Belgicko, oficiálne Belgické kráľovstvo, je federatívny štát v západnej Európe, ktorý sa nachádza medzi germánskou a románskou Európou. Je zakladajúcim členom Európskej únie a v jeho hlavnom meste, Bruseli, sídli mnoho medzinárodných organizácií, väčšina európskych inštitúcií a ústredie NATO. Krajina je rozdelená na tri hlavné regióny: Flámsko (sever krajiny), Valónsko (juh krajiny) a hlavné mesto Brusel (dvojjazyčné hlavné mesto s úradným jazykom francúzština a flámčina). V roku 1830 Belgicko dosiahlo svoju nezávislosť a stalo sa konštitučnou monarchiou.
Sociálny systém je základným pilierom každej krajiny, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu života jej obyvateľov. Poskytuje istotu v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a ďalších dôležitých aspektoch života. V Európe existuje množstvo krajín s vyspelými sociálnymi systémami, ktoré sa líšia svojou štruktúrou, rozsahom a efektívnosťou.
Štruktúra sociálneho zabezpečenia v Belgicku
Sociálne zabezpečenie v Belgicku je federálnou záležitosťou, ktorá patrí pod kompetencie viacerých ministrov a štátnych tajomníkov. Medzi nich patria minister sociálnych vecí, minister práce, minister pre verejnú službu, minister pre dôchodky a veľké mestá, minister pre malé a stredné podniky, štátny tajomník pre sociálne veci poverený osobami s postihnutím a štátny tajomník pre sociálnu integráciu a boj proti chudobe.
Národný úrad sociálneho zabezpečenia (Office national de Sécurité sociale) je verejná inštitúcia orientovaná na oblasť sociálneho zabezpečenia. Táto inštitúcia predovšetkým zodpovedá za vyberanie príspevkov (s výnimkou pracovných úrazov) a za prideľovanie finančných prostriedkov jednotlivým ústredným inštitúciám vykonávajúcim administráciu rôznych oblastí sociálneho zabezpečenia prostredníctvom tzv. globálneho riadenia.
Belgický systém sociálneho zabezpečenia zahŕňa:
- Nemocenské dávky a dávky v materstve
- Poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania
- Dávky pri úmrtí
- Dávky pri invalidite
- Starobné a pozostalostné dávky
- Dávky v nezamestnanosti
- Rodinné dávky
Nemocenské dávky v Belgicku
Nemocenské dávky slúžia ako náhrada príjmu v čase, keď zamestnanec nemôže vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby. Prvých 30 dní práceneschopnosti má zamestnanec naďalej nárok na výplatu mzdy, pričom jej výška závisí od druhu povolania zamestnanca a dĺžky pracovnej neschopnosti:
- úradníci - 100 % mzdy počas prvých 30 dní práceneschopnosti,
- manuálne pracujúci zamestnanci: 100 % mzdy počas prvých 7 dní práceneschopnosti, 85,88 % mzdy od 8. do 14. dňa práceneschopnosti, 25,88 % mzdy od 15. do 30. dňa práceneschopnosti.
Po tomto období začína zdravotná poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku vo výške 60 % z poslednej hrubej mzdy po dobu 6 mesiacov. Od siedmeho mesiaca trvania práceneschopnosti sa výška nemocenskej dávky mení individuálne s prihliadnutím na rodinnú situáciu práceneschopného zamestnanca.
Podmienky získania nemocenskej dávky
Nárok na získanie nemocenskej dávky má každý zamestnanec, ktorý spĺňa všetky podmienky:
- je registrovaný v belgickej zdravotnej poisťovni,
- odpracoval min. 120 dní v priebehu 6 mesiacov pred vznikom práceneschopnosti,
- je lekárom uznaný za práceneschopného,
- má uhradené minimálne príspevky do zdravotnej poisťovne.
Pre získanie nemocenskej dávky je potrebné informovať zamestnávateľa o práceneschopnosti.
Dávky v nezamestnanosti v Belgicku
Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká po splnení týchto podmienok:
- 312 až 642 odpracovaných dní v období od 21 do 42 mesiacov (presný počet odpracovaných dní závisí od veku žiadateľa o dávku v nezamestnanosti),
- registrácia na príslušnom úrade práce v Belgicku,
- aktívne hľadanie práce.
Potrebné dokumenty k žiadosti o dávku v nezamestnanosti
K žiadosti o dávku v nezamestnanosti budete potrebovať:
- doklady totožnosti, resp. občiansky preukaz, povolenie na pobyt a pracovné povolenie,
- formulár C1, resp. vyhlásenie o osobnom a rodinnom stave,
- formulár C4, resp. potvrdenie o nezamestnanosti - v prípade ukončenia pracovného pomeru (formulár vydáva zamestnávateľ),
- formulár C6 - ak ste pred žiadosťou o dávku v nezamestnanosti boli práceneschopný (formulár vydáva zdravotná poisťovňa),
- formulár C109, resp. osobný výkaz nezamestnanosti - ak žiadate o dávku v nezamestnanosti po období nečinnosti, príp. ak ste SZČO (formulár vydáva Capac).
Žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa predkladá verejnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia Capac (Caisse Auxiliaire de Paiement des Allocations de Chômage). Capac spracuje prijatú žiadosť, následne ju odošle Národnému úradu práce (RVA) a začne s výplatou dávky v nezamestnanosti. Prvé tri mesiace sa dávka vypláca vo výške 65 % z hrubej mzdy a ďalších 9 mesiacov vo výške 60 % z hrubej mzdy. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca neobmedzene, pričom sa po roku upravuje, resp. znižuje jej výška podľa rodinného stavu, výšky príjmu a odpracovanej doby poberateľa dávky. Žiadateľovi vzniká nárok na dávku v trvaní 3 mesiacov za každý odpracovaný rok.
Ak sa plánujete vrátiť z Belgicka do domovskej krajiny, môžete požiadať o prenos dávky do vašej domovskej krajiny po 4 týždňoch od zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Prenos dávky je možné uskutočniť prostredníctvom formulára U2, ktorý vám na vyžiadanie vystaví príslušný úrad práce v Belgicku.
Rodinné prídavky z Belgicka
Pre vznik nároku na rodinné prídavky je rozhodujúce povinné sociálne poistenie v Belgicku, ktoré automaticky získavate v súvislosti so zamestnaním. Prídavky sú v kompetencii jednotlivých belgických regiónov. To znamená, že výška prídavkov a s nimi súvisiace predpisy sa môžu líšiť v závislosti od regiónu, v ktorom bývate.
Rodinné prídavky pozostávajú zo základnej sumy a príplatku k prídavkom. Výška príplatku závisí od viacerých faktorov rodiny (príjem rodiny, spolužitie, zloženie rodiny, vek detí).
Dôchodkový systém v Belgicku
Belgický dôchodkový systém je komplikovaný a rozdelený na štyri základné schémy podľa profesionálnej kariéry, zárobku v priebehu života a rodinnej situácie. Výška dôchodku sa napríklad veľmi líši, ak ste vydatá/ženatý, rozvedený alebo ovdovený. V súčasnosti odchádzajú muži do dôchodku vo veku 65 a ženy vo veku 64 rokov. Od roku 2009 sa dôchodkový vek žien postupne zvyšuje na 65 rokov.
Piliere dôchodkového systému
Prvý pilier priebežného dôchodkového systému tvoria povinné schémy pre zamestnancov súkromného sektora, samostatne zárobkovo činné osoby a pre štátnych zamestnancov. Financovanie a metódy výpočtu dôchodkov sa v každej schéme odlišujú. Nedávno sa však zaviedla jednotná správa sociálneho poistenia, ktorá zabezpečuje výber poistného a vyplácanie dávok. Systém sa financuje z príspevkov a zo štátnych transferov. Od roku 1995 sa určité percento dane z pridanej hodnoty odvádza na sociálne poistenie (v minulom roku to bolo 25 percent). Odvody na sociálne poistenie sa rovnajú 37 percentám mzdy (z toho 24,9 percenta platí zamestnávateľ a 13 percent platí zamestnanec).
Dôchodky v súkromnom sektore sa vypočítavajú z celého obdobia platenia príspevkov (45 rokov) pri rovnakom koeficiente pre ženy aj mužov. Tento koeficient sa líši podľa toho, či je poberateľ dôchodku slobodný (60 percent) alebo sa stará o rodinu (75 percent). Dôchodky štátnych zamestnancov sa vypočítavajú z priemerného príjmu počas posledných piatich rokov. Skorší odchod do dôchodku je možný po dosiahnutí 60 rokov, za podmienky, že bola splnená podmienka 35 rokov platenia príspevkov. Nahradilo sa tým ustanovenie o dvadsaťročnom platení príspevkov.
Prvý pilier zamestnancov súkromného sektora neposkytuje vysokú náhradu, pretože sa dávky vypočítavajú z príjmov počas celej kariéry a je určený strop dávok. Minulé príjmy sú indexované cenovým indexom. Táto skutočnosť môže spôsobovať postupnú eróziu dávok v dobe poberania dôchodku. Preto sa musia periodicky upravovať. Starší ľudia nad 62 rokov (po roku 2009 sa táto hranica zvýši na 65 rokov), ktorí nemajú dostatočné príjmy, majú nárok na pomoc pre starších ľudí (GRAPA).
Druhý pilier tvoria zamestnanecké dôchodkové plány, ktoré sú dobrovoľné a zriaďovateľmi sú zamestnávatelia. Je možný prenos práv v prípade prestupu do iného zamestnania. Na zamestnaneckých dôchodkoch sa zúčastňuje 35 percent zamestnancov, ale len 8,3 percenta samostatne zárobkovo činných osôb. Aktíva sa rovnajú výške 17 percent HDP.
Tradične boli zamestnanecké dôchodkové systémy druhého piliera vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa. Vláda rozpracovala také princípy druhého piliera, v ktorých sú vo väčšej miere zastúpené kolektívne zmluvy a ktoré majú výraznejšie prvky solidarity. Séria opatrení na vznik sektorových dôchodkových plánov vstúpila do platnosti v minulom roku. Upravuje sa napríklad minimálny vek vstupu, nediskriminačné pravidlá, minimálna návratnosť, prevody práv, informovanosť zamestnancov a konzultácie a pravidlá zverejňovania údajov.
Tretí pilier tvoria rôzne formy individuálneho sporenia - napríklad životné poistky. V treťom pilieri sa zúčastňuje takmer dvojnásobne viac ľudí ako v druhom pilieri.
Podľa dlhodobých odhadov majú verejné výdavky na dôchodky (starobné, invalidné a skorší odchod do dôchodku) stúpnuť z 10,4 percenta HDP na 13,4 percenta v roku 2050. Zvýšené náklady na transfery zo štátneho rozpočtu sa majú pokrývať z úspor na úrokoch verejného dlhu a z rozpočtových prebytkov. V roku 2001, teda neskôr ako v susedných krajinách, bol založený tzv. strieborný fond, do ktorého sa odvádzajú ušetrené prostriedky zo znižovania verejného dlhu. Má vytvoriť rezervu na financovanie priebežného dôchodkového systému.
Európska komisia pri hodnotení dôchodkového systému v Belgicku upozorňuje, že systém musí lepšie reagovať na potreby zabezpečenia v starobe ľudí, ktorí majú atypické zamestnanie a samostatne zárobkovo činné osoby. Perspektívne sa pracuje na sprehľadnení celého systému, aby mali všetci účastníci dostupné informácie o možnostiach, ktoré im poskytuje.
Úsporné opatrenia napríklad postupne zvyšujú dôchodkový vek žien na 65 rokov v roku 2009. Ďalšie sa týkajú prísnejších nárokov na odchod do predčasného dôchodku, ale aj motivačných prvkov na predĺženie si kariéry. Sprevádzajú ich opatrenia na zainteresovanie zamestnávateľov zamestnávať starších pracovníkov, prístup k vzdelávacím programom a zlepšenie pracovných podmienok, napríklad aj skrátením pracovného času. Zlepšili sa možnosti kombinovať prácu s poberaním dôchodku - zvýšil sa strop príjmu. Zamestnanie počas poberania penzie neovplyvňuje mieru náhrady dôchodku.
Zdravotná starostlivosť v Belgicku
Na využívanie zdravotnej starostlivosti musíte byť registrovaný v systéme zdravotného poistenia a platiť príspevky. Výška sumy príspevku závisí od množstva faktorov, napr. od príjmu. Odvody do sociálneho zabezpečenia tvoria 13,07 % z hrubého príjmu. Každý, kto je v Belgicku legálne a spĺňa podmienky, je krytý nemocenským poistením.
Podmienky pokrytia nemocenským poistením
- členstvo v pláne zdravotného poistenia,
- odpracovanie 120 dní počas obdobia 6 mesiacov (vrátane období nečinnosti ako choroba, platená dovolenka atď. a období strávených v iných členských štátoch - dokladuje sa formulárom E 104).
Ak navštívite lekára alebo použijete lekársku starostlivosť, budete musieť bezprostredne zaplatiť za všetky úkony. Lekár vám potom dá potvrdenie opisujúce poskytnutú starostlivosť. Po predložení tohto potvrdenia vám zdravotný systém preplatí časť nákladov. Časť, ktorá nie je preplatená, je vlastným príspevkom poistenca a nazýva sa „remgeld“. Tento je rôzny podľa typu služby.
Náklady na zdravotnú starostlivosť v starobe môžu predstavovať vysoké sumy. Z tohto dôvodu flámska vláda zaviedla v roku 2001 poistenie pre sociálnu starostlivosť. Táto forma poistenia neexistuje vo Valónsku. Od veku 26 rokov každá osoba, ktorá má bydlisko vo Flámsku, je nútená prispievať 25 eur ročne na financovanie systému. Poistenie pre sociálnu starostlivosť poskytuje príspevky, ktoré sa vzťahujú len na zdravotné výdavky. Príspevok môže byť použitý pre domácu a komunitnú starostlivosť, kompenzovanie jednotlivcov poskytujúcich pravidelnú pomoc inej osobe, podporné opatrenia, ktoré osoba závislá od starostlivosti potrebuje.
Sociálne služby pre seniorov
V súčasnosti sa spoločnosť musí vyrovnávať s novou výzvou akou je fenomén starnutia populácie. Ľudský život sa neustále predlžuje, a preto i nazeranie na obdobie staroby a na starších ľudí prechádza rôznymi premenami v závislosti od stavu a vývoja spoločenských podmienok. Dlhodobá starostlivosť orientovaná na seniorov je predovšetkým otázkou finančného krytia.
Pod pojmom senior chápeme staršieho či starého človeka, ktorý dosiahol dôchodkový vek (to je od veku 60 rokov a vyššie). Pre tento vek sú charakteristické zmeny v oblasti psychického, telesného a duševného zdravia, ktoré vyvolávajú v rôznej miere známky postupného procesu starnutia. Aktuálne platný zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách pre označenie seniora používa termín prijímateľ sociálnej služby. Seniorská populácia vykazuje niektoré charakteristické rysy a v určitej miere je aj heterogénna, napríklad z hľadiska socioekonomického zázemia, bytových podmienok alebo rodinnej situácie. Pri neexistencii akéhokoľvek druhu príjmu má občan právo na sociálne dávky.
Belgicko poskytuje všetky druhy sociálnych služieb pre seniorov, avšak ich vláda sa snaží posilňovať sociálnu pomoc orientovanú seniorom tak, aby zabezpečili seniorom možnosť zotrvať čo najdlhšie v ich rodinnom domácom prostredí. Existujú rôzne možnosti pomoci seniorom v domácnosti, finančná pomoc a pomoc v rôznych typoch zdravotníckych zariadení.
Finančná pomoc pre seniorov
- Zaručený príjem pre staršie osoby (Grapa): Predstavuje minimálny príjem, ktorý vláda pridelí seniorom, ktorí dosiahli dôchodkový vek 65 rokov. Nárok na túto finančnú pomoc sa automaticky preskúma, ak senior poberá dôchodok, príspevok v invalidite alebo integračný príspevok. Ak to tak nie je, senior si musí sám podať žiadosť na obecný úrad alebo na národný dôchodkový úrad (Office national des pensions ONP). Národný dôchodkový úrad na základe prešetrenia majetkových pomerov žiadateľa a osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, posúdi, či daná osoba má nárok na poberanie tejto finančnej pomoci.
- Príspevok na pomoc seniorom (APA): Seniori so zníženou schopnosťou samostatnosti a schopnosti sa sami o seba postarať majú nárok na finančnú podporu. Tento príspevok je súčasťou príspevku v invalidite a môže byť poskytnutý v prípade, ak lekársky posudok potvrdzuje, že senior trpí nedostatkom alebo znížením samostatnosti. Daný príspevok je rozdelený do piatich kategórií a pri posudzovaní kategórie sa berie do úvahy skutočná miera seniorovej samostatnosti, ako je napríklad jeho schopnosť pohybovať sa, prijímať tekutiny a jedlo, schopnosť samostatne pripravovať jedlo, schopnosť udržiavať osobnú hygienu, úroveň sebaobslužných úkonov, schopnosť viesť svoju vlastnú domácnosť, schopnosť viesť samostatný život bez dohľadu inej osoby či úroveň sociálnych kontaktov.
- Integračný príspevok: Podľa Federálnej verejnej správy sociálneho zabezpečenia (Service Public Fédéral Sécurité Sociale) osobám so zdravotným postihnutím sa poskytuje integračný príspevok. Pre výpočet príspevku sa posudzuje výška príjmu zdravotne postihnutej osoby, ale sa spolu posudzuje aj príjem osoby, s ktorou zdravotne postihnutý tvorí spoločnú domácnosť. Nárok na daný príspevok má každá osoba vo veku medzi 21 a 65 rokov s trvalým bydliskom v Belgicku a musí mať jednu z národností, na ktorú sa vzťahuje legislatíva. Žiadosť musí byť podaná starostovi obce, kde je zdravotne postihnutá osoba vedená v evidencii obyvateľov alebo v registri cudzincov.
Služby pre udržiavanie seniorovej domácnosti
Belgicko svojim seniorom poskytuje rôzne druhy pomoci v domácej starostlivosti, ako sú napríklad:
- upratovanie a zabezpečenie domácich prác,
- sanatórium pre seniorov (liečebný ústav, zariadenie slúžiace na doliečenie niektorých ochorení, prípadne na liečbu zdĺhavých chorôb),
- fyzioterapia,
- sociálna pôžička,
- starostlivosť,
- paliatívna starostlivosť,
- sociálna pomoc,
- donáška dennej stravy,
- poplašné systémy pre domácnosti seniorov,
- zabezpečenie kaderníckych služieb a pod.
Seniori majú k dispozícii rozsiahlu sieť sociálnych centier pre miestnu a regionálnu pomoc v domácej starostlivosti. Veľká časť nákladov pre mnohé zo služieb je hradená z financií miestnych regiónov. CPAS (verejné centrum pre sociálnu akciu, ktoré poskytuje rad sociálnych služieb pre zaistenie blahobytu každého občana) poskytuje množstvo služieb pre seniorov, ale aj súkromné organizácie sa podieľajú na sociálnej pomoci seniorom. V oboch prípadoch (verejný a súkromný sektor) úhrada za pomoc zvyčajne závisí od príjmu seniora.
Komunitnú starostlivosť pre seniorov môže zabezpečovať zodpovedná osoba, dobrovoľník, partner, rodič, dieťa, priateľ alebo sused. Tí, ktorí poskytujú starostlivosť, majú právo využiť pomoc zo strany svojho poistenia a CPAS.
Inštitucionálna starostlivosť pre seniorov
Belgicko v rámci inštitucionálnej starostlivosti o seniorov má k dispozícii denné centrá, denné stacionáre alebo centrá pre krátkodobé pobyty. V prípade, ak domáca starostlivosť o seniora nie je postačujúca, je možné seniora umiestniť do denného centra alebo stacionára. V spomínaných centrách sú pre seniorov organizované služby, ako napríklad personálny dohľad na seniorov počas celého dňa, lekársky dohľad a organizácia voľnočasových aktivít. Tieto strediská sú vhodné pre seniorov po pobyte v nemocnici, ktorí potrebujú podporu počas rekonvalescencie pred návratom domov. Taktiež je možné, aby seniori boli dočasne umiestnení v týchto zariadeniach na krátkodobý pobyt, v intervale tri mesiace za jeden rok.
Dom s opatrovateľskou službou alebo Dom seniorov ponúka bezpečné a stabilné prostredie pre život seniora. Tieto inštitúcie zaisťujú kvalitnú starostlivosť o seniorov. Služby sú seniorom poskytované bez ohľadu na stupeň ich postihnutia zo strany multidisciplinárneho tímu a ku každému seniorovi má personál zariadenia osobný prístup. Vstup do domu s opatrovateľskou službou by nemal byť vnímaný ako rezignácia voči životu bez akejkoľvek činnosti, pretože tieto zariadenia zabezpečujú mnoho aktivít prispôsobených seniorom (napríklad výlety, večierky, show a mnoho denných aktivít). Podrobnejšie informácie o domoch s opatrovateľskou službou poskytuje lekár, miestne poisťovne alebo miestne CPAS. V Belgicku každé mesto, respektíve obec má svoje CPAS a tie disponujú svojimi inštitucionálnymi zariadeniami pre seniorov.
Seniori, nielen v Belgicku, ale aj v rámci Slovenskej republiky, majú právo na to, aby sa podieľali na rozhodnutiach o svojom vlastnom živote, majú právo na právnu ochranu a čo najlepšie zdravotné a sociálne služby dostupné v ich krajine. Seniori s pribúdajúcim vekom nutne potrebujú spektrum zdravotníckych a sociálnych služieb, predovšetkým včasné a presné stanovenie diagnózy, odstránenie liečiteľných ochorení či príznakov, dostupnosť bežnej medikamentóznej terapie, špecializovanej neurologickej a psychiatrickej starostlivosti, denné centrá, domácu, respektíve inštitucionálnu starostlivosť, citlivú a adekvátnu paliatívnu starostlivosť.
Práca sociálneho pracovníka so seniormi v inštitucionálnych zariadeniach prechádza mnohými zmenami. V súčasnosti sa postupne mení tradičné chápanie rolí pomáhajúcich pracovníkov a zároveň sa hľadajú nové cesty, ktoré by smerovali k väčšej autonómii klientov.
Prehľad európskych fondov v Belgicku
Belgicko, ako zakladajúci člen Európskej únie, aktívne využíva rozpočet EÚ na financovanie svojich priorít a veľkých projektov, ktoré by väčšina jednotlivých krajín EÚ nedokázala financovať sama. Prínosy členstva v EÚ výrazne presahujú výšku príspevkov do rozpočtu EÚ. Všetky členské štáty využívajú výhody jednotného trhu, rovnakého prístupu k spoločným výzvam súvisiacim s migráciou, terorizmom a so zmenou klímy, ako aj konkrétne prínosy, napríklad lepšiu dopravnú infraštruktúru, modernejšie a digitalizované verejné služby a špičkovú lekársku starostlivosť. Finančné príspevky jednotlivých členských krajín do rozpočtu EÚ sa vypočítavajú spravodlivo.
Pre programovanie na roky 2021-2027 bola organizácia a koordinácia zasadnutí zverená riadiacemu orgánu FSE - Flámsko a následne EFRR - Brusel - región hlavného mesta na vypracovanie Partnerskej dohody (PD). Zástupcovia zúčastnených riadiacich orgánov vypracovali každý svoj príspevok do PA prostredníctvom spoločnej platformy, ktorú poskytol flámsky riadiaci orgán. Táto PD je strategickým dokumentom pre programovanie investícií v rámci fondov politiky súdržnosti vo viacročnom finančnom rámci Európskej únie.
Cieľom ESF+ je pomôcť členským štátom riešiť krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu. ESF+ je v zásade zameraný na potreby v oblasti zamestnanosti a začlenenia, najmä na ľudí, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce. S cieľom zjednodušiť implementáciu ESF+ EK zlúčila Európsky sociálny fond (ESF), Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), Fond európskej pomoci najodkázanejším osobám (FEAD) a Program pre zamestnanosť a sociálne inovácie (EaSI). Okrem toho bol medzi kohéznymi fondmi vytvorený Fond spravodlivého prechodu (FTJ).
Politika súdržnosti EÚ si na obdobie 2021-2027 stanovila päť strategických cieľov pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond. Konkrétne ciele týkajúce sa ESF+ patria do 4. strategického cieľa "Sociálnejšia Európa, ktorá realizuje európsky pilier sociálnych práv". Tieto špecifické ciele ESF+ možno rozdeliť do troch hlavných tém:
- Trh práce: zlepšenie prístupu k zamestnaniu, najmä pre mladých ľudí. Predvídanie potrieb v oblasti zručností a podpora účasti žien na trhu práce.
- Vzdelávanie a odborná príprava: Zlepšiť kvalitu a účinnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Podporovať inkluzívne a kvalitné vzdelávanie alebo odbornú prípravu. Podporovať celoživotné vzdelávanie.
- Začlenenie a chudoba: podpora aktívneho začlenenia a sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.
Webová stránka www.europeinbelgium.be zostáva národným komunikačným kanálom. Je financovaný regiónmi a predstavuje všetky európske fondy, ktoré je možné mobilizovať, ako aj projekty vybrané na národnom území. Webová stránka www.enmieux.be upozorňuje na financované valónske projekty.
Dekriminalizácia sexuálnej práce a sociálne dávky pre sexuálne pracovníčky
Belgické sexuálne pracovníčky ako prvé na svete získali právo na nemocenské, materské a dôchodkové sociálne dávky. V prelomovom hlasovaní o tom rozhodol tamojší parlament v máji tohto roku a v nedeľu 1. decembra zákon vstúpil do platnosti. Tým sa podľa britského denníka The Guardian skončila právna diskriminácia ľudí pracujúcich v takzvanom sex biznise v krajine.
Belgické sexuálne pracovníčky budú mať rovnakú ochranu ako hocijaký iný zamestnanec v krajine. Zákonodarcovia tým chcú zastaviť ich časté zneužívanie a vykorisťovanie. Zákon, ktorý nadobudol účinnosť v nedeľu, umožňuje sexuálnym pracovníkom férové pracovné zmluvy a právnu ochranu.
Britský denník The Guardian píše, že cieľom novej legislatívy je ukončiť šedú zónu, ktorá vznikla v roku 2022. Vtedy síce bola sexuálna práca v Belgicku dekriminalizovaná, ale sexuálnym pracovníkom a pracovníčkam úrady neposkytli ochranu alebo pracovné práva.
Podľa zákona majú teraz právo odmietnuť sexuálnych partnerov alebo konkrétne úkony a výkon svojej profesie môžu kedykoľvek zastaviť. Ak sa takto rozhodnú, ich zamestnávateľ ich nemôže prepustiť, všíma si The Guardian. Okrem toho firmy v tomto odbore musia sídliť v Belgicku, zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť, aby bolo pracovné prostredie bezpečné, vybavené tichými alarmami, čistou bielizňou, sprchami a prezervatívmi.
Nová belgická legislatíva však nemyslí na ľudí, ktorí v tomto biznise pracujú z domu a nerieši ani striptíz či pornografiu, dodáva Guardian na záver.