Sociálny status predstavuje sociálnu pozíciu v skupine alebo v spoločnosti, ktorá je spojená s istými právami a povinnosťami. Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Sociálny status je sociálna pozícia spojená s istými pravidlami a povinnosťami, pričom každý človek zastáva množstvo statusov, ale iba jeden býva kľúčový, rozhodujúci, a to ten, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti a sociálne ho definuje.
Podľa spôsobu nadobudnutia rozlišujeme status vrodený (pripisovaný), ktorý jednotlivci nemôžu ovplyvniť, ako je napríklad rasa, vek či pohlavie. Ďalej poznáme status získaný, ktorý možno nadobudnúť vlastným pričinením, napríklad dosiahnutým vzdelaním, povolaním či spoločenským uznaním. Tretím typom je vnútený status, ktorý jednotlivcom vnúti spoločnosť alebo sociálna skupina, napríklad v dôsledku nezamestnanosti, nútenej chudoby alebo zdravotného postihnutia.
Sociálna rola ako vzor správania
Sociálna rola je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnymi statusmi. Je to vlastne štandardné správanie, aké sa od nositeľa určitého statusu očakáva. Vďaka tomuto štandardizovanému, rolovému správaniu, ktoré prebieha ako naučené, často takmer automatické, môže plynúť každodenný život spoločnosti. Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie.
Čo je Stories that Move? Časť 1.
Jednotlivci v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi; aktéri rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, pretvárať či meniť. V súvislosti s výkonom sociálnych rol môže dôjsť k rolovým konfliktom, ktoré delíme na interpersonálne a intrapersonálne.
Perspektíva Roberta F. Murphyho: Telesné postihnutie a identita
Článok sa zaoberá komplexnou témou sociálneho statusu v kontexte telesného postihnutia, pričom vychádza z poznatkov antropológa Roberta F. Murphyho. Jeho osobná skúsenosť s ochrnutím poukázala na to, že choroba a postihnutie nie sú len somatické problémy, ale aj psychické a sociálne stavy. Murphyho skúsenosť mu ukázala, že stratil viac než len schopnosť ovládať svoje nohy - stratil časť svojho „ja“.
Invalidita podmieňuje všetky nároky na sociálny status a degraduje do druhoradého postavenia všetky vymoženosti života. Nie je to len rola, je to identita, dominantná charakteristika, ktorej sa musia všetky sociálne roly prispôsobiť. Murphy tvrdí, že sociálna izolácia vozičkára sa prejavuje napríklad pri zhromaždeniach postojačky, kde sa interakcie odohrávajú nad jeho úrovňou, čo posilňuje pocit nerovnosti.
| Typ statusu | Spôsob nadobudnutia | Príklad |
|---|---|---|
| Vrodený | Bez vplyvu jednotlivca | Vek, pohlavie, rasa |
| Získaný | Vlastným úsilím | Vzdelanie, profesia |
| Vnútený | Spoločenský tlak/situácia | Zdravotné postihnutie, nezamestnanosť |
Struktúra a hierarchia v sociálnych skupinách
Veľký sociologický slovník charakterizuje sociálny status ako miesto alebo postavenie jednotlivca v hierarchicky organizovanej sociálnej štruktúre. Čím väčší počet interakcií v skupine, tým zložitejšia štruktúra. Deľbou práce získavajú členovia rozdielne postavenie v skupine, čím sa vzťahy medzi členmi dostávajú do roviny nerovnosti a postupne vzniká hierarchické usporiadanie ich statusov.
V sociálnych skupinách sa často vyskytuje inštrumentálny vodca, ktorý plní rolu organizátora, a expresívny vodca, ktorý utvára pohodu a dobré vzťahy. Veľké skupiny potrebujú obidva typy vodcov, pričom prvý sa stáva tzv. formálnym a druhým tzv. neformálnym vodcom. Táto hierarchia je bežná aj v malých skupinách, ako je napríklad školská trieda, kde sa postupne vyčleňuje elita, stredná vrstva a žiaci na okraji záujmu.