Sociálny tlak v psychológii: Vplyv na osobnosť a správanie

V dnešnej spoločnosti, kde obrazovky a sociálne médiá vytvárajú neustály tlak na vzhľad a výkonnosť, sa stáva zrejmé, že niektorí ľudia čelia väčšiemu tlaku ako iní. Sociálny tlak je všadeprítomný jav, ktorý ovplyvňuje naše správanie, postoje a rozhodnutia. Sociálna psychológia, ako vedná disciplína, sa zaoberá skúmaním tohto vplyvu a jeho dopadom na jednotlivca i spoločnosť.

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sociálny tlak, jeho definíciu, mechanizmy a vplyv na rôzne aspekty nášho života.

Sociálna psychológia a kontext sociálneho správania

Sociálna psychológia (SP) sa zameriava na pochopenie toho, čo sa deje v mysli jednotlivca, pričom zdôrazňuje dôležitosť individuality. Súčasne SP pripomína, že človeka je nevyhnutné vnímať v jeho spoločenskom kontexte. Duševný život človeka je totiž podmienený tým, že žije v spoločnosti, a jeho správanie je odrazom jeho začlenenia do danej spoločnosti, v ktorej sa narodil a žije.

Správanie, definované ako metabolické reakcie a pohyby, sa prejavuje rôznymi modalitami, ako sú konanie, oznamovanie a výraz (mimický, pantomimický, haptický, proxemický). Z fyziologického hľadiska je správanie činnosťou svalov a žliaz, pričom jeho elementom je reflex. Sociálna psychológia skúma vzájomné pôsobenie dvoch ľudí (interakciu) z dvoch hľadísk: z hľadiska premien jeho psychiky a podnetov zo sociálneho prostredia - ľudí.

Táto vedná disciplína psychológie vznikla na začiatku 20. storočia. Očakávalo sa od nej, že pomôže vyriešiť konflikty medzi ľuďmi a zavládne mier medzi národmi, no nepodarilo sa.

Historický vývoj sociálnej psychológie

Od začiatku 20. storočia, konkrétne od roku 1908, sa sociálna psychológia vyčlenila ako špecifická veda od základných psychologických vied. V roku 1908 E. A. Ross a Mc. Dougall prvýkrát použili označenie SP. Na konci 19. a začiatku 20. storočia sa objavili snahy odhaliť zákonitosti a mechanizmy sociálneho správania. Vznikli dva hlavné smery chápania a vysvetľovania sociálneho správania:

• Individuálno-psychologický smer: Mc. Dougall sa venoval zdedeným pudom, inštinktom, nevedomým procesom v správaní človeka a tendenciám.
• Sociologický smer: zdôrazňoval, že prostredie má významnú úlohu pri vytváraní psychiky.

V druhej polovici 19. storočia Vilhelm Wundt založil prvé psychologické laboratórium, čím sa zaslúžil o osamostatnenie psychológie. Medzi korene buržoázno-sociálnej psychológie patrí psychológia národov (Nemecko), ktorá priznáva tzv. kolektívne riešenie rozporu medzi jednotlivcom a spoločnosťou a predpovedá zrušenie „odsúdenia“ medzi jednotlivcom a spoločnosťou.

Procesuálne určenia definujú SP ako skúmanie psychologických, zložitých a mnohorozmerných vzťahov jedinca a jeho sociálneho prostredia. Medzi významných teoretikov a ich teórie patria:

• R. L. Linton - teória rol
• N.E. Muller a J. Dollard - nápodoba ako druh sociálneho učenia
• L. Festinger - teórie kognitívnej disonancie
• E. E. Jones - teórie ingraciácie: zavďačovanie sa
• M.E. P. Seligman - teórie „naučenej bezmocnosti“
• J.W. Thibaut a H.H. Kelley - teórie sociálnej interakcie
• J.B. Rotter - teórie sociálneho učenia: očakávania a jeho hodnoty
• F. Heider - teórie sociálnej atribúcie

Metódy sociálnej psychológie

Každé vedecké bádanie začína tam, kde existuje problém, ktorý nemožno vyriešiť na základe doterajších pozorovaní. Janoušek a M. Nekonečný považujú pozorovanie za zásadnú vedeckú metódu, ktorá umožňuje popis sledovaného javu, jeho vývoj, zmeny a závislosť na vonkajších podmienkach. Podľa Ľ. Konšemovej je pozorovanie zámerné zdokonalené vnímanie, ktoré sa uskutočňuje pomocou zmyslov a môže sa zosilniť rôznymi pomôckami a prístrojmi. Pozorovanie musí byť plánovité a cieľavedomé, kontrolované a systematické. V SP sa nepresadilo, je nahrádzané rozhovorom, alebo zúčastneným pozorovaním, ktoré je zamerané do vnútra na seba samého. Pre pozorovanie je dôležité určenie konkrétneho záznamu výsledkov.

Dôležitou podmienkou rozhovoru je motivácia k spolupráci a jeho anonymita. V SP sa najčastejšie používa štandardizovaný rozhovor. Sociometria je najrozšírenejšia metóda, autorom je L. Moreno. Pri experimente sú prítomné aj náhodné vplyvy, aby ich bolo možné vylúčiť a sledovať tak účinok. Experimentálna skupina nie je vystavená experimentu, ale obe skupiny sú testované, ale len jedna skupina je vystavená medzi prvým a druhým testovaním.

Medzi produkty, ktoré sa analyzujú patria: výtvarné práce (kresby, maľby, výtvory z rôznych hmôt). Skúmaniu možno podrobiť, čo človek vytvoril, niektorí autori sem zavádzajú aj dokumenty o určitých udalostiach, napr. o hromadnom správaní ľudí v podmienkach prírodných, či iných katastrof, súdne protokoly, správy sociálnych inštitúcií.

Determinácia vývinu človeka

Determinácia znamená príčinu, podmienenosť a zákonitú závislosť vecí a javov. Podľa D. Krecha existujú tri druhy regulácie: biologická, sociálna a kultúrna a regulácia osobnosti psychologická. Za prvého odborníka v oblasti dedičnosti sa pokladá F. Galton, ktorý v roku 1869 publikoval dielo „Hereditary Genius“. Presnú mieru vplyvu faktorov na vývin osobností nepoznáme a práve hereditárna genetika sa o to snaží. Gény sú inštrukciou pre funkciu každej bunky v našom tele a ovplyvňujú náš spôsob reakcie na situácie, myslenie či nazeranie na rôzne problémy.

Psychická záťaž, alebo mentálne vypätie, patria k tým stavom, ktoré ovplyvňujú celkový spôsob, ako človek premýšľa, správa sa a aj to, ako sa cíti. Profesionáli z oblasti psychológie odkazujú na množstvo faktorov, ktoré zapríčiňujú nadmerné stresové vypätie organizmu. Psychický stav veľmi úzko súvisí s našou minulou alebo súčasnou traumatickou skúsenosťou. Nadmerný a dlhodobo pôsobiaci stres môže vyvolať všetko to, čo považujeme za negatívne okolo nás.

Sociálna a kultúrna determinácia

Sociálna a kultúrna determinácia vyjadruje, že sociálne prostredie formuje osobnosť. Pod sociálnou determináciou rozumieme všetky vplyvy spoločnosti na formovanie osobnosti. Sociálne vplyvy pôsobia na jedinca priamo i nepriamo prostredníctvom sociálnych skupín. Sociálne vplyvy sú predovšetkým vplyvy iných osôb, ich konanie, názory a vplyvy skupín, ku ktorým patrí, na prvom mieste vplyv rodinného prostredia, ktorý je rozhodujúci na správanie človeka.

Správanie človeka je výrazne formované sociálnym prostredím, v ktorom žije, a sociálnymi skupinami, ktorých je človek príslušníkom, z ktorých najdôležitejšia je rodina. Kultúra je produktom života ľudí spoločensky organizovaných. Pre človeka je kultúra takou skutočnosťou ako pre zviera príroda. Dieťa podliehajúce vplyvom kultúry sa učí správať spôsobom záväzným pre jeho pohlavie. Dieťa, ktorého osobnosť vykazuje odchýlky od všeobecného vzorca, je neisté a zle adaptované. Súčasne si treba uvedomiť medze kultúrneho vplyvu na správanie človeka.

Sociológ J. Keller uvádza 4 základné typy noriem: zvyky, mravy, zákony a tabu. Typickým základným tabu je antropológia: kanibalizmus, incest, nekrofília. Slovo tabu je polynézskeho pôvodu a znamená pôvodne nedotknuteľný predmet, teda niečo posvätné. Sankcie môžu byť aj náboženského presvedčenia - odplata na onom svete. Špecifickou spoločenskou normou podloženou náboženskými postojmi je hriech. Ďalším zdrojom kontroly sociálneho správania je sebakontrola vychádzajúca z vlastného ja.

Vzťah medzi biologickou a sociálnou determináciou psychiky

Ktorá z nich a nakoľko podmieňuje ľudskú psychiku? U jednotlivého človeka sa tá-ktorá determinácia môže uplatniť v rôznej miere. Tak napríklad u idiota rozhodujúcu úlohu má biologická determinácia (keďže tu ide o vrodenú mozgovú poruchu), kým sociálne vplyvy pri formovaní jeho psychiky majú takmer nepatrnú úlohu.

Spomínané základné determinácie psychiky môžu pôsobiť súhlasne alebo protikladne. O súhlasnom pôsobení hovoríme napr. vtedy, keď dieťa s hudobnými vlohami vyrastá v prostredí, ktoré napomáha ich rozvoju, alebo keď človek uspokojuje svoje potreby v súlade so spoločenskými zvyklosťami. O nesúhlasnom pôsobení hovoríme zasa vtedy, keď človek so zdedenou silou nervovej sústavy vyrastá v takom nepriaznivom prostredí (najmä rodinnom), ktoré napokon vedie k jej oslabeniu. V psychike človeka vzniká veľa rozporov medzi biologickou a sociálnou zložkou. Človek sa síce stáva spoločenským tvorom, ale to neznamená, že to čo je v ňom biologické, resp. vrodené, sa stráca alebo stáva bezvýznamným.

Sociálny tlak a konformita

Systémy skutočnosti odvodené z empirických alebo racionálnych dôvodov ovplyvňujú osobnosť. Konformita, teda súhlasnosť, je jav, ktorý sa týka spoločnosti ako celku. Normy, ktoré spoločnosť jedincovi prezentuje, majú určité limity tolerancie, a akékoľvek správanie, ktoré nespadá do priestoru tejto tolerancie, sa nazýva deviácia. Správanie sa môže odchyľovať v smere odmietania alebo v smere spoločenskej aprobácie. Konformizmus môže byť spontánny alebo vynútený.

Podľa R. L. Atitinsonovej pojem sociálny vplyv často označuje priame a úmyselné pokusy zmeniť naše presvedčenie, postoje alebo správanie. Mnohé formy sociálneho vplyvu sú nepriame a neúmyselné, napríklad fyzická prítomnosť druhých ľudí. Čím viac je sociálna skupina jednotná, tým viac odmieta nonkonformné správanie.

Socializácia ako proces začlenenia do spoločnosti

Socializácia (S) je proces „zospoločenšťovania“ človeka v sociálno-kultúrnom systéme. Samotným zrením by sa človek nestal tým, čo psychológia označuje osobnosťou. S je chápaná ako proces, v priebehu ktorého sa z organizmu, ktorý je ovládaný v podstate biologickými inštinktmi, stáva spoločenská bytosť. Človek sa ako osobnosť nerodí. Osobnosťou sa stáva až v priebehu svojho života. Proces, ako sa to deje, podrobne popisuje vývinová psychológia.

Z pohľadu všeobecnej psychológie budeme interpretovať tento proces v kontexte spoločenského prostredia, pretože sa tak bližšie dostaneme k človeku v jeho spoločenskom postavení, rolách, pozíciách, situáciách, ktoré spoluurčujú ľudské konanie a správanie. Ľudská psychika má sociálny (spoločenský) ráz, je sociálne determinovaná.

Existujú dva typy socializácie:

1. Všeobecná (špeciálna): ak sa človek prispôsobuje kultúrnemu prostrediu, v ktorom žije - osvojenie si kultúry danej spoločnosti, získavanie návykov a ich používanie.
2. Špeciálna: prispôsobovanie sa jedinca prostrediu a povahe malých sociálnych skupín, ku ktorým má pozitívny sociálny vzťah.

Socializačný proces je učením v sociálnom kontexte. Pôsobenie činiteľov prebieha v troch sférach:

• Sociálno-perceptuálnej: organizmus sa učí adekvátne reagovať na odmenu alebo trest.
• Sociálno-motorickej: neuvedomené, spontánne učenie - napodobňovanie, stotožnenie sa s niekým.
• Sociálno-kognitívnej: výsledkom účinnej socializácie je autoregulácia - kladenie požiadavky zo sociálneho prostredia.

Negatívne vplyvy na socializáciu zahŕňajú:

• Nevhodné neurotizujúce prostredie - konflikty, krutosť.
• Nedostatok alebo nadmerná stimulácia.
• Časový stres.

Produkty socializácie

Socializačný proces kvalitatívne zmení človeka. Z indivídua sa stane osobnosť. Socializácii môžeme pripísať tieto zmeny, ktoré označujeme pojmom produkty socializácie:

• vytvorenie sebavedomia,
• vytvorenie sebahodnotenia a sebachápania,
• vytvorenie sebaúcty,
• vytvorenie predstavy sebarealizácie,
• vytvorenie normatívov, hodnôt a svedomia,
• vytvorenie postojov, rolí, sociálnych zručností, sociálnych čŕt a sociálnych motívov.

V dôsledku socializácie človek nadobúda špecificky ľudské spôsoby psychického reagovania, vnímania, myslenia, cítenia. Rozvíjajú a individualizujú sa u neho vyššie psychické potreby, skultúrňuje sa uspokojovanie biologických potrieb. Osvojuje si sebaovládanie. Rozvíjajú sa u neho ľudské schopnosti, vyššie city, charakterovo-vôľové vlastnosti, sebadisciplínu, isté vedomosti, zručnosti, spôsobilosti, návyky pracovné, ale aj sociálne, potrebné pri rodinnom aj spoločenskom nažívaní. Učí sa prispôsobovať si prostredie na základe poznania zákonov prírody a spoločnosti. Osvojuje si ľudskú reč, v dôsledku čoho sa hlavnou formou správania stáva verbálne správanie. V procese socializácie si teda človek osvojuje všetky znaky prežívania a správania, ktorými sa odlišuje od prežívania a správania vyšších živočíchov.

Sociálna interakcia a vzťahy

Sociálna interakcia (SI) je sprostredkovaný alebo bezprostredný vzťah medzi ľuďmi. Človek nemôže žiť mimo spoločnosti, preto je vzájomné pôsobenie (ovplyvnenie) nevyhnutné. Vzťahy môžu byť založené na časovej, priestorovej blízkosti, spoločných záujmoch, činnostiach, cieľoch a pod. Sociálna interakcia môže mať rôzne formy:

• Priama: tvárou v tvár.
• Nepriama: sprostredkovaná.
• Symbolická: cez symboly.
• Inštitucionalizovaná: dyadická.
• Trhová: vzájomná výmena hodnôt, tendencia k maximalizácii zisku.

Formy sociálnej interakcie:

• SPOLUPRÁCA: hlavným znakom je spoločný cieľ.
• SÚŤAŽENIE: hlavným znakom je cieľ, ktorý je iba pre jedného.

Konflikty môžu byť:

• VNÚTORNÉ:
  • Intrapersonálne: konflikt v sebe samom.
  • Interpersonálne: konflikt medzi dvoma osobami.
  • Intraskupinové: konflikt v rámci skupiny.
• VONKAJŠÍ KONFLIKT: nemožno vyhovieť požiadavkám - nesplniteľné.
• VNÚTORNÝ - VONKAJŠÍ KONFLIKT: rozpor vonkajšieho a vnútorného sveta.

Ak nie sú tieto situácie riešené, dochádza k sumácii konfliktov. V konfliktnom správaní sa uplatňujú dve základné tendencie: tendencia priblíženia a tendencia vyhýbania. Spoločenský vzťah vzniká, keď sú sociálne vzťahy pevné a trvalé a vytvoria určitý sociálny systém. Poznáme dva základné druhy sociálnych systémov: formálne a neformálne.

Sociálna komunikácia

Sociálna komunikácia (K) znamená výmenu významov. Ide o odovzdávanie a prijímanie informácií. Významom je všetko, o čom ľudia spolu komunikujú. K je základná zložka medziľudskej interakcie. Sociálna komunikácia je popisovaná v užšom chápaní ako oznamovanie (výmena informácií) a v širšom chápaní ako vymieňanie svojich myšlienok, predstáv a názorov. Technická komunikácia sa od sociálnej komunikácie odlišuje tým, že nejde o sociálnu komunikáciu, je jednoduchšia a je medzi 2,3 al. strojmi. Symbolická komunikácia okrem základných informácií odovzdáva aj emócie, postoje a hodnoty.

Sociálna percepcia

Sociálna percepcia (SP) je poznávanie človeka človekom, vnímanie druhého, človek si vytvára dojmy. Dôležité je:

• Stabilné správanie, ktoré je typické pre daného človeka.
• Správanie, ktoré sa vymyká role, ktorú človek hrá.

Medzi časté chyby v sociálnej percepcii patria:

• Halo efekt: človek posudzuje iného človeka na základe prvého dojmu.
• Efekt miernosti a zhovievavosti: učiteľ, rodičia.
• Laická logika alebo stereotypy: posudzovať jednotlivcov.

Malé sociálne skupiny

Malé sociálne skupiny (MSS) tvoria osoby, ktoré sa navzájom poznajú, spolu komunikujú a sú formálne alebo neformálne integrované nejakým spoločenským cieľom. Sociálne skupiny všeobecne tvoria každé skupiny ľudí, ktoré spĺňajú určité kritériá:

A) Kvantitatívny: minimálne 2 jednotlivci (vytvoria dyádu), maximálne 20-30 jednotlivcov.

B) Kvalitatívny:

• Existencia spoločného cieľa.
• Existencia spoločných záujmov.
• Častosť sociálnej interakcie.

Podľa M. Nakonečného rozlišujeme:

• Primárne (neformálne) skupiny: rodina, priatelia - tu vzniká citová väzba.
• Sekundárne (formálne) skupiny: školská trieda - postup tu vzniká citová väzba.

Pozícia v skupine napr. postavenie v zamestnaní - úradník, robotník, riaditeľ - sekretárka. Podľa miery jeho osobnej prestíže pozície: sudcovia a vedúci (dominujúci), pomocníci, súputníci, pasívni členovia, periférni členovia. Pozícia jednotlivca ovplyvňuje jeho uspokojenie z detstva. Členovia s vyššou pozíciou zvyčajne udržujú odstup k človeku s nižšou pozíciou. Vyššia pozícia sa spája s vyššou popularitou a naopak. Nepopulárny člen sa zasa naopak cíti v skupine cudzí, neisto, je precitlivený, agresívny a nepriateľský. V úsilí získať požadovanú pozíciu. Miesto člena v sociálnej skupine v termínoch prestíže, popularity, významu a hodnoty vyjadruje status (športový klub, administratívne schopnosti). S každou pozíciou sa spája sociálna rola. Na pozície sú kladené určité požiadavky + určité očakávania. Rola je teda súhrn očakávaní spoločnosti, ako sa má človek správať v istej spoločenskej pozície. Rola sa vzťahuje nielen na vonkajšie pozorovateľské správanie, ale aj na vedomosti, city, úsilia (učiteľ, riaditeľ, žiak). Človek hrá vždy viacej rol, ktoré musí vhodne spájať - jedna žena je zároveň učiteľkou, matkou, manželkou, funkcionárkou zväzu žien. Vodcovia sú osoby, ktoré v skupine hrajú dominantnú úlohu. V sociometrii majú vysoké počty kladných volieb.

Faktory ovplyvňujúce malé skupiny

Prečo je diskusia v malých skupinách taká dôležitá: v demokratickom spôsobe vlády sa všetky dôležité rozhodnutia musia prediskutovať, nikto sa nemôže pýtať na rozhodnutia iných bez toho, aby sa spýtal na ich názor. Naopak v autokratickom spôsobe vládnutia vládca vládne na základe vlastných rozhodnutí, diskusia sa vôbec nevyužíva. Skupinové rozhodnutia sú kvalitatívne lepšie ako rozhodnutia jednotlivcov. V skupine vzrastá motivácia k činnosti - ľudia sú aktívnejší (malá skupina facilituje činnosť jednotlivých účastníkov skupiny). Riešenie problémov v skupine dáva vždy kvalitnejšie výsledky než jednotlivci v skupine - nazývame to Synergický efekt.

Faktory ovplyvňujúce malé skupiny:

1. Veľkosť skupiny: Najefektívnejšie sú skupiny s 5 členmi. Ak je úloh v skupine veľa, nemôže byť počet členov príliš malý (nezvládli by to).
   • Malé skupiny: Členovia majú možnosť vstupovať do vzájomnej interakcie (aj s vedúcim) a vytvoriť si vzťahy.
   • Veľké skupiny: Komunikácia medzi vedúcim a členmi je len sprostredkovaná, nevznikajú tu osobné vzťahy.
2. Miesto stretávania členov skupiny: Vo všeobecnosti určuje atmosféru stretnutia. Miesto sa vyberá podľa toho, čo chce skupina dosiahnuť.
3. Usporiadanie sedenia členov: Ako si členovia posadajú, tým je dané, akú štruktúru má skupina a čo chce dosiahnuť. Usporiadanie sedenia je dôležité pri prvom stretnutí.
4. Skupinové normy: Sú to neformálne pravidlá činnosti skupiny, ktoré nie sú nikde napísané, ale dodržujú sa. Tieto normy dávajú skupine istú štruktúru a skupina, ktorá sa riadi normami, efektívnejšie pôsobí. Majú aj ten zmysel, že sú rozhodujúcim článkom vstupu pripojenia sa k skupine alebo nie.
5. Skupinové pravidlá: Sú to písané regulátory správania.
6. Skupinová súdržnosť: Vyjadruje to, čo drží členov skupiny spolu. „Patrím k nejakej skupine“ je veľmi silným pocitom satisfakcie. Na podporu súdržnosti v skupine sa musí niečo urobiť a dobrý vedúci by to mal vedieť. Na začiatku by mal každý dostať priestor predstaviť sa, pred a po stretnutí sa poskytuje čas na socializáciu. Niekedy môže byť súdržnosť na škodu, a to vtedy, keď je príliš veľká. Dochádza k javu skupinové myslenie. Pri skupinovom myslení je skupina natoľko súdržná, že neprijíma žiadne nové myšlienky zvonka, čím členovia ignorujú etické dôsledky svojho konania, stereotypizujú členov iných skupín (futbalové kluby).
   • Nikto nechce hovoriť o reálnych, skutočných problémoch.
   • Niektorí členovia sa skupinového diania nezúčastňujú, nemajú záujem, bolo by lepšie keby tam vôbec neboli.
   • Na schôdzach je veľa odbočení od témy.
   • Vedúci rozhodne vopred o výsledku a schôdza to má len odobriť.
   • Ľudia útočia jeden na druhého a to je kontraproduktívne.
   Je to hlavne úloha vedúceho, aby sa týmto bodom na schôdzach vyhlo, ale veľkú zodpovednosť na tom majú aj účastníci.

Postoje a ich formovanie

Pojem postoj zaviedol do sociálnej psychológie W.J. Thomas a F. Znaniecki. Podľa M. Klinberga postoj je stav pohotovosti pre určitý typ odpovede. J. Plháková definuje postoj ako naučenú predispozíciu reagovať určitým spôsobom na určitý objekt. Postoje majú tri charakteristiky:

• Sú intencionálne: t. j. zamerané na určitý objekt.
• Majú určitý smer: pozitívny alebo negatívny.
• Majú určitú intenzitu: silné alebo slabé.

Ďalším znakom je konzistencia postoja (súdržnosť). Klasifikácia postoja zahŕňa: pozitívne, negatívne, neutrálne a ambivalentné postoje. Konzistencia (súdržnosť) postojov - niektoré postoje vytvárajú zhluky - konzistencie. Napr. proti noseniu zbraní, proti trestu smrti, za potraty => to je liberálny zhluk.

Funkcie postojov:

1. Hodnotová - postoje vyjadrujú našu hodnotovú orientáciu, tzn. hodnoty ovplyvňujú naše postoje.
2. Egobranná - postoje nás chránia proti úzkosti a ohrozenia našej sebaúcty.
3. Sociálne-adiustacná (sociálne prispôsobenie) - postoje nám pomáhajú, aby sme sa cítili súčasťou nejakého spoločenstva.

Postoje pretrvávajú hlavne kvôli konformite. Postoje nemožno zmeniť zákonom, ale platné spoločenské normy áno. Potom sa podľa normy zmenia aj postoje.

Sociálnopsychická adaptácia dospelých

Osobnosť človeka je samoorganizujúca sa celostnosť. Človek žije pod vplyvom vonkajšieho prostredia (spoločenského a sociálneho prostredia) a tiež pod vplyvom svojho vnútorného prostredia (psychického a telesného prostredia). Žitie v rôznych prostrediach zvláda viac či menej adaptívne vďaka systému psychickej a telesnej autoregulácie človeka. Sociálnopsychická adaptácia človeka je spätá s psychickým a sociálnym vývinom aj psychickým a sociálnym rozvojom človeka.

J. Charvát (1969) sociálnopsychickú adaptáciu človeka považuje za riadiaci činiteľ vývinových zmien jednotlivcov. Psychologickým obsahom adaptácie môže byť (P. Lauková, 2008; L. Šírová, 2008) zblíženie cieľov a hodnotových orientácií skupín a jednotlivcov ako členov skupín a to tak, že si ľudia osvojujú sociálne normy, tradície, určitú kultúru a sociálnu štruktúru malých, stredných i veľkých sociálnych skupín ľudí. Sociálnopsychická adaptácia ľudí úzko súvisí s ich socializáciou.

V. Bačová konštatuje, že sociálna neadaptovanosť človeka sa môže prejaviť ako stres z odlišnosti, aj ako stres z neplnenia sociálnych očakávaní v danej spoločnosti. Výrazná sociálne nežiaduca odlišnosť jednotlivca od väčšinovej spoločnosti sa môže stať psychickou a sociálnou stigmou konkrétneho človeka. Sociálne odmietnutie sa deje spôsobom spoločenskej kategorizácie ľudí. Kategórie ľudí sa stretávajú s rôznou sociálnou akceptáciou v spoločnosti.

Spoločnosť niektoré kategórie ľudí odmieta, niektoré skupiny akceptuje, ale hodnotí ich nízko. Spoločenská kategorizácia ľudí a sociálnych skupín sa odvíja od spoločensky akceptovanej sociálnej adaptácie a spoločensky odmietanej sociálnej adaptácie ľudí.

• Spoločensky akceptovaná adaptácia: je proces, ktorého výsledkom je sociálna adaptácia jednotlivca alebo sociálnej skupiny v konkrétnom sociálnom prostredí, v rámci konkrétnych sociálnych situácií, pričom sa rešpektujú sociálne normy prijaté sociálnou skupinou.
• Spoločensky nežiaduca adaptácia: je proces, ktorý má za následok uspokojenie potrieb jednotlivca a sociálnej skupiny v sociálnom prostredí aj v sociálnych situáciách, avšak na úkor sociálnej skupiny, pričom sa nerešpektujú a porušujú sociálne normy prijaté sociálnou skupinou.

Spoločensky nežiaducu sociálnu adaptáciu charakterizuje také správanie a konanie ľudí, ktoré sa výrazne odkláňa od spoločensky platných sociálnych noriem dodržiavaných v danej spoločnosti. Z psychologického hľadiska je neadaptívne sociálne správanie jednotlivcov a sociálnych skupín v danej spoločnosti dôsledkom nezvládnutia sociálnych úloh, ale zároveň sa môže stať aj podnetom k zodpovednosti ľudí za svoj život. Uvedomenie si vlastnej zodpovednosti je pre ľudí motiváciou ku konaniu a správaniu sa sociálne vyspelým spôsobom.

Sociálny tlak na atraktívnych jedincov

V spoločnosti, kde sociálne médiá vytvárajú neustály tlak na vzhľad, sa stáva zrejmé, že niektorí ľudia čelia väčšiemu tlaku ako iní. Medzi tých, ktorých spoločnosť vníma ako vysoko atraktívnych, patrí jedna z týchto skupín. Otázka však znie: Majú títo jedinci vyššie nároky na seba? A ak áno, aké to má dôsledky?

Čo znamená byť atraktívny?

Predtým, ako preskúmame, či majú vysoko atraktívni ľudia vyššie nároky na seba, je dôležité definovať, čo to vlastne znamená byť „vysoko atraktívnym“. Všeobecne sa táto charakteristika spája s fyzickou atraktivitou, čo zahŕňa symetrické rysy tváre, prirodzenú príťažlivosť a príjemné telo.

Sociálny tlak a vyššie nároky

Sociálny tlak na vysoko atraktívnych jedincov môže byť enormný. Očakávania spoločnosti, ktoré sú často formované médiami a reklamou, vytvárajú tlak na to, aby sa títo ľudia stávali vzorom pre ostatných. Sú stále v centre pozornosti a očakáva sa od nich, že budú vždy vyzerať dokonale a dokážu všetko.

Existuje teória, že vysoko atraktívni jedinci majú vyššie nároky na seba. Tento nátlak pochádza jednak zo spoločnosti a jednak z ich vlastných očakávaní. Vytvárajú si štandardy, ktoré musia dosiahnuť, aby si udržali svoju atraktivitu a spoločenskú hodnotu. Napríklad, môžu mať vyššie nároky na fyzickú kondíciu, starostlivosť o pleť, stravovacie návyky a módny štýl.

Dôsledky vyšších nárokov a vyváženie očakávaní

Avšak, mať vyššie nároky na seba môže mať aj svoje negatívne dôsledky. Pre niektorých jedincov môže byť tento tlak príliš veľký a môže viesť k obavám z nedostatočnosti a úzkosti. Snažiť sa neustále dosahovať nedosiahnuteľné štandardy môže mať vplyv na ich duševné zdravie.

Je dôležité, aby vysoko atraktívni ľudia našli vyváženie medzi očakávaniami spoločnosti a svojím vlastným blahom. To môže zahŕňať prijatie svojich nedokonalostí a uvedomenie si, že skutočná príťažlivosť nie je len o vzhľade, ale aj o osobnosti a vnútorných kvalitách.

Vysoko atraktívni ľudia čelia v spoločnosti osobitnému tlaku, ktorý často vedie k vyšším nárokom na seba. Aj keď je dôležité starať sa o svoj vzhľad a zdravie, je rovnako dôležité neupadnúť do pasce nedosiahnuteľných štandardov. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi očakávaniami spoločnosti a vlastným blahom, aby sa dosiahol zdravý životný štýl a sebavedomie.

tags: #socialny #tlak #psychologia