Sociálnoprávna ochrana detí a problematické správanie

Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela je jednou z najdôležitejších oblastí sociálnej práce. Jej praktická realizácia má za cieľ chrániť ľudské práva, ktoré sú deklarované demokratickou spoločnosťou.

Táto problematika je širokospektrálna a možno ju analyzovať z viacerých rovín. Autorka príspevku ju zredukovala na právny aspekt a pohľad do nedávnej histórie, na vymenovanie niektorých pozitív a negatív aktuálnej právnej úpravy a praktického výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pozornosť venuje aj otázke kompetencií a participácie štátnych i neštátnych subjektov na výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany.

Klienti oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa ocitajú v zložitých životných situáciách. V prípade porúch správania detí je kladený dôraz na ich prevenciu alebo aspoň na včasné podchytenie a nápravu v ranných fázach ich rozvoja.

Definícia a kategorizácia porúch správania

Správanie človeka možno charakterizovať ako spôsob vyjadrovania voči iným ľuďom. Prejav každého z nás sa líši postojmi, gestikuláciou, spôsobom komunikácie, rečou tela a to nielen k ostatným členom sociálneho systému, ale aj k sebe samému.

Gajdošová a kol. (2011) uvádzajú, že každý človek žijúci na našej planéte, vrátane detí má svoju ľudskú vážnosť, dôstojnosť a tomu prislúchajúce práva. Každé dieťa potrebuje vzhľadom na svoju zraniteľnosť emočne stabilné zázemie a porozumenie zo strany dospelých.

Z psychologického hľadiska sú poruchy správania detí definované ako kategorizácia porúch vôle, inštinktov, pudov, ako aj samotného spôsobu konania voči iným členom spoločnosti. U detí je potrebné rešpektovať individualitu aj napriek ich nevhodnému vystupovaniu a ochraňovať ich voči akejkoľvek forme diskriminácie. Z vyjadrenia Labátha (2001) vyplýva, že poruchy správania detí a mládeže sú v odbornej literatúre opisované ako disociálne až neprimerane agresívne konanie, ktoré narúša sociálne očakávania spoločnosti. Vzdorovité správanie neprimerané veku dieťaťa a okolnostiam nemá trvalý charakter.

Rebelanstvo mládeže a klasifikované poruchy správania ako diagnostická kategória sa od bežného narušenia disciplíny líšia tým, že musia byť trvalejšej povahy a v trvaní po dobu minimálne šesť mesiacov narúšajú variabilitu správania detí voči stanoveným pravidlám a normám spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak deti porušujú stanovené sociálne vzorce správania a ohrozujú ostatných členov našej spoločnosti vo svojom okolí, vtedy hľadajú východisko z ťažkej životnej situácie, ktorú spôsobila citová vyprahnutosť detí, ako aj ich emočná labilita.

Poruchy správania u detí a mládeže možno kategorizovať ako tie, ktoré sú podmienené psychickým stavom a rodinným prostredím dieťaťa. V ťažko zvládnutých situáciách deti často volajú bezbranne o pomoc a hľadajú akékoľvek uspokojenie potrieb. Poruchy správania spôsobené disharmóniou detského vývoja môžu mať za následok schizofréniu a rôzne typy depresívnych úzkostí (Krejčírová, 1997).

Kategorizácia porúch správania (Kafka, 2015):

• Primárne - počiatočné poruchy: vekové poruchy správania detí a mládeže (poruchy reči, školských spôsobilostí a citové poruchy), poruchy psychickej úrovne konania a integratívne poruchy.
• Sekundárne: odvodené od prvotných primárnych porúch.
• Interpersonálne: osobnostné poruchy jedinca.
• Extrapersonálne: spôsobené vplyvom okolitého prostredia.

Ďalšie formy porúch správania (Gajdošová, 2007):

• Socializované: dieťa má stabilné a primerané citové väzby s ostatnými členmi rodiny i mimo nej.
• Nesocializované: dieťa má povrchné vzťahové väzby so všetkými jedincami nášho sociálneho systému, absentujú akékoľvek hlbšie vzťahy.
• Agresívne formy: šikanovanie a násilné správanie voči iným.
• Neagresívne formy: záškoláctvo, klamstvá, drobné krádeže.

Z uvedených odborných informácií možno konštatovať, že na väčšine našich škôl rezonujú situácie, ktoré vznikajú následkom nevhodného správania detí. Je nevyhnutné ich na základe intenzívneho úsilia výchovných poradcov, liečebných a klinických pedagógov, ako aj psychológov eliminovať a zmierňovať ich dopad na ostatných. Predovšetkým u detí s poruchami správania a pozornosti je odborná spolupráca na školách priam nevyhnutnosťou.

Príčiny a rizikové faktory

V poslednom období na našich školách narastajú problémy súvisiace s antisociálnym správaním detí. V našej spoločnosti sa začínajú uznávať najmä materiálne hodnoty a v dôsledku vyťaženosti rodičov, nezáujmu dospelých sa negatívne a sociálno-patologické javy detí stávajú akousi prirodzenou súčasťou nášho života. V našej konzumnej spoločnosti sa mení hodnotová orientácia a klesá záujem mládeže o zvyky aj tradície. Naša postmoderná spoločnosť ponúka našej mládeži dostatočný priestor na konzumáciu alkoholu, omamných látok a vo zvýšenej miere aj na agresívne útoky. V rodinnom prostredí cítiť napätie a vyhasínanie emocionálnej stability. V poslednom období stúpa rozvodovosť, ktorá spôsobuje tlak na potomstvo.

Etiologické vymedzenie porúch správania je mnohoraké a vzniká následkom kombinácie viacerých faktorov:

• Dispozičné faktory: deti nemajú v rodičoch morálny vzor, v neúplných rodinách a nefunkčných rodinách sú ich obetnými baránkami (Gajdošová a kol., 2011).
• Nevhodné rodinné prostredie: neprimeraná rodinná výchova, zlé sociálne návyky, rozvod, kriminalita, úmrtie rodičov, alkohol v rodine, šikanovanie, narušené sociálne vzťahy medzi vrstovníkmi a pod.

Z odborných poznatkov vyplýva, že príčiny porúch správania sú rôznorodé a majú negatívny dopad na adaptáciu jednotlivca do sociálneho systému. Poruchy správania z pedagogického aspektu možno charakterizovať ako maladaptívne správanie žiaka v školskom prostredí, ktoré má etiologicky rozsiahle spektrum pomerne trvalejšieho charakteru. Sociálnu narušenosť u žiakov nemožno zvládať bežnými výchovno-vzdelávacími prístupmi, práve naopak si vyžadujú individuálnu pedagogickú starostlivosť. Žiaci svojim neadekvátnym správaním dokážu negatívne determinovať vzťahy v školskej triede, kde sa môžu stupňovať problémy s disciplínou a vedomým porušovaním pravidiel.

Prevencia porúch správania

Prevenciu možno rozdeliť na primárnu a sekundárnu, pričom primárna prevencia je vždy efektívnejšia, lacnejšia a často bezbolestnejšia, než prevencia sekundárna či dokonca terciárna. Súčasná situácia si vyžaduje najmä riešenie už vzniknutých porúch správania.

Primárna prevencia

Primárnu prevenciu možno charakterizovať ako aktivity zamerané proti vzniku porúch správania. Jej ťažisko spočíva v rodinách, školách, ďalších organizáciách mimoškolského charakteru (kluby, domy detí a mládeže, športové a záujmové krúžky). Realizátormi sú rodina, škola, mimoškolské zariadenia, masmédiá a iné inštitúcie. Primárna prevencia je veľmi dôležitá v ľudskej spoločnosti a jej význam by sa nemal podceňovať, lebo čím lepšia, kvalitnejšia bude primárna prevencia, tým menej bude potrebná prevencia sekundárna, ktorá sa zaoberá už priamo rizikovými deťmi a skupinami osôb, u ktorých je predpoklad nežiaduceho správania a výskytu sociálne patologických javov.

Sekundárna prevencia

Cieľom sekundárnej prevencie je včasné vyhľadanie problému a jeho riešenie. Táto forma je zameraná aj na potenciálne ohrozené deti. K sekundárnej prevencii sa zriaďujú Strediská výchovnej starostlivosti pre deti a mládež, ktoré poskytujú okrem ambulantnej a internátnej starostlivosti aj poradenské služby. Tento druh prevencie sa niekedy nazýva aj selektívna prevencia, pretože sa cielene zameriava na vybranú skupinu s vyššou mierou rizika. Viacero odborníkov v tejto oblasti uvádza, že podporný a ochranný vplyv má predovšetkým fungujúca rodina, ale môže ho mať aj škola či ďalšia inštitúcia.

Úloha školy a inštitúcií v prevencii a riešení porúch správania

Škola je spoločenská inštitúcia zaisťujúca všestranný rozvoj osobnosti každého žiaka v rámci plnenia si svojej výchovno-vzdelávacej a socializačnej úlohy. Školská inštitúcia je pre žiaka prostredie, kde sa formuje nielen jeho osobnosť, ale aj miesto, kde nadväzuje dôverné vzťahy a priateľstvá so svojimi vrstovníkmi. Matoušek a Kroftová (1998) tvrdia, že moderná a kvalitná škola je prostredím, kde sa učitelia zaujímajú o rozvoj každého žiaka, aj toho problémového. Obdržálek (2002) konštatuje, že školy by mali rozvíjať komplexne všetkých žiakov a formovať ich osobnosti komplementárne. Aj napriek snahe školských inštitúcií sa počas edukácie žiakov vyskytujú nežiaduce javy, ktoré vysokou mierou negatívne vplývajú na socializačný proces žiakov. Hroncová (2000) v tejto spojitosti konštatuje, že v škole paradoxne nástrahami sociálnych skupín vznikajú deviácie v správaní žiakov.

V rámci prevencie je dôležité aj to, aby sa najprv na základe odbornej diagnostiky žiaka zistilo, či vôbec ide o poruchu správania. Preto je potrebná dôkladná analýza jeho rodinného prostredia, sociálneho zázemia, vzťahu k okoliu, k spolužiakom a v neposlednom rade tiež hodnotenia jeho výchovno-vzdelávacej činnosti v danej škole. U žiaka s problémom v správaní vedú k náprave cielené pedagogické opatrenia v rámci systému a prostredia školy, v systéme a prostredia triedy, v plánovaní výučby, vo využívaní rozličných pedagogických metód priamo vo výučbe. Špeciálne pedagogickými metódami pomáha pedagóg kompenzovať (prekonávať nedostatok) nežiaduceho správania žiaka.

Spolupráca školy s odborníkmi v oblasti prevencie je nevyhnutná, pretože aktivity školských odborníkov ako sú koordinátor prevencie, psychológ, špeciálny a sociálny pedagóg nie sú často dostačujúce na vyriešenie konkrétnych porúch správania a výchovné pôsobenie na deti a mládež si mnohokrát vyžaduje oveľa náročnejšie kroky, než len prácu na úrovni danej školy. Veľkú zásluhu má na starostlivosti o deti a žiakov s poruchou správania a s rizikom porúch správania Centrum pedagogicko-psychologickej poradne /CPPaP/. CPPaP rieši problémy spojené so psychologickými a sociálno-pedagogickými aspektmi vývoja dieťaťa. Ich hlavnou úlohou je diagnostika, ktorá zisťuje príčiny problému v živote dieťaťa a v jeho osobnostnom a vzdelanostnom vývoji. Poradne taktiež ponúkajú pomoc rodičom, odbornú konzultáciu deťom a mládeži, učiteľom, zaisťujú psychoterapeutickú starostlivosť a tréningové programy pre žiakov s poruchami správania. Spolupráca škôl s odborníkmi je veľmi rozsiahla a potrebná pre zvyšovanie efektivity prevencie.

Na základe odbornej spolupráce sa v školách realizujú rôzne preventívne programy určené pre elimináciu patologického a deviantného správania žiakov. Ako najčastejšie formy sa využívajú odborné prednášky, besedy, zážitková výučba, aktuálne nástenky na zvolenú problematiku a masmediálna propagácia v terénnom prostredí. Ako najvyužívanejšie formy prevencie neprimeraného sociálno-patologického správania žiakov sa školám odporúčajú špeciálne vyučovacie prístupy, realizácia prevenčnej činnosti v rámci mimoškolských činností, ako napr. spolupráca s policajným zborom, súdmi a pod., špecifické programy na výchovu k zdravému životnému štýlu, programy určené na prehlbovanie a podporu vzájomných dôverných vzťahov, budovanie pozitívneho kreatívneho prostredia, spolupráca so strediskami psychologickej prevencie, názorné využívanie didaktických pomôcok a výpočtovej techniky, demonštračná agitácia IKT, aktívna spolupráca s koordinátorom prevencie, samosprávna a aktívna činnosť všetkých žiakov, vytváranie psychicky pozitívnej školskej klímy, kooperácia školy s rodinou (Hroncová, Emmerová, 2010).

Spomínané inštitúcie neustále prinášajú nové informácie a poznatky, zapájajú žiakov do rôznych aktivít, venujú im pozornosť a svojou činnosťou a láskavým prístupom tak na požadovanej úrovni prispievajú ku konečnému vyriešeniu ich problémov.

Pri práci so žiakmi, ktorí majú poruchy správania odporúča Kariková (2007) individuálne posúdenie priestupku a v prípade, ak intervenčne zlyhá učiteľ situáciu musí podľa jej vyjadrenia postúpiť psychologickému pracovníkovi. Bakošová tvrdí, že pri nevhodnom správaní žiakov v škole je nutné mať zavedené striktné pravidlá, strategické postupy treba orientovať na prevenciu a metódou diskusie riešiť neprimerané správanie žiakov (Bakošová, 2011). Každá škola by mala mať pripravené podnetné kroky, ako treba pristupovať k žiakom v prípade záškoláctva a pravidelne sledovať aj ich dochádzku do školy. V rámci pozitívneho prístupu by učitelia mali podporovať problémových žiakov pri učení, ako aj pri ich emočnej deprimovanosti zo školských neúspechov. V rámci tvorivej aktivity je nutné poskytovať žiakom pomoc k zvyšovaniu ich zdravého sebahodnotenia.

Je nevyhnutné, aby sa na školách realizovali aj preventívne programy v oblasti primárnej prevencie pred sociálno-patologickými javmi spoločnosti. Na školách musia byť stanovené jasné pravidlá vzájomnej spolupráce s rodičmi, učiteľmi, výchovnými poradcami a odbornými zamestnancami školy.

Špeciálne výchovné zariadenia na Slovensku

Na Slovensku existujú dva typy špeciálnych výchovných zariadení: zariadenia výchovnej prevencie a zariadenia náhradnej výchovy.

Zariadenia výchovnej prevencie

• Centrá výchovnej a psychologickej prevencie: Snažia sa systémovo pôsobiť na osobnosť dieťaťa a jeho sociálne prostredie (rodinu, školu, kamarátov). Súčasťou sú aj letné tábory pre deti s poruchami správania.
• Liečebno-výchovné sanatórium: Zameriava sa na diagnostikovanie a nápravu porúch učenia, porúch aktivity a pozornosti, rozvoj schopností a reedukáciu niektorej z foriem závislostí vrátane prevencie ich vzniku. Organizuje aj záujmovú činnosť detí so zreteľom na ich vek, potreby, záujmy, či na budúce povolanie. Liečebno-výchovné sanatórium je zariadenie pobytové alebo denné. Rodičia a deti sa na pobyte finančne podieľajú tým, že hradia stravnú jednotku a iné poplatky podľa konkrétneho zariadenia a potrieb dieťaťa.
• Diagnostické centrum: Prijíma deti a mládež na dvojmesačné až trojmesačné pobyty na základe súdneho rozhodnutia alebo žiadosti zákonného zástupcu. Ich úlohou je komplexná psychologická a špeciálnopedagogická diagnostika, stanovenie prognózy a vhodných výchovných postupov. Zaoberajú sa týranými alebo zanedbanými deťmi, deťmi odobranými z nefunkčnej rodiny, s poruchami správania.

Zariadenia náhradnej výchovy

• Reedukačné centrum: Zameriava sa na reedukáciu sociálne, mravne a emocionálne narušených detí, u ktorých boli zistené také nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova a vzdelávanie v iných zariadeniach alebo v prirodzenom rodinnom prostredí by neviedli k náprave.

Poruchy správania detí a mládeže je potrebné vnímať komplexne v úzkej súvislosti s ich vekovou vyspelosťou, aktuálnou životnou situáciou, rodinným zázemím a aktuálnym zdravotným stavom, v ktorom sa momentálne nachádzajú. V bežnom živote sa stretávame s rôznymi podobami patologického správania v podobe agresivity, šikanovania, ako aj krádeží. Akékoľvek neprimerané reakcie detí a mládeže sa môžu prejaviť v situáciách vyvolaných rôznymi príčinami a naopak sú napäté situácie v mnohých prípadoch odrazom odlišných prejavov ich narušeného správania. Problémovo sa správajúci jedinci nedokážu rešpektovať základné ľudské princípy a normy spoločnosti.

Poruchy správania detí v školskom prostredí sú etiologicky rôznorodé a na ich vzniku sa podieľa celý rad vnútorných aj vonkajších činiteľov z rodinného prostredia, rovesníckych skupín kamarátov a širšieho okolitého prostredia. Nepodnetné rodinné prostredie spôsobuje veľký tlak na dieťa, ktoré sa následkom citovej deprivácie nedokáže v jednotlivých životných fázach socializovať do spoločnosti. Deti s poruchami správania pochádzajú často z rozvrátených a neúplných rodín, nakoľko problémoví jedinci trpia nedostatkom pozitívnych vzorov. V našej spoločnosti je viditeľný nárast detí s problémovým správaním aj u materiálne zabezpečených rodín, v ktorých chýba porozumenie a výchova sa zameriava čisto na materiálne zabezpečenie rodiny. Aj týmto deťom chýba pozitívny vzor rodičovskej autority a láska zo strany dospelých. Deti trpiace emocionálnou depriváciou sa uchyľujú k problémovým skupinám kamarátov, kde si uplatňujú negatívnym spôsobom svoje neuspokojené potreby.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, obec, vyšší územný celok, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená akreditácia podľa tohto zákona (ďalej len „akreditovaný subjekt“), a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa.

Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať ako výchovný prostriedok zákaz kontaktu s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, sociálne vylúčenie, vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov, zásahov do vonkajšieho vzhľadu a nosenia znevažujúceho oblečenia, neodôvodnené zasahovanie do stravovania a iné výchovné prostriedky a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu neprimerane zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Voči dieťaťu je zakázané použiť výchovný prostriedok len preto, že je súčasťou rovnakej skupiny detí ako dieťa, pri výchove ktorého má byť použitý výchovný prostriedok.

Právo dieťaťa na pomoc

Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.

Organizácia a realizácia opatrení

Na účel riešenia negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately organizuje prípadovú konferenciu alebo rodinnú konferenciu v spolupráci s dieťaťom, rodičmi, osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, inou blízkou osobou dieťaťa a ďalšou osobou prizvanou podľa povahy situácie, najmä so školou, školským zariadením, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a obcou.

V rozhodnutí o výchovnom opatrení orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určí právnickú osobu alebo fyzickú osobu, alebo akreditovaný subjekt, ktorý má spolupôsobiť alebo spolupracovať pri výkone výchovného opatrenia, a obdobie, po uplynutí ktorého zhodnotí účinky výchovného opatrenia. Dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, musí byť poskytnutá pomoc na odstránenie príčin, pre ktoré bolo uložené výchovné opatrenie.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracováva sám alebo v spolupráci s určenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou alebo určeným akreditovaným subjektom podľa dôvodov, pre ktoré bolo výchovné opatrenie uložené, plán výkonu výchovného opatrenia. Plnenie účelu výchovného opatrenia sa pravidelne, najmenej raz za dva mesiace, vyhodnocuje spravidla za účasti dieťaťa, jeho rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.

Výchovné opatrenie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zruší, ak splnilo svoj účel. Po uplynutí obdobia, na ktoré bolo výchovné opatrenie uložené, alebo po zrušení výchovného opatrenia, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sleduje, či trvajú účinky výchovného opatrenia.

Sociálna práca s dieťaťom a jeho rodinou

Súčasťou sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou je aj zapájanie dieťaťa do výchovných skupinových programov alebo sociálnych skupinových programov organizovaných alebo sprostredkovaných orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaných ambulantnou formou, celodennou formou alebo pobytovou formou. Účelom týchto programov je najmä odborné pôsobenie na odstránenie alebo zmiernenie problémov v správaní dieťaťa alebo jeho porúch správania, na rozvoj sociálnych zručností, na získanie potrebných spoločenských návykov, hygienických návykov a na zabezpečenie vhodného využitia voľného času dieťaťa.

Ak je pri zabezpečení sociálnej kurately detí potrebné spolupôsobenie iných subjektov, plní orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úlohu koordinátora.

Zanedbávanie starostlivosti:

Zanedbávanie starostlivosti je najčastejším prejavom. Môže ale nemusí prebiehať súčasne s telesným týraním dieťaťa. Rizikové skupiny zahŕňajú rómsku komunitu, deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, chronicky choré deti (vyžadujúce si zvýšenú starostlivosť, napr. astma, poruchy metabolizmu).

Rizikové faktory rómskych rodín:

• 100% nezamestnanosť
• Vysoký stupeň kriminality
• Sklon ku kočovnému životu
• Drogy: alkohol, prostitúcia
• Žiadna hygiena
• Absolútna neschopnosť ekonomicky myslieť
• Mnohodetné rodiny

Prejavy zanedbávania dieťaťa: hypotrofia, psychomotorická retardácia.

Zisťovanie názoru dieťaťa

Ak sa zisťuje názor dieťaťa podľa osobitného predpisu, musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec, a to v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel. Dieťa nemusí právo na vyjadrenie názoru využiť. Na zisťovanie názoru dieťaťa nie je potrebný súhlas rodiča alebo inej osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, a názor možno zisťovať aj bez prítomnosti týchto osôb.

Intervencia pri ohrození dieťaťa

Ak sa ocitne dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin vážne ohrozený alebo narušený, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorého obvode sa dieťa nachádza, je povinný bezodkladne podať súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zabezpečiť uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa a jeho prijatie do zariadenia.

Náhradná rodinná starostlivosť

Ak rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sprostredkuje dieťaťu pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie (ďalej len „náhradná rodinná starostlivosť“). Ak je dieťa umiestnené v zariadení, splnenie podmienok zhodnotí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v spolupráci so zariadením najneskôr do dvoch týždňov odo dňa umiestnenia dieťaťa v zariadení.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určený na účely organizovania náhradnej rodinnej starostlivosti alebo zariadenie, ak je v ňom dieťa umiestnené, musí poskytnúť dieťaťu, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, sociálne poradenstvo, informácie o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti a psychologickú starostlivosť (ďalej len „príprava dieťaťa“) spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa.

O príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť vypracúva určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie správu o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť. Správa obsahuje najmä informácie o poskytnutí sociálneho poradenstva dieťaťu, o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti, o zohľadnení jeho názorov a želaní a odporúčanie formy náhradnej rodinnej starostlivosti.

Projekt "Šanca na návrat"

„Šanca na návrat“ je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky, pripravujú na prepustenie. Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

tags: #socialny #urad #problematicke #deti