Úlohy predsedu sociálneho výboru a význam sociálnej práce

Sociálny výbor je komplexná oblasť, ktorá v sebe zahŕňa teoretické poznatky, praktické zručnosti a etické princípy, ktorých cieľom je zlepšovanie života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Jeho cieľom je podpora sociálnej zmeny, rozvoja, súdržnosti a posilňovania schopností ľudí v ich sociálnom fungovaní. V kontexte Slovenskej republiky, ako aj v medzinárodnom meradle, má sociálny výbor špecifické postavenie a definície.

Činnosť a úlohy predsedu sociálneho výboru

Povinnosti predsedu sociálneho výboru sú rozsiahle a rôznorodé, odrážajú komplexnosť a dôležitosť sociálnej práce. Predseda sociálneho výboru zohráva kľúčovú úlohu pri riadení a koordinácii činností výboru, zabezpečovaní jeho efektívneho fungovania a dosahovaní stanovených cieľov.

Medzi hlavné povinnosti predsedu patria:

• Zvolávanie a vedenie zasadnutí: Predseda zodpovedá za pravidelné zvolávanie zasadnutí sociálneho výboru, prípravu programu a zabezpečenie riadneho priebehu rokovaní.
• Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci podľa § 45 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je iniciatívny a kontrolný orgán Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podáva Národnej rade hlavne návrhy zákonov a iné odporúčania vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti výboru, pričom sleduje, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či predpisy vydané na ich vykonanie sú s nimi v súlade.
• Výbor pre sociálne veci posudzuje úroveň správ, analýz, návrhov predkladaných ústrednými orgánmi a inštitúciami v gescii výboru, spolupracuje s orgánmi štátnej a verejnej správy a odbornou verejnosťou a využíva na svoju činnosť ich podnety a návrhy.
• Svoju kontrolnú činnosť zameria predovšetkým na aplikáciu zákonov v činnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovne, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prípad z praxe: Návrh poslankyne Simony Petrík

Výbor Národnej rady SR pre sociálne veci vo štvrtok 12. februára odmietol návrh poslankyne Simony Petrík (PS) na vykonanie poslaneckého prieskumu v Sociálnej poisťovni (SP).

Petrík návrh odôvodnila podozreniami z predražených a problematických nákupov či prenájmov na pobočkách SP. Petrík na podozrenia upozornila už skôr s tým, že pochybnosti sa objavili približne v rovnakom čase na pobočkách v Žiline aj Nitre. Podľa nej nejde o ojedinelé zlyhanie, ale môže ísť o systémový problém, preto považovala poslanecký prieskum za potrebný.

Predseda výboru Ján Richter (Smer-SD) uviedol, že využil ponuku na konzultáciu a komunikáciu s generálnym riaditeľom SP Michalom Tariškom. Konzultácia sa podľa jeho slov uskutočnila mimo rokovania výboru.

Sociálna poisťovňa kritiku odmietla s tvrdením, že opoziční poslanci nevyužili možnosť oboznámiť sa s detailmi investície priamo na pôde inštitúcie. Hovorca poisťovne Martin Kontúr vo štvrtok pripomenul, že celý proces bol podľa inštitúcie transparentný, odborne pripravený a v súlade so zákonom. „Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia sa rázne ohradzuje proti snahám o zatiahnutie do politického zápasu. Konala transparentne, zákonne, odborne a v záujme klientov. Je nám ľúto, že sa z vecnej investície robí politická kauza bez ohľadu na fakty,“ uzavrel Kontúr.

Definícia sociálnej práce a jej význam

Sociálna práca je definovaná ako praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovania rozdielností sú základom sociálnej práce.

K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku. Účastníci sa zhodli na tom, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou.

Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú možno charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“ a „sprevádzanie“.

Pojem "sociálny"

Slovo sociálny je latinského pôvodu a má význam "spoločenský". Po druhej svetovej vojne sa používalo v trojakom význame:

• Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame.
• Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika.
• Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti.

Pojem sociálny a etymologicky význam tohto pojmu je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti, alebo vyplývajúci zo spoločenského života, zodpovedajúci potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti. Týka sa teda ľudskej komunity.

Funkcie a obsah sociálnej práce

Sociálna práca zahŕňa získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľbu a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. Sociálna práca ako praktická činnosť je profesionálna aktivita, ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám a komunitám identifikovať, to jest eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne.

Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru - človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život.

Vedeckosť sociálnej práce

Každá vedná disciplína má ujasnené a definované základné atribúty, ktoré má aj sociálna práca: predmet výskumu, metódy vedecko-výskumnej činnosti, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy (paradigma - príklad, vzor - systém vedeckých poznatkov) a princípy, vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami.

Predmet SP je konkrétnym „urýchľovačom“ riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika - veda o výchove a príprave človeka na život); filozofické a psychologické disciplíny.

Sociálna práca je umením, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami).

Formy sociálnej práce

Sociálna práca sa delí na:

1. Kuratívnu prácu: zaoberá sa už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.
2. Sociálnu prevenciu: sú opatrenia na zmiernenie alebo prekonanie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, ako aj na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.

V preventívnej sociálnej práci rozlišujeme:

• Primárnu prevenciu: dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám.
• Sekundárnu prevenciu: napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy - nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia.
• Terciárnu prevenciu: napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky.

Medzinárodná definícia sociálnej práce

Výkonný výbor Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a Rada Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW), organizácie ktoré sú v partnerstve s Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj (ICSW) sa zhodli na tom, že diskusia o novej globálnej definícii sociálnej práce bola ukončená a že navrhovaná definícia bude predložená členom obidvoch organizácií v júli 2014 počas konferencie v Melbourne v Austrálii.

Preklad do slovenčiny: „Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. Táto definícia môže byť doplnená na národnej/štátnej a regionálnej úrovni.

Podpora ľudských práv a sociálnej spravodlivosti

Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou. Myšlienka kolektívnej zodpovednosti poukazuje na realitu, že ľudské práva jednotlivca môžu byť denne naplnené iba vtedy ak vezmeme na seba zodpovednosť jeden za druhého a aj zodpovednosť za životné prostredie.

Sociálna práca pokrýva prvú, druhú a tretiu generáciu ľudských práv:

• Prvá generácia: Týka sa občianskych a politických práv ako je sloboda vyjadrovania, sloboda presvedčenia, ochrana pred mučením a svojvoľným zadržaním.
• Druhá generácia: Týka sa sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv, ktoré zahŕňajú práva na primeranú úroveň vzdelania, zdravotnej starostlivosti, bývania a práva jazyka menšín.
• Tretia generácia: Je zameraná na prírodný svet, na právo na biodiverzitu živočíšnych druhov a medzigeneračnú rovnosť.

Tieto práva sú podporujúce navzájom a závislé.

Sociálna ekonomika a sociálne podniky

V kontexte zvyšovania zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sa čoraz viac do popredia dostávajú sociálne podniky. Parlamentný sociálny výbor schválil návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z dielne ministerstva práce. Cieľom tohto návrhu je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti.

Vzniknúť majú tri typy sociálnych podnikov, pričom jednou z podmienok má byť, že takýto podnik bude musieť viac ako polovicu svojho zisku investovať do napĺňania vopred definovaného cieľa:

• Integračný podnik: Jeho význam spočíva v zamestnávaní znevýhodnených alebo zraniteľných osôb.
• Sociálny podnik bývania: Bude slúžiť na výstavbu alebo prestavbu bytov, prípadne nájom bytov osobám s mesačným príjmom do štvornásobku sumy životného minima.

Sociálne podniky sa budú môcť uchádzať o priamu aj nepriamu formu pomoci od štátu. Získať budú môcť napríklad investičnú pomoc, kompenzačnú pomoc, ale aj pomoc na podporu.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je poradný orgán EÚ, ktorý sa skladá zo zástupcov organizácií zamestnancov a zamestnávateľov a iných záujmových skupín. Európskej komisii, Rade EÚ a Európskemu parlamentu vydáva stanoviská k otázkam týkajúcim sa EÚ. Funguje teda ako most medzi inštitúciami EÚ s rozhodovacími právomocami a občanmi Únie.

Čo robí EHSV?

Záujmovým skupinám poskytuje možnosť oficiálne sa vyjadriť k legislatívnym návrhom EÚ. Má tri hlavné úlohy:

• zabezpečiť, aby sa politika a právne predpisy EÚ prispôsobili hospodárskym a sociálnym podmienkam prostredníctvom hľadania konsenzu pre spoločné dobro,
• propagovať participatívny charakter EÚ tak, že organizáciám zamestnancov a zamestnávateľov a iným záujmovým skupinách poskytne možnosť vyjadriť sa prostredníctvom dialógu,
• presadzovať hodnoty európskej integrácie a podporiť pokrok v participatívnej demokracii a úlohe organizácií občianskej spoločnosti.

Zloženie EHSV

Členovia EHSV zastupujú celú škálu organizácií občianskej spoločnosti z celej Európy, vrátane podnikov, odborových zväzov a iných záujmových skupín. Nominujú ich národné vlády a vymenúva ich Rada EÚ na obnoviteľné obdobie 5 rokov. Počet členov za každú krajinu závisí od počtu jej obyvateľov.

EHSV volí svojho predsedu a dvoch podpredsedov na obdobie dva a pol roka. Členov EHSV je možné rozdeliť na tieto tri skupiny:

• zamestnávatelia,
• zamestnanci,
• iné záujmové skupiny (napr. poľnohospodári, spotrebitelia).

EHSV má 326 členov zo všetkých členských štátov EÚ, ktorí sú vymenovaní na obnoviteľné päťročné funkčné obdobie. Súčasné funkčné obdobie trvá od októbra 2020 do septembra 2025. Členov navrhujú národné vlády a vymenúva ich Rada Európskej únie. Pracujú nezávisle a svoje povinnosti vykonávajú v záujme všetkých občanov EÚ. Členovia sú podľa toho, koho zastupujú, rozdelení do troch skupín: Zamestnávatelia (skupina I), Pracovníci (skupina II) a Rozmanitá Európa (poľnohospodári, slobodné povolania, spotrebitelia a pod. - skupina III). Každá skupina má svoj sekretariát. Za Slovensko je vo Výbore 9 členov.

Ako funguje EHSV?

Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia konzultujú s EHSV o mnohých otázkach. Výbor takisto vydáva stanoviská z vlastnej iniciatívy. Členovia pracujú pre EÚ, nezávisle od vlád svojich krajín. Stretávajú sa 9-krát za rok. Stanoviská sa prijímajú jednoduchou väčšinou hlasov.

Zasadnutia pripravujú špecializované oddelenia EHSV a poradná komisia pre priemyselné zmeny. Výstupom činnosti EHSV sú odborné stanoviská, ktoré sú vo väčšine prípadov reakciou na nejakú iniciatívu Európskej komisie (zelená kniha, návrhy smerníc a nariadení a podobne), prípadne parlamentu. Okrem toho, EHSV vypracováva určitý obmedzený počet stanovísk z „vlastnej iniciatívy“, prostredníctvom ktorých chce upozorniť Európsku komisiu a iné inštitúcie na nejaký závažný problém, ktorý sa nerieši. EHSV vydáva v priemere 200 stanovísk za rok.

Vypracovanie a schválenie stanovísk majú svoj zadefinovaný postup a formu. Na začiatku je pre danú tému vybraná študijná skupina (najčastejšie 6 členov + spravodajca + predseda). Spravodajca vypracuje tzv. pracovný dokument, ktorý následne študijná skupina posúdi na jednom alebo dvoch zasadaniach. Výstupom je návrh stanoviska pre rokovanie odbornej sekcie, kde dochádza k jeho posúdeniu, oponovania a nakoniec i schvaľovaniu na podstatne širšom fóre (v priemere okolo 70 osôb).

tags: #socialny #vybor #predsedkyna