Náplň práce sociálneho terapeuta v Domove sociálnych služieb

Domovy sociálnych služieb (DSS), ako napríklad DSS Rozsutec alebo DSS Kampino, zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní komplexnej starostlivosti osobám s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, často s duševnými poruchami a poruchami správania. V tomto kontexte je pozícia sociálneho terapeuta nenahraditeľná. Tento článok sa zameriava na priblíženie práce sociálneho terapeuta v DSS, s ohľadom na filozofiu a ciele zariadení sociálnych služieb, ako je DSS Kampino, ktorého príklad nám poskytne dôležitý kontext.

Kontext: DSS Kampino ako príklad transformácie sociálnej starostlivosti

Súčasné zariadenie sociálnych služieb - DSS KAMPINO - vzniklo v období rokov 1990 - 1993 reprofiláciou dvoch objektov predškolských zariadení - materskej škôlky a detských jaslí. V roku 1992 začalo zariadenie poskytovať sociálnu starostlivosť v pôsobnosti štátnej správy sociálneho zabezpečenia. Otvorená bola prevádzka denného pobytu pre 20 detí a mladých ľudí s mentálnym postihnutím z miestnej časti Petržalka.

Onedlho začala fungovať i tímová Poradňa vývinovej habilitácie zameraná na včasnú vývinovú diagnostiku a vývinovú terapiu vrátane špeciálno-pedagogického poradenstva v domácom prostredí dieťaťa. V roku 1994 sa sociálna starostlivosť rozšírila o klientov týždenného pobytu a v roku 2008 o klientov celoročného pobytu. Sociálna starostlivosť v zariadení sa začala poskytovať aj dospelým občanom s rozšírenou pôsobnosťou na bratislavský kraj. Celkový počet klientov v zariadení bol 50 dospelých osôb a detí s mentálnym postihnutím.

Od 1.1.2009 sa začala sociálna starostlivosť poskytovaná v zariadení transformovať na poskytovanie sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých KAMPINO (ďalej len DSS KAMPINO) je zariadením sociálnych služieb v zriaďovacej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja. Kapacita Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých KAMPINO od 1.11.2012 je 50 miest, z toho:

• 25 miest v domove sociálnych služieb, formou sociálnej služby: ambulantná,
• 19 miest v zariadení podporovaného bývania, formou sociálnej služby: týždenná pobytová,
• 6 miest v zariadení podporovaného bývania, formou sociálnej služby: celoročná pobytová.

Miesto poskytovania sociálnych služieb: v domove sociálnych služieb - Haanova 36, 38, Bratislava v zariadení podporovaného bývania od 1. 11. 2012 - Mokrohájska 5, Bratislava. Príklad DSS Kampino ukazuje, ako sa zariadenia sociálnych služieb vyvíjajú a prispôsobujú potrebám klientov. Transformácia sociálnej starostlivosti na poskytovanie sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. znamenala posun k individualizovanejšiemu prístupu a k väčšiemu zameraniu na integráciu klientov do spoločnosti.

Filozofia a ciele DSS: Dôraz na ľudskú dôstojnosť a kvalitu života

V Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých KAMPINO sa poskytujú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo nepriaznivého zdravotného stavu klientom s duševnými poruchami a poruchami správania. Vytvárame podmienky na vzdelávanie detí, ktoré je zodpovedajúce individuálnym schopnostiam prijímateľov sociálnych služieb, prostredníctvom špeciálnych foriem a metód zodpovedajúcim ich zdravotnému postihnutiu. Filozofické základy koncepcie práce v zariadení spočívajú na celostnom ponímaní človeka s dôrazom na hodnotu ľudského života, ľudskú dôstojnosť a kvalitu ľudského života, práva na osobnostný rast v kontexte ľudských práv. Našou prioritou je, aby umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb neznamenalo pre občana s mentálnym znevýhodnením umiestnenie do konca života. Víziou, ktorou sa zaoberáme je, aby sme pripravili našich klientov na najvyššiu mieru integrácie do spoločnosti. Súčasťou integrácie je aj príprava na začlenenie sa do pracovného procesu a života v podporovanom bývaní. Tieto princípy zdôrazňujú dôležitosť individuálneho prístupu, rešpektovania práv klientov a vytvárania podmienok pre ich osobný rast a rozvoj.

Úloha a náplň práce sociálneho terapeuta

Sociálny terapeut v DSS je odborník, ktorý prostredníctvom rôznych terapeutických metód a prístupov pomáha klientom zlepšovať ich sociálne, emocionálne a kognitívne fungovanie. Jeho pracovná náplň je široká a zahŕňa:

• Individuálnu a skupinovú terapiu: Poskytovanie individuálnych konzultácií a skupinových sedení, zameraných na riešenie osobných problémov, rozvoj sociálnych zručností a podporu emocionálnej stability.
• Rozvoj sociálnych zručností: Organizovanie a vedenie aktivít, ktoré podporujú rozvoj komunikačných schopností, asertivity, empatie a schopnosti riešiť konflikty.
• Podporu sebaúcty a sebadôvery: Vytváranie podporného prostredia, v ktorom klienti môžu objavovať svoje silné stránky a rozvíjať pozitívny obraz o sebe.
• Nácvik zvládania stresu a emócií: Učenie klientov technikám na zvládanie stresových situácií, reguláciu emócií a predchádzanie agresívnemu správaniu.
• Podporu integrácie do spoločnosti: Príprava klientov na začlenenie sa do pracovného procesu, na život v podporovanom bývaní a na aktívne zapojenie sa do spoločenského života.
• Spoluprácu s rodinou a opatrovníkmi: Poskytovanie poradenstva a podpory rodinám a opatrovníkom klientov, s cieľom zabezpečiť komplexnú a koordinovanú starostlivosť.
• Vedenie dokumentácie: Zaznamenávanie priebehu terapie, hodnotenie pokroku klientov a vypracovávanie individuálnych plánov starostlivosti.
• Odborné poradenstvo: Poskytovanie odborného poradenstva v rôznych oblastiach, vrátane dávok a príspevkov, náhradného výživného, dotácií na stravu a školské potreby, štátnych sociálnych dávok. Okrem toho poskytuje poradenstvo občanom v nepriaznivej alebo krízovej sociálnej situácii.
• Administratívna činnosť: Získavanie a spracovávanie podkladov na rozhodovanie v správnom konaní o pomoci v hmotnej núdzi, o náhradnom výživnom, o štátnych sociálnych dávkach, sociálnych dávkach a o poskytovaní dotácií. Kontrola vynakladania finančných prostriedkov, vrátane sledovania hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok v hmotnej núdzi, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok. Kontrola náležitostí dokladov nevyhnutných pre ich platnosť v rámci posudzovania štátnych dávok. Spracovávanie, resp. vybavovanie korešpondencie a jej evidencia. Vedenie požadovanej prevádzkovej dokumentácie, agend, evidencie, štatistík a pod. Zabezpečovanie, príprava a zostavovanie podkladov, vzorov a pod. na prípravu dokumentácie. Napĺňanie informačného systému RSD (riadenie sociálnych dávok) v súvislosti s vyplatením dávky. Vybavovanie a preberanie písomností v registratúre podľa stanovených postupov a inštrukcií.
• Krízová intervencia: Poskytovanie a zabezpečenie pomoci v nevyhnutných prípadoch v oblasti sociálnej práce a poradenstva. Vybavovanie odvolaní proti rozhodnutiam o priznaní, nepriznaní, odobratí a vyplácaní príspevkov. Výplata dávok hmotného zabezpečenia.
• Podpora a zastupovanie: Pomoc pri uplatňovaní práv, oprávnených záujmov v oblasti sociálnej práce a poradenstva. Rozhodovanie v správnom konaní.
• Spolupráca a koordinácia: Spolupráca a komunikácia s ďalšími štátnymi orgánmi, najmä so súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a verejnoprávnymi inštitúciami, ktoré sú vecne príslušné na poskytovanie údajov súvisiacich so štátnymi sociálnymi dávkami a vybavovanie dožiadaní týchto orgánov. Aktívna spolupráca najmä s OSO (oddelenie služieb pre občana) a Aktivačným centrom a ďalšími organizačnými útvarmi úradu. Spolupráca s ďalšími orgánmi a inštitúciami, ktoré sú vecne príslušné na poskytovanie údajov súvisiacich so štátnymi sociálnymi dávkami.
• Vzdelávanie a rozvoj: Podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení. Zameriava sa na odvádzanie pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy). Sociálny pracovník si sústavne zvyšuje svoju odbornú spôsobilosť.

Metódy a techniky používané sociálnym terapeutom

Sociálny terapeut využíva širokú škálu metód a techník, ktoré prispôsobuje individuálnym potrebám a možnostiam klientov. To si vyžaduje:

• Špecializované znalosti a zručnosti: Sociálny terapeut musí mať hlboké znalosti o rôznych typoch postihnutí a duševných porúch, ako aj o špecifických terapeutických prístupoch, ktoré sú vhodné pre tieto skupiny klientov.
• Trpezlivosť a empatiu: Práca s klientmi s ťažkým postihnutím si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, empatie a schopnosti vcítiť sa do ich situácie.
• Tímovú spoluprácu: Sociálny terapeut úzko spolupracuje s ostatnými členmi tímu, ako sú lekári, psychológovia, sestry, opatrovatelia a sociálni pracovníci, s cieľom zabezpečiť komplexnú a koordinovanú starostlivosť o klientov.
• Schopnosť pracovať s obmedzenými zdrojmi: DSS často čelia obmedzeným finančným a personálnym zdrojom, čo si vyžaduje od sociálneho terapeuta kreatívny prístup a schopnosť efektívne využívať dostupné zdroje.
• Orientáciu na integráciu: Snahou sociálneho terapeuta je pripraviť klientov na najvyššiu mieru integrácie do spoločnosti. Súčasťou integrácie je aj príprava na začlenenie sa do pracovného procesu a života v podporovanom bývaní.

Individuálna a skupinová práca

Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti. Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.

Kvalifikačné predpoklady a legislatívny rámec

Sociálny terapeut je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti. Absolventi študijných programov zameraných na sociálnu prácu spĺňajú kvalifikačný predpoklad na výkon odbornej činnosti asistenta sociálnej práce v zmysle Zákona o sociálnej práci 219/2014 Z.z., § 5, ods. 1, písm. b) a § 12 ods. Tento zákon definuje rámec pre výkon sociálnej práce a stanovuje požiadavky na kvalifikáciu a odbornú spôsobilosť sociálnych pracovníkov.

Právne predpisy regulujúce výkon zamestnania

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. ...

Sociálnu prácu je možné v zmysle § 3 ods. 2 zákona . 219/2014 Z.z. a zákona č. 305/2005 Z. z. vykonávať v oblasti:

• opatrení podľa § 11 ods. 3 písm.
• opatrení podľa § 12 ods. 1 písm.
• sociálneho poradenstva podľa § 44a ods. 1 písm. a) a opatrení podľa § 44a ods. 1 písm.
• povinnosti uvedenej v § 14 ods.

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. zahŕňa:

• špecializované sociálne poradenstvo (§ 16, ods.
• sociálnu posudkovú činnosť (§ 50, ods. 3).

Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce. Výkon tohto zamestnania vyžaduje zákonom stanovenú odbornú prax: Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách § 84 ods. V zmysle zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci § 7 ods. 2 písm. b sa pri povolení na výkon samostatnej praxe vyžaduje 3 ročná prax „žiadateľ o povolenie vykonával sociálnu prácu v praxi najmenej tri roky“.

Odborné vedomosti sociálneho terapeuta

Sociálny terapeut musí disponovať rozsiahlymi odbornými vedomosťami, ktoré zahŕňajú:

• Zásady a techniky profesionálnej komunikácie.
• Právne predpisy a legislatívne normy v oblasti pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, ako napríklad:
  • Zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi
  • Zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom
  • Zákon č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa
  • Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku
  • Zákon č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa
  • Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
  • Zákon č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
  • Zákona č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa
• Právne predpisy a pojmy v oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi.
• Vnútorné organizačné smernice - normatívne inštrukcie, vnútorné predpisy, interné normy.
• Metódy evidencie.
• Správne konanie, vrátane znalosti podkladov na rozhodovanie v správnom konaní o pomoci v hmotnej núdzi, náhradnom výživnom, štátnych sociálnych dávkach a sociálnych dávkach a na poskytovanie dotácií, rozhodnutia v zmysle zákona o správnom konaní na základe overených skutočností potrebných na posúdenie nároku a na výplatu štátnych sociálnych dávok a sociálnych dávok a dávky v hmotnej núdzi.
• Sociálne poradenstvo.
• Systém tvorby rozhodnutí v správnom konaní, vrátane tvorby rozhodnutí v správnom konaní vo veciach o pomoci v hmotnej núdzi, o náhradnom výživnom, o štátnych sociálnych dávkach a sociálnych dávkach a o poskytovaní dotácií.
• Postupy a spôsoby získavania a spracovávania podkladov na rozhodovanie v správnom konaní, vrátane podkladov o pomoci v hmotnej núdzi, náhradnom výživnom, štátnych sociálnych dávkach a sociálnych dávkach a na poskytovanie dotácií.
• Práca v informačnom systéme RSD (riadenie sociálnych dávok).
• Poradenstvo, možnosti a postupy pomoci pre občanov v nepriaznivej alebo krízovej sociálnej situácii.
• Legislatívne normy v oblasti sociálnych služieb.
• Postupy a metódy sociálnej pomoci, vrátane pomoci a poradenstva občanom odkázaným na dávku v hmotnej núdzi a občanom poberajúcim štátne sociálne dávky.
• Zásady etiky.

Kľúčové kompetencie sociálneho terapeuta

Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.

Kvalitné vzdelanie, sociálny rozhľad, integrovaný súhrn povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery u ľudí), profesionálnych predpokladov a schopností a schopnosti komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami sú základom pre úspešný výkon povolania. Sociálny pracovník disponuje požadovanou úrovňou všeobecných a odborných špecializovaných vedomostí, sociálnych zručností. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať životnú funkčnosť jednotlivca, skupiny, komunity tým, že prispieva k mobilizácii zdrojov, ktoré sú takémuto riešeniu potrebné. Vychováva jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu. Súčasťou profesionálnej prípravy sociálnych pracovníkov (t.j. vzdelávania na všetkých stupňoch a vo všetkých formách), sa tak okrem odovzdania sumáru informácií študentom stáva aj ich príprava na čo najkvalitnejšie zvládnutie profesionálnych kompetencií viažucich sa k výkonu profesie sociálna práca.

Sociálny pracovník má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto v multidisciplinárnom tíme. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď., a využíva pritom znalosti z:

• medicíny (základné odborné termíny, charakteristiky chorôb, význam psychologických, sociálnych a somatických faktorov),
• psychológie, psychoterapie, patopsychológie, psychiatrie,
• zdravotníckej etiky,
• sociológie,
• sociálnej a zdravotnej politiky,
• pedagogiky, andragogiky,
• ošetrovateľstva,
• práva a legislatívy,
• výpočtovej techniky, informačných technológií.

Osobnostné predpoklady pre výkon sociálnej práce

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu. Sociálny pracovník by mal mať vlastnosti zrelej osobnosti, medzi ktoré patrí citová stabilita, životný optimizmus a životné skúsenosti, ktoré mu pomáhajú reagovať, zvládať a prekonávať zaťaženie prameniace z náročnosti povolania. Medzi ďalšie dôležité vlastnosti patria:

• Humánnosť a úcta k životu: Sociálny pracovník má mať úctu k životu a k ľudskej dôstojnosti.
• Schopnosť pracovať v tíme: Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo.
• Schopnosť sebainštrumentalizácie: Schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument, predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta.
• Iniciatívnosť a dynamičnosť: V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamičnosť. V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
• Morálna integrita a zásadovosť: K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.
• Sociálne cítenie a empatia: Sociálne cítenie však nie v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci.
• Zmysel pre humor a životný optimizmus: Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu.
• Schopnosť iniciovať a podporovať: Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv.
• Komunikácia a kooperácia: Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie. Jazyk sociálneho pracovníka ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta.
• Reflexívna a sociálna kompetencia: Ak hovoríme, že sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácií v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov.
• Aktívna orientácia na vlastný odborný rast: Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.

Sociálny pracovník v každodennom kontakte s obyvateľmi im poskytuje informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti. Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života.

Etapy práce sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv. americká škola (Novotná - Schimmerlingová, 1992):

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia): Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť. Klient/pacient musí porozumieť poslaniu sociálneho pracovníka, dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených, dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta, pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby. Dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka).
2. Stanovenie sociálnej diagnózy: Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu. Kľúčové informácie o sociálnom probléme sa zisťujú od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používajú sa otvorené otázky. Správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch, informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu. Obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti. Sociálny pracovník si všíma hľadanie slovnej podpory, mlčanie, popieranie faktov, agresiu, emotívne neúmerné správanie klienta. Medzi metódy patrí rozhovor, počúvanie, parafrázovanie, pozorovanie, prispôsobenie sa jazyku klienta, analýza existujúcich dokumentov.
3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci: V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc. Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov. Mnohí klienti majú viac problémov naraz, sociálny pracovník musí brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať: naliehavé problémy - plán krátkodobej pomoci, menej naliehavé - plán dlhodobejší. S plánom je potrebné oboznámiť aj ostatných členov zdravotníckeho tímu a pripojiť ho k terapeutickému plánu. Dôležitá je dohoda - kto, čo, za akých podmienok a dokedy. Pozor na nespolupracujúceho alebo odporučeného klienta inou osobou, inštitúciou.
4. Intervencia a sociálna pomoc: Podľa Schavela, Čiseckého (2005) poznáme dva druhy intervencií:
   • Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
   • Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.
5. Ukončenie spolupráce (overovanie výsledkov): Kontrola účinnosti použitých metód sociálnej práce, bilancovanie (úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému), ukončenie spolupráce sociálneho pracovníka a klienta - pacienta, odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.

Zdravotne sociálny pracovník do značnej miery podľa Špatenkovej (2003) prispieva k humanizácii zdravotníckeho zariadenia, v ktorom pôsobí, aktívne sa podieľa na „oživení“ takéhoto zariadenia, pomáha pacientovi zorientovať sa v životnej situácii, ktorá môže byť pre neho nová a nezvyčajná, pomáha pacientovi zorientovať sa v nemocničnom prostredí, a tým aj schopnosť lepšej adaptácie na život v danej inštitúcii, vyhľadáva a poskytuje informácie, ktoré pacient potrebuje, motivuje pacientov k tomu, aby sa stali spoluzodpovednými za riešenie svojej životnej situácie. Pozícia sociálneho pracovníka v tíme zdravotníckych pracovníkov je opodstatnená, keďže práca SP v zdravotníctve má široký záber. Podstatné je však, ako je pozícia sociálneho pracovníka vnímaná jednak zdravotníckymi pracovníkmi a aj samotnými klientmi - pacientmi (Mojtová, 2008).

Základné princípy etiky sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady. Medzi základné etické princípy patria:

• Prospešnosť (beneficiencia): Predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.
• Neškodnosť (non-maleficiencia): Žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiť.
• Autonómia (svojbytnosť): Rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia (autonómni pacienti/klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu - napr. rodinného príslušníka).

Pri výkone pomáhajúcich profesií sa pracovníci pridržiavajú etických kódexov, ktoré sa líšia podľa zamerania jednotlivých povolaní. Sociálni terapeuti zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti, pomáhajú jednotlivcom, rodinám a komunitám prekonávať prekážky a zlepšovať kvalitu života. Práca sociálnych pracovníkov je náročná, veľmi zaujímavá, ale nie vždy docenená. Od pracovníka sa vyžaduje zodpovedný a ľudský prístup, osobné nasadenie, flexibilitu a v určitom zmysle i oddanosť svojmu povolaniu. Úspechy v tejto oblasti často nie sú viditeľné ihneď, predchádza im dlhodobá, mravčia práca sociálnych pracovníkov (Devečková, 2007).

tags: #socialny #terapeut #v #dss