Valorizácia minimálnej mzdy na Slovensku: Historický prehľad a budúce výhody

V ére samostatnej Slovenskej republiky mzdy nominálne rástli od 2,2 % do 18,4 %. Vývoj reálnej hodnoty miezd mal o niečo kolísavejší priebeh, priemerná mzda reálne klesla sedemkrát. Druhý najväčší pokles o 4,5 % sme zaznamenali minulý rok. V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, za tridsať rokov sa postupne zvýšila až na 1 300 eur.

„V priebehu prvých desiatich rokov po prechode na trhové hospodárstvo sa medziročné tempá rastu priemernej nominálnej mzdy udržiavali väčšinou v dvojciferných číslach. Neskôr už vývoj priemernej mzdy nikdy nenabral také rýchle tempo. Celková mzdová dynamika postupne spomaľovala až na úroveň 6,5 % v roku 2000,“ vysvetľuje riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania Štatistického úradu SR Ivan Chrappa. Správu zverejňuje úrad ako jednu z aktivít k Európskemu dňu štatistiky (20. Mzdový vývoj, ktorý sa začiatkom tohto milénia pohyboval najčastejšie medzi 7 až 9 % však hospodárska kríza výrazne utlmila.

Na konci roka 2008 sa medziročná dynamika miezd prepadla o polovicu a postupne spomalila na 2,2 % v roku 2011. V ďalších dvoch rokoch bol dosahovaný len 2,4 %-ný rast miezd. V prostredí silnejúcej ekonomiky podporenej zvyšovaním domáceho dopytu v roku 2014 priemerné zárobky vzrástli o 4,1 %. V rokoch 2015 a 2016 oscilovali okolo 3 % a v ďalších troch rokoch sa postupne zvyšovali až na hodnotu 7,8 % v roku 2019. V roku 2018 priemerná mzda prvýkrát presiahla úroveň tisíc eur (1 013 eur). „Predpokladaný miernejší mzdový rast v dôsledku ochladzujúcej sa ekonomiky v marci 2020 ešte zhoršila rozbiehajúca sa pandémia COVID-19, čo pribrzdilo priemerný rast miezd na polovicu,“ dodáva Ivan Chrappa.

Podľa Ivana Chrappu najhoršia situácia bola v 2. štvrťroku 2020, keď zamestnanci odpracovali menej hodín v dôsledku uzavretia mnohých prevádzok alebo menšieho počtu zákaziek v otvorených prevádzkach, ako aj poberania nemocenských dávok počas čerpania karanténneho ošetrovného alebo nemocenského. Výsledkom bol počas 30 rokov ojedinelý medziročný prepad priemernej nominálnej mzdy v 2. kvartáli 2020 o 1,2 %. „V ďalších štvrťrokoch sa odmeňovanie za prácu vrátilo k pozitívnym číslam pod vplyvom podpory štátnych príspevkov na udržanie zamestnanosti,“ objasňuje Ivan Chrappa.

Vývoj priemernej mzdy v roku 2021 po miernom navýšení o 3,5 % v prvých mesiacoch sa vyšplhal na 10,5 % v 2. štvrťroku, čo bola najvyššia hodnota kvartálneho medziročného rastu od roku 2004. Pri hodnotení tohto vysokého čísla však treba vziať do úvahy nízku porovnávaciu bázu rovnakého štvrťroku 2020. V ďalších štvrťrokoch počas roka 2022 sa rast priemernej nominálnej mzdy udržiaval väčšinou v rozpätí 7 až 9 %. V prvých dvoch štvrťrokoch tohto roka sa hodnoty rastu miezd priblížili až k 10 %, pričom podobne vysoké prírastky boli na Slovensku naposledy dosahované pred 15 rokmi.

Ak trend priemernej nominálnej mzdy porovnáme s trendom spotrebiteľských cien na území SR, dostaneme reálnu mzdu, ktorá vyjadruje o koľko viac alebo menej si mohol priemerný slovenský zamestnanec dovoliť kúpiť zo svojho zárobku. Najrýchlejšie reálne mzdy rástli v rokoch 1996, 1997, 2005 a 2002. „V období medzi zmenou režimu a vznikom SR reálna mzda často klesala v dôsledku liberalizácie cien v súvislosti s prechodom z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. V rokoch 1994 až 1998 síce rástla, ale v dôsledku prehrievania ekonomiky, čo sa následne prejavilo v jej poklese v rokoch 1999 až 2000,“ vysvetľuje Ivan Chrappa.

V období rokov 2001 až 2010 rastúci trend reálnej mzdy pokračoval s výnimkou roku 2003, kedy prebehla väčšia vlna deregulácie cien a konca roku 2008 v dôsledku dopadu hospodárskej krízy. Pod vplyvom rastúcej inflácie a utlmenia mzdovej dynamiky sa reálna mzda postupne prepadla na celoročnej úrovni v roku 2011 a v červených číslach zostala aj v nasledujúcom roku. V tomto období platy reálne klesli o viac ako 1 %. „Ak by sme reálnej mzde z roku 1989 prisúdili hodnotu 100, tak môžeme konštatovať, že až v roku 2007 prevýšila túto úroveň (o 0,6 %),“ konštatuje Ivan Chrappa.

V roku 2013 sa pozitívny trend obnovil o 1 % a v období rokov 2014 až 2019 pri stabilných cenách boli medziročné prírastky ešte výraznejšie od 3 do 5 %. Akcelerácia priemernej mzdy v reálnom vyjadrení dosiahla najvyššiu 7 %-nú úroveň v 2. štvrťroku 2019. Vysoká hodnota práve v tomto kvartáli o rok neskôr, keď pandémia tvrdo zasiahla ekonomiku, prispela k prepadu reálnej mzdy o 3 %. Vzhľadom na kladné čísla v ostatných 3 štvrťrokoch 2020 si reálna mzda udržala rast v celoročnom priemere na takmer 2 %-nej úrovni. V dôsledku nižšej dynamiky spotrebiteľských cien počas 1. polroku 2021 oproti vývoju priemerných zárobkov reálna mzda medziročne vzrástla o 5,3 %. Väčšia časť prírastku vznikla v 2. štvrťroku (o 8,1 %).

Rok 2022 priniesol zásadný obrat, keď priemerné zárobky v reálnom vyjadrení klesli v 1. štvrťroku o 1,4 %. V ďalších štvrťrokoch sa tento pokles prehlboval až na 7,6 % v posledných troch mesiacoch roka. „Najvyšší prepad miezd na celoročnej úrovni od roku 2000 bol vyvolaný najmä prudko rastúcimi cenami tovarov a služieb. Súčasne negatívny dopad na rast cien energetických surovín mal pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine,“ dodáva Ivan Chrappa. Od začiatku tohto roka klesajúca inflácia zmiernila tlak na mzdový vývoj, čo sa prejavilo v spomalení poklesu reálnej mzdy na 2 % v 2. kvartáli.

Minimálna mzda na Slovensku sa opäť zvýšila, čo ovplyvní príjmy tisícok zamestnancov naprieč rôznymi odvetviami. Zvýšenie minimálnej mzdy má zároveň vplyv aj na príplatky, odvody a množstvo ďalších platových položiek.

Minimálna mzda sa dnes počíta automaticky. Jej výška je nastavená na 60 percent priemernej mzdy v krajine. Tento spôsob výpočtu schválil parlament v roku 2024 a prvýkrát sa použil minulý rok. Podľa odhadov by minimálna mzda mohla v roku 2027 dosiahnuť približne 974 eur.

„S rastom minimálnej mzdy sa zvyšujú aj príplatky za prácu v týchto neštandardných časoch. Trváme na tom, aby ľudia, ktorí pracujú v neštandardných časoch, dostávali príplatky za túto prácu. Ľudí, ktorí na Slovensku zarábajú minimálnu mzdu, je v posledných rokoch menej. Stále však ide o veľkú skupinu, a to približne 180-tisíc pracujúcich. Minimálna mzda pritom neovplyvňuje len ich príjmy.

V porovnaní s rokom 2025 sa minimálna mzda zvýšila o 99 eur. Znamená to, že vtedy dosahovala približne 816 eur mesačne.

Ako sa menila výška minimálnej mzdy počas existencie samostatnej Slovenskej republiky?

Minimálna mzda na Slovensku - právna úprava a mechanizmus určovania. Minimálna mzda má svoje zakotvenie v legislatíve, no jej právna úprava sa v priebehu rokov mení. Aktuálne ju upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. účinný od 1.2.2008, ktorý bol viackrát novelizovaný, pričom sumu minimálnej mzdy niekedy upravoval samotný zákon, inokedy sa určovala nariadením vlády. Od roku 2022 do súčasnosti platí, že minimálnu mzdu každoročne určuje oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Na jej výške sa buď musia dohodnúť zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov do 15.7. daného roka, alebo ju prerokuje Hospodárska a sociálna rada SR do 31.8. Ak sa dohodnú, je minimálna mzda určená ich dohodou (podarilo sa zatiaľ len raz, pre rok 2023). V opačnom prípade sa použije automatický výpočet „minimálky“, ktorý je od roku 2026 vo výške 60 % (doposiaľ to bolo 57%) priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, na ktorý sa mesačná mzda určuje. Výška najnižšej možnej odmeny sa potom líši podľa stupňa náročnosti práce a odvíjajú sa od nej aj príplatky za prácu napríklad cez víkend či za nočnú prácu.

Vývoj minimálnej mzdy v rokoch 1993 - 2026

V priebehu rokov sa suma minimálnej mzdy postupne zvyšovala. V tabuľke prinášame prehľad súm od vzniku samostatnej republiky aj vyjadrenie nárastu v percentách oproti predošlému obdobiu.

Ako z údajov vyplýva, v roku 2026 je mesačná minimálna mzda už viac ako 11-násobne vyššia než v období 1993 - 1997. Lenže síce minimálna mzda rastie, neznamená to automaticky lepšiu kúpyschopnosť obyvateľstva. Ovplyvňujú ju rôzne faktory, pričom jedným zo zásadných je inflácia a s ňou súvisiaci rast cien tovarov, služieb aj energií. Prinášame preto prehľad vývoja inflácie v jednotlivých rokoch (od roka 2000, nakoľko obdobia z predošlých rokov Štatistický úrad SR neuvádza).

*Porovnanie vývoja oboch veličín od roka 2009, odkedy sa minimálna mzda stanovuje na obdobie od prvého januára do konca decembra daného roka. Slovensku v posledných rokoch rýchlo rastie. roku 2023 vzrástla o 107 % (a priemerná mzda o 74 %). minimálnej mzdy na priemernej mzde. spomínané obdobie len o 42 %.

„Medzi rokmi 2010 a 2018 vzrástla minimálna mzda o 56 %.

Osôb, ktoré pracujú na plný úväzok a zarábajú minimálnu mzdu, však postupne ubúda. Vyplýva to zo štatistického zisťovania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vykonáva za účelom posúdenia stavu a vývoja spoločnosti SR. Na základe údajov zo zisťovania „Štvrťročný výkaz o cene práce“ uvádza, že v roku 2021 pracovalo za minimálnu mzdu 139,1-tisíc osôb, v roku 2022 to bolo 119,2-tisíc ľudí a v roku 2023 už len 112,8-tisíc osôb. Klesajúci trend zaznamenalo ministerstvo v týchto troch rokoch aj pri počte osôb s plným úväzkom zarábajúcich mzdu na úrovni minimálneho mzdového nároku pre zvýšené stupne náročnosti práce (2 až 6). Podobná situácia je aj pri zamestnancoch na čiastočný úväzok, kedy však z roka 2022 na rok 2023 celkový počet osôb, ktoré majú minimálnu mzdu alebo mzdu na úrovni minimálneho mzdového nároku zostal rovnaký alebo mierne stúpol. To však môže byť zapríčinené medziročnou zmenou počtov čiastočných úväzkov.

Ak sa do úvahy vezme, že na Slovensku v rokoch 2021 - 2023 pracovalo v priemere cez 1,9 milióna zamestnancov, minimálna mzda sa v roku 2021 týkala asi 11 % zamestnancov a v roku 2023 klesol počet zamestnancov, ktorí ju poberali približne na 9 %.

aj razantnejším nárastom minimálnej mzdy. zárobok klesol. doplatky do minimálnej mzdy od príplatkov. navyšovaním miezd a reálnym rastom produktivity práce. 2 až 2,5-násobne vyššie než na Slovensku. slovenskými. 2,5-násobne vyššie.

a výkonnosť ekonomiky. zamestnávatelia si môžu dovoliť pracovníkom vyplácať vyššie mzdy. organizačných procesov alebo investície do inovácií. výdavkov na zamestnanca. využiteľnú na náklady občanov. ich schopnosť vyplácať vyššie mzdy. miest, čo je kľúčové pre zvyšovanie produktivity práce, a tým aj miezd.

zmlúv či zavádzanie rôznych príplatkov zo strany zamestnávateľa, nevedú podľa RÚZ tieto kroky k trvalo udržateľnému zvyšovaniu miezd. Karšay.

Od 1. januára 2026 sa zvýši minimálna mzda. Keďže sa zamestnávatelia a odbory nedohodli na jej výške, bude určená automaticky podľa § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Každý zamestnanec má v zmysle § 119 ods. 1 Zákonníka práce právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Zvýšenie minimálnej mzdy ovplyvňuje aj výšku príplatkov, ktoré sú na ňu naviazané. Minimálna výška príplatkov sa vypočíta ako určité percento z tejto hodnoty.

Minimálna mzda pre rok 2025 pozná svoje oficiálne číslo. Od 1. januára majú zamestnanci na Slovensku zaručenú mesačnú mzdu v hrubom v hodnote 816 €. Zvýšenie minimálnej mzdy o 66 € predstavuje voči minuloročným 750 € v hrubom, percentuálny nárast o 8,8 %. V uplynulom roku predstavovala minimálna čistá mzda zamestnanca sumu 615,50 €. V tomto roku si rovnaký zamestnanec, ktorý je odmeňovaný minimálnou mzdou, prilepší každý mesiac o 46,3 €.

Mediánová mzda predstavuje sumu, ktorá je presne v strede, resp. Zatiaľ čo priemerná mzda hovorí o čísle, ktorá zahŕňa celkovú hrubú mzdu - čiže základný plat, vrátane príplatkov, odmien, náhrady mzdy a podobne.

Štatistický úrad vydal v decembri správu o priemernej nominálnej mesačnej mzde, ktorá hovorí o medziročnom náraste o 5,7 % na sumu 1 484 €. Znamená to, že v hrubom zarobili zamestnanci v priemere o 81 € viac, než rok predtým. Po zohľadnení miery inflácie stúpla reálna mzda o 3%. „Sezónne očistená nominálna priemerná mzda oproti 2. V štruktúre ekonomiky zaznamenalo medziročný rast priemernej nominálnej mzdy 18 z 19 sledovaných odvetví hospodárstva. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od 4,1 % v obchode až po 9,7 % v dodávke vody.

Od 1. januára 2026 je minimálna mzda vo výške 915 eur. Oproti minulému roku vzrástla o 99 eur, čo predstavuje historický nárast minimálnej mzdy na Slovensku. Zvyšujú sa aj príplatky za prácu v noci a počas víkendov. Výška minimálnej mzdy je určená automatom ako 60 % z priemernej mzdy. Novelu zákona, ktorá upravuje automatický výpočet minimálnej mzdy, schválil parlament ústavnou väčšinou v roku 2024. Automat začal prvýkrát v praxi fungovať v minulom roku. Podľa kvalifikovaných odhadov bude minimálna mzda v roku 2027 približne 974 eur a v roku 2028 dosiahne 1023 eur.

Na minimálnu mzdu sú naviazané príplatky za prácu v noci a počas víkendov. „S rastom minimálnej mzdy sa zvyšujú aj príplatky za prácu v týchto neštandardných časoch. Trváme na tom, aby ľudia, ktorí pracujú v neštandardných časoch, dostávali príplatky za túto prácu. Zaslúžia si ich,“ povedal minister práce Erik Tomáš. Počet ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu v posledných rokoch klesá. Na Slovensku pracuje za minimálnu mzdu približne 180 tisíc ľudí. Minimálna mzda je jedným z nástrojov, ktorým môže vláda tlačiť aj na rast miezd. „Tým, že tlačíme na rast minimálnej mzdy, tlačíme aj na rast platov ako takých, o čom svedčí aj to, že počet ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu na Slovensku klesá, pretože pracujú za vyššie mzdy,“ d oplnil Erik Tomáš.

Od nového roku sa zvyšujú aj ďalšie dôležité dávky, ktoré sú naviazané na životné minimum. Zvyšujú sa minimálne dôchodky, ako aj dávka v hmotnej núdzi. Zvyšuje sa aj rodičovský príspevok, ktorý od 1. januára predstavuje 500,10 eur.

Keďže sa odborári so zamestnávateľmi nedokázali dohodnúť, o koľko sa má minimálna mzda zvýšiť, jej nová výška sa vypočítala podľa vzorca v zákone. Výsledkom je, že minimálna mzda stúpne o 99 eur na 915 eur. Minimálna mzda sa určuje vždy v hrubom. Predtým, než ju zamestnanec dostane, musí mu z nej zamestnávateľ strhnúť odvody a daň. Výsledkom je, že čistá minimálna mzda je výrazne nižšia ako hrubá. Okrem toho musí zamestnávateľ zaplatiť aj ďalšie odvody nad rámec hrubej mzdy.

V roku 2025 musí zamestnávateľ strhnúť zamestnancovi s minimálnou mzdou na odvodoch 109,34 eura. Ďalších 43,16 eura predstavuje preddavok na daň z príjmov. V roku 2026 bude zamestnávateľ takémuto zamestnancovi zo zvýšenej hrubej mzdy strhávať odvody vo výške 131,76 eura. Výška odvodov narastie jednak preto, lebo stúpne hrubá mzda, ale zároveň sa zvýši aj odvod do zdravotnej poisťovne zo 4 na 5 %. Celková cena práce, ktorá obsahuje aj odvody, ktoré platí zamestnávateľ, v roku 2026 dosiahne 1 246,23 eura. V roku 2025 to je 1 111,39 eura.

Z tohto nárastu celkovej ceny práce dostane zamestnanec 65,41 eura. To znamená, že zvyšok zinkasuje štát. Ten si v podobe daní a odvodov zoberie z tohto nárastu až 69,43 eura. Podobný bude výsledok aj v prípade, ak si zamestnanec uplatňuje daňový bonus na deti. Zamestnanci dostanú viac ako štát len v prípade, ak si uplatňujú aj nezdaniteľnú časť na manželku alebo manžela. Ak napríklad muž pracuje za minimálnu mzdu a jeho žena je celý rok doma s dieťaťom na rodičovskej dovolenke, jeho čistá mzda v budúcom roku stúpne o 76,58 eura.

Výška minimálnej mzdy v roku 2025

Od januára 2025 sa na Slovensku zvýši minimálna mzda na 816 eur mesačne. Keďže nedošlo k zhode zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov, výšku minimálnej mzdy pre rok 2025 určuje automat, ktorý stanovuje minimálnu mzdu ako 57 % z priemernej mzdy v ekonomike z roku 2023, teda 1 430 eur.

Hodinová minimálna mzda od 1.1.2025

Zvýši sa aj minimálna hodinová mzda, ktorá bude od 1.1.2025 vo výške 4,690 eur/hod. pre zamestnanca v pracovnom pomere alebo na dohodu, ktorý má 40-hodinový pracovný čas. Minimálna hodinová mzda v roku 2025 tak v porovnaní s rokom 2024 porastie o 0,38 eur/hod.

Minimálna mzda v roku 2025 podľa koeficientu náročnosti práce. Zamestnanci v pracovnom pomere majú podľa koeficientu náročnosti práce nárok na vyššiu minimálnu mzdu. Stupeň náročnosti práce sa určuje podľa zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce. Pracovné pozície sú zaradené do jedného zo šiestich stupňov, ktoré bližšie popisuje príloha č. 1 Zákonníka práce.

Na výpočet slúži vzorec, ktorý ustanovuje § 120 ods. 4 Zákonníka práce: (suma mesačnej minimálnej mzdy 2025 - suma mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020) + (suma mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 x koeficient minimálnej mzdy).

Príklad výpočtu pre 2. stupeň náročnosti: Základom pre výpočet je mesačná minimálna mzda pre kalendárny rok 2020, ktorá je 580 eur: (816 - 580) + (580 x 1,2) = 932 eur.

Vyššia hodinová minimálna mzda a príplatky pre zamestnancov. Od 1.6.2023 sú príplatky znovu naviazané na výšku minimálnej mzdy. Zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2025 teda priamo ovplyvní aj výšku príplatkov za nočnú prácu, prácu cez víkend a prácu počas sviatkov. Sumy príplatkov a situácií, kedy je možné dohodnúť zníženú sumu príplatku, určujú znenia § 122 až § 124 Zákonníka práce a § 96 Zákonníka práce.

Chcete zistiť, aká je výška vašej čistej mzdy? Vyskúšajte našu mzdovú kalkulačku. Mzdové veličiny, odmeňovanie zamestnancov a ďalšie oblasti mzdovej agendy sú súčasťou akreditovaného kurzu Mzdy a personalistika.

tags: #valorizacia #minimalnej #mzdy