Južná Kórea, krajina s dynamickým rozvojom a inovatívnymi technológiami, čelí v súčasnosti zložitým sociálnym výzvam. Od demografickej krízy a otázok rovnosti až po tlak na duševné zdravie v zábavnom priemysle a etické dilemy spojené s technológiami, sociálny systém krajiny je pod drobnohľadom. Tento článok sa ponorí do rôznych aspektov juhokórejskej spoločnosti, aby poskytol komplexný prehľad o jej štruktúre a problémoch, ktorým čelí.
Zrušenie tradičného systému počítania veku
V Južnej Kórei vstúpilo v stredu do platnosti počítanie veku podľa dátumu narodenia. Na základe nového zákona sa v krajine zosúladili s medzinárodnými normami dve tradičné metódy počítania veku a Juhokórejčania sa tak stali o rok alebo o dva mladší. Zákon ruší tradičný systém, podľa ktorého mali Juhokórejčania už pri narodení jeden rok; zarátaval sa i čas strávený v maternici. Podľa ďalšieho systému každý človek zostarne o rok v prvý januárový deň, a nie až v deň svojich narodenín.
Súčasť kampane a dôvody zmeny
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol túto zmenu dôrazne presadzoval počas svojej vlaňajšej predvolebnej kampane. Tradičné metódy počítania veku podľa neho spôsobovali „zbytočné sociálne a ekonomické náklady“. Išlo napríklad o vyplácanie poistného alebo určovanie nároku na štátne programy pomoci.
Predtým bol v Južnej Kórei najpoužívanejšou metódou výpočtu stáročný systém „kórejského veku“, podľa ktorého človek pri narodení dovŕši jeden rok a 1. januára mu pribudne ďalší. To znamená, že dieťa narodené 31. decembra malo na druhý deň dva roky. Samostatný systém „počítania veku“, ktorý sa v tejto ázijskej krajine tiež tradične používal, považuje osobu pri narodení za „nulovú“ a 1. januára jej pridáva rok.
Kombinácia troch systémov starnutia spôsobovala byrokratické problémy a viedla k právnym sporom. Práve preto vláda podnikla kroky k štandardizácii spôsobu výpočtu veku v celej krajine.
Tri spôsoby určovania veku
V Južnej Kórei bolo v minulosti používaných niekoľko systémov na počítanie veku:
- Medzinárodný systém: Vek sa počíta od dátumu narodenia a k novému roku sa pridáva v deň narodenín.
- Systém „počítania veku“: Osoba je pri narodení „nulová“ a 1. januára jej pribudne rok.
- Systém „kórejského veku“: Človek má pri narodení jeden rok a 1. januára mu pribudne ďalší rok.
Napríklad, 28. júna 2023 má osoba narodená 29. júna 2003 podľa medzinárodného systému 19 rokov, 20 rokov podľa systému „počítania veku“ a 21 rokov podľa systému „kórejského veku“, vysvetľuje BBC News.
Napriek tomuto kroku zostanú zachované mnohé existujúce nariadenia, ktoré určujú vek osoby na základe systému „počítania veku“ podľa kalendárneho roka. Juhokórejčania si napríklad môžu kupovať cigarety a alkohol od roku (a nie odo dňa), keď dovŕšia 19 rokov.
Tradičné metódy počítania veku používali aj iné východoázijské krajiny, ale väčšina sa ich už vzdala. Japonsko prešlo na medzinárodný štandard v roku 1950, zatiaľ čo Severná Kórea ho nasledovala v 80. rokoch 20. storočia.
Prvýkrát v Južnej Kórei, moje pocity a dojmy | Soul, Južná Kórea
Demografická kríza: Hľadanie riešení pre nízku pôrodnosť
Južná Kórea sa stretáva s jednou z najväčších demografických kríz v modernom svete. Štatistiky ukazujú trvalý pokles počtu manželstiev a dramatický pokles pôrodnosti, ktorá je najnižšia spomedzi všetkých členských štátov OECD. Priemerne sa v krajine rodí menej ako jedno dieťa na ženu. Celková miera plodnosti v Južnej Kórei klesla v roku 2019 na historické minimum. Minulý rok bol druhým v poradí, keď sa priemerný počet detí na ženu pohyboval pod jedným. Podľa expertov spoločnosť na udržanie stabilného počtu obyvateľov potrebuje pôrodnosť vo výške aspoň 2,1 dieťaťa na ženu. Pokles nastal napriek mohutnej snahe vlády bojovať s demografickou krízou.
Príčiny demografickej krízy
Dlhé roky bola Južná Kórea krajinou, kde manželstvo a rodina predstavovali prirodzený a očakávaný krok v živote. Avšak, s prudkým ekonomickým rozvojom, urbanizáciou a rastom cien bývania, sa tento pohľad zásadne zmenil. Jonhap upozorňuje, že za nízkou pôrodnosťou stojí neochota Juhokórejcov vstupovať do vzťahov, do manželstva a mať deti z dôvodu obáv o budúcnosť v krajine dlhodobo zmietanej ekonomickou recesiou.
- Vysoké životné náklady: Južná Kórea je známa vysokými nákladmi na život, najmä v hlavných mestských oblastiach. Cena nehnuteľností patrí medzi najvyššie na svete, čo sťažuje mladým ľuďom získať vlastné bývanie.
- Finančná náročnosť výchovy detí: Mnohí Kórejčania sa sťažujú na obrovské výdavky spojené s výchovou detí, najmä na školu a mimoškolské aktivity. V takejto situácii sa manželstvo a rodičovstvo vnímajú ako luxus, ktorý si mnohí nemôžu dovoliť.
- Zmena spoločenských hodnôt: S ekonomickým rozvojom a individualizáciou spoločnosti sa menia aj hodnoty a priority mladých ľudí. Manželstvo a rodina už nie sú vnímané ako nevyhnutná súčasť života. Mladá generácia v Južnej Kórei sa zameriava na okamžitú zábavu a potešenie. Mnohí veria v princíp YOLO (žiješ len raz) a uprednostňujú oblečenie, cestovanie a luxusné reštaurácie pred manželstvom a deťmi.
- Pracovný tlak a konkurencia: Južná Kórea je známa svojou silnou pracovnou etikou a vysokou konkurenciou v pracovnom prostredí. To vedie k dlhým pracovným hodinám a nedostatku času na osobný život a rodinu.
- Nedostatočná podpora pre rodiny: Hoci sa vláda snaží zlepšiť podmienky pre rodiny, mnohí ľudia stále považujú podporu za nedostatočnú a neefektívnu.
Vládne opatrenia na podporu manželstva a pôrodnosti
V reakcii na demografickú krízu zavádza vláda Južnej Kórey rôzne opatrenia, ktorých cieľom je odstrániť aspoň časť finančných prekážok a zmeniť spoločenské prostredie.
- Finančné stimuly a zmena spoločenského prostredia: Vláda zavádza opatrenia na odstránenie finančných prekážok, ktorým čelia mladé páry. Okrem priamych dotácií plánujú úrady rozširovať príspevky na bývanie, dostupnejšie materské školy a širšiu podporu rodičovskej dovolenky. Cieľom je zmeniť spoločenské prostredie, aby manželstvo a rodina neboli len súkromnou záležitosťou jednotlivca, ale aj otázkou verejného záujmu.
- Zľavy na elektrinu pre viacdetné rodiny: Juhokórejská vláda sa snaží podporiť manželské páry, aby mali viac detí, a preto im ponúka zľavy na platbách za elektrickú energiu. Vláda plánuje znížiť poplatky za elektrinu pre rodiny s tromi alebo viacerými deťmi. Cieľom je zbaviť rodiny obáv zo zvyšovania poplatkov za elektrinu pri rozširovaní rodiny.
Kritika a alternatívne riešenia
Nie všetci odborníci veria, že samotné peniaze vyriešia problém. Kritici upozorňujú, že dlhodobá udržateľnosť závisí skôr od celkovej zmeny životných podmienok. Ďalším rizikom je, že niektorí ľudia budú uzatvárať manželstvá len kvôli príspevku, čo by mohlo viesť k formálnym sobášom bez reálnej perspektívy spoločného života. Experti vláde radia, aby sa v boji s krízou zamerala na zmenu sociálnych a kultúrnych štruktúr, ktoré pôrodnosť podporujú.
Rovnosť a ľudské práva: Prípad párov rovnakého pohlavia
Otázka práv LGBTI+ osôb je v Južnej Kórei stále predmetom diskusií. Amnesty International predložila Najvyššiemu súdu Južnej Kórey podanie amicus curiae v kľúčovom prípade o právach párov rovnakého pohlavia.
Prípad Kim Yong-mina a So Seong-wooka
Najvyšší súd má rozhodnúť, či má Kim Yong-min, resp. jeho partner rovnakého pohlavia So Seong-wook, nárok na verejné zdravotné poistenie ako závislá osoba partnera resp. partnerky rovnakého pohlavia rovnako, ako je to v prípade heterosexuálnych párov. Vyšší súd Kórejskej republiky rozhodol vo februári 2023 v prelomovom prípade v prospech žalujúcej strany. Amnesty International poukazuje na relevantné medzinárodné a regionálne právo a normy. Všetky orgány v Južnej Kórei majú povinnosť garantovať a chrániť práva zakotvené v medzinárodných ľudskoprávnych dohovoroch, ku ktorých dodržiavaniu sa krajina zaviazala.
Na zdravotnú starostlivosť, ktorú v Južnej Kórei poskytuje systém verejného poistenia NHIS, má vo všeobecnosti nárok každý obyvateľ či obyvateľka krajiny. Zákon o národnom zdravotnom poistení kategorizuje „manžela/ku poisteného zamestnanca/kyne“ ako závislú osobu.
K-pop: Svet slávy a psychického tlaku
Juhokórejský pop (k-pop) sa stal globálnym fenoménom, ktorý prináša krajine miliardové zisky. S rastúcou popularitou sa však objavujú aj otázky o pracovných podmienkach, duševnom zdraví a vykorisťovaní mladých umelcov.
Pyramídová schéma a neustála kontrola
Talentové agentúry si často vyberajú deti od 8 do 14 rokov, ktoré následne strávia niekoľkoročné obdobie nacvičovaním tanca, spevu a komunikácie s fanúšikmi. Deti čelia stresu z neustálej kontroly, prísnych diét a obmedzení v osobnom živote. Mnohí z týchto mladých ľudí nemajú nastavené svoje životné hodnoty a niektorí nedokončia ani stredné vzdelanie.
Obsesívni fanúšikovia a kyberšikana
Mladé idoly žijú pod neustálym drobnohľadom fanúšikov. Niektorí fanúšikovia sa snažia dostať aj do súkromia interpretov, pričom kórejský výraz ‘sasaeng‘ označuje obsesívnych fanúšikov, ktorí majú tendenciu prenasledovať známe osobnosti alebo im aj telesne ubližovať. Mnohí umelci hovoria o svojich ťažkostiach s kyberšikanou a poruchách príjmu potravy.
Duševné zdravie a samovraždy
Duševné zdravie naďalej nie je hlavnou prioritou v krajine s vysokým počtom samovrážd. Mnohí umelci radšej nehovoria o svojich emóciách zo strachu pred komentármi verejnosti. Smutným príkladom je prípad speváka Kim Jong-hyuna, ktorý si v roku 2017 vzal život v dôsledku dlhoročnej depresie a psychického tlaku.
Zisky a vykorisťovanie
Niektoré spoločnosti nechávajú svojim umelcom len 5 až 20 percent zo zisku, čím sa stávajú dojnými kravami, ktoré spoločnostiam prinášajú milióny. Sexualizácia a sexuálne vykorisťovanie nie je v k-pope novým javom. Kórejskí umelci sú často zobrazovaní ako dokonalé bytosti s perfektným vzhľadom, bezchybným charakterom a žiadanými vlastnosťami. Od mužov sa očakáva, že budú mužní, s jemnými črtami a peknou tvárou, zatiaľ čo ženskosť sa definuje štíhlou postavou, dlhými nohami a malou rozkošou tváričkou.
Technológie a etika: Hrozba deepfake
Južná Kórea sa v kontexte moderných technológií považuje za jednu z najvyspelejších krajín na svete. Medzi jeden z najviac zneužívaných nástrojov patrí technológia deepfake.
Deepfake influenceri a politika
V Južnej Kórei je veľmi populárny koncept deepfake influencerov, respektíve tvorcov online obsahu. Technológia deepfake zasahuje aj do politiky. Pred prezidentskými voľbami v roku 2022 využíval tento nástroj kandidát Yoon Suk Yeol ako súčasť svojej kampane. Pred parlamentnými voľbami v prvej polovici roka 2024 však juhokórejský parlament prijal 90-dňový zákaz na produkciu politickej deepfake kampane.
Deepfake porno a obete
Deepfake pornografický obsah je v Južnej Kórei problémom už niekoľko rokov. Podľa analýzy z roku 2023 je až 53 % obetí deepfake pornografického obsahu z Južnej Kórey. Podľa analytikov negatívnemu trendu pomáha aj regulácia sexuálneho obsahu v krajine, ktorá takmer úplne obmedzuje jeho produkciu a prístup k nemu.
Koncom augusta 2024 zasiahol Južnú Kóreu veľký škandál, keď sa online aktivistom podarilo odhaliť telegramovú skupinu produkujúcu a šíriacu deepfake obsah s viac ako 220-tisíc členmi. Podľa juhokórejskej polície bolo za prvých sedem mesiacov tohto roka nahlásených 297 prípadov trestných činov v spojení so šírením deepfake porna.
Opatrenia vlády
V reakcii na pobúrenie verejnosti a následné protesty opozície a neziskového sektoru v krajine pristúpila vláda k novým krokom. Soul plánuje navýšiť počty pracovníkov monitorujúcich digitálne sexuálne zločiny a spustiť 7-mesačný program na elimináciu problému. Zároveň už kontaktoval spoločnosti vlastniace sociálne siete so žiadosťou o spoluprácu pri potláčaní takého obsahu.
Prvýkrát v Južnej Kórei, moje pocity a dojmy | Soul, Južná Kórea
Ochrana osobných údajov: Rozhodnutie Ústavného súdu
Ústavný súd Kórejskej republiky sa venoval otázke ochrany osobných údajov a ich porušovaniu protiústavnou vnútroštátnou legislatívou, ktorá prikazovala zverejňovať údaje o zdravotnom stave vybraných osôb v rozsahu nekonformnom s Ústavou.
Právo na súkromie a ochrana zdravotných údajov
Údaje, ktoré sa týkajú zdravotného stavu fyzickej osoby, určujú jej psychickú a fyzickú identitu, sú späté s jej vnútrom a majú intímny charakter. Ako v medzinárodnoprávnych dokumentoch, tak aj vo vnútroštátnych predpisoch možno nájsť ochranu údajov o zdravotnom stave vyjadrenú buď cez právo na ochranu súkromia, alebo vyslovene už v podobe práva na ochranu osobných údajov.
Na úrovni medzinárodného práva nachádzame napríklad čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne v čl. 10 pamätá na právo na súkromie v súvislosti s informáciami o zdraví. Pokiaľ ide o všeobecnú vnútroštátnu úpravu, právo pacienta na súkromie vyplýva z čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Vzdelávací systém v Južnej Kórei
Moderný školský systém, aký funguje v Južnej Kórei v súčasnosti, začali budovať v rokoch 1945 - 1970 a je založený na štruktúre 6-3-3-4. Napriek tomu, že sú v J. Kórei provincie, je vzdelávacie odvetvie centralizované. Učiteľom na školách sa prejavuje obrovská úcta. Na vzdelávanie je kladený veľký dôraz. Trvalo do 19. storočia, kým sa z neformálneho vzdelávania, ktoré je známe z prehistorických čias, stalo formálne vzdelávanie. To sa skončilo v roku 372 zriadením "Taehak", vzdelávacej inštitúcie, ktorá je známa ako jedna z prvých foriem formálneho vzdelávania. Študijný plán sa skladal z etiky, kde sa študenti učili morálke a osvete verejnosti na základe konfucianizmu a budhizmu.
Rozvoj vzdelávania v histórii
Až v 19. storočí sa začali zakladať prvé moderné školy, ktoré zahŕňali štátne i súkromné vzdelávacie inštitúcie. Zriaďovateľmi boli najmä kresťanskí misionári a členovia hnutia za nezávislosť. Vzdelávanie v tomto období prešlo mnohými zmenami a vyvíjalo sa na základe zmien cieľov krajiny, ktoré boli v súlade s potrebami doby. Nastalo v rokoch 1945 - 1950 po oslobodení v roku 1945, kedy bol prijatý a vyhlásený školský zákon, ktorým bola zavedená povinná školská dochádzka, začali sa zostavovať a rozširovať učebnice potrebné pre vzdelávanie žiakov a študentov.
Rýchly hospodársky rast v krajine vyžadoval i kvantitatívny rast vo vzdelávaní. Najvýznamnejším rozvojom vzdelávania bol kvantitatívny rozvoj počtu žiakov, vzdelávacích zariadení a učiteľov. Tento rýchly nárast mal za následok nadmerné preplnenie tried, nedostatok vysokokvalifikovaných učiteľov a školských zariadení. 80. roky 20. storočia predstavujú ďalšiu dobu kvantitatívneho rozvoja a normalizácie vzdelávacieho systému v J. Kórei. Vláda Piatej republiky ako prvá stanovila v ústave potrebu celoživotného vzdelávania, dôraz na vzdelávanie k zvýšeniu prospešnosti a užitočnosti občanov v spoločnosti a inovácie v oblasti vedy.
Štruktúra a ciele vzdelávacieho systému
Školský systém založený na princípe 6-3-3-4 zaručuje, že každý občan môže získať primárne, sekundárne a terciárne vzdelanie bez diskriminácie, podľa schopností každého žiaka. V roku 1995 bol zrušený existujúci Školský zákon a nahradený bol Zákonom o základnom vzdelaní, Zákonom o základných a stredných školách, Zákonom o vysokých školách. Zákon o základných a stredných školách upravuje a riadi predškolské, základné a stredné vzdelávanie a zároveň stanovil 6 druhov škôl zabezpečujúcich toto vzdelávanie.
Počas posledných 50 rokov, rozšírenie vzdelania prispelo k zásadnej transformácii spoločnosti v krajinách OECD. Tempo rastu dosiahnutého vyššieho vzdelania bolo výrazné najmä v J. Kórei, za ktorou nasledovalo Japonsko. Vzdelanie sa stalo normou u mladých ľudí. Zaznamenaný bol nárast až o 30 % a viac medzi mladšími (25 - 34 rokov) a staršími (55 - 64 rokov), ktorí dosiahli aspoň vyššie stredné vzdelanie. J. Kórea výrazne dominuje aj podielom mladých ľudí s dosiahnutým terciárnym vzdelaním (univerzitami, odbornými vysokými školami, inštitútmi udeľujúcimi akademické tituly alebo odborné certifikáty).
Primárne a sekundárne vzdelávanie
Vzdelávací život juhokórejského dieťaťa sa začína už niekedy od škôlky so špeciálnym vzdelávaco-podporným programom, kde sa učia hravým vizuálnym vnímaním, ale taktiež zlepšujú svoju reč, alebo sa učia čítaniu alebo jednoduchému počítaniu. Škôlky financujú z časti obce alebo kostoly, ale väčšinou sú súkromné. Základné vzdelanie je povinné, poskytuje všeobecné vzdelanie potrebné k životu. Základnú školu navštevujú juhokórejské deti od 6. do 12. roku, prípadne od 7. do 13. roku svojho života. V J. Kórei je zakázané, aby deti mladšie ako 6 rokov, aj napriek tomu, že sú spôsobilé, nastúpili do základnej školy. Väčšina základných škôl je verejných a dieťa navštevuje školu vo svojej štvrti. Počet žiakov v jednej triede, napríklad v Soule sa pohybuje okolo 25 žiakov v prvom ročníku. Existujú tu aj súkromné základné školy, ale tie sú určené majetnejším vrstvám.
Po ukončení základnej školy pokračujú žiaci ďalej na strednej škole. Tú navštevujú deti od 12. do 15. roku, prípadne od 13. do 16. roku svojho života. Dnes už prechod na strednú školu prebieha automaticky v rámci povinnej školskej dochádzky, ale do roku 1968 sa konali prijímacie skúšky na strednú školu v celej krajine. Vtedy sa delili školy na zlé, dobré a veľmi dobré a samozrejme, každý sa chcel dostať na veľmi dobrú strednú školu. Dnes sú deti na stredné školy prideľované podľa miesta bydliska, alebo náhodne a to tak, aby boli stredné školy na približne rovnakej úrovni. Stredné školy sa delia na všeobecné, odborné a iné (zamerané na cudzie jazyky, umenie a vedu). Pre stredoškoláka končí školský deň najskôr o 23. hodine.
Od 15., prípadne 16. roku idú žiaci na nadstavbu, ktorú opúšťajú v 17., alebo 18. Zameranie nadstavieb je okrem všeobecného aj prírodovedecké, cudzojazyčné, umelecké. Pre žiakov, ktorí po nadstavbe nechcú ísť na univerzitu, existujú aj odborné stredné školy, kde si môžu vyberať napríklad aj z technických, poľnohospodárskych, obchodných, priemyselných, domáco-hospodárskych nadstavieb, alebo dokonca so zameraním na rybolov alebo oceánografiu.
Terciárne a celoživotné vzdelávanie
Po absolvovaní základnej a strednej školy nasleduje azda najdôležitejšie obdobie v živote juhokórejského študenta, a tým je prijatie na vysokú školu. Pri prijímaní študentov sú univerzity autonómne. Od uchádzačov o prvý stupeň štúdia sa spravidla vyžaduje ukončené stredoškolské vzdelanie a znalosť jazyka. Vysoké školy môžu prijať študenta buď podľa vstupných testov, alebo podľa výsledkov na strednej škole. Po prijatí na vysokú školu je režim študentov trochu voľnejší, nakoľko sa už tam dostali.
Na základe ústavy, vláda zodpovedá za podporu celoživotného vzdelávania, ktorá zahŕňa predstavenie významu vzdelávania a učenia celej spoločnosti, poskytovanie možnosti získať vzdelanie a posilnenie potenciálu jedinca. Celoživotné vzdelávanie zahŕňa všetky formy vzdelávania. Výnimku tvorí klasické školské vzdelávanie. Programy celoživotného vzdelávania sú rozdelené do 3 kategórií. Prvú tvoria účelové školy, ktoré nevyžadujú celodennú dochádzku. Patria sem napríklad občianske školy, večerné kurzy vyučované na školách, akreditačné programy pre samoštúdium. Druhú skupinu tvorí profesijné a technické vzdelanie, ktoré je poskytované na odborných školách a zamerané najmä na poľnohospodárstvo, lesníctvo, námorníctvo a rybolov.
Výsledky a kritika vzdelávacieho systému
Školské výsledky kórejských študentov sú závideniahodné. Dôsledne prekonávajú svojich konkurentov z iných krajín najmä v čítaní a matematike. Aj vďaka posadnutosti Kórejčanov na vzdelaní sa ich HDP zvýšil o 40 % od roku 1962 a dnes tvoria 13. najväčšiu ekonomiku sveta. Najväčšia kritika školstva v J. Kórei je zameraná na čas, ktorý strávia študenti v školských zariadenia a iných vzdelávacích inštitúciách (hagwon). Aby sa znížila závislosť od súkromných, povyučovacích doučovaní, úrady začali presadzovať zákaz vychádzania pre študentov v nočných hodinách, čím sa snažia skrotiť kultúru vzdelávacieho masochizmu v krajine. Vláda má záujem celkovo zlepšiť verejné školstvo, nakoľko súkromné školy (hagwon) finančne zdierajú nielen študentov a ich rodičov, ale aj učiteľov, ktorým poskytujú podpriemerné mzdy.
Kórejský vzdelávací systém je náročný nielen finančne, ale i tým, že vytvára obrovský tlak na študentov, vyvoláva súťaživosť a veľkú konkurenciu medzi nimi. Ciele Kórejčanov sú orientované na učenie, kariéru a dosahovanie úspechu. Veľmi dlhá tradícia vzdelania v J. Kórei zakorenila v ľuďoch túžbu po kvalitnom, vysokom vzdelaní ako prioritnú potrebu.