Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o deti bol do nášho právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Od jej zavedenia ubehla pomerne dlhá doba, ktorá umožňuje zdieľať nadobudnuté poznatky z praxe.
Striedavá osobná starostlivosť (ďalej len SOS) ako právny inštitút je v našom právnom poriadku zavedená od 1. júla 2010, kedy bol novelizovaný Zákon o rodine. Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú.
Striedavá starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.
Čo je striedavá starostlivosť a jej právny základ
Pojem „striedavá osobná starostlivosť“ je v Zákone o rodine od 1. júla 2010 v paragrafe 24, odsek 2, a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod). Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď., preto názov striedavá starostlivosť. Vo výnimočných prípadoch sa rodičia starajú o dieťa spolu, napríklad ak sú rozvedení, ale ešte žijú v jednej domácnosti.
Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavej starostlivosti sú upravené v § 24 ods. 2 Zákona o rodine nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“
Právnym základom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Tento inštitút je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým, zavedeným novelou z roku 2010.
Záujem dieťaťa ako kľúčový faktor
Striedavá osobná starostlivosť musí byť najmä v záujme dieťaťa, ktorý súd skúma pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Zohľadňuje pri tom najmä úroveň starostlivosti o dieťa, jeho zdravotný stav, vek dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilitu a podmienky budúceho výchovného prostredia, ale aj jeho názor, pokiaľ je vzhľadom na svoju mentálnu vyspelosť schopné porozumieť situácii.
Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp, respektíve doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne, predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne.
Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča.
Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo.
V prejednávanom prípade bolo podstatné zistiť, prečo matka nie je ochotná spolupracovať s otcom na výchove v záujme maloletého dieťaťa. Z hľadiska záujmu dieťaťa sa všeobecné súdy tým, že sa dostatočne nezamerali na dokazovanie, respektíve pripustili vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci, bez toho, aby jeho dôvody podrobili testu spôsobilosti zasiahnuť do záujmu dieťaťa, nemohli zistiť, ktorý z rodičov otvára v záujme dieťaťa väčší priestor na výchovu druhému rodičovi.
Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak u toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Intervaly a modely striedavej starostlivosti
Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné.
Intervaly striedania môžu byť s rovnomerným rozložením času, alebo nerovnomerným. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Tento je vhodný pri školopovinných deťoch s ohľadom na prípravu do školy. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.
Dva domovy alebo striedanie rodičov?
Striedavá starostlivosť o deti umožňuje, aby dieťa bolo po určitý časový interval s matkou, a rovnaký časový interval s otcom. Z toho vyplýva, že dieťa bude mať de facto dva domovy. Existuje však aj opačný model (hoci u nás veľmi zriedkavý), t. j. dieťa má jeden stály domov a rodičia sú tí, ktorí sa striedajú. Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.
Jedným z možných riešení je aj také, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú (sťahujú) sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič. Dieťa má mať pocit istoty a bezpečia a ten môže mať aj v dvoch domácnostiach, ak je s najbližšou osobou - rodičom. Akokoľvek sa to môže zdať dospelým nelogické, deti majú len výnimočne problém s tým, že majú dva domovy. Sú oveľa lepšie prispôsobivé ako dospelí. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Striedavá starostlivosť je dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy.
Výhody a riziká striedavej starostlivosti
Medzi výhody striedavej osobnej starostlivosti jednoznačne patrí zachovanie rovnocenného a pravidelného osobného styku dieťaťa s rodičmi, t. j. kontakt dieťaťa s oboma rodičmi je zachovaný v maximálnej možnej miere. Dieťa tak má možnosť aj po rozvode (resp. rozchode) rodičov, vytvoriť si kvalitatívne rovnaký vzťah s matkou i otcom.
Striedavá starostlivosť lepšie vyhovuje potrebám dieťaťa. Je vo všetkých vyspelých krajinách zahrnutá do zákonov, vo všetkých krajinách z roka na rok narastá jej využívanie. Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.
Samozrejme, takáto úprava styku má aj svoje riziká. Rodičia niekedy žiadajú o striedavú osobnú starostlivosť kvôli svojim záujmom, a nehľadia pritom na záujem dieťaťa. Taktiež, pokiaľ ide o malé deti, mnohí psychológovia sa zhodujú na tom, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná, nakoľko u malých detí je prirodzená väčšia naviazanosť na matku. Samozrejme, každý prípad je individuálny, preto je vždy potrebné zohľadňovať konkrétne špecifiká, t. j. vývojový faktor, vek dieťaťa, jeho názor, citové väzby a pod.
Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Striedavka v praxi má svoje špecifiká, na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké, platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa.
Komunikácia rodičov
Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa ako napríklad príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúčam túto realizovať písomne, napríklad cez e-mail alebo špeciálne aplikácie.
Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa, napríklad o jeho zdravotnom stave, školských výsledkoch, záujmových aktivitách, dôležitých udalostiach a podobne.
Ako komunikovať dobre a efektívne_krátka ukážka z video kurzu
Financovanie potrieb dieťaťa
Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t. j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod.
Spoločné výdavkami sú tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je. Uhrádzajú ich rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takého výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Pri striedavej starostlivosti súd nezvykne priznávať výživné, nakoľko sa predpokladá, že rodičia si budú svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rámci osobnej striedavej starostlivosti. Ak by však príjem jedného z rodičov bol značne vyšší oproti druhému, súd môže rozhodnúť o výživnom. Dôvodom je najmä zabezpečenie rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov pri striedavej starostlivosti. V tomto prípade je relevantné ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine.
Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Dva domovy a ich zariadenie
V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod.
Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať.
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Samozrejme, aj tu sú možné rôzne variácie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Súdne konanie a dohoda rodičov
V návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je navrhovateľ (jeden alebo obaja rodičia) povinný uviesť dôvody, ktoré svedčia jednak o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, jednak o ich záujme striedať sa v starostlivosti o maloletého. V návrhu je ďalej potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, t. j. časové intervaly.
Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Ak už predtým rozhodoval o týchto otázkach, tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia.
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení.
Rodičovská dohoda
Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Ak sa dohodnete, odporúčam uzavrieť písomnú rodičovskú dohodu, ktorú predložíte súdu na schválenie. Čas, pokiaľ súd vytýči pojednávanie, odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu striedavej starostlivosti.
Ak sa syn a matka dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti.
Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.
Styk počas prázdnin a sviatkov
Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiaduce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Možno to dosiahnuť napr. tak, že jeden rok je dieťa 24. decembra u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak.
Ak sa aplikuje týždňový interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešenie bude napr. v dvojtýždňovom intervale počas leta. Styk nie je potrebné upravovať v súdnom rozhodnutí, ak sa rodičia vedia v budúcnosti dohodnúť. Ak sa však nedohodnú, bude platiť interval striedania určený vo výroku o zverení. Bez výnimky. Takže neodporúčam túto tému obísť, naopak minimálne si vopred dohodnite všeobecný model styku tak, aby obaja rodičia mali rovnakú predstavu o styku.
Budúcnosť striedavej starostlivosti a legislatívne výzvy
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch (sú to najmä zákony o štátnych dávkach) na inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené.
Vláda Slovenskej republiky pripravuje nový Občiansky zákonník, ktorý bude v sebe zahŕňať aj úpravu starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Je dôležité, aby sa v rámci tejto úpravy zohľadnili všetky aspekty striedavej starostlivosti a aby boli vyriešené existujúce legislatívne medzery. Šťastné a spokojné deti sú pre rodičov tou najvyššou prioritou. Najlepšie sa dokážu rodičia o deti postarať v prostredí fungujúcej rodiny.
tags: #striedava #starostlivost #u #malych #deti