Súčasná spoločnosť čelí zložitým výzvam, ktoré ohrozujú jej stabilitu a narúšajú fungovanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Tento článok sa zaoberá sociálno-patologickými prejavmi, ktoré sú pre túto dobu príznačné, pričom sa zameriava na definíciu sociálneho vplyvu a na to, ako sa odráža v rôznych aspektoch spoločenského života. Zároveň predstavuje príklad spoločnosti CTP, ktorá si kladie za prioritu byť dobrým firemným občanom a susedom v komunitách, kde pracuje a žije, a aktívne prispieva k pozitívnemu sociálnemu vplyvu.
Človek a sociálne prostredie
Človek je spoločenská bytosť, ktorá nemôže existovať v izolácii. Ľudské bytie je úzko späté s prostredím, ktoré má zásadný vplyv na formovanie osobnosti a kvalitu života. Sociálne prostredie zahŕňa javy, stavy, procesy a vzťahy, ktoré človeka obklopujú v rodine, sociálnej skupine, spoločenskej vrstve a celej spoločnosti. Je to súhrn vplyvov ostatných ľudí a skupín, s ktorými sa jedinec stretáva a ktoré ovplyvňujú jeho vývoj a správanie.
Pre človeka je prirodzené nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi, rozvíjať pocit spolupatričnosti a vzájomnosti. Bez existencie prostredia a medziľudských vzťahov nemôže človek plne rozvíjať svoj potenciál. Byť súčasťou sociálneho prostredia, patriť do rodiny a spoločnosti znamená žiť v súlade s určitými pravidlami a hodnotami, ktoré by mali odrážať názorovú pluralitu a byť v súlade s cieľmi, ktoré si spoločnosť stanovuje.
Sociálna patológia: Keď sa spoločnosť odchyľuje od normy
V každej spoločnosti dochádza k zlyhávaniu jednotlivcov a skupín, čo ohrozuje stabilitu spoločenstva a vedie k nezdravým prejavom. Vtedy hovoríme o patológii. Pojem patológia vo všeobecnosti označuje niečo choré, nezdravé, čo ohrozuje stabilitu, istotu a pokoj. Dotýka sa všetkých oblastí ľudského života, rôznych aspektov spoločnosti, rodiny a jednotlivca.
V kontexte sociálneho života, existencie v sociálnom prostredí, konania, slobodného rozhodovania a situácie, v ktorej sa človek nachádza, hovoríme o sociálnej patológii. Medzi takéto javy patrí agresia, alkoholizmus, drogové závislosti, samovražednosť, prostitúcia, homosexualita, rozvodovosť, nezamestnanosť, patologické hráčstvo, vojna a násilie. Vo všeobecnosti môžeme vymedziť pojem sociálnej patológie v súvislosti so sledovaním, skúmaním a pozorovaním negatívnych sociálnych javov vyskytujúcich sa v spoločnosti na úrovni jednotlivcov, skupín, širších spoločenstiev či celku. Stanovenie patologického aspektu predpokladá stanovenie normality.
Normalita vs. patológia: Hľadanie hraníc
Nie je možné rozpoznať normálne od nenormálneho, zdravé od chorého, ak nevieme rozlíšiť, čo je korektné, dobré a normálne. Na správne vymedzenie pojmu normality je potrebné zohľadniť faktor času a priestoru. Každá doba a každá kultúra sa vyznačuje svojou konformitou, zaužívanými zvykmi, pravidlami, normami, hodnotami a náboženstvom. Ich dodržiavanie či nedodržiavanie, zmeny a prijímanie nových pravidiel závisia od základov existencie ľudského bytia, stanovenia hraníc vzájomného spolužitia, vývoja spoločnosti, kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov ekonomického rozvoja a sociálnej a kultúrnej vyspelosti národa.
Posudzovanie normality nie je jednoduché. V literatúre možno nájsť dvojaké chápanie normality, a to ako vnútornú istotu, prežívanie vlastného sveta a normalitu, ktorá je typická pre sociálny štát, teda pomoc pri zvládaní existujúcich sociálnych problémov. Je teda ponímaná subjektívnym prežívaním konkrétneho jedinca a následne sociálnym a kultúrno-etickým aspektom.
Za normálne je zmysluplné pokladať sociálne javy a procesy, ale aj sociálnu situáciu, ktoré umožňujú človeku také životné prejavy, aké sú výsledkom konsenzu a nepotrebujú vždy znova a znova osobitnú argumentáciu pre vlastné zdôvodňovanie. Pojem normality sa dá vysvetliť pomocou spoločenských vzťahov, spoločenských rolí, postojov, vzorcov správania či kultúry v danej spoločnosti. Nie je však možné stotožňovať normalitu so štandardom. To, čo je pre jedného prirodzené a normálne, nemusí byť automaticky pre druhého. Je nevyhnutné upozorniť aj na socio-kultúrnu určenosť sociálno-patologických javov a ich premenlivosť v závislosti od času a prostredia, predovšetkým s ohľadom na vekové kategórie mládeže a dospelých.
Faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov
Sociálno-patologické javy sa zväčša vyskytujú tam, kde dochádza k istým druhom problémov a záťažových situácií, ktoré vyvolávajú vnútorný tlak a nepokoj. Človek nedokáže takýto stav akceptovať, prispôsobiť sa mu alebo čeliť a nachádzať riešenia. O sociálnom probléme hovoríme až vtedy, keď problém presahuje osobnú situáciu, zasahuje väčší počet ľudí a vyžaduje riešenie. Každá z týchto vied prispieva k riešeniu danej problematiky do takej miery, do akej je schopná v rámci svojho predmetu záujmu získať potrebné poznanie konkrétneho sociálno-patologického javu. Sociálna práca predstavuje integrovanú disciplínu zaoberajúcu sa problematikou sociálnej patológie nielen v teoretickej, ale najmä praktickej rovine, a to zväčša v podobe sociálnej služby, ktorá je schopná riešiť individuálne, rodinné i celospoločenské problémy aj v súvislosti s nadväznosťou na sociálnu politiku.
Vplyv sociálno-patologických javov na jednotlivca, rodinu a spoločnosť
Sociálno-patologické javy sa dotýkajú každého jednotlivca, rodiny, ako aj celej spoločnosti. Sú nebezpečné a predstavujú ohrozenie a nestabilitu celej society. Ich eventualita presahuje individuálne zlyhávania a dotýka sa všetkých vekových kategórii, detí, mládeže i dospelej populácie, ako aj inštitúcií, organizácií a celej spoločnosti. Zlyhanie jednotlivca môže mať za následok patologický zárodok širšieho spoločenstva, v ktorom jednotlivec existuje, a spoločenstvo, ktoré má znaky patologických prejavov, vyvoláva deštrukciu menších skupín a jednotlivcov. Ide o reťazovú reakciu, ktorú netreba podceňovať.
Patológia rodiny: Keď zlyháva základný pilier spoločnosti
Jedným z dôležitých systémov, kde zlyhávanie vyvoláva ďalšie zhubné reakcie a kde sa najviac ukazujú nepriaznivé účinky patologických prejavov, je rodina. Rodina predstavuje sociálny systém, súbor sociálnych vzťahov, ktoré sa pravidelne aktualizujú a reprodukujú v procese interakcie. Sociálny systém zdieľa aj normatívny systém s funkčným súborom sankcií, čo znamená určitý druh zhody alebo vynútenej poslušnosti so zreteľom na to, čo sa v rámci systému a medziľudských interakcií deje, alebo čo by sa malo diať.
Rodinný systém je postavený na sociálnych vzťahoch jednotlivých členov, každý člen rodiny má svoje postavenie a svoje úlohy, ktoré by mal plniť. Platia tu určité pravidlá v rámci sociálneho statusu a spoločnej deľby práce. Rodina je základom a dôležitým elementom spoločnosti.
Pre funkčnosť rodiny sú veľmi dôležité vzťahy medzi jej členmi, ich vzájomná pomoc a akceptácia potrieb. Pozitívne sociálno-psychologické usporiadanie rodiny s primeraným ekonomickým zabezpečením je dobrou konšteláciou pre pozitívne smerovanie rodiny a zabezpečenie jej normality. Normalita sa dá chápať ako ideál - úspešnosť rodín sa vzťahuje k hodnotám ako je vernosť, porozumenie, tolerancia a pod., a k splneniu určitých úloh, napr. správna výchova dieťaťa. Normalita je aj transakčný proces - pozornosť sa upriamuje na prebiehajúci proces v čase, čiže do úvahy sa berie sociálny a časový kontext rodiny.
Zmeny v spoločnosti po roku 1989 a ich dopad na rodinu
Spoločenský vývoj po roku 1989 priniesol do našej spoločnosti dlho očakávanú slobodu, nové obzory a možnosti, ale aj zmeny do všetkých oblastí života, vrátane rodín. Hoci ide o mnoho pozitívnych zmien v oblasti hospodárstva, ekonomiky a politiky, treba si všímať aj dôsledky týchto úspechov. Prenikanie nových prvkov západného sveta prináša okrem pozitívneho rázu aj chaos, prevracanie hodnôt, nestabilitu, neistotu a zmätok.
To, čo sa považovalo za prvoradé, a tým myslíme rodinu a jej stabilitu, sa odsúva do pozadia. Tradičná rodina, jej hodnoty a úlohy v nej začínajú byť v rozklade, so všetkými negatívnymi dôsledkami.
Emocionálna funkcia rodiny a jej oslabenie
Emocionálna funkcia rodiny akoby zapadala do úzadia. Konzumný spôsob života a jeho zabezpečovanie oberá hlavne mužov o rodinný život. Nedostatok času pre rodinu, nedostatok kontaktov s deťmi, možností prijímať a dostávať lásku ohrozuje mužov rôznymi patologickými prejavmi v ich rodinných vzťahoch. Ak chýba spolupráca zo strany mužov, ženy sa v takejto rodine cítia neslobodné a ukrátené o vlastné formy sebarealizácie. Preferovaním bohatstva a konzumného spôsobu života sa takto oslabuje úcta k materstvu a otcovstvu. V moderných rodinách väčšinou chýba láskyplné pochopenie a vzájomná úcta, čo spôsobuje, že rodine chýba jednota, šťastie a rovnoprávnosť. K tomuto nedostatku sa potom pridáva strata otcovskej a materskej autority. Mnohí rodičia si nevedia poradiť s vlastnými deťmi už od puberty. Návrat k pravým morálnym a kresťanským hodnotám môže byť východiskom z tejto dilemy.
Sociálna psychológia a jej úloha v pochopení spoločnosti
Sociálna psychológia (SP) skúma iba tú časť prežívania, správania, konania človeka, ktorá vzniká v dôsledku podnetov zo sociálneho prostredia (skupiny, kultúra...).
Skúma:
- Ako sa človek vplyvom spoločnosti utvára, socializuje.
- Ako si človek utvára vzťahy k iným ľuďom, ľudia a vzájomná interakcia.
- Ako sa menia vlastnosti a psychologické procesy, výkonnosť pod vplyvom sociálnych vzťahov.
- Ako človek sám svojím konaním správaním pôsobí na iných ľudí.
Sociálna psychológia buduje na poznatkoch všeobecnej psychológie (psychické procesy, učenie, vlastnosti osobnosti, motivácia), vývinovej psychológie (psychika vo všetkých vývinových obdobiach od prenatálneho obdobia po starobu) a sociológie (skupiny, názory, interakcia, komunikácia).
Význam SP spočíva v:
- Lepšom pochopení človeka ako spoločenskej bytosti.
- Pochopení sociálnych vzťahov, vzniku pozitívnych a negatívnych vlastností.
- Lepšom pochopení správania a konania človeka v dôsledku rozličných sociálnych podnetov.
- Uvedomení si, že sociálny kontakt je potreba osobnosti, a ak je neuspokojená, dochádza k sociálnej deprivácii.
Socializácia ako kľúčový proces
Socializácia sa chápe ako proces, v ktorom sa človek vďaka aktívnemu styku so spoločenským prostredím vyvinul z nižších foriem človeka vo svojom individuálnom vývine z biologického tvora na osobnosť. Je to proces nevyhnutný u každého živého tvora, lebo na svet prichádzame len ako „potencionálny“ človek.
Rozlišujeme anticipačnú socializáciu, ktorá je postavená na skutočnosti, že sa vzťahuje na nácvik rolí, o ktorých predpokladáme, že ich budeme v budúcnosti zastávať, a sekundárnu socializáciu v dospelosti, kde budujeme a modifikujeme primárnu socializáciu.
Sociálna percepcia
Vnímaným objektom je osoba, ktorá je tiež schopná byť v interakcii s osobou vnímajúcou. Pri sociálnej percepcii sa zamýšľame nad tým, čo daná osoba robí a prečo, aká je, a usudzujeme o povahe daného človeka, napríklad plače, lebo je citlivý.
Sociálna percepcia je ovplyvnená:
- Expektačnou zložkou: Očakávania sú často nevedomé a zaregistrujeme ich iba vtedy, keď sa nenaplnia.
- Afektívnou zložkou: Ľuďom pripisujeme určité vlastnosti a emocionálne na ne reagujeme, čo ovplyvňuje naše pozitívne aj negatívne posudzovanie človeka.
Jednotlivec a skupina: Dynamika sociálnych interakcií
Dynamika sociálnej skupiny sa zakladá na jej ďalšom rozvoji na základe vyčlenenia vodcov, utvárania skupinových noriem a kontroly. Skupina podporuje vývin osobnosti, sociálny vývin, formuje správanie a ovplyvňuje aj výkonnosť členov (pracovnú, účelnú, športovú).
Štruktúra vzťahov v sociálnej skupine
Štruktúru vzťahov v sociálnej skupine definujú pozície a statusy. Pozícia je miesto, ktoré má jednotlivec v sociálnej skupine, označuje spoločenskú funkciu, prestíž, postavenie v rodine. Tento systém vnáša do interakcie poriadok. Sociálny status vyjadruje významnosť, váhu, spoločenskú hodnotu pozície. Status prideľuje samotná skupina (napr. pre študenta-pedagóga).
Pozície sa môžu rozlišovať z hľadiska príťažlivosti (populárne, obľúbené, akceptované, trpené, osoby stojace mimo) a z hľadiska moci a prestíže (vodcovia a vedúci, pomocníci, pasívni členovia, periférni členovia). Existujú aj pozície prijímania a presadzovania sa (kladne sa presadzujúce, prehliadané, odmietané, osamelé, izolované osoby).
Systém pozícií má dynamický ráz - členovia s nižšou pozíciou sa snažia si ju zlepšiť. Jeden člen môže mať rozličnú pozíciu v rozličných oblastiach činnosti.
Moc v malej sociálnej skupine a vodcovstvo
Moc v malej sociálnej skupine sa týka vzťahu medzi sociálnymi pozíciami z hľadiska ovplyvňovania a kontroly. Vodcom skupiny je ten, kto má na ostatných členov skupiny skutočný vplyv a nie ten, kto bol určený ako formálny vodca. Vodca má v skupine dominantné postavenie. Stáva sa ním ten, kto podáva návrhy, je prirodzene iniciatívny a je nasledovaný, akceptovaný.
Úloha vodcu je obnovenie rovnováhy pri názorových rozporoch v skupine. Prekonáva vonkajšie prekážky, ktoré znemožňujú dosiahnuť skupine cieľ. Jeho ďalšie úlohy sú plánovať, koordinovať potreby skupiny, určovať ciele a „politiku“ skupiny. Mal by byť príkladom, reprezentovať správaním, je symbolom, ktorý prispieva k jednote. Vodca by nemal mať v skupine niekoho, s kým sa nedokáže zniesť. Vodca musí spĺňať očakávania skupiny. Základom úspechu je, ak členovia skupiny vnímajú vodcu ako jedného z nich, mal by mať relatívne rovnaké tendencie konania ako členovia skupiny.
Konformita a kohezivita
Konformita je určité podrobenie sa jednotlivca normám alebo nátlaku skupiny. Ide o určitú ochotu, podliehanie vplyvom, pasívny súhlas, prispôsobovať sa pomerom, požiadavkám, postojom skupiny, takým, ktoré sú v danom čase a podmienkach najsilnejšie. Schopnosť konformity závisí od charakterových vlastností člena skupiny, ale závisí to aj od stability skupiny a hodnotového systému človeka. Konformista je menej pružný, málo originálny, úzkostlivý, v citových prejavoch málo spontánny. Nekonformní sú viac presvedčení o svojej kompetencii, majú sebadôveru, sú skupinou akceptovaní a sú vo vyšších postoch.
Kohezivita je súdržnosť skupiny, solidarita členov navzájom i so skupinou ako celkom. Čím je skupina pre člena atraktívnejšia, tým je viac kohezívny.
Sociálne normy a motívy
Sociálne normy v malých sociálnych skupinách sú pravidlá a zásady vzťahujúce sa k členom skupiny. Popisujú to, čo má človek robiť (preskriptívne normy) a to, čo nemá robiť (poskriptívne normy). Slúžia na reguláciu myslenia a správania jednotlivcov v skupine a vymedzujú nielen práva, ale aj povinnosti členov skupiny. Norma je sociálnou normou pre jednotlivca len vtedy, ak ju sám ako normu vníma. Personálne normy úzko súvisia s hodnotami jednotlivca.
Motívy sa vzájomne prelínajú a ovplyvňujú, t. j. vystupuje tu celý komplex motívov, ktoré zahŕňajú chcenie, ciele, túžby. Medzi ne patrí ambícia (tendencia podnecujúca k činnosti v záujme dosiahnutia cieľa, významného spoločenského postavenia), ašpirácia (aktivácia seba samého na základe sebadôvery a určitých skúseností), ašpiračná úroveň (úroveň zamýšľaného výkonu v určitej činnosti, ktorú jednotlivec očakáva), záujem (naučená forma správania, kedy jednotlivec venuje niečomu pozornosť, uprednostňuje nejakú vec a bližšie sa s ňou zoznamuje), frustrácia (vonkajšia objektívna prekážka, ktorá aktívne alebo pasívne blokuje uspokojenie potreby) a konflikty (výsledok premietnutia sa plánov, názorov, postojov do konania ľudí).
CTP: Praktický príklad spoločenskej zodpovednosti
Naše podnikanie spája ľudí, aby spoločne pracovali na svojom. S viac ako 200 spoločnosťami a viac ako 900 vlastnými zamestnancami neustále komunikujeme s ľuďmi a kladieme dôraz na ich blaho. A ako dlhoročný vlastník a prevádzkovateľ viac ako 255 parkov v 10 krajinách Európy si kladieme za prioritu byť dobrým firemným občanom a susedom v komunitách, kde pracujeme a žijeme. Máme dlhoročné a významné skúsenosti so spoločenskou angažovanosťou a sprostredkovaním pomoci našim komunitám prostredníctvom širokej škály podpory vrátane charitatívnych darov zameraných na znevýhodnenú mládež a iných zraniteľných členov spoločnosti a podpory vzdelávania, programov rekvalifikácie a paliatívnej starostlivosti. Byť dobrým firemným občanom je pre nás prirodzené. Budovanie dôvery a trvalých vzťahov so zainteresovanými stranami v komunite podporuje dlhodobý rast našej spoločnosti aj našich klientov. Rovnako dôležité je, že naši ľudia sú doma v mestách, kde sa nachádzajú naše nehnuteľnosti, a sú hrdí na to, že môžu pomáhať vytvárať nové príležitosti pre svoje komunity. Naše parky nevytvárajú len pracovné miesta, ale spájajú ľudí a spoločne dokážu úžasné veci. Sme hrdí na to, že na našich trhoch máme dobrú povesť vďaka pozitívnej sociálnej angažovanosti, charite a podpore vzdelávania.
Podpora vzdelávania a rozvoja
Veríme, že vzdelávanie je nevyhnutné pre rast zdravých a silných komunít. Naša podpora vzdelávania má rôzne podoby, od priamej finančnej podpory až po organizovanie návštev našich parkov pre študentov, aby sa mohli dozvedieť viac o tom, čo znamená vybudovať a prevádzkovať moderný podnikateľský park a čo sa v ňom deje. Bežne spolupracujeme s miestnymi technickými univerzitami a podporujeme prenos vedomostí a veľtrhy práce. Podporujeme študentské architektonické súťaže a ďalšie iniciatívy s miestnymi študentmi, aby sme ich zaujali a pripravili na ich budúcu kariéru.
Charitatívna činnosť a humanitárna pomoc
Darovanie menej šťastným v našich komunitách je jednoducho správna vec a robíme to už od nášho založenia pred štvrťštoročím. Snažíme sa o dlhodobé partnerstvá s renomovanými a efektívnymi miestnymi organizáciami, aby sme dosiahli čo najväčší vplyv. Sme napríklad hrdí na to, že sme dlhodobým sponzorom Nadácie Terezy Maxovej v Českej republike, ktorá pomáha opusteným a ohrozeným deťom. V Rumunsku sme dlhodobými podporovateľmi organizácie HOSPICE Casa Sperantei, ktorá poskytuje paliatívnu starostlivosť pacientom s pokročilým ochorením a podporu ich rodinám. V roku 2022 sme v reakcii na vojnu na Ukrajine darovali 10 miliónov eur Agentúre OSN pre utečencov (UNHCR) na pomoc ľuďom vysídleným v dôsledku konfliktu. Neustále hľadáme príležitosti na zmenu v krajinách, v ktorých pôsobíme. Od kampaní na darovanie krvi až po workshopy posilňujúce postavenie žien v logistike - venujeme sa vytváraniu pozitívneho vplyvu v rámci našich obchodných parkov a v ich okolí. Naša oddanosť spoločenskej zodpovednosti sa prejavuje prostredníctvom trvalých aktivít, ktoré sa dotýkajú životov a stelesňujú naše hodnoty.
Náš generálny riaditeľ Remon Vos, jeho manželka Carolien Vos a ich rodina vyznávajú rovnaké charitatívne hodnoty ako spoločnosť CTP. Ich odhodlanie vytvárať pozitívny vplyv sa odráža v celom rade iniciatív, ktoré sa dotýkajú životov v rôznych oblastiach. V Ugande spolupracujú s Agentúrou OSN pre utečencov na sponzorovaní štipendií, uľahčovaní stredoškolského vzdelávania pre dievčatá, ktoré sa vracajú do školy, a podpore študentov utečeneckých táborov.
Podpora športu a zdravého životného štýlu
V CTP sme prirodzene súťaživí, a preto sme nadšení silou športu, ktorý spája ľudí a prispieva k zdravému životnému štýlu - fyzicky, duševne aj sociálne. Počas roka organizujeme v našich parkoch rôzne športové a iné podujatia v prírode pre zamestnancov našich klientov a širšiu komunitu. Podporujeme aj súťažné podujatia, ako je napríklad triatlon DoksyRace na pol železa v Českej republike, a sponzorujeme mládežnícke tímy v mnohých našich komunitách.