či niekomu o ňom nepovedala. Išiel do jej domu hľadať nejaké dôkazy, ale nebol schopný sa na ňu pozrieť. Len v Kúrňavovom pohľade sa skrýval akýsi tajomný úškľabok. Začalo ho však trápiť, či nenapísala Adamovi. Všetci si mysleli, že poznajú dôvod jej smrti - strach z muža. Okolický je zobrazený ako vypočítavý a bezohľadný človek, ktorý sa stará len o vlastný prospech. Jeho konanie má negatívny dopad na životy ostatných postáv, najmä Evy, ktorá sa stáva obeťou jeho manipulácie a nakoniec spácha samovraždu.
Strach a pokusy o manipuláciu
Adam Hlavaj ušiel z frontu a dozvedel sa o Evinej smrti a o malom dieťati. Adam tušil, že Eva nie je na vine a chcel sa pomstiť. Okolického pochytil strach a rozhodol sa Adama chytiť a zbaviť sa ho. Využil na to Kúrňavu, ktorý mal veľké dlhy a za peknú peňažnú odmenu vyhovel notárovi, aby Adama vystopoval. Okolický sa Adama veľmi zľakne, keď ho Adam navštívi a povie mu, že vie kto zneužil jeho ženu. Notár sa viditeľne zľakne, ale všetko popiera. Adamovi pri konflikte sa nedokázal Okolického zabiť.
Pád a potrestanie Okolického
Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Ľudia sa dozvedeli o notárovi a Hlavajovi a ich nenávisť voči Okolickému ešte vzrastie. Notár si zavolá na pomoc pluk. Adam raz vyberie k notárovi, lenže nie je doma, tak odchádza a cestou domov akurát stretáva jeho koč. Adam na Okolického slovne pritlačí a notár sa mu priznáva, že on zneužil Evu. Notár sa Adama veľmi zľakne, dostane porážku a na polovicu tela ochrnie. Okolický všetko rozpovie Angyalovi a ten naháňa Adama. Avšak, jeho dieťa, vynútené násilím z Evy Hlavajovej, zomrie pri epidémii červienky.
Pohlušiť pánov! volala sedľač po dedinách. Celá dedina chce notára Okolického potrestať za to, čo spôsobil Eve. Okolický sa obáva dedinčanov a prosí Gyoriho, aby zostal v Ráztokách. Keď veliteľ vojenského oddielu cítil, že nič nemôže a ani nevie ako ďalej, rozhodol sa z Ráztok odísť. Ponúkol sa Okolickému, že ho zoberú so sebou, i keď chorého a slabého. Notár v chvíli zhodnotil svoj život. Zistil, že aj ten obyčajný sedliak ho premohol. Okolický chce zmiznúť z dediny, presvedčí Vorčiaka, aby ho prepašoval von z dediny, avšak ich prichytia. Stráž na konci dediny voz zastavila, prehľadala a objavila notára. Videli len hromadu nešťastia, ľudský vrak. Začali naňho pľuvať a keď už bol celý zaslinený, rozhodli sa okúpať ho. Posadili ho do vody až po bradu, podopreli doskami, aby rozmýšľal o sebe. Notár sa vo vode neudržal a utopil sa. Jeho smrť je symbolickým vyjadrením spravodlivosti a zadosťučinenia za jeho zločiny. Zároveň je to aj prejav kolektívnej sily ľudu, ktorý sa dokáže postaviť proti útlaku a nespravodlivosti. Ráztočania zúrili ďalej, prepadli krčmárov i notárov dom a vynášali všetko, čo im prišlo pod ruku.
Prehľad vybraných postáv z románu Živý bič
Pre lepšie pochopenie súvislostí a vzťahov v románe prinášame prehľad niektorých kľúčových postáv.
- Notár Okolický: Vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie, trýznil ľudí a vyciciaval pracujúcich. Otec nemanželského dieťaťa Evy Hlavajovej.
- Eva Hlavajová: Poctivá dedinčanka, ktorú zviedol Okolický. Narodí sa jej syn. Zaplatila za neveru - utopila sa.
- Adam Hlavaj: Dezertér (zbeh), manžel Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Ranila ho Evina nevera.
- Ilčíčka: Vdova, ktorá žila iba pre svojho syna Štefana. Priama, pracovitá, na konci sa pomiatla po strate syna.
- Štefan Ilčík: Smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú. Zabil čatára Rónu a bol odsúdený na smrť.
- Ondrej Koreň: Bývalý vojak, statočný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku.
- Jano Kurňava: Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa, keď pomohol Adamovi.
- Matej Kramár: 50-ročný, statný muž, ktorý si bránil to málo, čo mal, bránil slobodu ľudí, kvôli čomu aj niekoľkokrát sedel vo Vranove.
- Richtár Vorčiak: Zvolený ľudom z Ráztok. Bol veľký zbabelec, snažil sa vyhovieť vrchnosti na úkor dedinčanov.