Súčasné obdobie je charakteristické nielen vedecko-technickým rozvojom, ale i rôznymi premenami, ktorými naša spoločnosť prechádza. Tieto premeny a neustále napredovanie si vyžadujú zdravého, osobnostne zrelého, vzdelaného a tvorivého človeka. Pre súčasný priestor pracovného uplatnenia je typické, že si človek nevystačí len s inštitucionalizovanou vzdelávacou prípravou, ale rozhodujúcou sa stáva flexibilita a schopnosť modifikovať svoje zručnosti.
Význam sociálnej kompetencie pre lektorov
Do centra pozornosti sa dostáva lektor, o ktorom sa v poslednom desaťročí vo vzťahu k jeho pracovným požiadavkám veľa diskutuje. Nakoľko lektori pracujú s ľuďmi, ovplyvňujú rast osobnosti, formujú a zušľachťujú človeka, je nesmierne dôležité, aby disponovali kompetenciami, ktoré ich predurčujú na výkon tejto práce. Kvalitné vykonávanie tejto profesie závisí nielen na tom, či má jednotlivec zodpovedajúce vzdelanie, ale taktiež na tom, či disponuje žiaducimi osobnostnými vlastnosťami a sociálnou kompetenciou.
Sociálnu kompetenciu možno najintenzívnejšie rozvíjať práve kvalitnou odbornou teoretickou i praktickou prípravou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú výcviky zamerané na rozvoj daných kompetencií. Výcvik sociálnej kompetencie je zameraný na využívanie aktívnych metód skupinovej psychologickej práce a jeho cieľom je rozvíjať osobnosť jednotlivcov.
Ak máte málo alebo žiadnych priateľov... možno máte túto superschopnosť
Experimentálne overenie efektivity výcviku
Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť, aký vplyv má nami navrhnutý sociálno-psychologický výcvik na vybrané osobnostné premenné. Výskumný súbor tvorili lektori pôsobiaci v rôznych inštitúciách a zariadeniach Nitrianskeho kraja. Výskumu sa zúčastnilo spolu 42 vzdelávateľov dospelých, ktorých sme rozdelili do experimentálnych a kontrolných skupín. V experimentálnych skupinách sme realizovali 80-hodinový výcvikový program.
Metodológia merania: Dotazník NEO-FFI
Na sledovanie osobnostných premenných sme použili štandardizovaný multidimenzionálny dotazník NEO-FFI (NEO päťfaktorový osobnostný inventár), ktorý vychádza z päťfaktorového modelu osobnosti „Big Five“. Dotazník sa hodnotí pomocou nasledujúcich dimenzií:
- N (Neurotizmus): Emočná stabilita verzus labilita.
- E (Extraverzia): Miera spoločenskosti a energie.
- O (Otvorenosť voči skúsenosti): Kreativita a zvedavosť.
- P (Prívetivosť): Tolerancia a ohľaduplnosť.
- S (Svedomitosť): Zodpovednosť a cieľavedomosť.
| Osobnostná premenná | Výsledok po výcviku (experimentálna skupina) |
|---|---|
| Neurotizmus (N) | Štatisticky významné zníženie (-3,29 bodu) |
| Extraverzia (E) | Štatisticky významné zvýšenie (+3,71 bodu) |
| Prívetivosť (P) | Štatisticky významné zvýšenie (+2,38 bodu) |
| Otvorenosť (O) | Štatisticky významné zvýšenie (+1,34 bodu) |
Interpretácia výsledkov
V experimentálnej skupine sme zaznamenali štatisticky významné zníženie hodnôt v dimenzii neurotizmus. Pokles priemerných hodnôt tejto dimenzie poukazuje na emočne stabilnejšie, vyrovnanejšie a spokojnejšie správanie. Nižšie skórovaní jednotlivci v neurotizme bývajú sebaistejší a dokážu lepšie zvládať záťažové situácie, čo je pre lektora nevyhnutný predpoklad.
Najvýraznejší posun hodnôt v smere zvýšenia sme zistili v osobnostnej premennej extraverzia. Zvýšené skóre v tejto dimenzii možno interpretovať ako posun k aktívnejšiemu, energickejšiemu a spoločenskejšiemu správaniu. Barrick a Mount (2005) zistili, že extraverzia vysoko predikuje výkonnosť a úspešnosť v povolaniach, v ktorých dominuje medziľudský kontakt, čo potvrdzuje potrebu rozvoja týchto zručností u lektorov.
Vzostup hodnôt v dimenziách otvorenosti a prívetivosti naznačuje posun správania smerom k adaptívnejším formám. Otvorení jednotlivci sú zvedavejší na vonkajší i vnútorný svet a k plneniu úloh pristupujú kreatívnym spôsobom. Zvýšenie prívetivosti zas naznačuje posun k tolerantnému, ohľaduplnému a citlivému správaniu, čo je kľúčové pre budovanie pozitívnych vzťahov založených na pomoci v rámci vzdelávacieho procesu.