Spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP) je slovenský ekvivalent Corporate Social Responsibility (CSR). V skratke hovorí o podnikaní takým spôsobom, ktorý je priateľský k spoločnosti, a to nielen k životnému prostrediu. Tento pojem by mal byť súčasťou firemnej kultúry každej modernej spoločnosti.
Spoločenská zodpovednosť podnikov, skrátene Corporate Social Responsibility, je záväzok podnikov správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a spoločnosti, v ktorej podnikajú, a to na dobrovoľnej báze. Aktivity firiem sú čisto dobrovoľné a charakteristické tým, že idú nad rámec povinností daných zákonom.
Hlavnou príčinou vzniku myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania bola otázka, ako dobre podnikať. Pôvodné definície sa začali štiepiť a začali vznikať rôzne alternatívne koncepty, ako sú napríklad spoločenská výkonnosť podnikania, etika podnikania, verejná politika, teória stakeholderov.
História a vývoj SZP
Za novodobé začiatky spoločensky zodpovedného podnikania sú považované 50-te roky 20. storočia, keď sa myšlienky zodpovedného podnikania dostali do odbornej literatúry pre manažérov.
Najväčšie zmeny však nastali vďaka turbulentným sociálnym zmenám spoločnosti a rozvoju spoločenských vied koncom 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia. V tomto období vzniklo veľké množstvo definícií SZP, ktoré sa už oveľa menej opierali o postavenie manažéra v korporácii. Spoločenská zodpovednosť podnikov sa zameriavala na interakciu medzi firmou a socio-ekonomickým systémom.
V 80-tych rokoch sa záujem preniesol z teoretickej úrovne na praktickú. Dôležitosť sa kládla na empirický výskum spoločensky zodpovedného podnikania.
V júli 2001 vydala Európska komisia celý dokument tzv. Zelenú knihu, ktorá vysvetľuje, čo všetko sa pod SZP skrýva. Pojem SZP nie je zatiaľ jednoznačne vymedzený, a teda ponúka rôzne možnosti interpretácie jeho definícií.
Pilierové oblasti spoločenskej zodpovednosti
Spoločensky zodpovedné podniky dodržiavajú tri pravidlá - snažia sa správať ekologicky, s rešpektom k spoločnosti, v ktorej pôsobia, a zároveň úspešne podnikať. Sociálna zodpovednosť podnikov je inak známa aj ako Triple Bottom Line (trojitá spodná línia) podľa troch oblastí, na ktorých je založená. Podobne sú tieto oblasti známe aj ako piliere SZP.
Ekonomická zodpovednosť
Ekonomická zodpovednosť sa prejavuje napríklad v odmietaní korupcie, ale aj v maximálnej transparentnosti, dobrých vzťahoch so zákazníkmi, obchodnými partnermi a investormi. Zahŕňa aj vysokú kvalitu a bezpečnosť ponúkaného výrobku alebo služby.
Typické je odmietanie úplatkov, dodržiavanie sľúbenej kvality výrobkov alebo služieb.
Sociálna zodpovednosť
Zdravie, bezpečnosť a vzdelávanie zamestnancov je druhým pilierom - spoločenskou zodpovednosťou. Patrí sem aj odmietanie detskej práce, rodová rovnosť, zamestnávanie menšín či dodržiavanie ľudských práv a podpora dobrovoľníctva.
Okrem toho napríklad rozvoj zamestnancov prostredníctvom pravidelných školení, rovnaké platové a pracovné podmienky pre mužov a ženy alebo podpora miestnych charitatívnych organizácií.
Environmentálna zodpovednosť
Environmentálne správanie podniku patrí do oblasti environmentálnej zodpovednosti. Zahŕňa napríklad používanie recyklovaného papiera, obnoviteľných zdrojov energie a všeobecné zachovanie a ochrana prírodných zdrojov.
Triedenie odpadu, energeticky úsporné osvetlenie, šetrenie vodou alebo dokonca podpora ekologickej dopravy do práce, napríklad príspevkom na verejnú dopravu, to všetko spadá pod environmentálnu zodpovednosť.
Prínosy spoločenskej zodpovednosti pre firmy a spoločnosť
Prečo je výhodné správať sa v podniku spoločensky zodpovedne? Po prvé, podnik sa tým stáva dôveryhodnejším, ale aj atraktívnejším pre investorov, viditeľnejším, ľahšie sa buduje značka a udržiava si kvalitných zamestnancov aj stabilných a spokojných klientov.
V prípade, že firmy okrem generovania zisku pridajú aj záujem o celkové fungovanie spoločnosti a životné prostredie, prinesú tak úžitok nielen firme, ale aj celej spoločnosti. Vďaka ich snahám a zveľaďovaniu spoločnosti a životného prostredia, si firmy zadovážia zvýšenie reputácie a produktivity práce zamestnancov a tým sa vygeneruje prvotný cieľ - finančný zisk.
SZP pomáha firmám udržať si legitimitu a vníma firmu ako člena spoločnosti, ktorá sa skladá zo stakeholderov. Také firmy sú nositeľmi pozitívnych trendov a pomáhajú meniť podnikateľské prostredie ako celok, odlišujú sa od konkurencie, stávajú sa žiadaným partnerom podobne zmýšľajúcich firiem a organizácií a atraktívnym zamestnávateľom.
Spoločenská zodpovednosť na Slovensku
Myšlienka spoločensky zodpovedného podnikania začala prenikať na Slovensko spolu s nadnárodnými korporáciami v 90-tych rokoch 20. storočia. Od polovice 90-tych rokov minulého storočia sa SZP venovali viaceré mimovládne organizácie. Najdôležitejšími sú Centrum pre filantropiu, o.z. PANET, Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy a Inštitút zamestnanosti. Od roku 2005 je Inštitút zamestnanosti členom nadnárodnej spolupráce cema-net, v rámci ktorej sa venuje aj téme spoločensky zodpovedného podnikania.
Zahraničné podniky si svoju stratégiu SZP na Slovensko prinášajú z materskej firmy. U väčšiny nadnárodných firiem na Slovensku je na významnom mieste záujmu filantropia a charita. Mali by hlavne podporovať školstvo, zdravotníctvo, kultúru, hendikepované a sociálne marginalizované skupiny.
Štandardy a hodnotenie SZP
SZP podrobne zadefinuje ISO štandard 26000, ktorý bol publikovaný v roku 2008. Tento ISO štandard realizoval Švédsky inštitút pre štandardy a Brazílska asociácia technických štandardov.
Neexistuje jednotná definícia ani jednotná metodika posudzovania spoločensky zodpovedných (SRI) investícií. Prvým odrazovým mostíkom môže byť dodržiavanie 10 princípov iniciatívy Global Impact od Organizácie spojených národov. Týkajú sa ľudských práv, práce, životného prostredia a antikorupčného prostredia.
Rozšírené metódy hodnotenia si jednotlivé spoločnosti, správcovia aktív či zostavovatelia indexov stanovujú sami. Existuje niekoľko národných iniciatív o zjednotenie kritérií. Jednou z nich je iniciatíva Towards Sustainability (Smerom k udržateľnosti), ktorá je zastrešená Febelfinom, belgickou asociáciou pre finančný sektor. Signatárom tejto iniciatívy je aj KBC.
Metodika SRI Poradnej rady
Udržateľné a zodpovedné investovanie stojí a padá na dôvere. Preto politiku a kritériá v oblasti udržateľnosti monitoruje SRI Poradná rada, ktorá je plne nezávislá od KBC. Členmi tejto rady sú uznávaní odborníci z viacerých univerzít, ktorí sú expertmi v oblastiach ako sú ľudské práva, podnikateľská etika, biológia a ekológia. Rozhodujú o tom, akú metodológiu skríningu by sa mala použiť a nastavujú kritériá pre hodnotenie spoločností. Dohliadajú tiež na to, aby bol skríning kompletný, dôkladný a presný.
- Negatívny skríning: Podniky, ktorých činnosti alebo spôsob, akým tieto činnosti vykonávajú, sú vo vážnom rozpore so zásadami udržateľnosti, sa automaticky vylúčia. Ako pomôcka slúžia už spomínané zásady OSN.
- Pozitívny skríning: Filozofiou tohto hodnotenia je, že sa nevylučuje žiadne odvetvie vopred, ale investuje sa iba do podnikov, ktoré dosahujú najvyššie hodnotenie podľa kritérií udržateľnosti ESG v rámci porovnateľnej skupiny. Po dokončení tohto skríningu sa ponechá 40 % podnikov s najlepším hodnotením. O niečo prísnejší meter je na energetický sektor, v ktorom sa ponecháva iba 20 % najvýkonnejších firiem. Následne sa určia, ktoré podniky majú zlé hodnotenie v rámci jednotlivých pilierov a potom sa vylúči 10 % podnikov s najhorším hodnotením.
- Tematické fondy: Aby mohol byť podnik zohľadnený pre fondy zamerané na určitú tému, musí trvalo udržateľným spôsobom prispievať k riešeniu problému v danej oblasti. Hľadajú sa podniky, v ktorých aspoň 50 % ich činnosti sa týka danej témy, alebo ktoré sú lídrami na trhu v príslušnej oblasti. Táto oblasť zahŕňa podniky, ktoré majú prostredníctvom svojich výrobkov alebo služieb pozitívny vplyv na spoločnosť alebo životné prostredie.
Príklad rozdielu v hodnotení
Tento rozdiel môžeme ilustrovať pohľadom na výrobcov automobilov:
- Tradičný výrobca automobilov môže byť zaradený do BiC fondu, ak patrí k 40 % najvýkonnejších podnikov vo svojom odvetví, pokiaľ ide o sociálne zodpovedné podnikanie.
- V prípade investovania so spoločenským presahom to však už neplatí. Tradiční výrobcovia automobilov vyrábajú hlavne vozidlá so spaľovacími motormi, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, a preto nemôžu byť prijatí do priestoru investovania so spoločenským presahom. Naproti tomu výrobca elektrických automobilov by sa mohol kvalifikovať, pretože stimuluje vývoj smerom k trvalo udržateľnej mobilite.
Stakeholderi a dialóg
Pojem stakeholders označuje všetky osoby, skupiny alebo organizácie, ktoré majú vplyv na fungovanie firmy, alebo ich aktivity ju spätne ovplyvňujú. Každý z týchto zainteresovaných subjektov akýmsi spôsobom ovplyvňuje podnikanie firmy.
Zisťovanie očakávaní zainteresovaných skupín sa začína dialógom (stakeholder dialogue). Takýto dialóg pri zodpovednom prístupe má prevažne dobré výsledky.
tags: #socialny #spolocenska #zodpovednost