Sociálny status podnikateľov a sociálne podnikanie na Slovensku

Sociálny status je komplexný pojem, ktorý v spoločnosti určuje postavenie jednotlivca alebo skupiny. V podnikateľskom prostredí sa tento status prelína s rôznymi ekonomickými, národnými a vekovými charakteristikami, pričom formuje očakávania a normy správania. Na Slovensku, rovnako ako vo svete, prebieha neustála diskusia o tom, ako sa sociálny status podnikateľov mení a aké faktory ho ovplyvňujú. V súčasnosti sa čoraz väčšej popularite teší sociálne podnikanie, často označované ako podnikanie 21. storočia, ktoré prináša do podnikateľských procesov solidaritu a etické princípy.

Tento článok sa zameriava na sociálne podnikanie na Slovensku, legislatívne požiadavky, ako aj na sociálny status podnikateľov všeobecne, s dôrazom na možnosti získania príspevkov na podnikanie.

Čo je sociálny status?

Veľký sociologický slovník charakterizuje sociálny status ako sociálne postavenie, tiež sociálne spoločenské postavenie. Je to nepresne ohraničený pojem používaný v prostredí v zmysle miesta, polohy jedinca v štruktúre istej sociálnej skupiny či organizácie, kde sa používa aj zástupný termín sociálna pozícia, niekedy aj sociálna rola. Sociálny status (lat. status = postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt), v najobecnejšom chápaní sa používa tento termín ako súhrnné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v určitej spoločnosti, resp. v skupine spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých. Na každý sociálny status sa viaže istý súbor práv a povinností. Toto vymedzenie sociálneho statusu podal R. Linton v polovici 30. rokov.

K vyjadreniu súhrnu, prelínaniu všetkých pozícií, ktoré jedinec zaujíma vo všetkých skupinách, sa používa termín sociálny status, zahŕňa ho aj sociálna prestíž. Všetky použité termíny sa aj v cudzojazyčnej literatúre obsahovo silno prelínajú a bývajú používané k vyjadreniu toho istého. V tejto terminológii ide o istý proces, kde sociálna pozícia situuje sociálny subjekt v jednom sociálnom priestore v relácii k iným subjektom rovnakého radu, sociálna rola zatiaľ vyjadruje očakávania, ktoré sa k tomuto umiestneniu viažu. Status je potom spojený predovšetkým s výslednými možnosťami a právami subjektu, vyplývajúcimi z jeho všetkých pozícií vo všetkých sociálnych priestoroch.

V tomto prípade miera priznanej prestíže závisí od postoja sociálneho okolia, resp. sociálnej verejnosti a tento postoj môže byť ovplyvnený situačnými premenami a masovými efektmi - v tomto prípade sa pojem sociálna pozícia pomerne výrazne odchyľuje od prostého významu pozície a role. Premenlivosť sociálnej pozície súvisí s mierou otvorenosti či uzavretosti mobilitného priestoru. V období výraznej sociálnej zmeny sa rýchlo a silno mení sociálna pozícia, nová sociálna pozícia však nemusí mať dlhé trvanie.

Typy sociálnych statusov

• Vrodený sociálny status: Ide o trvalejšiu pozíciu, ktorú človek má v spoločnosti na základe schopností, rešpektu, obľúbenosti, ale aj neobľúbenosti. Umožňuje malú, alebo dokonca žiadnu sociálnu mobilitu.
• Získaný sociálny status: Jednotlivec ho získava vlastným pričinením.

Sociálna rola

Veľký sociologický slovník charakterizuje tento pojem ako očakávaný spôsob správania viazaný na určitý sociálny status. V sociologickom zmysle je to predom určené správanie a v sociálnej psychológii sú to prijaté pravidlá jednania. Sprostredkovaná rola je vzťah medzi skutočnými reálnymi činnosťami jedinca a ich vymedzenými nadindividuálne platnými normami. Sociálnu rolu môžeme voľne a zjednodušene charakterizovať ako vzor správania určený skupinovými alebo spoločenskými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom.

V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, učiteľ so žiakom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. V spoločnosti aj v skupinách existujú všeobecné očakávania, že sa ľudia budú správať zaužívaným, štandardným spôsobom, spájaným s ich sociálnym statusom. Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny.

Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Zároveň sami od iných očakávajú, že sa takisto budú správať štandardným spôsobom. Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovanie si sociálnych rolí nie je iba jednosmerným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov.

Sociológovia rozlišujú:

• Predpísaná rola: Očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom.
• Výkon roly: Skutočné správanie sa aktéra roly.

Tolerovaná miera odlišnosti medzi očakávaným a skutočným správaním je pri rôznych rolách rôzna. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Aktéri (vykonávatelia) rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať. Teória rolí je kritizovaná za to, že v tomto nejednotne definovanom a možno redundantnom pojme vyjadruje presocializované pojatie jedinca, odtrhuje ho od spoločnosti alebo naopak stotožňuje realitu role s osobnou realitou. Teória roly chápe jej výkon ako hru, pripúšťajúcu iba jedinú stratégiu a propaguje tak konformitu, reifikáciu a fatalizmus. Sociologická analýza role predpokladá predom existujúci konsenzus zúčastnených v definovaní každej z nich. Role sú často spojené so sociálnymi typmi správania a vzormi individuality. Tie však na rozdiel od roly pripúšťajú istú charakteristiku ich výkonov, nemusia mať presne vymedzené normy a byť viazané na určité postavenie.

Mechanizmy sociálnej kontroly

Ako sociálnu kontrolu môžeme označiť všetky spoločné mechanizmy, pomocou ktorých spoločnosť zabezpečí poriadok a stabilitu. Je to úsilie spoločnosti o sebareguláciu - proces vynucovania konformity (poslušnosti, súhlasu, prispôsobenia sa normám) spoločnosťou. Väčšina členov spoločnosti, nakoľko prechádza procesom socializácie, sa správa konformne v súlade so spoločenskými normami, preto nie je nutná ich kontrola zo strany štátu, v ich prípade stačí sebakontrola. Okrem sebakontroly existujú 2 základné typy kontroly v spoločnosti:

1. Neformálna sociálna kontrola: Ide o neoficiálny sociálny nátlak. Členovia sú nútení správať sa v súlade s normami, či už na základe odmien, ocenení alebo pochvál. Keby tomu tak nebolo, nasledoval by výsmech, pokarhanie, zahanbenie (napríklad v dedine medzi susedmi). Ide im o verejnú mienku.
2. Formálna sociálna kontrola:

Sociálne podnikanie na Slovensku

Sociálne podnikanie sa stáva čoraz populárnejšou formou podnikania aj na Slovensku. Vnáša do podnikateľských procesov solidaritu a etické princípy, pričom sa sociálne podniky aktívne podieľajú na riešení spoločenských problémov a zvyšovaní kvality života obyvateľstva. Sociálne podnikanie zahŕňa prioritne sociálne ciele a je založené na neziskovom princípe. Vytvára spoločenské hodnoty na základe spolupráce s ľuďmi a s organizáciami občianskej spoločnosti. Často sa označuje za inovatívny spôsob podnikania, ktorého cieľom je eliminovať nezamestnanosť, chudobu, ekologické problémy a podporovať zamestnanosť sociálne znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb. Jeho úlohou je znovuinvestovanie hospodárskeho zisku do podnikania, s cieľom dosahovania pozitívnych spoločenských vplyvov. Sociálny podnik musí byť subjektom sociálnej ekonomiky, čo znamená, že musí vykonávať aspoň jednu z aktivít v rámci sociálnej ekonomiky, pričom táto činnosť môže byť hospodárska aj nehospodárska.

Legislatíva sociálneho podnikania

V roku 2018 bol schválený Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý vytvára legislatívne prostredie pre sociálne podniky, ale aj pre sektor celej sociálnej ekonomiky a upravuje podmienky sociálneho podnikania na Slovensku. Okrem toho zákon definuje pojem sociálny podnik a reguluje štatút registrovaného sociálneho podniku. Sociálna ekonomika je na Slovensku postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie - zákon č. 112/2018 Z. z., finančná podpora (investičná a kompenzačná) a správa sektora sociálnej ekonomiky.

Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku podľa § 11, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. Ak žiadateľ splní podmienky podľa § 6 ods. 1, ministerstvo práce mu prizná štatút registrovaného sociálneho podniku. Táto skutočnosť sa vyznačí v spise a rozhodnutie sa nevyhotovuje. Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia. Ministerstvo práce doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Z osvedčenia o priznaní štatútu musí vyplývať, ktorú spoločensky prospešnú službu registrovaný sociálny podnik poskytuje.

Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať podmienky podľa § 6 ods. 1 a dodržiavať základný dokument v rozsahu podľa § 6 ods. 1 písm. b) počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Táto povinnosť sa nevzťahuje na registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6 počas 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku, ak ide o podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g).

Registrovaný sociálny podnik je povinný zriadiť poradný výbor podľa § 9 alebo začať uplatňovať demokratickú správu podľa § 10 a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce do troch mesiacov, a ak ide o registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6, do 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku. Od zriadenia poradného výboru alebo od začatia uplatňovania demokratickej správy je registrovaný sociálny podnik povinný mať zriadený poradný výbor alebo uplatňovať demokratickú správu počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Registrovaný sociálny podnik je povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa § 6 ods. 1 a zmenu údajov podľa § 27 ods. 2 písm. c), i) až k) a m) do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba. Registrovaný sociálny podnik je povinný podať návrh na zápis podľa druhej vety do troch mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Funkcie sociálneho podniku

Hlavnou funkciou sociálneho podniku je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a vykonávanie hospodárskej činnosti. Ako subjekt sociálnej ekonomiky musí sociálny podnik napĺňať aj ďalšie funkcie:

• Prispievať k pozitívnemu sociálnemu vplyvu prostredníctvom tovarov alebo služieb, ktoré vyrába, distribuuje, poskytuje alebo dodáva, alebo aspoň prispieva k spôsobu ich výroby a poskytovania.
• Investovať po zdanení aspoň 50 % zisku do svojho hlavného cieľa, teda merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
• Zapájať zainteresované osoby do hospodárskej činnosti, pričom svoje poslanie a aktivity podriaďuje práve záujmu a úžitku týchto osôb. Zainteresované osoby sú napríklad zamestnanci podniku, spotrebitelia tovaru alebo služby, obyvatelia obce, kde sa nachádza sociálny podnik, a fyzické osoby, ktoré v uplynulom období vykonali pre sociálny podnik dobrovoľnícku činnosť.

Druhy sociálnych podnikov

Z hľadiska hlavného cieľa, teda dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, zákon o sociálnych podnikoch člení tieto podniky na:

• Podniky s napĺňaním verejného záujmu: Prínosné pre spoločnosť ako celok.
• Podniky s napĺňaním komunitného záujmu.

Verejnoprospešné podniky poskytujú spoločensky prospešné služby pre spoločnosť ako celok. Medzi spoločensky prospešné služby patrí napríklad:

• Zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti.
• Poskytovanie sociálnej a humanitárnej pomoci.
• Tvorba a rozvoj duchovných a kultúrnych hodnôt.
• Ochrana ľudských práv a základných ľudských slobôd.
• Edukácia a rozvoj telesnej kultúry.
• Výskum a vývoj vedecko-technických služieb a informačných služieb.
• Ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.
• Regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti.
• Zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

Medzi verejnoprospešné podniky patria aj:

• Integračné podniky: Vykonávajú verejnoprospešnú činnosť, ktorej úlohou je regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti. Zamestnávajú minimálne 30 % znevýhodnených a zraniteľných osôb.
• Sociálne podniky bývania: Zabezpečujú bývanie, správu, údržbu a obnovu bytového fondu.
• Iné registrované sociálne podniky: Vykonávajú akúkoľvek verejnoprospešnú činnosť, na ktorú sa nekladú zvýšené nároky (zdravotná starostlivosť, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia).

V súčasnosti je na Slovensku registrovaných viac ako 180 sociálnych podnikov.

Spoločenská zodpovednosť firiem (CSR) a sociálne podnikanie

Spoločenská zodpovednosť firiem je súčasťou firemnej kultúry každej modernej a silnej obchodnej spoločnosti. U nás býva tradične vnímaná ako forma charitatívnej činnosti. Sú to aktivity financované zo zisku, prípadne dobrovoľníckou prácou zamestnancov. Spoločenskú zodpovednosť však môžu firmy prejaviť aj v rámci svojej podnikateľskej činnosti, bez dodatočných nákladov, pri dosiahnutí obchodných cieľov. Formu spoločenskej zodpovednosti, bez navýšených nákladov a dosiahnutí obchodných cieľov, predstavuje obchodná spolupráca so sociálnymi podnikmi. V zásade ide o firmy, ako ktorékoľvek iné. Podnikajú, vyrábajú produkty, ponúkajú služby. Štát sociálne zameranie takého podnikania podporuje viacerými nástrojmi. Zároveň je tu však aj prísna kontrola a vyhodnocovanie napĺňania jeho spoločenských prínosov. Ak je za skratkou obchodnej spoločnosti skratka - r. s. p. - ide o registrovaný sociálny podnik. Obchodná spolupráca „bežných“ firiem so sociálnymi podnikmi je vo vyspelom svete bežnou formou spoločenskej zodpovednosti.

Príspevky na podnikanie

Štátny príspevok na podnikanie predstavuje finančnú pomoc pre živnostníkov, často označovanú ako "nenávratná pôžička". Túto pomoc využívajú najmä mladí ľudia, študenti s inovatívnymi nápadmi, alebo iní začínajúci podnikatelia. Vďaka tomuto príspevku nemusia odkladať svoje podnikateľské ambície. Príspevok na začatie podnikania poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Písomnú žiadosť je potrebné podať v lokalite, kde podnikateľ plánuje podnikať. Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru.

Využitie príspevku na podnikanie

Dotáciu na podnikanie je možné použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk, tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Peniaze však nie je možné míňať na čokoľvek. Výdavky sa zapisujú do správy a pri kontrole sa predkladajú úradu práce. Medzi povolené výdavky patrí napríklad:

• Výpočtová technika (počítače, notebooky) a spotrebný materiál (toner do tlačiarne). Na počítačovú zostavu s operačným systémom je možné minúť maximálne stanovenú sumu.

Ak chce podnikateľ z príspevku na podnikanie kúpiť iný typ tovaru alebo služby, mal by sa informovať u zamestnancov úradu práce.

Podmienky pre získanie príspevku

Medzi základné podmienky pre získanie príspevku patrí:

• Zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie (minimálne 3 mesiace).
• Kontinuálne prevádzkovanie živnosti od začiatku bez prerušenia (minimálne stanovenú dobu).
• Ak ste predtým ukončili alebo pozastavili svoju podnikateľskú činnosť, platí zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie (minimálne 12 mesiacov).

Postup pre získanie príspevku

1. Navštívte úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne oddelenie schvaľovania príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť.
2. Vypracujte si podnikateľský plán.
3. Overte si svoju pripravenosť na podnikanie absolvovaním testu. Otázky pokrývajú bežné témy živnostníkov, s ktorými sa počas podnikania stretnete. Test obsahuje 20 otázok a trvá 30 minút. Pri každej otázke je na výber z 2 odpovedí - správna je vždy len jedna. Na úspešné absolvovanie testu potrebujete minimálne 10 správnych odpovedí.
4. Po podpísaní dohody s úradom práce ich požiadajte o úhradu platby.
5. Posledný krok je založenie účtu v banke. Vyplácanie príspevku prebieha v 2 fázach. Do 30 dní dostanete 60 % príspevku. Túto čiastku musíte minúť v priebehu 12 mesiacov na výdavky z vašej kalkulácie nákladov.
6. Pravidelné informovanie úradu o čerpaní príspevku a prevádzkovaní podnikania je nevyhnutné. Prvá správa sa predkladá po 12 mesiacoch. Jej obsahom sú doklady o vynaložených nákladoch za dané obdobie.

Príspevok pre osoby so zdravotným postihnutím (ŤZP)

Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemenia. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musí do 6 mesiacov od uzavretia dohody.

tags: #socialny #status #podnikatelov