Sociálny rozmer podpory infraštruktúry na Slovensku: Prečo sa potenciál nenaplňuje?

Eurofondy sú v súčasnosti dobre známy pojem. Do povedomia Slovákov sa dostali v predvstupovom období Slovenska do Európskej únie. Mnohí nevedia, v čom Slovensku už pomohli alebo v čom ešte môžu pomôcť. Tento článok si kladie za cieľ oboznámiť čitateľov s aplikáciou verejných financií Európskej únie na slovenské pomery. Cieľom je poukázať na sociálny rozmer podpory environmentálnej infraštruktúry, ktorá má priamy dopad na kvalitu života občanov, zamestnanosť a celkový rozvoj spoločnosti.

Od pochopenia fungovania zapojenia Slovenskej republiky do obehu verejných financií EÚ totiž závisí aj úspech Slovenska v získavaní finančných prostriedkov pre jeho rozvojové programy.

Regionálna politika Európskej únie a jej vplyv na Slovensko

Na regionálnu politiku sa využíva približne jedna tretina rozpočtu Európskej únie, čo z nej robí jednu z kľúčových oblastí politiky EÚ. Podpora regiónov je založená na myšlienke ekonomickej a sociálnej kohézie a potrebe poskytnutia finančnej podpory pre menej rozvinuté oblasti Európy a následného zmiernenia regionálnych rozdielov. Regionálna politika EÚ má priamy vplyv na sociálnu situáciu na Slovensku. Investície do infraštruktúry, vzdelávania a zamestnanosti prispievajú k znižovaniu regionálnych rozdielov a zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. Zameranie sa na rozvoj vidieckych oblastí a podporu priemyslu pomáha vytvárať pracovné miesta a zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov.

Nové cesty, mosty a železničné trate zohrávajú významnú úlohu v oblasti rozvoja odľahlých vidieckych oblastí v Európe. Upadajúce priemyselné regióny takisto čakajú na investície, ktoré by im pomohli naštartovať novú výrobu a preškoliť svojich zamestnancov. Vytvorenie lepšie prosperujúcich regiónov má veľa výhod - podieľajú sa na celkovom rozvoji hospodárstva, pomáhajú zabrániť odlivu pracovnej sily a nadmernej populácii v mestách.

Štrukturálne fondy a ich rola v rozvoji Slovenska

Európska regionálna politika (kohézna politika) je založená na finančnej solidarite medzi regiónmi. V centre jej podpory sú predovšetkým znevýhodnené regióny, nazývané aj "konvergenčné". Vzájomná solidarita nepomáha len prijímateľom pomoci, ale tiež štátom, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu Spoločenstva (napr. tým, že ich podniky profitujú z veľkých investičných projektov v slabších regiónoch).

Hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky v súčasnosti sú dva štrukturálne fondy:

• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD/ERDF)
• Európsky sociálny fond (ESF)

Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok. Nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007 až 2013).

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD)

EFRD sa zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov EÚ. Podporuje investície do infraštruktúry, inovácií, výskumu a vývoja, ako aj do malých a stredných podnikov. Na Slovensku EFRD prispieva k modernizácii dopravnej infraštruktúry, zlepšeniu energetickej efektívnosti a podpore inovatívnych projektov.

Európsky sociálny fond (ESF)

ESF sa zameriava na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej inklúzie. Investuje do programov celoživotného vzdelávania, rekvalifikácie a podpory znevýhodnených skupín na trhu práce.

Kohézny fond a jeho prínos pre životné prostredie a dopravu

Kohézny fond (Cohasion Fund/KF) smeruje podobne ako predvstupový fond ISPA, do oblasti dopravy a životného prostredia. Je jedným z mladších eurofondov a vznikol až v 90. rokoch 20. storočia ako zvláštny fond solidarity na pomoc štyrom najmenej prosperujúcim členským štátom: Grécku, Portugalsku, Írsku a Španielsku. Týmto najmenej prosperujúcim štátom (HDP na obyvateľa nižší ako 90% priemeru EÚ) mal pomôcť zapojiť sa do hospodárskej aj menovej únie. Portugalsko, Grécko, Írsko i Španielsko dokázali vďaka jeho pomoci splniť prísne konvergenčné kritériá a stali sa súčasťou eurozóny, výrazne vybudovali a modernizovali svoju infraštruktúru.

Vzhľadom na to, že hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa Slovenska nedosahuje 90% priemeru EÚ (nižší ako 60%), ostávame v rokoch 2007-2013 naďalej oprávnení so všetkými našimi regiónmi uchádzať sa o tieto prostriedky KF. V EÚ-27 sa jedná o regióny v nasledovných krajinách: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko. Kohézny fond je určený predovšetkým na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií v oblasti životného prostredia a dopravy vrátane transeurópskych sietí.

Aj Kohézny fond pracuje na základe vypracovaných projektov. Zodpovednosť za konečný výber projektov a stanovenie úrovne ich financovania patrí Európskej komisii, ktorá posudzuje osobitne každý projekt. Hlavnými zodpovednými za riadenie projektov a za finančnú kontrolu sú členské štáty.Príklady projektov financovaných z Kohézneho fondu na Slovensku:

• Modernizácia železničných tratí
• Výstavba čistiarní odpadových vôd
• Zlepšenie kvality pitnej vody
• Protipovodňové opatrenia

Kohézny fond a Slovensko: Zhodnotenie realizácie programového obdobia 2004 - 2006 a národná stratégia pre obdobie 2007 - 2013

Programovým dokumentom SR pre čerpanie pomoci z Kohézneho fondu v programovom období 2004 - 2006 v oblasti environmentálnej infraštruktúry bola Stratégia Slovenskej republiky pre Kohézny fond 2004 - 2006. Ministerstvo životného prostredia SR v systéme riadenia Kohézneho fondu v programovom období 2004-2006 bolo určené ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom. V programovom období 2004 - 2006 bolo z Kohézneho fondu schválených 7 projektov zo strategických priorít. Schválené projekty sa zameriavajú na riešenie problematiky v oblasti zásobovania pitnou vodou, zber a čistenie odpadových vôd a protipovodňovú ochranu. Konečnými prijímateľmi schválených projektov sú Regionálne vodárenské spoločnosti a Slovenský vodohospodársky podnik.

Niekedy môže dôjsť k oneskoreniu čerpania finančných prostriedkov z fondu. Dôvody nečerpania alokovaných finančných prostriedkov spočívajú hlavne v investičnom charaktere týchto projektov, ktorý neumožňuje rýchle čerpanie v prvých mesiacoch realizácie, ale rovnomerné čerpanie prostriedkov počas celej doby oprávnenosti.

Národná stratégia SR na programové obdobie 2007 - 2013

Základným strategickým dokumentom SR na programovanie využívania fondov EÚ je Národný strategický referenčný rámec, ktorý je postavený na troch prioritách a ich troch cieľoch:

1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť: Zvýšenie hustoty vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb.
2. Vedomostná spoločnosť: Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb.
3. Ľudské zdroje: Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej spoločnosti a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín.

Z výsledkov analýzy súčasnej situácie vyplynulo, že environmentálna infraštruktúra SR z hľadiska stavu a kvality niektorých jej oblastí stále zaostáva za vyspelými krajinami EÚ. Stratégia Operačného programu Životné prostredie je zároveň stanovená tak, aby smerovala k napĺňaniu vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR stanoveného na programové obdobie 2007 - 2013, a to prostredníctvom:

• prístupu obyvateľov k základným environmentálnym službám s cieľom zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva, zlepšenia zdravotného stavu populácie a zvýšenia priemernej dĺžky života;
• vytvárania pracovných príležitostí v súvislosti s výstavbou environmentálnej infraštruktúry, ako aj prevádzkovaním environmentálnych služieb, čo prispeje k rastu zamestnanosti v rámci SR.

Teritoriálny rozmer zahŕňa zabezpečenie vyváženého rozvoja územia EÚ v oblasti jeho pokrytia environmentálnou infraštruktúrou a podporu racionálneho a vyváženého využívania územia SR, ako aj jej regiónov. Činnosti podporované finančnými prostriedkami z fondov EÚ by sa mali sústreďovať na podporu trvalo udržateľného rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ako je to stanovené v Lisabonskej stratégii a iných strategických materiáloch.

Príklady slovenských organizácií čerpajúcich z eurofondov

Slovenská agentúra životného prostredia na Tajovskej ulici č. 28 v Banskej Bystrici je jednou z organizácií, ktoré čerpali prostriedky z Kohézneho fondu na základe predložených a schválených projektov. Príkladom je projekt „Elektronický šrot - Výzva na tretie tisícročie.“ Cieľom projektu je zabezpečiť maximálne možnú mieru recyklácie a materiálového využitia recyklovaných produktov z elektrošrotu a zabezpečiť spracovateľské zariadenie, ktoré by umožnilo recyklovať túto komoditu. Ďalším zaujímavým projektom Slovenskej agentúry životného prostredia je projekt „EnviroGeoPortál“, ktorého cieľom je vytvoriť a prevádzkovať internetový geograficky orientovaný portál, prispievajúci k zefektívneniu a skvalitneniu koordinácie cezhraničnej ochrany životného prostredia.

Medzi ďalšie organizácie, ktoré využili možnosť čerpania finančných prostriedkov z Kohézneho fondu patria:

• Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Banská Bystrica - projekt „Systému odkanalizovania odpadových vôd“;
• Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., Trenčín - projekt „ Trenčín - pravobrežná čistiareň odpadových vôd“;
• Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. - projekt „Zlepšenie životného prostredia v oblasti Liptova".

Riešenie problémov spojených s čerpaním eurofondov

Medzi negatívne stránky, ktoré odrádzajú mnohých podnikateľov od využívania eurofondov patrí najmä zložitá a neprehľadná legislatíva, veľká byrokracia a zdĺhavý proces predkladania a schvaľovania projektov. Aby sa predišlo problémom, je dôležité definovať si jasný cieľ a preveriť si oprávnenosť.

Európsky sociálny fond plus (ESF+) predstavuje kľúčový nástroj Európskej únie na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej inklúzie. V kontexte programového obdobia 2021 - 2027, ktoré je zamerané na ekologickú transformáciu, digitalizáciu a odolnosť ekonomík po pandémii COVID-19, zohráva ESF+ nezastupiteľnú úlohu.

Programové obdobie a jeho význam

Programovacie obdobie v eurofondoch predstavuje pevne stanovené časové obdobie, počas ktorého Európska únia plánuje a realizuje finančnú podporu pre svoje členské štáty a regióny. Toto obdobie obvykle trvá sedem rokov a počas neho sa určuje rozpočet, priority a pravidlá, podľa ktorých sa rozdeľujú prostriedky z rôznych fondov EÚ. Každé programovacie obdobie má špecifické ciele, ktoré sa odrážajú v prioritách EÚ, ako sú napríklad podpora udržateľného rastu, digitálna transformácia, boj proti klimatickým zmenám, či zlepšenie sociálnej inklúzie. Aktuálne programovacie obdobie prebieha v rokoch 2021-2027.

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú zdroje, ktoré sú spravované v sedemročných programovacích obdobiach. Európska komisia má predstaviť návrhy na nový viacročný finančný rámec (MFF) 16. júla 2025. Ide o rozhodujúci moment, ktorý určí, ako budú vyzerať investície EÚ do zamestnanosti, sociálneho začlenenia a zručností v nasledujúcich rokoch.

Legislatívny rámec ESF+

Právny základ pre fungovanie ESF+ v programovom období 2021-2027 tvoria viaceré nariadenia Európskej únie. Medzi najdôležitejšie patria:

• Nariadenie (EÚ) 2021/1060 (nariadenie o spoločných ustanoveniach/NSU)
• Nariadenie (EÚ) 2021/1058 (nariadenie EFRR/KF)
• Nariadenie (EÚ) 2021/1057 (nariadenie ESF+)
• Nariadenie (EÚ) 2021/1059 (nariadenie Interreg)

Tieto dokumenty boli prijaté a zverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 30. júna 2021 a nadobudli účinnosť 1. júla 2021. Okrem toho, Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020 stanovuje Viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 - 2027, ktorý pre EÚ27 určuje dlhodobý rozpočet vo výške 1074,3 miliardy EUR v cenách roku 2018.

Ciele a priority ESF+ v programovom období 2021 - 2027

V súčasnom programovom období sa ESF+ zameriava na niekoľko kľúčových cieľov a priorít, ktoré sú v súlade so stratégiou Európskej únie pre udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť:

1. Podpora zamestnanosti: Investície do programov, ktoré pomáhajú ľuďom nájsť si prácu, zlepšiť svoje zručnosti a prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám trhu práce. Zahŕňa aktívne politiky trhu práce, podporu podnikania a zlepšovanie pracovných podmienok.
2. Vzdelávanie a zručnosti: Podpora investícií do vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom získať zručnosti pre moderný svet. Zameriava sa na zlepšovanie kvality vzdelávania, podporu celoživotného vzdelávania a odbornú prípravu.
3. Sociálna inklúzia: Znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, podpora rovnosti príležitostí pre všetkých. Patria sem programy pre znevýhodnené skupiny, boj proti diskriminácii a zlepšovanie prístupu k službám.
4. Ekologická transformácia a digitalizácia: Podpora ekologickej transformácie a digitalizácie, vrátane rozvoja zelených a digitálnych zručností a podpory inovácií.

Slovensko a fondy EÚ v programovom období 2021 - 2027

Európska komisia dňa 27. februára 2019 zverejnila Správu o Slovensku 2019, ktorá obsahuje komplexné makroekonomické zhodnotenie SR s ohľadom na štrukturálne reformy a odporúčané oblasti pre financovanie z fondov EÚ v programovom období 2021 - 2027. Podľa analýzy Európskej komisie sa Slovensku v súčasnosti ekonomicky darí, ale zaostáva v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre budúci rast a to najmä:

• kvalita verejnej správy
• vzdelávanie, veda, výskum, inovácie
• vyrovnávanie regionálnych rozdielov
• kvalita životného prostredia

Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 - 2027 je výsledkom procesu, na ktorom spolupracovala štátna správa so samosprávou, neziskovým i súkromným sektorom, ako aj s rôznymi profesijnými združeniami. Dokument predstavuje návrh investičných priorít Slovenska v súvislosti s jednotlivými cieľmi politiky súdržnosti na roky 2021 - 2027. Dňa 29. mája 2018 Európska komisia zverejnila balík novej legislatívy EÚ pre politiku súdržnosti na roky 2021 - 2027, ktorý stanovuje pravidlá pre využívanie eurofondov v programovom období po roku 2020. Súčasťou je aj nová alokačná metodológia.

Politika súdržnosti po roku 2020

S rozpočtom vo výške 373 miliárd EUR v záväzkoch na roky 2021 - 2027 má budúca politika súdržnosti investičný potenciál na preklenutie týchto rozdielov. Zdroje budú aj naďalej smerovať do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok EÚ. Medzi hlavné prvky politiky súdržnosti patria:

• Zameranie na kľúčové investičné priority: Prevažná väčšina investícií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu pôjde na inovácie, podporu malých a stredných podnikov, digitálne technológie a modernizáciu priemyslu.
• Investície do všetkých regiónov: Regióny, ktoré ešte stále zaostávajú z hľadiska rastu alebo príjmov - ide najmä o regióny južnej a východnej Európy, ktoré budú aj naďalej prijímateľmi dôležitej podpory EÚ.
• Individuálnejší prístup: Politika súdržnosti rozoznáva tri kategórie regiónov: menej rozvinuté, prechodné a rozvinutejšie regióny. Aby sa znížili rozdiely a aby sa pomohlo regiónom s nízkymi príjmami a nízkym rastom dobehnúť náskok ostatných, zostáva HDP na obyvateľa prevládajúcim kritériom na prideľovanie finančných prostriedkov.
• Riadenie na miestnej úrovni: Politika súdržnosti na roky 2021 - 2027 predstavuje Európu, ktorá podporou rozvojových stratégií riadených na miestnej úrovni, presúva právomoci do regiónov.
• Jednotný súbor pravidiel: Jeden súbor pravidiel teraz zahŕňa sedem fondov EÚ implementovaných v partnerstve s členskými štátmi („zdieľané riadenie“), ktorý zjednoduší život programovým manažérom fondov.
• Prispôsobenie sa potrebám: Nový rámec tiež spája stabilitu potrebnú na dlhodobé investičné plánovanie s primeranou úrovňou pružnosti na zvládanie nepredvídaných udalostí.
• Silnejšie prepojenie s európskym semestrom: Komisia navrhuje posilniť prepojenie medzi politikou súdržnosti a európskym semestrom s cieľom vytvoriť v Európe priaznivé prostredie pre rast a podnikanie.

Sociálne podniky a ich nedodržaný potenciál na Slovensku

Bratislava 12. apríla 2024 - Sociálne podniky, ktoré majú byť aktívnym nástrojom na vtiahnutie znevýhodnených skupín ľudí, dlhodobo nezamestnaných do pracovného prostredia, Slovensko nevie využívať naplno. Napriek tomu, že na podporu tejto oblasti sme z európskych finančných prostriedkov vynaložili už viac ako 100 miliónov eur, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR od roku 2018 nevykonalo hĺbkovú kontrolu ani v jednom podniku. Kvôli chýbajúcemu informačnému systému nemá rezort práce dostatočné dáta o zamestnancoch podnikov, a z tohto dôvodu nebol schopný vyhodnocovať účinnosť jednotlivých podporných mechanizmov. Väčšina foriem podpory znevýhodnených skupín tak vôbec nefungovala, alebo nebola účinná. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.

Kľúčový pre rozvoj sociálnej ekonomiky je pritom strategický prístup k riadeniu zo strany ministerstva práce, podporený medzirezortnou spoluprácou, ktorá je v ostatných rokoch nedostatočná. „Práve medzirezortná spolupráca bola mojimi kolegami kontrolórmi identifikovaná ako riziko, ktoré vyústilo do viacerých pochybení. Tento typ spolupráce nemôže byť postavený len na dobrovoľnej báze," uviedol predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy. Od septembra 2018 bolo na Slovensku zaregistrovaných 645 sociálnych podnikov, pričom podľa aktuálneho registra funguje 564 z nich. Až bezmála 90 % podnikov spadá do skupiny integračných sociálnych podnikov, ktoré sú verejnoprospešné a minimálne 30 % ich zamestnancov tvoria znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Ako zistili národní kontrolóri, jedinou stabilne využívanou formou podpory sú integračné podniky, pri ktorých sú ich majitelia motivovaní hlavne kompenzačnou pomocou vo forme vyrovnávacieho finančného príspevku.

„Sociálne podniky by v súlade s filozofiou ich zakladania a následne aj prevádzkovania, mali slúžiť primárne ako istý medzistupeň a nástroj, ktorý vťahuje kritickú skupinu obyvateľov, nielen zdravotne znevýhodnených, ale aj dlhodobo nezamestnaných ľudí do pracovného prostredia, aby získali pracovné návyky a nadobudli nové zručnosti," dodal Andrassy. Ku koncu roka 2023 sociálne podniky zamestnávali viac ako 6 700 zamestnancov, pričom pri zamestnaní boli uprednostňované znevýhodnené osoby.

Práve kategória hendikepovaných zamestnancov, na ktorých si sociálny podnik môže uplatniť kompenzácie vo výške 75 % ceny práce, tvorila viac ako tri štvrtiny z celkového počtu týchto ľudí. „Aj táto štatistika potvrdzuje, že hlavnou motiváciou viacerých prevádzkovateľov sociálnych podnikov je vyrovnávací príspevok a tomu automaticky prispôsobili aj svoju personálnu politiku,“ približuje Ľ. Andrassy. Zaujímavosťou je tiež fakt, že skoro každý deviaty zdravotne znevýhodnený zamestnanec pracuje v sociálnom podniku, ktorého podnikateľská činnosť je zameraná na poskytovanie strážnych a bezpečnostných služieb. Takéto podniky spĺňajú podmienky pre registráciu, vhodnosť zamestnávania telesne znevýhodnených osôb na tento typ práce je ale otázna.

Národná autorita pre externú kontrolu svojím výkonnostným auditom poukazuje na absenciu strategického riadenia zo strany rezortu práce, čo v predchádzajúcich piatich rokoch spôsobilo, že nebolo možné sledovať prínos sociálnych podnikov. Rezort nesledoval ani efektívnosť a účinnosť vynakladania finančných prostriedkov, čo slovenskí kontrolóri vnímajú negatívne. Funkčné nebolo ani využívanie sociálneho hľadiska napríklad vo verejnom obstarávaní, uplatňovanie zníženej sadzby DPH, medzitrh práce, servisné poukážky a podobne.

Pre zefektívnenie fungovania sociálnych podnikov do budúcna je podľa kontrolórov kľúčovým strategický manažérsky prístup k riadeniu tohto segmentu trhu práce zo strany ministerstva. Zároveň aktivity rezortu práce majú byť podporované medzirezortnou spoluprácou, založenou na stanovení konkrétnych cieľov a míľnikov, pričom aktivity majú mať zabezpečené finančné krytie. Rozšírená by mala byť aj informačná základňa o sociálnych podnikoch, ktorá je nevyhnutnou súčasťou hodnotenia prínosu tohto podnikania a prijímania vhodných rozhodnutí štátu. Rovnako nevyhnutné sú aj prierezové kontroly sociálnych podnikov. Výzvou ostáva propagácia sociálneho podnikania najmä voči verejnému sektoru, subjektom miestnej samosprávy, ale aj občianskej spoločnosti.

Analýza Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z roku 2017 poukazuje na to, že využitie sociálnych podnikov v rámci Európskej únie je veľmi širokospektrálne. V Únii ich je 2,8 milióna a zamestnávajú takmer 14 miliónov ľudí, pričom na tvorbe HDP európskeho spoločenstva sa podieľajú až ôsmimi percentami. Pre rozvoj sociálneho podnikania na národnej úrovni by bolo prínosom, ak by sa naša krajina inšpirovala zahraničnými riešeniami. Nemecko vo svojej národnej stratégii definovalo viaceré kroky na zavedenie inovatívnych postupov a zvýšenie záujmu o túto oblasť. Ako napríklad zakladanie inovačných startupových centier, cielenie projektov na vybrané skupiny (začínajúce podnikateľky, zelená ekonomika) alebo organizovanie súťaží pre univerzity v rozvíjaní nápadov na sociálne inovácie. V akčnom pláne navrhuje podobné opatrenia aj Európska komisia. Oblasť sociálneho podnikania považuje národná autorita pre externú kontrolu, aj na základe zdieľania výsledkov auditov z iných európskych auditných inštitúcií, za významnú.

tags: #socialny #rozmer #podpory #infrastruktury #sa #neprejavuje