Téma chudoby a bohatstva je nesmierne zložitá a dotýka sa mnohých aspektov ľudského života. Prečo sú niektorí ľudia bohatí a iní chudobní? Je to len otázka šťastia a nešťastia, alebo je za tým viac? Ako by sme mali pristupovať k rozdielom v bohatstve a chudobe vo svete?
Najprv sa musíme pozrieť na definície samotných pojmov. Bohatstvo môžeme definovať ako dostatok materiálnych prostriedkov, ktoré umožňujú pohodlný a bezstarostný život, zatiaľ čo chudoba môže byť chápaná ako nedostatok týchto prostriedkov, čo vedie k obmedzeniam a ťažkostiam.
Existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k rozdielom v bohatstve a chudobe. Niektorí ľudia majú výhodu pôvodu, vzdelania, príležitostí alebo podpory, ktorá im umožňuje dosiahnuť finančný úspech. Iní sú postihnutí nešťastím, diskrimináciou, chorobou alebo inými ťažkosťami, ktoré im bránia v dosahovaní svojich cieľov.
Je tiež dôležité si uvedomiť, že bohatstvo nie je len otázkou materiálnej hodnoty. Existuje aj emocionálne, sociálne a duchovné bohatstvo, ktoré môže byť rovnako dôležité pre kvalitu života.
Príčiny a dôsledky nerovnosti
Bohatstvo verzus chudoba, tento spoločenský rozpor má samozrejme historicky korene v úplných začiatkoch tvorby ľudskej spoločnosti. Začalo sa tvorbou spoločenských statusov ako vodca, vladár, knieža, kráľ, ale aj šaman, kňaz, biskup. Oveľa dôležitejšia je chudoba vzťahová, spoločensko hodnotová, citová a z nich potom plynú všetky tie problémy. Lebo ten, kto je vnútorne vyprázdnený a teda chudobný duchom, ak by sme chceli byť terminologicko-kresťanskí, tak sa snaží nahradiť tú svoju prázdnotu materiálnymi statkami a to sa mu nedarí a on sa prepadá čoraz hlbšie, hoci si navonok môže žiť blahobytnejšie ako nikdy predtým.
Už paralelne vo feudálnych časoch vznikom napríklad bankového sektoru sa vytvárali podmienky pre riadenie spoločenských vzťahov a statusov kapitálom - oligarchizmus. Samozrejme, boli regionálne rozdiely v procesoch, v hierarchiách, forme spoločenských statusov, princíp spoločenského vrstvenia však mal rovnaké atribúty.
Rozvoj priemyselných technológií vytváral tlak na vzdelávanie pracovnej sily. Rozvoj informačných technológií vytváral podmienky pre rýchlu dostupnosť informácií o vede, technike, aktuálnom spoločenskom dianí, samozrejme s reguláciou potrebnou pre udržanie spoločenského systému.
Ľuďom sa podsúvajú demokratické práva, ale tieto sú občas deformované liberalizmom a inými prívlastkami práve pre skrytú ochranu oligarchov. V tejto súvislosti musím znovu pripomenúť , že ja osobne by som oligarchov rozdelil na takých, ktorí sú pre fungovanie štátu prospešní a takých, ktorí štát iba okrádajú. Regulačné mechanizmy štátu síce chránia základné práva občana na život, na vzdelanie, na zdravie. Občas však chránia záujmy bohatých vrstiev predovšetkým oligarchov, pričom tzv. stredná spoločenská vrstva, ktorá požíva určité vyššie materiálne a spoločenské privilégiá, vytvára solídny ochranný val pred tlakom tzv.
Veľmi dôležité je vytvárať také štátom regulované mechanizmy, aby ochraňovali slabých , chorých aj zdravotne postihnutých.
Vnímanie bohatstva a chudoby očami mladej generácie
Téma chudoby a bohatstva sa venuje aj v rámci vzdelávacích projektov. Učiteľka informatiky a ekonomických predmetov, Ing. Kvetoslava Danková, sa v rámci svojej praxe venovala téme chudoby a bohatstva so študentami Gymnázia sv. Projekt s názvom "Storytelling - nástroj na rozvoj vnímavosti žiakov" sa orientoval na problematiku bohatstva a chudoby spoločnosti a jednotlivca, solidaritu a filantropiu. Projekt bol určený pre žiakov stredných škôl, konkrétne pre žiakov 2. a 3. ročníka.
Žiaci mali za úlohu vypracovať pracovný list "Je možné žiť bez peňazí", ktorý popisoval príbeh squatterky z Veľkej Británie a životný štýl, ktorý využíva veci nájdené zadarmo. V ďalšej časti bola pre žiakov pripravená prezentácia, ktorá vysvetľovala problematiku chudoby a bohatstva v súčasnom svete. Následne si žiaci vyskúšali zážitkovú aktivitu "Čo je chudoba a bohatstvo", pri ktorej mali možnosť ocitnúť sa buď medzi bohatými alebo chudobnými, a následne popísať svoje pocity a diskutovať o bohatstve a chudobe. Súčasťou projektu bol aj príbeh Sandry v Online živej knižnici, príbeh mladej Rómky, ktorá vychováva svoje deti spolu s manželom v rómskej osade v Zborove.
Ing. Danková vnímala dopad tejto aktivity veľmi pozitívne. Žiakom sa tento projekt veľmi páčil a v diskusiách sa rozhovorili aj o osobných skúsenostiach, ktoré s touto problematikou súvisia. Uvedomili si, že nie všetci bohatí ľudia sú automaticky šťastní, a nie všetci chudobní sú nešťastní. Zaujímali ju postoje žiakov a to, ako vnímajú bohatých a chudobných ľudí mladí stredoškoláci - gymnazisti. Niektorí z nich mali úplne vyhranené názory na túto problematiku, vychádzali zo skúseností z prostredia, v ktorom vyrastali a žijú. Pri diskusiách, ktoré viedli po jednotlivých aktivitách, boli postupne ochotní pripustiť zmenu postoja.
Ing. Danková považuje za veľmi dôležité pri vzdelávaní mladých ľudí rozvíjať kritické myslenie pri hodnotení rôznych situácií a momentov v reálnom živote. Mladí ľudia sú v značnej miere ovplyvňovaní virtuálnym prostredím a sociálnymi sieťami, influencermi, youtubermi. V príbehu Rómky si uvedomila, s akými predsudkami musia bojovať. Uvedomila si, že pre žiakov je veľmi zaujímavé učenie sa pomocou zážitku a majú veľmi radi príbehy.
Nicholas Christakis: Skrytý vplyv sociálnych sietí
Osobná skúsenosť s chudobou
Osobná skúsenosť s chudobou môže mať hlboký a trvalý dopad na život človeka. Jeden z príbehov zdieľaných v diskusii hovorí o rodine, kde otec mal rakovinu už v mladom veku, čo viedlo k invalidnému dôchodku a zníženiu príjmu rodiny. V kombinácii s ťažkosťami pre ženy získať vysoký príjem v tej dobe a otcovou neschopnosťou vyrovnať sa so zmenami v živote, začal otec piť. Toto viedlo k obrovskému stresu pre rodinu.
Dieťa v takejto situácii prežíva obrovský strach o milovanú osobu, ktorý sa prenesie do budúcich vzťahov. Naučí sa ignorovať poznámky spolužiakov na oblečenie, nezávidieť. Naučí sa mlčať, počúvať, pozorovať, splyvat, byť neviditeľnou - neobhájiť sa, keď niekto nejaké blbé poznámky mal. Cíti sa tak, že nemá žiadnu spriaznenú dušu, ktorá by ju pochopila a ktorej by sa mohla zveriť s tým, ako to doma prežívajú, že nemá takéh ocka ako všetci, že nemá to čo všetci a ani nikdy mať nebude, ale že je pre ňu dôležité, že žije.
Zároveň sa naučí horiace veci riešiť, snaží sa hľadať riešenia, ktoré by mali riešiť dospelí. Neskôr pomáha mnohým ľuďom so spasiteľským syndrómom, viac myslí na druhých a plní im priania, mysliac si, že ju to robí šťastnou. Ale akoby nikdy nebola na rade, nahovára si, že má radosť z dávania. A až keď všetky potreby boli uspokojené, tak je na rade ona sama. A to nebolo nikdy. To je do vzťahov niečo strašné. Väčšinou si takýto človek ako ona nájde narcisa, ktorý to patrične dokáže využiť. Narcis sa vo svojej grandiozite cíti obletovaný, mysliac si, že tak to má byť. A človek ako ona sa neozve a neobháji, že mnoho situácií je nespravodlivých voči nemu, že vzťahy majú byť reciprocne.
Tento príbeh ilustruje, ako chudoba nie je len o nedostatku peňazí, ale aj o psychologických a sociálnych dopadoch na jednotlivca a rodinu.
Prístupy k riešeniu nerovností
Ako by sme sa mali starať o tieto rozdiely v bohatstve a chudobe vo svete? Jedným z prístupov je poskytnúť viac príležitostí pre tých, ktorí majú menšie možnosti, a podporiť ich v ich snahách dosiahnuť úspech. Je dôležité zlepšiť prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti pre všetkých ľudí, bez ohľadu na ich sociálny, ekonomický alebo kultúrny pôvod.
Okrem toho je dôležité aj kriticky sa pozrieť na systémy a štruktúry, ktoré prispievajú k nerovnostiam v spoločnosti, a snažiť sa ich zmeniť. To môže zahŕňať reformu daňových systémov, zlepšenie sociálnych programov a podporu inkluzívneho hospodárskeho rastu.
V konečnom dôsledku musíme uznať, že bohatstvo a chudoba sú zložitými a mnohoznačnými javmi, ktoré ovplyvňujú životy miliónov ľudí vo svete.
Globálne perspektívy: Dokumentárny seriál "Prečo chudoba?"
Dokumentárna séria filmov "Prečo chudoba?" je unikátny nadnárodný projekt, ktorý sa snaží preskúmať rôzne formy a najmä príčiny chudoby vo svete. Projekt bol realizovaný v spolupráci s viacerými krajinami, vrátane Dánska, Francúzska, Indie, Japonska, Spojených štátov amerických, Spolkovej republiky Nemecko, Veľkej Británie a Švédska. Ide o mediálny projekt, ktorý majú možnosť nielen vidieť, ale aj počuť stámilióny ľudí po celom svete prostredníctvom televízie, rozhlasu, internetu a verejných akcií. Zorganizovala ho nezisková organizácia Steps international so sídlom v Dánsku, Južnej Afrike a Indii.
Jeden z divákov si všimol časť o Číne, hľadaní si pracovných miest a hlavne o núkaní súkromného vzdelávania, kde na prednáškach pre potenciállnych študentov a ich rodičov inak presvedčí učiteľ (profesor) v zákulisí odhaluje pravdu, ako je nútený pre získavanie "duší" klamať v teréne, pričom ich škola stojí za HO.., nemajú ani dobrých pedagógov, ani vybavenie, študentov nič nenaučia, len z nich vytlčú peniaze a na konci im odovzdajú diplom.
Kvalita a výpovedná hodnota jednotlivých častí je značne rozdielna. Spomedzi toho, čo mal zatiaľ možnosť vidieť, by vyzdvihol snáď len dva diely, a to "Ukradnutá Afrika" o medených doloch v Zambii, a "Park Avenue" o zhubných prepojeniach new-yorkskej finančnej "smotánky" na tvorbu politiky vo Washingtone.
V zásade však platí, že napriek názvu "Prečo chudoba?" seriál len veľmi okrajovo rieši skutočné príčiny fenoménu chudoby. Skôr len zobrazuje isté aspekty a uhly pohľadu na existujúci nastolený problém, avšak len minimálne analyzuje hlbšie súvislosti a príčiny, čo je najväčší nedostatok tohto seriálu. Niekedy mal dokonca pocit, že sa jedná aj o odvracanie pozornosti od podstaty problému.
Napriek kritike, séria "Prečo chudoba?" prináša dôležité svedectvá a pohľady na problematiku chudoby vo svete a môže slúžiť ako východisko pre ďalšie diskusie a analýzy.
Hlad a jeho globálne rozmery
Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Hlad je často pohromou, najmä keď mu každoročne padne za obeť niekoľko stotisíc ľudí, z ktorých väčšinu tvoria nevinné deti.
V 21.storočí radi veríme tomu, že pokrok vo vede a technike dokáže zázraky vo všetkých sférach života a že zaistí blahobyt a pocit spokojnosti celému ľudstvu. Lenže toto platí len v priemyselne vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou.
Vo svete sa do sýtosti najedia len dvaja ľudia z troch. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac ako potrebuje, môže tento problém pripadať neuveriteľný. A predsa je skutočný. Príčinou tohto stavu je predovšetkým neustále sa zvyšujúci nekontrolovateľný počet obyvateľstva v jednotlivých krajinách, nedostatok potravín, potravinových zdrojov, alebo technika na veľmi nízkej úrovni.
Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu ostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, no zároveň zaistiť jej rovnomerné rozdelenie na celom svete, hlavne kde trpia jej nedostatkom a ich ochranu pred škodcami.
Správa OSN uvádza, že množstvo potravín, ktoré mestský obyvateľ vyhodí do odpadkov, obsahuje v priemere toľko kalórií, koľko jeden Afričan, alebo človek trpiaci hladom potrebuje na 24 hodín, aby neumrel od hladu.
UNICEF plánuje rozšíriť terapeutické a výživové centrá, zintenzívniť očkovanie a dodávky vitamínu A, zabezpečiť dodávky vody a hygienických zariadení a chrániť v ťažkej situácii deti pred zneužívaním a vykorisťovaním.
V súčasnej dobe sú veľkým problémom podvyživené deti v Iraku. Najnovšie výskumy ukazujú, že 52,5% všetkých detských úmrtí na svete má na svedomí podvýživa. Každých 5 sekúnd zomrie na následky hladu jedno dieťa. Pritom na nasýtenie školopovinného dieťaťa v rozvojovej krajine stačí len 19 centov denne. Presne s touto sumou dokáže hospodáriť najväčšia humanitárna organizácia Svetový program výživy pri OSN.
Definície chudoby a jej formy
Dôvodov chudoby je viac: sucho, tropické podnebie, malé zásoby vody, neúrodnosť pôdy, smrteľné choroby. Problém je však v obchode. Nepotrebujeme voľný obchod, ale taký, ktorý zaručí istotu pre chudobné krajiny, že môžu nasýtiť svojich obyvateľov a poskytnúť im zdravú a čistú vodu. Chudoba nebude potlačená bez okamžitého zvýšenia medzinárodnej pomoci.
Prečo v jednej krajine znamená chlieb a voda na večeru chudobu a v inej bohatstvo? Čo je to naozajstná chudoba: nemôcť si dovoliť televízor, alebo nemať pitnú vodu? Čím sa od seba líšia absolútna a relatívna chudoba? Ktorú chudobu je ľahšie prekonať?
Základné pojmy
- ABSOLÚTNA CHUDOBA - označuje nedostatočné naplnenie základných ľudských potrieb (potrava, pitná voda, strecha nad hlavou, zdravotná starostlivosť a vzdelanie).
- RELATÍVNA CHUDOBA - označuje situáciu, keď je príjem jedného človeka nižší než určité percento priemerného príjmu.
- HRANICA CHUDOBY - je štátom určená výška príjmu, pod jej hranicou sa ľudia považujú za chudobných.
- VLASTNÍCKE PRÁVO - situácia, keď materiálny i nemateriálny majetok patrí konkrétnej osobe, ostatní ľudia toto právo uznávajú a je chránené zákonom.
Príklady situácií
- Malý Mahmud sa už druhý deň nemôže napiť čistej vody. Pitná voda je základná potreba. (Absolútna chudoba)
- Emil žije na ulici v Bratislave, pretože je bezdomovec. Prístrešie je základná potreba. (Absolútna chudoba)
- Monika nemá peniaze na kúpu televízora. Televízia nie je v Slovenskej republike považovaná za základnú potrebu. V niektorých štátoch (napr. v bohatších štátoch Európskej únie - v Holandsku, vo Švédsku) je situácia, keď si človek nemôže kúpiť televíziu, príkladom relatívnej chudoby.
- Pedro nevie čítať, lebo v jeho meste nie je škola. Vzdelanie je základná potreba. (Absolútna chudoba)
- Rodina nemá peniaze na dovolenku v zahraničí. Dovolenka v zahraničí nie je v Slovenskej republike považovaná za základnú potrebu. V niektorých štátoch (napr. v bohatších štátoch Európskej únie - v Holandsku, vo Švédsku) je situácia, keď si človek nemôže dovoliť aspoň raz za rok vyraziť na dovolenku do zahraničia, príkladom relatívnej chudoby.
- Lukáš nehrá tenis so svojím kamarátom Janom, lebo Lukášovi rodičia nemajú veľa peňazí. (Toto nie je príklad chudoby, ale skôr sociálneho rozdielu.)
Vplyv vlastníckeho práva a inštitúcií
Vlastnícke právo a mechanizmus trhu - to sú základné podmienky na to, aby ľudia mohli žiť na vysokej materiálnej úrovni. Obyvatelia rôznych krajín žijú rôzne: jedni sú chudobní a len tak-tak prežívajú, iní si užívajú život v bohatstve. Príčin je veľa: historické okolnosti, geografické vlastnosti tej-ktorej krajiny, kultúrne aspekty. Nesmieme však zabudnúť na ekonomické aspekty, ktoré sú základnou podmienkou bohatstva spoločnosti.
Keby neexistovalo súkromné vlastníctvo, potom by všetko bolo verejné a patrilo všetkým. Avšak to, čo patrí všetkým dohromady, vlastne nepatrí nikomu a nie je teda jasné, kto je za to zodpovedný. Všetci by z toho chceli mať úžitok, ale nikto by nevedel, kto by za to mal prevziať zodpovednosť. Ľudská povaha je už taká, že sa nerada stará o veci, ktoré priamo nevlastní, pretože z toho nemá žiadny úžitok.
Keby ľudia nemali vlastnícke právo, potom by to znamenalo, že ani ostatní ľudia, ani zákon neuznávajú, že niečo je v tvojom vlastníctve. Ktokoľvek by si mohol zmyslieť, že si vezme niečo, čo máš pri sebe, keď si to neubrániš. Silnejší by tak dostali možnosť zneužívať slabších.
To najvzácnejšie, čo človek môže vlastniť, je človek sám. Patrím sám sebe. Sám ovládam svoje telo a myšlienky a nikto to nemôže robiť namiesto mňa bez toho, aby som k tomu dal/-a súhlas.
Vec sa stáva vlastníctvom vtedy, keď mi iný človek prenechá svoje vlastníctvo a túto dohodu dodrží, alebo keď prírodnú vec (takú, ktorú nikto nevlastní) svojou prácou pretvorím na vec, ktorá sa dá používať. Napríklad môžem na pobreží nájsť kamienok, vyvŕtať do neho dierku, prevliecť ňou retiazku a tak si vyrobiť prívesok.
Vlastníctvom by sa nikdy nemal stať iný človek, pretože každý patrí len sám sebe.
Ľudia majú predpoklady na oboje vzorce chovania sa. To, ktorý prevládne určujú práve inštitúcie. Ľudí vo všeobecnosti viac zaujíma ako dosiahnuť blahobyt a mier, preto sa aj väčšina výskumu ekonómov zameriava na inštitúcie, ktoré sľubujú naplniť práve tieto ciele. Výsledkom vedeckého bádania ekonómov sú tieto inštitúcie: rešpektovanie súkromného vlastníctva, možnosť slobodne podnikať a právo ponechať si výnosy svojej aktivity.
Ako bolo spomenuté v úvode, North sa vo svojom výskume zaoberal fungovaním inštitúcií cez prizmu ekonómie. Dnes už jeho slávna definícia inštitúcií ako: „ľuďmi vytvorených obmedzení, ktoré formujú ľudské interakcie“ priniesla do ekonómie nový typ obmedzenia. Obmedzenia, ktoré nebolo dané všadeprítomnou vzácnosťou; ale skôr obmedzenie, ktoré na seba ušili samotní ľudia. Pričom tieto inštitúcie môžu nabrať formu formálnych pravidiel (zákony, ústava, nariadenia) alebo neformálnych zvykov, konvencií, či kódexov správania sa.
Predstavte si križovatku, na ktorú súčasne vchádzajú dve autá. Máme teda dvoch agentov, ktorí sú situáciou prinútení nejakým spôsobom interagovať. [...] Naopak ľudia prišli s oveľa efektívnejším riešením v podobe inštitúcie: daj prednosť sprava. Táto inštitúcia uvalila nové obmedzenie na súbor možnosti, ktorý majú agenti - už nemôžu vstúpiť do križovatky, keď je na pravej strane auto. Zároveň sa však takto oveľa menej nákladne vyriešil problém alokácie vzácneho zdroja.